Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206213856 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206213856.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: ZACHEM, a. s. Strážske, so sídlom Námestie osloboditeľov 70, Michalovce, IČO: 31 730 191, zast. JUDr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou, so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava proti žalovaným: 1.) Chemko, a. s. Strážske v likvidácii, so sídlom Moskovská 13, Bratislava, IČO: 31 724 582, zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, IČO: 36 855 910, 2.) Myria Assets B.V., so sídlom Profesor JH Bavinckln 7, 1183AT Amstelveen, Holandsko, IČO: 341747450000, zast. Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, IČO: 36 855 910, 3.) ENERGETIKA, s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 200 964, o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu a určenie vlastníka obchodného podielu, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/62/2006-744 zo dňa 11.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/62/2006-744 zo dňa 11.10.2016 mení tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Výrok o náhrade trov konania mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade podpísaná a uzavretá dňa 24.10.2005 medzi žalovaným v 1.) rade ako prevádzajúcim a žalovaným v 2.) rade ako nadobúdateľom je neplatná. Druhým výrokom určil, že výlučným vlastníkom obchodného podielu vo výške 100% určeného pomerom vkladu do základného imania vo výške 6.639,- € k základnému imaniu spoločnosti vo výške 6.639,- € v spoločnosti žalovaného v 3.) rade je žalovaný v 1.) rade. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.10.2005 členovia predstavenstva žalovaného v 1.) rade, ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, prijali Rozhodnutie v zmysle § 132 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,rozhodnutie žalovaného v 1.) rade“), ktorým rozhodli o prevode obchodného podielu vo výške 6.639,- € (200.000,- Sk) zodpovedajúcom 100 % základného imania spoločnosti žalovaného v 3.) rade (ďalej len ako ,,obchodný podiel“) na spoločnosť žalovaného v 2.) rade. V ten istý deň uzatvorili títo členovia predstavenstva žalovaného v 1.) rade Zmluvu o prevode obchodného podielu žalovaného v 1.) rade v spoločnosti žalovaného v 3.) rade (ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej sa jediným spoločníkom v spoločnosti žalovaného v 3.) rade stal žalovaný v 2.) rade. Žalobca predmetnú Zmluvu a právne úkony súvisiace s prevodom obchodného podielu považuje za absolútne neplatné právne úkony, nakoľko s úkonmi žalovaných v 1.) až 3.) rade právne predpisy nespájajú zánik vlastníckeho práva žalovaného v 1.) rade k obchodnému podielu a ani vznik vlastníckeho práva žalovaného v 2.) rade k predmetnému obchodnému podielu. Bez platnej zmluvy o prevode obchodného podielu, účasť žalovaného v 1.) rade ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade nezanikla. Naliehavý právny záujem na určení, že napadnuté právne úkony sú neplatné spočíva v tom, že bez súdom vysloveného určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorého sa žalobca domáha, sú práva žalobcu ohrozené, a jeho právne postavenie je neistým, pričom z dôvodu súčasného neistého postavenia vzniká žalobcovi značná ujma. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že v prvom sa rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, nakoľko tento je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa vecnou stránkou takejto žaloby. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu na žalobe na určenie podľa § 137 písm. c/ C.s.p. je rozhodujúci právny záujem žalobcu a nie záujem žalovaného. Naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy, môže mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. 