Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204680 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207204680.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcov: X/ M. U., N. S. Č.. XX, Y. X.. Č.. X/XXX, Š., 2/ B. U. O.., N. D.. X. O. Č.. XX/XX, Z., 3/. Ľ. U., N. A. X.. Č.. XX, všetci zast. advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, Klincová ul. č. 37/B, Bratislava, proti žalovanému: Š. U., N. Z. Č.. XXX, zast. advokátskou kanceláriou slc partners, spol. s.r.o., Hviezdoslavovo nám. č. 16, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 25. marca 2010 č.k. 4C 366/08-236, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa proti žalobcom 1/, 2/, 3/ priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že právny predchodca žalobcov 2/, 3/ B. U. a žalobkyňa 1/ ( pôvodne žalobkyňa 2/ ) sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. S. Č.. XX V. A.. Č.. X/X - záhrady vo výmere 1 520 m2, A.. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 534 m2, A.. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 250 m2, A.. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2, parc. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, rodinný dom Z.. Č.. XX na parcele Č.. X/X, právny predchodca žalobcov 2/, 3/ so žalobkyňou 2/ so spoluvlastníckym podielom v 1/2 v BSM, právny predchodca žalobcov 2/, 3/ so spoluvlastníckym podielom v 1/2, stavba skleníka na A.. Č.. X/X a kotolne na A.. Č.. X/X, vlastníci: právny predchodca žalobcov 2/, 3/ a žalobkyňa 1/ v 1/1 v BSM. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že právny predchodca žalobcov 2/, 3/ a žalobkyňa 1/ sú v 1/2 v BSM a právny predchodca žalobcov 2/, 3/ so spoluvlastníckym podielom 1/2 spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. S. Č.. XXX ako A.. Č.. X/X - záhrady vo výmere 1 307 m2, A.. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, A.. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, A.. Č.. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2 a právny predchodca žalobcov 2/, 3/ a žalobkyňa 1/ sú v podiele 1/1 bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby na A.. Č.. X/X - skleník a stavby na A. X/X - skleník. Ďalej súd prvej inštancie určil, že právny predchodca žalobcov 2/, 3/ je v podiele 3/12 spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. S. Č.. XXX ako A.. Č.. XXX- orná pôda vo výmere 651 m2, A.. Č.. XXX - orná pôda vo výmere 3 133 m2, žalobkyňa 1/ je v podiele XX/XXXX vlastníčkou pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. D. S. A. W. Č.. XXX ako parc. č. XXX/X - orná pôda vo výmere X XXX O., A.. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 5 614 m2, parc. Č.. XXX/X - orná pôda vo výmere 7 722 m2, A.. Č.. XXX/X - orná pôda vo výmere 3 579 m2, žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele XXX/XXXX pozemkov zapísaných na U. Č.. XXX ako parc. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 18 728 m2, A.. Č.. XXX/X - orná pôda vo výmere 6762 m2, žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele 84/1440 pozemkov zapísaných na U. Č.. XXX ako parc. Č.. XXX - orná pôda o výmere 4888 m2, A.. Č.. XXX - orná pôda vo výmere 886 m2, žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele XXX/XXXX pozemkov zapísaných na U. Č.. XXX ako A.. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 9 826 m2, A.. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 5 277 m2, a napokon žalobkyňa 1/ je vlastníčkou v podiele 325/4320 pozemku zapísaného na U. Č.. XXX ako parc. č. 500 - orná pôda o výmere 802 m2. Žalovanému súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť právnemu predchodcovi žalobcov 2/, 3/ a žalobkyni 1/ na účet ich právneho zástupcu trovy konania 4 815,98 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému súd prvého stupňa tiež uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu v Pezinku 2 018,29 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcov 2/, 3/ B. U. st. a žalobkyňa 1/ uzavreli dňa 12.4.1999 so žalovaným darovaciu zmluvu, ktorou žalovanému darovali vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Keďže žalovaný sa k darcom a členom ich rodiny podľa darcov správal spôsobom porušujúcim dobré mravy, darcovia listom