Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/6/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207208880 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207208880.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s., Klincová 37, 821 08 Bratislava, IČO: 35 731 974, zast. JUDr. Jánom Pokorným, advokátom, Anenská 1, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ing. Tomáš Čalfa, správca úpadcu MULTIMEDIA Publishing spol. s r. o., Pribišova 31, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 45.585,41 eur (1.373.306,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/254/2009-374 zo dňa 02.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/254/2009-374 zo dňa 02.10.2012 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.585,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.771,53 eur od 19.09.2006 do zaplatenia, vo výške 7 % ročne zo sumy 3.209,32 eur od 27.11.2006 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy 4.115,48 eur od 18.07.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.230,96 eur od 07.10.2006 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 8.230,96 eur od 12.10.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 2.735,11 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.192,73 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.03.2007 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.373.306,- Sk (45.585,41 eur) s príslušenstvom a na náhradu trov konania, pričom časť svojho nároku na zaplatenie istiny si uplatnil titulom neuhradeného nájomného, ktoré bol žalovaný povinný uhrádzať na základe Zmluvy o prenájme a nájme nebytových priestorov, službách a nájme pozemku na parkovanie č. X/XX zo dňa 05.12.1999 v znení dodatkov 1 až 8 (ďalej len „nájomná zmluva“) a zvyšnú časť v sume 382.486,- Sk (12.696,21 eur) si uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami bola dňa 05.12.1999 riadne uzatvorená nájomná zmluva v znení dodatkov 1 až 7, ktoré boli riadne podpísané oboma zmluvnými stranami. V nájomnej zmluve a v následne prijatých dodatkoch k nájomnej zmluve si strany dohodli predmet nájmu, nájomné, spôsob platenia nájomného, ako aj sankcie za omeškanie s platením nájomného, konkrétne v čl. 211 písm. a) nájomnej zmluvy - zmluvná pokuta. Nakoľko žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, resp. nenamietol výšku nájomného v zmysle vystavených faktúr a nenamietol ani spôsob výpočtu úroku z omeškania, uviedol len skutočnosť, že nájomné a úrok z omeškania nemali byť vôbec vyúčtované s ohľadom na Akcionársku dohodu, konajúci súd mal nárok žalobcu uplatnený titulom dlžného nájomného za dôvodný a žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Súd vyhovel žalobe aj v časti nároku uplatneného titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že predmetný nebytový priestor (sklad s rozlohou XXX m2 ), ktorý mal byť zahrnutý do nájomnej zmluvy dodatkom č. 8 riadne užíval bez toho, aby podpísal dodatok č. 8 k nájomnej zmluve a taktiež nenamietol výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia, ktorú si žalobca uplatnil ako cenu obvyklú za prenájom obdobných priestorov v danej lokalite a čase. Žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškania s plnením vystavených faktúr za vyúčtované nájomné v súlade s ust. 1.11 písm. a) nájomnej zmluvy a taktiež zákonný úrok z omeškania za jednotlivé neuhradené nájomné po dátume jeho splatnosti. 4. K námietke uplatnenej žalovaným, týkajúcej sa skutočnosti, že žalobca nemal nárok uplatniť si dlžné nájomné a úrok z omeškania, nakoľko medzi stranami bola uzatvorená Akcionárska dohoda, ktorá upravovala ich vzájomné vzťahy a v ktorej boli upravené aj otázky týkajúce sa dlžného nájomného, súd prvej inštancie uviedol, že predmetná Akcionárska dohoda zo dňa 14.05.2007 bola uzatvorená medzi tromi fyzickými osobami, R.. R. R.Í., Y.. Š. J., T.. E. K.. H. U., Z.., ktorú uzatvorili ako spoločníci a akcionári spoločností SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD, a.s. a Ružinovské centrum a.s. a v ktorej sa strany zaviazali riešiť svoje sporné vzťahy v týchto spoločnostiach. Akcionárska dohoda však bola uzatvorená len medzi spoločníkmi uvedených spoločností a nie medzi spoločnosťami, resp. upravovala len sporné vzťahy spoločníkov a nie povinnosť medzi spoločnosťami a preto túto Akcionársku dohodu nie je možné aplikovať na daný spor, nakoľko nebola uzatvorená medzi subjektmi totožnými s účastníkmi konania a nebola schválená valnými zhromaždeniami týchto spoločností tak, aby bola záväzná aj pre spoločnosti. Na základe uvedeného mal konajúci súd za to, že Akcionárska dohoda zo dňa 14.05.2007 nezaväzuje žalobcu a nie je možné na jej obsah prihliadať. 