4. V posudzovanej veci mal súd prvej inštancie za to, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu preukázal predovšetkým tým, že právne postavenie žalobcu, ako akcionára spoločnosti žalovaného v 1.) rade, sa v prípade vrátenia majetku zmení, keďže to bude mať vplyv na hodnotu a výšku majetku žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že majetkové postavenie žalobcu je predmetnou Zmluvou dotknuté. K námietkam žalovaných v 1.) a 2.) rade, že žalobca nebol účastníkom Zmluvy súd uvádza, že prípadné vyhovenie predmetnej žalobe bude mať priaznivý dopad na právne postavenie žalobcu, aj keď nebol účastníkom predmetnej Zmluvy, a preto súd má v spore preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu. Žaloba vytvorí medzi stranami pevný právny základ a naplní svoj preventívny charakter a cieľ, t.j. zabráni prípadným ďalším sporom medzi stranami sporu. Z časových súvislostí, dôsledkov sporných právnych úkonov, ako aj zo samotného charakteru sporných právnych úkonov je nepochybné, že tento naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti žalobca preukázal. 5. Žalovaní v 1.) a 2.) rade vo svojich vyjadreniach namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže žalobca je akcionárom žalovaného v 1.) rade, ale nebol účastníkom Zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáha, a preto nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu. Súd prvej inštancie k predmetnej námietke žalovaných v 1.) a 2.) rade uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca sa podanou žalobou dovoláva absolútnej neplatnosti predmetnej Zmluvy, a preukázal svoj naliehavý právny záujem na určení tejto neplatnosti súd má za to, že žalobca je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. 6. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že dňa 11.06.2004 sa konalo MVZ žalobcu, ktoré okrem iného zvolilo do funkcie členov predstavenstva G.. P. W. ako predsedu, Q. C. ako podpredsedu a G.. U. I.. Rozhodnutie príslušného orgánu o voľbe členov predstavenstva má konštitutívny charakter, a preto platnosť voľby nastáva okamihom voľby a nie až zápisom do Obchodného registra, ktorý má v danom prípade iba deklaratórny účinok. Uvedené rozhodnutie MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004 platí až do doby, pokiaľ ho príslušný súd nevyhlási za neplatné, prípadne kým príslušný orgán neprijme nové rozhodnutie o voľbe členov predstavenstva. Rovnako považoval za nesporné, že dňa 07.10.2005 sa uskutočnilo MVZ žalovaného v 1.) rade, ktoré okrem iného rozhodlo o zmene stanov a o odvolaní a voľbe členov predstavenstva. Žalovaný v 1.) rade pri prezentácii žalobcu na tomto MVZ žalovaného v 1.) rade neakceptoval plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu, čoho dôsledkom bolo, že žalobca sa ako akcionár nemohol zúčastniť predmetného MVZ žalovaného v 1.) rade. 7. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal posúdením otázky platnosti predmetnej Zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca v spore domáha, pričom na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3.) rade podpísaná a uzavretá dňa 24.10.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom. 8. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca ako dôvod neplatnosti Rozhodnutia žalovaného v 1.) rade uviedol, že žalovaný v 1.) rade, ako jediný spoločník v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, dňa 24.10.2005 rozhodol o prevode obchodného podielu vo výške 6.639,- € (200.000,- Sk) zodpovedajúceho 100 % základného imania spoločnosti žalovaného v 3.) rade na spoločnosť žalovaného v 2.) rade, pričom označenie a vymedzenie predmetu prevodu je zmätočné, neurčité a nezrozumiteľné. Výška obchodného podielu sa v zmysle zákona určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak a je vyjadrená buď zlomkom alebo percentom. Zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade neurčuje iné vyjadrenie výšky obchodného podielu. Z predmetného Rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 1.) rade ako jediný spoločník žalovaného v 3.) rade schválil pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v 3.) rade prevod 100 % obchodného podielu predstavujúceho 6.639,- € (200.000,- Sk). Z uvedeného vyplýva, že v prípade prevodu obchodného podielu žalovaného v 3.) rade, bolo v súlade so zákonom nevyhnutné vyjadriť obchodný podiel v Zmluve zlomkom, resp. percentom, pričom súd má za to, že v Rozhodnutí bol obchodný podiel vyjadrený percentom. 