z 28.1.2007 uplatnili právo na vrátenie daru, a tento list bol žalovanému doručený dňa 9.2.2007. Súd prvého stupňa zameral pozornosť na zistenie, či sa žalovaný ako obdarovaný správal skutočne k darcom a členom ich rodiny tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Žalovaný s manželkou niekoľkokrát volali políciu na brata žalovaného B. U. ( žalobca 2/ ), hoci nebolo preukázané, že by sa žalobca 2/ voči žalovanému dopustil takého konania, pre ktoré by bolo nutné privolať pomoc polície. Vzťah žalovaného k jeho rodičom - žalobkyni 1/ a právnemu predchodcovi žalobcov 2/, 3/ je do značnej miery narušený. Žalovaný prinútil rodičov, aby prali vonku na dvore, a aby sa museli umývať v kuríne, ktorý si dali prerobiť na bývanie. Žalovaný sa vyjadril na adresu svojich rodičov, že sú zakliati, zlodeji a doručil im dve pohľadnice, na ktorých sú zobrazené ošípané s textom. Žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobcov 2/, 3/ uvádzali, že žalovaný sa o nich nezaujíma, nenavštevuje ich, nepozýva ich na návštevy a dokonca im neukázal ani svoju dcéru, teda ich vnučku. Od svojho odchodu do Siladíc sa rodičov neopýtal, ako sa majú, či niečo nepotrebujú, nejaví o nich a o svojich súrodencov žiadny záujem. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Vyššie popísané správanie sa žalovaného k rodičom a súrodencom súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že týmto správaním žalovaný hrubo porušil dobré mravy. Preto sa žalobcovia podľa súdu prvej inštancie oprávnene domáhali vrátenia daru v zmysle § 630 Obč. zák. darovací vzťah zanikol okamihom, keď prejav vôle darcov, ktorým uplatnili právo na vrátenie daru, došiel obdarovanému - žalovanému. Keďže žalovaný predmetné nehnuteľnosti vypratal, darcovia sa správne domáhali určenia svojho vlastníckeho práva. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietol, že k svojim rodičom - darcom sa nesprával tak, že by to bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Poukázal v tejto súvislosti na judikatúru, podľa ktorej právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Jeho rodičia nikdy neboli v dome vymknutí, neprali na dvore a nekúpali sa v kuríne. Je nevidiaci a preto nikdy rodičom neposielal pohľadnice. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že rodičovský dom musel opustiť nedobrovoľne z dôvodu neustálych atakov zo strany jeho brata B. - žalobcu 2/. Konflikty a hádky vyvolával žalobca 2/ a to žalovaného prinútilo nedobrovoľne odísť z domu. Záver súdu prvej inštancie o nenavštevovaní rodičov a o jeho nezáujme o nich vychádza z nie presne zisteného skutkového stavu. Jeho rodičia sú ovplyvnení jeho bratom - žalobcom 2/ a vo všetkom sa postavili proti nemu ( žalovanému ). Odmietajú prijať jeho manželku a on sám nie je vzhľadom na svoj zdravotný stav schopný navštíviť rodičov. Okrem toho sa obáva atakov zo strany brata. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na to, že je iba podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV pre kat. úz. S. Č.. XX V. A.. Č.. X/X, X/X, X/X, X/X, X/X, rodinného domu postaveného na A.. Č.. X/X, skleníka postaveného na A.. Č.. X/X a kotolne postavenej na A.. Č.. X/X s tým, že jeho podiel predstavuje 1/2 v pomere k celku. Vlastníčkou druhej polovice týchto nehnuteľností je jeho manželka O. U., ktorá však nebola sporovou stranou. V katastri nehnuteľností nebola vyznačená poznámka o tomto súdnom konaní a preto v zmysle § 159a O.s.p. výrok napadnutého rozsudku nie je záväzný pre O. U.. Vzhľadom na túto skutočnosť výrok napadnutého rozsudku nie je vykonateľný a žalobcovia preto nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Okrem toho, naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. neexistuje aj z dôvodu, že žalobcovia mohli uplatniť žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. 4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. 5. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo púhy nevďak, ale iba také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie dobrých mravov a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Musí ísť o také správanie sa obdarovaného, ktoré možno objektívne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem spoločnosti. 