5. K žalovaným uvedenej skutočnosti týkajúcej sa Potvrdenia zo dňa 12.12.1999 súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si sám sebe odpustil, resp. sa vyňal zo zmluvne dohodnutého postihu za omeškanie s platením nájomného a porušenia iných povinností stanovených v zmluve, ktoré upravuje čl. 2.11 nájomnej zmluvy a takéto konanie žalovaného považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zároveň poukázal na to, že žalovaný do spisu doložil len fotokópiu potvrdenia, avšak jeho originál sa mu v priebehu konania nepodarilo zabezpečiť. S ohľadom na tieto skutočnosti považoval žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu podľa ustanovení čl. 2.11 nájomnej zmluvy za dôvodnú. 6. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet zo dňa 04.07.2007, na základe ktorého mala byť započítaná suma 1.361.921,- Sk ako kúpna cena za klimatizačné zariadenie, ktoré žalovaný predal žalobcovi a ktorý mal byť spolu s Akcionárskou dohodou a Potvrdením zo dňa 12.12.1999 dôvodom, prečo žalobca podľa názoru žalovaného nemal nárok na uplatnenie nájomného touto žalobou, konajúci súd uviedol, že žalobca existenciu uzatvorenia akejkoľvek kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania poprel a žalovaný žiadnym spôsobom v priebehu konania nepreukázal, že by bola medzi účastníkmi uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej by vyplývalo, že žalovaný predal žalobcovi klimatizáciu, ani nedoložil žiadne doklady preukazujúce jej dodanie. S poukazom na uvedené skutočnosti zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom v žalobe, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých neuhradených faktúr, ktorými bolo žalovanému vyúčtované nájomné. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s odôvodnením, že konajúci súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Mal za to, že obsah Akcionárskej dohody popisuje konkrétne povinnosti tak fyzických, ale najmä právnických osôb a ide zjavne o právne významný dokument vzťahujúci sa na vec, nakoľko dotknuté ustanovenia dohody o jednostrannom zápočte pohľadávok robia žalobu žalobcu neopodstatnenou. Poukázal na to, že otázku klimatizácie rieši Akcionárska dohoda ustanoveniami, ktoré nahrádzajú inštitút kúpnej zmluvy a naviac kúpa a predaj klimatizácie bola dosiahnutá i ústne, čo súd prvej inštancie neskúmal, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný z tejto legitímnej transakcie odviedol štátu viac ako štvrť milióna Sk na dani z pridanej hodnoty a žalobca si uplatnil DPH na odpočte v takej istej výške. Konajúcemu súdu ďalej vytkol, že nezohľadnil a ani sa nezaoberal skutočnosťami súvisiacimi s podnikateľskými aktivitami žalobcu s klimatizáciou, nakoľko ju od roku 2004 doteraz prenajímal nájomcom za úhradu, inkasoval peniaze a sám ich konzumoval a správal sa ako vlastník klimatizácie. Taktiež z hľadiska rozporu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku neskúmal povinnosť žalobcu, ktorý sa v bode 3.1.12.2. Akcionárskej dohody zaviazal k späťvzatiu žaloby vo veci samej. Naopak, hľadisko dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku bolo nevhodne súdom uplatnené pri Potvrdení Slovenskej knižnej spoločnosti spol. s r. o. zo dňa 12.12.1999 (pôvodný vlastník) vystavené legitímnym spoločníkom a konateľom spoločnosti v duchu legitímnych právnych podmienok. Zastával názor, že súd sa zmýlil, ak vyriekol výrok o jednom spoločníkovi, ktorý si v danej súvislosti sám sebe vystavil predmetné potvrdenie, nakoľko v tomto období mal pôvodný vlastník už troch spoločníkov, aj R.. R. R. E. Y.. Š. J.. Takisto sa mu javil zjednodušený pohľad súdu prvej inštancie o nepredložení originálu predmetného potvrdenia žalovaným. Žalovaný originálom nedisponuje doteraz, a preto upozornil súd, že ho vlastní žalobca v účtovníctve. Súd však nepokračoval v dokazovaní a doklad si od žalobcu nevyžiadal. 9. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri neprijatí dodatku č. 8 mu žalobca neumožnil užívanie pôvodných priestorov, ktoré medzičasom prenajal inému nájomcovi a vystavil ho tak do pozície bezzmluvného užívania nebytových priestorov bez absolútnej snahy o dosiahnutie vzájomne výhodného dodatku č. 8. Zároveň vytkol konajúcemu súdu, že neuplatnil hľadisko dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku, ale bezdôvodne uznal vec ako obohatenie. Mal za to, že zmluvná pokuta ako samostatný majetkový nárok je právne vymáhateľný samostatnou žalobou, nakoľko nepredstavuje súčasť príslušenstva. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, prípadne, aby ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie a vo svojom právnom názore zaviazal súd k zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody považuje za účelové, nerešpektujúce priebeh konania a výsledky dokazovania. V súvislosti s obranou žalovaného spočívajúcou v dovolaní sa aplikácie Akcionárskej dohody na právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 316/2009, v ktorom súd zaujal jednoznačné stanovisko, že ide zmluvu medzi fyzickými osobami ako spoločníkmi a akcionármi, v ktorej sa zaviazali riešiť sporné vzťahy v týchto spoločnostiach, avšak neupravuje povinnosti medzi týmito spoločnosťami. Žalobca opakovane namietol, že by Akcionárska dohoda predpokladala právne úkony právnických osôb, medzi ktorými by bola aj kúpna zmluva za klimatizáciu. Právnické osoby žiadne právne úkony nevykonali, ani takúto zmluvu neuzavreli, preto nie je daný právny základ pre fakturovanie klimatizácie žalovaným žalobcovi. Uviedol, že zo žalovaným prezentovaného mechanizmu ocenenia nie je zistiteľná všeobecná hodnota klimatizácie, ktorá by sa mala stať kúpnou cenou. 11. Mal za to, že žalovaný pri uplatňovaní svojej obrany založenej na započítaní pohľadávok prehliada právnu úpravu započítania upravenú ustanoveniami § 358 a nasl. Obchodného zákonníka a § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnym predpokladom započítania pohľadávky je, aby pohľadávka bola uplatniteľná na súde, t.j. aby existoval právny základ pohľadávky a bola preukázaná výška pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na to, že text Akcionárskej dohody v žiadnom prípade nemôže nahradiť kúpnu zmluvu o kúpe klimatizácie, lebo bod 3.1.11.3 akcionárskej dohody vyslovene predpokladá uzavretie kúpnej zmluvy so všetkými náležitosťami, pričom v citovanom ustanovení nie sú podstatné náležitosti právneho úkonu - označenie predávajúceho a kupujúceho, presné vymedzenie predmetu kúpy a dohoda o cene. Preto ak žalovaný v konaní tvrdil, že jednostranným zápočtom ním určenej ceny klimatizácie vo výške 1.361.921 Sk čiastočne zanikla pohľadávka žalobcu, jeho tvrdenie nemá oporu v skutkovom a právnom stave a súd prvej inštancie správne na tieto tvrdenia žalovaného neprihliadol. 12. V súvislosti so žalovaným vytýkaným právnym posúdením úkonu Slovenskej knižnej spoločnosti, s.r.o. z 12.12.1999 opakovane namietol, že doklad nie je založený v spisovej dokumentácii žalobcu, aj keď za vedenie spisovej a účtovnej dokumentácie bol zodpovedný konateľ žalobcu a naviac preukazuje, že štatutárny orgán právnickej osoby poskytuje výhody sám sebe ako fyzickej osobe, teda ako štatutárny orgán právnickej osoby vo vzťahu k fyzickej osobe koná v rozpore so záujmami spoločnosti a ak by išlo o právny úkon významný - čo žalobca odmieta, tento právny úkon by bol postihnutý sankciou neplatnosti aj podľa § 22 ods. 2 OZ. 13. V súvislosti s návrhom dodatku č.8 k nájomnej zmluve, ktorý žalovaný nepodpísal poukázal žalobca na to, že bola navrhnutá odplata za nájom nebytových priestorov na K.. T. (K.. W.) U. U. X.XXX,- L.X/., teda už pri rokovaní o dodatku bol žalovaný zvýhodnený oproti iným nájomníkom, žalobca zásady poctivého obchodného styku neporušil a tvrdenia žalovaného v tejto súvislosti považoval za nelogické, rozporné so skutočným stavom veci a najmä účelové a zavádzajúce. 14. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že zmluvná pokuta mala byt' uplatnená samostatnou žalobou v samostatnom konaní. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu priamo súvisel s uplatneným nárokom na zaplatenie omeškaného nájomného. Mal za to, že dokazovanie vykonané na výšku fakturovaného a nezaplateného nájomného preukázalo, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením, preto žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo iného právneho predpisu nevyplýva, že jednou žalobou nemožno uplatniť viacero právnych nárokov. 