9. Pokiaľ ide o namietaný dôvod neplatnosti Zmluvy, a to neprípustnosť prevodu obchodného podielu, keď žalobca uviedol, že zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade v znení platnom ku dňu podpisu Zmluvy nepripúšťala prevod obchodného podielu na tretiu osobu, súd uviedol, že podľa čl. 5 ods. 5.5 Zakladateľskej listiny žalovaného v 3.) rade zo dňa 24.10.2005 obchodný podiel môže spoločník previesť so súhlasom valného zhromaždenia na tretiu osobu alebo na iného spoločníka. Prevod obchodného podielu je účinný voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú neskoršou účinnosťou. Z predloženej zakladateľskej listiny žalovaného v 3.) rade vyplýva, že táto umožňovala prevod obchodného podielu na tretiu osobu, pričom tento prevod bol podmienený súhlasom valného zhromaždenia. Z Rozhodnutia žalovaného v 1.) rade, ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade, urobeného pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v 3.) rade vyplýva, že schválil prevod 100 % obchodného podielu predstavujúceho výške 6.639,- € (200.000,- Sk) z doterajšieho jediného spoločníka Chemko, a.s. Strážske na nový subjekt, a to Myria Assets B.V. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 79/2003, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: ,,Vnútorné usporiadanie spoločnosti, ktoré neumožňuje prevod obchodného podielu na tretie osoby, má chrániť záujmy spoločníkov v tom, aby bez súhlasu všetkých spoločníkov nemohlo dôjsť ku zmene okruhu spoločníkov (s výnimkou prevodu podielov medzi spoločníkmi). Ak sa takáto zmena uskutočňuje so súhlasom všetkých spoločníkov, nemôže byť prevod obchodného podielu na tretiu osobu neplatný len z dôvodu, že to spoločenská zmluva neumožňuje. Považovať prevod za neplatný z uvedeného dôvodu by znamenalo nerešpektovať skutočnosť, že spoločenská zmluva je prejavom spoločnej vôle spoločníkov a všetci spoločníci spoločne majú právo zmeniť ju aj tak, že v konkrétnej záležitosti budú postupovať odchylne od jej úpravy. Vyžadovať, aby v takom prípade spoločníci najprv formálne zmenili spoločenskú zmluvu a potom ju vzápätí po uskutočnení svojho zámeru vrátili do pôvodného stavu, alebo aby dvaja spoločníci najprv previedli svoj podiel na tretiu osobu a ten ho už ako jediný spoločník previedol na tretiu osobu, by bolo prejavom nemiestneho formalizmu.“ Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného v 3.) rade bol v čase uzavretia Zmluvy o prevode obchodného podielu jediným spoločníkom žalovaného v 3.) rade žalovaný v 1.) rade, a preto by bol prevod obchodného podielu na tretiu osobu platný, aj v prípade, ak by takýto prevod nepripúšťala zakladateľská listina žalovaného v 3.) rade. 10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca namietal skutočnosť, že žalovaný v 2.) rade je jednoosobová spoločnosť, ktorej jediný vlastník vlastní všetky akcie, a preto právny úkon prevodu a nadobudnutia obchodného podielu žalovaného v 1.) rade ako jediného spoločníka v spoločnosti žalovaného v 3.) rade na žalovaného v 2.) rade, ako spoločnosť s jediným spoločníkom, je od začiatku absolútne neplatný pre rozpor s § 105 a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 39 Občianskeho zákonníka a pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/102/ES zo dňa 16.09.2009 v oblasti práva obchodných spoločností o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom môžu jednotlivé členské štáty prijať osobitné ustanovenie alebo sankcie v prípade, ak je fyzická osoba jediným spoločníkom viacerých spoločností s ručením obmedzeným, alebo v prípade keď spoločnosť