6. Žalovaný darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice Č.. D. XXX/XXXX, D. XXXX/., D. XXXX/XXXX z 18.3.2009 daroval svojej manželke O. U. X/X nehnuteľností zapísané na U. Č.. XX pre kat. úz. S. ako A.. Č.. X/X, X/X, X/X, X/X, X/X, rodinný dom postavený na A.. Č.. X/X, skleník postavený na A.. Č.. X/X a kotolňu postavenú na A.. Č.. X/X. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto darovacej zmluvy bol podaný dňa 19.3.2009 a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech O. U. správa katastra povolila dňa 17.4.2009 pod č. S.: XXX/ XXXX. Poznámka o začatí predmetného konania o určenie vlastníckeho práva ( vrátenie daru ) bola do katastra nehnuteľností zapísaná dňa 17.9.2010 pod č. A.-XXX/XX-A. XX/XX ( viď list Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Senec z 26.4.2011 na č. l. 280 ). Z toho vyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech O. U. bol podaný na príslušnú správu katastra pred tým, než bola v katastri nehnuteľností vykonaná poznámka o konaní v prejednávanej veci. Vzhľadom na to v zmysle § 228 ods. 2 C.s.p. výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa vyššie označených nehnuteľností nie je záväzný pre O. U., ktorá je ich vlastníčkou v 1/2 a ktorá nebola sporovou stranou. 7. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v ods. 7. nezostalo odvolaciemu súdu iné, než napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve manželky žalovaného O. U. na vyššie spomenutých nehnuteľnostiach zapísaných na LV pre kat. úz. Vlky č. 15 podľa § 388 C.s.p. zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť. 8. Po doplnení dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané také správanie sa žalovaného voči žalobcom, resp. voči právnemu predchodcovi žalobcov 2/, 3/, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Nevhodné správanie sa žalovaného žalobkyňa 1/ s právnym predchodcom žalobcov 2/, 3/ konkretizovala vo výzve na vrátenie daru z 28.1.2007 ( č. l. 11 ) nasledovne: a/ žalovaný utajil pred rodičmi uzavretie manželstva, b/ po nasťahovaní sa s manželkou do domu, v ktorom bývali jeho rodičia, žalovaný rodičov obmedzoval v užívaní tohto domu tým, že im zamedzoval vstup do kúpeľne, c/ žalovaný vytkol rodičom ( žalobkyni 1/ a právnemu predchodcovi žalobcov 2/, 3/ B. U. st. ) účasť na pojednávaní vo veci určenia vlastníctva uzavretej medzi žalovaným a žalobcom 2/ a v tejto súvislosti sa na ich obrátil s otázkou, či prišli, aby mu vrazili nôž do chrbta a vyslovil výrok, že sú zakliati, d/ žalovaný rodičovskú snahu o stretnutie s ním v C. v jeho masážnom salóne riešil privolaním polície a konaním pred orgánmi činnými v trestnom konaní, e/ žalovaný sa korešpondenciou snažil poškodiť dobré meno matky. 9. K jednotlivým skutkom uvedeným v ods. 8. treba uviesť nasledovné: k bodu a/: Je pravda, že žalovaný neoznámil rodine, že sa ide ženiť, ako sám uvádzal, urobil tak z dôvodu, že v tom čase bol v súdnom spore ohľadom dedenia. Toto správanie sa žalovaného nemožno podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť tak, že by išlo o hrubé porušenie dobrých mravov už aj preto, lebo rodičia mu to evidentne odpustili vzhľadom na to, že žalovanému s manželkou umožnili bývať v rodičovskom dome; k bodu b/: Žalobcovia zhodne uvádzali, že so žalovaným vychádzali dobre, pokiaľ bol slobodný a že konflikty začali po tom, keď sa oženil. K tomu treba uviesť, že žalovaný sa oženil 10.10.2004 a v predmetnom dome býval spolu so svojou manželkou do začiatku decembra 2004, teda necelé dva mesiace. Ak aj medzi ním s manželkou a žalobcami snáď vznikali konflikty, vznikali po dobu kratšiu ako dva mesiace. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcov o tom, že by obmedzoval rodičov v užívaní predmetného domu, že by ho zamykal a že by im neumožňoval užívať kúpeľňu. Uvádzal, že žalobkyňa 1/ raz prala na dvore so svojou práčkou, čo odôvodnila tým, že v kúpeľni je málo miesta, keďže žalovaný s manželkou dostali ako svadobný dar od svojich rodičov automatickú práčku. Manželka žalovaného ako svedkyňa vypovedala, že žalobkyni 1/ povedala, že jej všetko operie, čo však žalobkyňa 1/ odmietla s tým, že automatická práčka má vysokú spotrebu vody. Možno teda uzavrieť, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že by žalovaný obmedzoval rodičov v užívaní predmetného domu a tvrdenia žalobcov v tomto smere tak zostali iba v rovine tvrdení; k bodu c/: Ak žalovaný vytkol rodičom ich účasť na súdnom pojednávaní, takéto jeho správanie sa nemožno vyhodnotiť ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poprel, že by sa svojim rodičom verbálne vyhrážal a preto aj toto tvrdenie žalobcov zostalo iba v rovine tvrdenia; k bodu d/: V konaní bolo preukázané, že skutočne došlo medzi žalobcami a žalovaným ku konfliktu v masážnom salóne žalovaného, ktorý riešila privolaná polícia. Sporové strany však tento konflikt popisovali rozdielne, keďže manželka žalovaného uvádzala, že žalobca 2/ fyzicky napadol žalovaného. K tomuto konfliktu treba uviesť, že na č. l. 90 a 109 spisu sa nachádzajú rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydané Obvodným úradom Trnava dňa 18.8.2006. Týmito rozkazmi boli žalobcovia 1/, 2/ uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustili tak, že dňa 24.7.2006 v masážnom salóne žalovaného v Hlohovci slovne a následne fyzicky napadli žalovaného a jeho manželku tak, že ich zhodili na zem a žalovaného niekoľkokrát všetci udierali po celom tele. Za to bola žalobkyni 1/ uložená pokuta vo výške 200 Sk a žalobcovi 2/ pokuta vo výške 400 Sk. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, žalobcovia 2/, 3/ popreli, že by došlo k napadnutiu žalovaného a uvádzali, že celý konflikt vyvolala manželka žalovaného. Možno teda urobiť záver, že dňa 24.7.2006 síce skutočne došlo ku konfliktu medzi žalovaným a jeho manželkou na jednej strane a žalobcami 1/, 2/ na druhej strane, ale nebolo preukázané, že by tento konflikt vyvolal žalovaný a že by žalovaný žalobcov 1/, 2/ fyzicky napadol. Napokon z odôvodnenia spomenutého rozkazu o uložení sankcie za priestupok vyplýva, že ani samotní žalobcovia 1/, 2/ netvrdili, že by ich žalovaný napadol, keď tvrdili, že konflikt vyvolala jeho manželka; k bodu e/: Vo výzve na vrátenie daru žalobkyňa 1/ s manželom uviedli, že žalovaný sa korešpondenciou snažil poškodiť dobré meno žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ však vypovedala, že žalovaný posielal listy žalobcom 2/, 3/ a nie jej. Okrem toho, žalovaný poprel, že by žalobcom 2/, 3/ posielal nejaké listy. V priebehu celého konania žalobcovia neboli schopní ani konkretizovať obsah nimi tvrdených listov žalovaného. V spise sa nachádzajú 2 pohľadnice s fotografiou ošípanej adresované žalobcovi 2/, na ktorých však odosielateľ nič nenapísal. Keďže žalovaný poprel, že by žalobcom 2/, 3/ písal listy, resp. pohľadnice, ide tu o tvrdenie proti tvrdeniu. Aj keby snáď žalovaný nejaké listy, resp. pohľadnice s ironickým obsahom žalobcom 2/, 3/ poslal, takéto správanie sa samo osebe nemôže byť dôvodom pre vrátenie daru. Naviac, samotný žalobca 2/ uviedol, že žalovanému a jeho manželke vulgárne nadával. 10. Odvolací súd dodáva, že v konaní vyšlo najavo, že v roku 2002 žalovaný uzavrel so žalobcom 2/ darovaciu zmluvu, ktorou žalobcovi 2/ daroval nehnuteľnosti zapísané na LV č. 466. Následne sa žalovaný žalobou podanou na súd domáhal vrátenia daru, pričom jeho žalobe súd vyhovel z dôvodu, že darovacia zmluva nebola spísaná v predpísanej forme ( žalovaný je nevidomý ). Táto skutočnosť zrejme spôsobila narušenie vzťahov v rodine U.. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 13.6.2018 uviedla, že predmetnú žalobu o vrátenie daru proti žalovanému podala v podstate z toho dôvodu, že po darovaní predmetných nehnuteľností žalovanému dospela k záveru, že niečo by mali dostať aj žalobcovia 2/, 3/. 11. Možno teda zhrnúť, že v konaní nebolo preukázané také správanie sa žalovaného, ktoré by bolo možné hodnotiť ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi k žalobcom. V konaní bolo preukázané iba to, že vzťahy v rodine sporových strán sú vážne narušené zrejme z majetkových dôvodov. Nemožno vylúčiť, že k narušeniu vzťahov prispel svojim správaním sa aj žalovaný, čo však samo osebe nemôže byť dôvodom pre vrátenie daru v zmysle § 630 Obč. zák. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok žalobu aj vo zvyšnej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu zamietol. 13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).