Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207203448 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207203448.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. Z., R. H. XXXX, R., práv. zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, o zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 1712,43 Eur s prísl. a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/191/2012-110 zo dňa 29.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/191/2012-110 zo dňa 29.06.2016 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.712,43 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.712,43 Eur od 13.01.2007 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty č. B18/00002 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa so záväzkom žalobcu poskytovať žalovanej peňažné prostriedky do stanovenej sumy vo výške 60.000,- Eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky splácať mesačnými splátkami v minimálnej výške a zaplatiť žalobcovi úroky, pričom žalovaná čerpá peňažné prostriedky od žalobcu pomocou technickej pomôcky - karty evidujúcej čerpanie peňažných prostriedkov. Žalobca sa so žalovanou dohodli na výške úrokov za poskytnuté peňažné prostriedky, a to 17,6% ročne zo sumy zaplatenej po uplynutí 40 dní, na ktoré úroky vznikne žalobcovi právo v prípade vrátenia peňažných prostriedkov po uplynutí 40 dní od ich poskytnutia. Obsahom Zmluvy o spotrebnom úvere č. 460127 sú aj práva a povinnosti uvedené v obchodných podmienkach. Túto zmluvu súd posúdil ako platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahujúcu všetky náležitosti, pričom však v zmysle § 4 ods. 4 písm. a/ ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, keď samotné čerpanie úveru nie je sporné. Žalovaná nevrátila čerpanú istinu úveru tak, ako bolo v predmetnej zmluve dohodnuté, súd ju preto zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny ako zostatku istiny. Z Midas history enquiry za obdobie od 10.07.2000 do 11.07.2012 mal súd prvej inštancie za preukázané poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej, pričom z týchto výpisov mal súd aj za preukázané, že žalovaná vracala peňažné prostriedky aj po uplynutí 40 dní, a to v splátkach aj nižších, ako boli minimálne dohodnuté. Rovnako z výpisov mal súd za preukázanú aj samotnú výšku záväzku žalovanej voči žalobcovi, keď k samotnej sume čerpaných prostriedkov žalovanou, žalobca v súlade so zmluvou o vydaní kreditnej karty, pripočítal aj výšku úrokov z omeškania z oneskorených platieb a výšku bežného úroku (čl. I bod 15 OPMS). Z listov zo dňa 18.04.2006 a 18.07.2006 spoločnosti Ľudová banka, a.s. žalovanej, mal súd preukázané, že žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie splátok dlžnej sumy. Z listu zo dňa 16.10.2006 spoločnosti Ľudová banka, a.s. žalovanej mal súd preukázané, že žalobca vypovedal zmluvu o poskytnutí kreditnej karty, a to v súlade s čl. IV ods. 10 tejto zmluvy. Výpoveď bola doručená v súlade s čl. IV ods. 13 Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty č. B18/00002 a zmluva tak bola zrušená (čl. IV ods. 10 OPMS). 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ ide o preukázanie postúpenia pohľadávky spoločnosti na žalobcu VOLKSBANK Slovensko, a.s., súd vychádzajúc z ustálenej právnej praxe Krajského súdu v Bratislave neskúmal zmluvu o postúpení pohľadávok, keďže v zmysle tejto ustálenej judikatúry, nepreukázanie existencie platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ako ani preukázanie neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky, nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na deklarovanie práva na plnenie, pričom k tomuto je potrebné dodať, že ani so samotnou skutočnosťou, že ide o pohľadávku zo spotrebiteľského vzťahu nie je zo zákona spojený následok spočívajúci v inom rozsahu dokazovania tvrdených skutočností (procesnej povinnosti). Samotné ustanovenie § 92 z. č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách upravuje hmotnoprávne podmienky zmeny účastníka v záväzkovom vzťahu a nie procesné povinnosti. Navyše v tomto súdnom konaní je existencia zmluvy o postúpení zrejmá, keď bola žalobcom založená na tunajší súd do registra správy súdu a je vedená pod č. Spr. 3402/08. Pokiaľ ide o doložené rozhodnutia OS v GA, KS v Prešove, KS v TN, tieto nie sú dôkazmi vo vzťahu k prejednávanému návrhu, keďže nesmerujú k zisteniu tvrdeného skutkového stavu, ale poukazujú na právne posúdenie obdobného skutkového stavu ako je prejednávaný, z toho dôvodu súd tieto listiny nevykonal ako dôkazy. Samotné rozhodnutia však osvedčujú oblastnú judikatúru a súd nimi nie je viazaný. 4. V odôvodnení sú uviedol, že pôvodný žalobca preukázal výzvu na plnenie a to listom zo dňa 16.10.2006 spoločnosti Ľudová banka, a.s. žalovanej. Žalovaná bola po odstúpení od zmluvy v omeškaní so splnením celého dlhu, a to najneskôr dňom 13.01.2007, pričom po odstúpení od Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty č. B18/00002 zaplatila len sumu 99,58 Eur (pôvodne 3000,- Sk) a 90 dní od splatnosti uplynulo dňa 13.04.2007. Nebolo preukázané, že by žalovaná zaplatila pred postúpením pohľadávky pôvodnému žalobcovi po 25.11.2006 akúkoľvek sumu, preto mal súd za splnené podmienky podľa osobitného zákona (§ 92 ods. 7 z. č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách) na platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. Pokiaľ ide o namietanie vecnej aktívnej legitimácie, toto tvrdenie mal súd tiež za nedôvodné, keď vecná aktívna legitimácia vyplýva z hmotného práva, pričom existencia právneho vzťahu spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. (pôvodný názov Ľudová banka, a.s. so žalovanou je preukázaný samotnou Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty č. B18/00002 a postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. na žalobcu je zrejmé zo zmluvy o postúpení založenej do Spr. 3402/08, keď žalovaná nerozporovala samotnú existenciu zmluvy, ale jej platnosť vzhľadom na neexistenciu splatnosti pohľadávky a rozpor so zákonom, pričom však ako je zdôvodnené vyššie, zmluva nie je uzavretá v rozpore s § 92 ods. 7 z. č. 483/2001 Z.z. zákona o bankách. 5. Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že samotná skutočnosť, že obchodné podmienky nie sú individuálne dojednané nemá za následok neplatnosť zmluvy, keď zo Žiadosti o vydanie kreditnej karty mal za preukázané, že žalovaná neprejavila voči žalobcovi vôľu osobitného dojednania konkrétneho práva. Navyše žiadne dojedanie, ak má zmluva byť Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty č. B18/00002 odplatnou, neovplyvní skutočnosť, že žalovaná nevrátila väčšiu časť istiny, t.j. sumu poskytnutú jej spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s. Naopak, nevrátenie istiny v rozpore s dohodou zmluvných strán je základným porušením záväzkových vzťahov a v rozpore s fungovaním slobodnej trhovej spoločnosti a zásady pacta sunt servanda, a to najmä v kontexte toho, že žalovaná použila peňažné prostriedky pri bežnom trhovom konzumnom správaní, keď netvrdila, že boli použité na osobitné účely napr. na odvrátenie nepredvídateľnej a neodvrátiteľnej okolnosti. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou na základe osobitného zákona, na ktorú sa Obchodný zákonník vzťahuje výlučne, ak sa na tom účastníci takejto zmluvy dohodnú. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento bol žiadaný v zmysle Obchodného zákonníka, a to podľa dohody obsiahnutej v Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty č. B18/00002, avšak takáto dohoda o výške úroku z omeškania je možná len v obchodnoprávnych vzťahoch a nie v občianskoprávnych vzťahoch a už vôbec nie v spotrebiteľských vzťahoch, pri ktorých sa účastníci záväzkového vzťahu nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie potom posúdil dohodu o výške úroku z omeškania za rozpornú so zákonom, a preto neplatnú (§ 39 Občianskeho zákonníka). 6. Proti rozsudku v časti prvého výroku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že v konaní namietala nemožnosť a platnosť postúpenia pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní na žalobcu (a tým jeho aktívnu legitimáciu) z dôvodu nedodržania a nepreukázania postupu podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách. V konaní opätovne namietala, že jej ani súdu nebola poskytnutá zmluva o postúpení pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní a nebolo preukázané doručovanie výzvy podľa § 92 ods. 8 zák. o bankách. Poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré sa zaoberali povinnosťou splnenia postupu podľa § 92 odsek 8 zákona o bankách a z tohto dôvodu i nutnej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú nemožno automaticky predpokladať. Žalovaná namietala, že rozsudok súdu prvej inštancie je vydaný v rozpore s princípom právnej istoty, kedy súdu uviedli, ako rozhodujú konkrétne súdy v konkrétnych iných konania a kedy je známe i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/76/2007. 7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré sú v ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnych predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok. Žalobca pre úplnosť v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že má za to, že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). 8. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaná) sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadnej neexistencie. 9. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 03.04.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Podľa ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti uvádza, že v posudzovanej veci zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nesporne vyplýva, že žalobca preukázal, že v čase postúpenia pohľadávky na neho bola splnená podmienka vyplývajúca z ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, t. j., že jeho právny predchodca (Sberbank Slovensko, a.s.) vyzval žalovanú písomne na splnenie dlhu zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 11.11.2005, z dôvodu ktorého pohľadávka voči žalovanej bola v čase postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách, a preto možno považovať postúpenie pohľadávky za platné. Žalovaná bola v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, bola opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok listom zo dňa 04.04.2006, 18.07.2006 i výpoveďou zmluvy z 16.10.2006. 14. Taktiež v tomto súdnom konaní je zrejmá existencia Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola žalobcom založená na súde prvej inštancie do registra správy súdu, vedenej pod Spr. č. 3402/08, pričom súd prvej inštancie správne neskúmal Zmluvu o postúpení pohľadávky, keďže jej nepreukázanie nie je dôvodom na zamietnutie návrhu. Preukázanie Oznámenia o postúpení pohľadávky z 12.03.2008 je dostačujúce na deklarovanie práva na plnenie, o čom svedčí ustálená súdna judikatúra. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003 sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení alebo jej neexistencie.“ S poukazom na uvedené je zrejmé, že súd rozhodoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu a neodklonil sa ani od súdnej praxe obchodných senátov. V zmysle vyššie uvedeného nie je teda odvolacia námietka žalovanej o platnosti postúpenia pohľadávky a nedodržania postupu podľa ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách dôvodná. 15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. 15. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).