s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom je spoločníkom v inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa čl. 6 tejto smernica, ak členský štát povolí spoločnosť s jediným spoločníkom v zmysle definície v článku 2 v prípade akciových spoločností, uplatní sa na ne táto smernica. Podľa výpisu z Obchodného registra bol žalovaný v 2.) rade v čase podpisu predmetnej Zmluvy jednoosobovou akciovou spoločnosťou a žalovaný v 3.) rade bol jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným. Systematickým výkladom § 105a ObZ možno dospieť k záveru, že v korelácii so znením § 7 ods. 3 písm. d) a e) zákona 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a §768c ods. 24 OZ, sa toto ustanovenie vzťahuje len na spoločnosť s ručením obmedzeným. Právne predpisy Slovenskej republiky umožňujú založiť jednoosobovú spoločnosť aj v prípade akciovej spoločnosti, kedy však jediným zakladateľom takejto spoločnosti môže byť len právnická osoba. V prípade, ak nedôjde k transpozícii smernice vydanej Európskym parlamentom a Radou členským štátom, respektíve je smernica transponovaná nesprávne, tak takúto smernicu možno nepriamo aplikovať na účely interpretácie vnútroštátneho práva, t.j. bez ohľadu na priamy účinok smernice umožňuje účastníkovi konania žiadať, aby súdny alebo správny orgán vykladal vnútroštátne právo v súlade s ustanoveniami a cieľmi smernice. Súd má za to, že keďže sa žalobca vo svojej žalobe dožadoval eurokonformného výkladu a keďže Obchodný zákonník umožňuje založiť aj akciovú spoločnosť jednoosobovú, tak sa v zmysle čl. 6 predmetnej smernice vzťahuje predmetná smernica aj na akciovú spoločnosť. Z uvedeného vyplýva, že právny úkon prevodu a nadobudnutia obchodného podielu žalovaným v 2.) rade ako jednoosobovou akciovou spoločnosťou je v rozpore s § 105a Obchodného zákonníka, keďže ako spoločnosť s jediným akcionárom nemôže byť jediným spoločníkom inej spoločnosti, v tomto prípade žalovaného v 3.) rade. Táto skutočnosť, že právny úkon prevodu a nadobudnutia obchodného podielu žalovaným v 2.) rade ako jednoosobovou akciovou spoločnosťou je v rozpore s § 105a Obchodného zákonníka, spôsobuje nemožnosť predmetu plnenia, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. 11. Žalobca ďalej namietal, že v Zmluve nebola dohodnutá výška odplaty, resp. spôsob jej určenia. Pri odplatnom prevode obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená jeho cena alebo spôsob jej určenia, pričom ide o podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorej absencia vedie k posúdeniu zmluvy ako neplatnej pre jej neurčitosť (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 102/2001). Súd dospel k záveru, že predmetná Zmluva je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre jej neurčitosť, to v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu alebo spôsobu jej určenia, pričom na tejto neplatnosti nemôže nič zmeniť ani úmysel strán Zmluvy, ktoré chceli dohodu o cene určovať samostatným doplnkom. 12. Za žalovaného v 2.) rade pri podpise Zmluvy konala podľa znenia Zmluvy na základe plnomocenstva Q. I.. Strana sa v zmysle zákona pri právnom úkone môže dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou na základe plnomocenstva, pričom je nevyhnutné označiť splnomocnenca identifikačnými údajmi tak, aby ho nebolo možné zameniť s inou osobou. V predmetnej Zmluve takáto identifikácia pri Q. I. absentuje. Súd sa ďalej nezaoberal námietkami žalobcu, že osoba, ktorá je v Zmluve označená ako zástupca žalovaného v 2.) rade na základe plnej moci pravdepodobne neexistuje, keďže ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že predmetná Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto vykonanie ďalšieho dokazovania vo vzťahu k existencii či neexistencii Q. I. ako zástupkyne žalovaného v 2.) rade sa súdu javila v tomto štádiu konania ako nehospodárna. 13. Žalobca v žalobe tiež namietal rozpor konania žalovaných v 1.) až 3.) rade s dobrými mravmi, nakoľko žalobcovi ako akcionárovi žalovaného v 1.) rade, resp. jeho oprávneným zástupcom, žalovaný v 1.) rade na MVZ žalovaného v 1.) rade dňa 07.10.2005 odmietol vydať hlasovacie lístky, čím mu protiprávne odoprel právo vykonávať práva akcionára, čo odôvodnil pochybnosťami o oprávnení konať za žalobcu, spočívajúcimi v tom, že osoby zastupujúce žalobcu na základe uznesení MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004, nie sú zapísané v Obchodnom registri, tieto osoby nie sú oprávnenými členmi orgánov žalobcu, a je vedené súdne konanie o neplatnosť uznesení MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004. Ako bolo uvedené vyššie, osoby, ktoré boli zvolené na MVZ žalobcu zo dňa 11.06.2004 za predsedu a podpredsedu predstavenstva boli oprávnené konať v mene žalobcu, a preto ak tieto osoby podpísali plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti ZACHEM a.s. na MVZ žalovaného v 1.) rade, ktoré sa konalo dňa 07.10.2005, tieto plnomocenstvá boli oprávnené. Vzhľadom na uvedené, postup žalovaného pri prezentácii akcionárov na MVZ žalovaného v 1.) rade dňa 07.10.2005 spočívajúci v zamietnutí zaregistrovania a umožnenia aktívne zúčastniť sa tohto MVZ s plným rozsahom práv akcionára nebol v súlade so zákonom, a takisto nebol v súlade so zákonom ani postup predstavenstva, ktoré rozhodovalo v čase zasadania MVZ, či pripustiť alebo nepripustiť účasť žalobcu. Vzhľadom na uvedené musel súd konštatovať, že bol porušený zákon a boli ohrozené práva a obmedzené práva žalobcu, pretože žalovaný v 1.) rade bol povinný vydať hlasovacie lístky oprávneným zástupcom žalobcu, a teda jeho konanie, t.j. odopretie práva žalobcu vykonávať práva akcionára bolo v rozpore s dobrými mravmi. 14. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že obrana žalovaných v 1.) a 2.) rade v tomto spore spočívala predovšetkým v námietke nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a v nedostatku právneho záujmu žalobcu, pričom súd sa s týmito námietkami vysporiadal tak, že mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu ako aj jeho aktívnu vecnú legitimáciu. 15. Súd prvej inštancie mal z vyššie uvedeného za preukázané, že Zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 24.10.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť ako aj pre nemožnosť predmetu plnenia. Rovnako tak mal súd za preukázané tvrdenia žalobcu o rozpore konania žalovaných v 1.) až 3.) rade s dobrými mravmi. Keďže mal súd z vykonaného dokazovania preukázanú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie tvrdení žalobcu, a to z dôvodu hospodárnosti predmetného konania. 16. Keďže súd rozhodol, tak že Zmluva je neplatná, tak zároveň určil, že výlučným vlastníkom obchodného podielu vo výške 100% určeného pomerom vkladu do základného imania vo výške 6.639,- € k základnému imaniu spoločnosti vo výške 6.639,- € v spoločnosti žalovaného v 3.) rade je žalovaný v 1.) rade. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešným žalovaným. 18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Predovšetkým namietal, že v tomto konaní došlo k účinnému späťvzatiu žaloby a preto je potrebné konanie zastaviť. Poukázal na skutočnosť, že uznesením NS SR zo dňa 16.11.2016 sp.zn. 5Obo/32/2016, ktoré mu bolo doručené až 2.1.2017, bola riešená totožná procesná otázka. NS SR konštatoval, v konaní došlo k späťvzatiu žaloby písomným podaním zo dňa 3.7.2008, pričom na tomto späťvzatí bol podpísaný P.. Q. W., predseda predstavenstva žalobcu. Pri svojej právnej úvahe a potrebe konanie zastaviť, vychádzal NS SR z dvoch nálezov US SR, sp. zn. IV. US 467/2010 i z obdobného nálezu vo veci totožných účastníkov konania, sp. zn. IV. US 433/2010, obidva zo dňa 2.6.2011. NS SR následne uzavrel, že nálezy US SR, oba z roku 2011, dali jednoznačnú odpoveď, že P.. Q.. W. ako člen predstavenstva bol oprávnený v mene žalobcu vziať žalobu späť, nakoľko v čase späťvzatia (3.7.2008) návrhu vo veci bol zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva žalobcu - ZACHEM a.s. Strážske. 19. Ďalej upozornil na tú skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/21/2016, svojim uznesením zo dňa 25.8.2016 povolil reštrukturalizáciu dlžníka, ktorým je terajší žalobca. Zároveň určil rozsah právnych úkonov, ktoré podliehajú súhlasu správcu, medzi ktoré patrí aj vykonanie iného než bežného úkonu. Je toho názoru, že pokračovanie v súdnom konaní, resp. účasť v ňom, nepatrí medzi bežné úkony dlžníka, hoc majú procesnoprávnu povahu. 20. Poukázal na nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu, ktorý ustálil, že právne postavenie sa akoby vzťahovalo na majetkové postavenie žalobcu, nakoľko bolo predmetnou zmluvou dotknuté. S týmto právnym názorom sa nestotožnil, pretože právne a majetkové postavenie nemá totožný obsah. V konaní nebolo vykonané ohodnotenie obchodného podielu a naliehavý právny záujem bol subsumovaný v konaní o náhradu škody na OS v Michalovciach. Uviedol, že domnievať sa, že právne alebo majetkové postavenie žalobcu sa zlepší, ak bude žalobe vyhovené, je len hypotetický predpoklad. Jediným majetkovým nárokom akcionára je jeho podiel na zisku, o čom ale musí rozhodnúť valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade. 21. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o prevode obchodného podielu je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť a aj pre nemožnosť plnenia. Rovnako mal mať súd za preukázané tvrdenia žalobcu o rozpore konania s dobrými mravmi u všetkých žalovaných. Zmluvu považuje za platný právny úkon, pričom predmet plnenia bol určitý, nakoľko pre potreby jeho prevodu nebolo potrebné jeho účtovné alebo znalecké ohodnotenie. Pojem „obchodný podiel“ je pojmom zákonným, preto nie je daný rozumný dôvod, aby ho účastníci Zmluvy osobitne vymedzili alebo definovali. Uvedený obchodný podiel bol nezameniteľný aj z dôvodu, že sa jednalo o jediný obchodný podiel v konkrétnej obchodnej spoločnosti a patriaci konkrétnemu spoločníkovi. V bode 99 súd prvej inštancie vymedzil, o čom rozhodol, preto si dovoľuje vysloviť názor, že v poradí druhý výrok rozsudku, ktorým bolo určené, kto je vlastníkom obchodného podielu, je výrokom nielenže nadbytočným, ale aj nezrozumiteľným. 22. Navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil, resp. žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keďže nároky údajne ovplyvňujúce jeho majetkové postavenie boli a sú riešené v inom súdnom konaní. 23. K odvolaniu nebolo podané písomné vyjadrenie. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.08.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného v 2. rade dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť. 25. Podľa ust. § 470 C.s.p ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 26. Z ustanovenia § 388 C.s.p. vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dôkazy a nevyžadoval to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. 27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu v spoločnosti žalovaného v 3. rade uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako prevádzajúcim a žalovaným v 2. rade ako nadobúdateľom. Zároveň sa domáhal určenia, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom obchodného podielu vo výške 100% určeného pomerom vkladu do základného imania vo výške 6 639 eur v spoločnosti žalovaného v 3. rade. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p., podľa ktorého základným predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie naliehavého záujmu, dospel však k nesprávnemu právnemu záveru, že tento je daný. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za to, žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu preukázal predovšetkým tým, že právne postavenie žalobcu, ako akcionára spoločnosti žalovaného v 1. rade, sa v prípade vrátenia majetku zmení, keďže to bude mať vplyv na hodnotu a výšku majetku žalobcu. Mal za to, že bolo dotknuté majetkové právo žalobcu a prípadné vyhovenie žalobe bude mať priaznivý dopad na právne postavenie žalobcu. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný v 2.rade, ktorý predovšetkým namietal, že konanie malo byť zastavené v dôsledku späťvzatia, resp. žaloba mala byť zamietnutá, keďže žalobca v konaní nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu. 28. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou odvolateľa, že späťvzatie žaloby žalobcom zo dňa 3.7.2008 (v tejto veci) v spojení s uznesením NS SR zo dňa 16.11.2016 sp.zn. 5Obo/32/2016 (vo veci žalobcu ZACHEM a.s. Strážske proti Chemko a.s. Strážske v likv. o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 11.6.2004) je dôvodom na zastavenie predmetného konania. Aj keď z predloženého rozhodnutia vyplýva, že nálezy Ústavného súdu dali odpoveď, že P.. W. ako člen predstavenstva bol oprávnený v mene žalobcu zobrať žalobu v rozhodnom čase späť, je potrebné uviesť, že v tomto konaní bolo o podaní žalobcu, ktoré bolo označené ako späťvzatie návrhu rozhodnuté tak, že súd toto podanie uznesením č.k. 54Cb/62/2006-562 zo dňa 10.1.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/253/2011-594 zo dňa 31.8.2011 odmietol. Odvolací súd nemôže prihliadať na späťvzatie žaloby, keďže o tomto podaní bolo právoplatne rozhodnuté. 29. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem ako zákonný predpoklad určovacej žaloby. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné, či výrok rozhodnutia bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva návrhom podľa § 137a C.s.p. Pokiaľ tento výrok rozhodnutia priamo či nepriamo žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu, nemôže byť v takomto prípade naliehavý právny záujem daný. Právne postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1.rade a následne k ostatným žalovaným by sa vyhovením žaloby v danom prípade žiadnym spôsobom nezmenilo. Žalobca je akciovou spoločnosťou, ktorá je podľa žaloby vlastníkom 172.068 ks akcií emitovaných spoločnosťou žalovaného v 1. rade, ktoré predstavujú 35,56 % podiel na základnom imaní žalovaného v 1. rade. Práva akcionára sú spojené s akciou ako cenným papierom. Žalobca zostáva vlastníkom stále rovnakého počtu akcií prostredníctvom ktorých vykonáva svoje práva a jeho status akcionára v spoločnosti žalovaného v 1. rade sa nemení. 30. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je vecnou legitimáciou žalobcu, je súčasťou žalobného nároku. Rozhodnutie o právnom záujme je meritórne, pričom absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Keďže žalobca je povinný naliehavý právny záujem preukázať, je povinný uviesť skutkové tvrdenie o tom, že je daný. Podľa odvolacieho súdu tvrdenie žalobcu, že v prípade vrátenia majetku (t.j. určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu) sa právne postavenie žalobcu zmení, nie je preukázaním naliehavého právneho záujmu. Ako už bolo uvedené, žalobca je akcionár žalovaného v 1. rade, ktorý vykonáva svoje práva majetkové i nemajetkové prostredníctvom akcií a predmetnou zmluvou sa jeho právne postavenie v spoločnosti žalovaného v 1. rade nezmenilo. Tiež považuje odvolací súd za hypotetické úvahy o tom, ako sa prípadne zmenila hodnota majetku u žalovaného v 1.rade a vplyv tejto skutočnosti na postavenie žalobcu. V prípade, že mu konaním žalovaných vznikla škoda, túto si mohol uplatniť žalobou na plnenie, pričom z obsahu spisu vyplýva, že takéto konanie prebieha. 31. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe, je nadbytočné vysporiadavať sa s ďalšími odvolacími námietkami týkajúcimi sa veci samej . Podľa súdnej judikatúry nedostatok naliehavého záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa vykonávalo dokazovanie vo veci samej. 32. Súvisiaci výrok o náhrade trov konania odvolací súd zmenil, pretože žalovaní mali v konaní úspech v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.). 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému v 2.rade odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).