15. Záverom žalobca vyslovil názor, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, z vykonaných dôkazov vyvodil správny záver, preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobcom uplatnený nárok priznal z titulu uzatvorenej nájomnej zmluvy a z titulu bezdôvodného obohatenia v rozsahu v akom si ho žalobca uplatnil v žalobe, nakoľko ani sám žalovaný nenamietol výšku a spôsob výpočtu nájomného a úroku z omeškania. 19. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 7 zákona 116/1990 Zb. účinného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. 21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 22. Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 23. Podľa § 458 ods. 1 O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 24. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za správne preukázané, že dňa 05.12.1999 bola medzi spoločnosťou SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., a spoločnosťou VYDAVATEĽSTVO ELITA spol. s.r.o. (od 04.02.2010 MULTIMEDIA Publishing spol. s r. o.) uzavretá Zmluva o prenájme a nájme nebytových priestorov, službách a nájme pozemku na parkovanie č. X/XX, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov, ktorých špecifikácia a rozloha je uvedená v bode 1.1 nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva bola menená dodatkami č. 1. až 7., ktoré boli podpísané oboma zmluvnými stranami, v zmysle ktorých došlo k zmene predmetu nájmu (rozlohy a špecifikácie prenajatých priestorov), ako aj k zmene v určení platieb nájomného na štvrťročne s účinnosťou od 01.01.2004. V zmysle čl. 2.11 písm. a) nájomnej zmluvy si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platením nájomného a s platením služieb spojených s nájomným. 25. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že obsah Akcionárskej dohody zo dňa 14.05.2007 popisuje konkrétne povinnosti tak fyzických, ale najmä právnických osôb a ide zjavne o právne významný dokument vzťahujúci sa na vec, nakoľko dotknuté ustanovenia dohody o jednostrannom zápočte pohľadávok robia žalobu neopodstatnenou. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil, keďže predmetná dohoda bola uzavretá troma fyzickými osobami, R.. R. R., Y.. Š. J., T.. E. K.. H. U., Z.. ako spoločníkmi a akcionármi spoločností SLOVENSKÁ KNIŽNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD a.s. a Ružinovské centrum a.s., v ktorej sa zaviazali riešiť svoje sporné vzťahy v týchto spoločnostiach. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že bola uzatvorená len medzi spoločníkmi týchto spoločností a nie medzi spoločnosťami, resp. upravovala len sporné vzťahy spoločníkov a nie povinnosť medzi spoločnosťami, a preto ju nie je možné aplikovať na tento spor, keďže nebola uzatvorená medzi subjektmi totožnými so sporovými stranami a nebola schválená valnými zhromaždeniami týchto spoločností tak, aby bola záväzná aj pre spoločnosti. Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Bratislave aj rozhodnutí č. k. 4Co 316/2009 - 443 zo dňa 12.05.2010, na ktoré poukázal žalobca vo svojich vyjadreniach. 26. V súvislosti s námietkou žalovaného, že Akcionárska dohoda rieši ustanoveniami otázku klimatizácie, ktoré nahrádzajú inštitút kúpnej zmluvy, odvolací súd poukazuje na čl. 3.1.11.3, ktorý upravoval časť predmetu dohody tak, že „po zaplatení dlhu, ktorého výška bude zistená inventarizáciou nákladov na prevádzku skladovo administratívnej budovy, podľa zásad čl. 3.1.8.9. strany zistia rozdiel v tejto výške strany 1. SLOVENSKÝ KNIŽNÝ OBCHOD a.s. (ďalej len „1.SKO“) a VYDAVATEĽSTVO ELITA spol. s r.o. (ďalej len „VE“) uzatvoria kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude predaj a kúpa klimatizácie vlastnenej VE a umiestnenej na 1. a 3. poschodí skladovej budovy a uzatvoria zmluvu o vzájomnom započítaní dlhov a pohľadávok - ceny klimatizácie a zvyšok nároku 1.SKO“. Citované ustanovenie predpokladalo uzavretie kúpnej zmluvy po splnení dohodnutých podmienok, ako aj zmluvy o vzájomnom započítaní dlhov a pohľadávok - ceny klimatizácie a zvyšok nároku 1.SKO. Žalovaný v konaní nepreukázal ich uzavretie, nepreukázal existenciu pohľadávky uplatnenej voči žalobcovi z titulu kúpnej ceny klimatizácie vo výške 1.361.921,- Sk. Odvolací súd zhodne so žalobcom poukazuje na ustanovenia § 358 a nasl. Obchodného zákonníka a § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých právnym predpokladom započítania pohľadávky je, aby pohľadávka bola uplatniteľná na súde, t.j. aby existoval právny základ pohľadávky a bola preukázaná výška pohľadávky. Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Vzájomné pohľadávky sú také, pri ktorých tie isté osoby ako veriteľ a dlžník majú v záväzkovom vzťahu, spravidla na základe iného právneho vzťahu, opačné postavenie. Veriteľ určitej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi z určitého záväzkového vzťahu, je zároveň jeho dlžníkom, spravidla z iného záväzkového vzťahu. Občiansky zákonník vymedzuje, ktoré pohľadávky sú spôsobilé na započítanie, ktoré pohľadávky na započítanie nie sú spôsobilé a, voči ktorým pohľadávkam nie je možné započítať iné pohľadávky. Pohľadávky sú spôsobilé na započítanie vtedy, ak sú rovnakého druhu (napr. pohľadávky na finančné plnenie ). Pohľadávky sa kryjú vo výške, ktorá zodpovedá výške pohľadávky s nižšou nominálnou hodnotou. Započítanie je typickým jednostranným právnym úkonom a predstavuje prejav vôle veriteľa započítať pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi voči pohľadávke tejto osoby, ktorú má ona ako veriteľ voči nemu. Započítanie je možné vykonať aj dohodou strán. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú splatné a zaniknú v takom rozsahu ako sa vzájomne kryjú. Keďže žalobca existenciu uzatvorenia akejkoľvek kúpnej zmluvy medzi stranami poprel a žalovaný žiadnym spôsobom v priebehu konania nepreukázal, že by bola medzi nimi uzatvorená akýmkoľvek spôsobom kúpna zmluva, predmetom ktorej by bola predmetná klimatizáciu, nepreukázal ani jej dodanie žalobcovi, súd prvej inštancie postupoval správne, keď na jednostranný zápočet zo dňa 04.07.2007, na základe ktorého mala byť započítaná suma 1.361.921,- Sk ako kúpna cena za klimatizačné zariadenie neprihliadol. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie voči pohľadávke žalobcu uplatnenej žalobou. 27. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 28. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. 29. V súvislosti s námietkou žalovaného, že z hľadiska rozporu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku konajúci súd neskúmal povinnosť žalobcu, ktorý sa v bode 3.1.12.2. Akcionárskej dohody zaviazal k späťvzatiu žaloby vo veci samej, odvolací súd uvádza, že je neopodstatnená, nakoľko žalobca ako tzv. dominus litis - pán sporu, disponuje konaním a jeho predmetom, preto procesné oprávnenia, týkajúce sa akejkoľvek dispozície so žalobou prináležia výlučne žalobcovi. Žalobca rozhoduje o existencii sporu a je na jeho vôli, či podá žalobu a či aj v jeho priebehu bude mať záujem na ďalšom vedení sporu a v akom rozsahu, a to pokiaľ ide o subjekty na strane žalovaného ako i rozsah žalovaného nároku. Kedykoľvek za konania môže žalobca zobrať svoj návrh späť, ide o jeden z prejavov dispozičnej zásady, ktorá je procesným vyústením autonómnej vôle ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva. Z uvedeného vyplýva, že žalobca počas konania rozhoduje o dispozícii so žalobou a žiadne z ustanovení procesného predpisu neukladá povinnosť súdu donútiť žalobcu, aby na základe dohody strán vzal žalobu späť. Uvedenú skutočnosť môže zmluvná strana namietať a súd sa ňou zaoberá v rámci posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku. Odvolací súd naviac dodáva, že v žalovaným uvedenom ustanovení dohody nebolo stranami špecifikované o ktoré konkrétne konania vo veci nájomného v súdnych konaniach 1SKO/VE na Okresnom súde Bratislava II sa jedná a zároveň poukazuje na to, že zmluvná strana Y.. Š. J., T.. sa zaviazal v spoločnostiach RC, 1SKO a SKS zabezpečiť späťvzatie žalôb v lehote 10 dní po prijatí dohody o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári podľa čl. 3.1.11.2.. 30. V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaného, že konajúci súd nevhodne uplatnil hľadisko dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku pri Potvrdení Slovenskej knižnej spoločnosti spol. s r. o. zo dňa 12.12.1999 (pôvodný vlastník), vystavené legitímnym spoločníkom a konateľom spoločnosti v duchu legitímnych právnych podmienok, odvolací súd k argumentácii súdu prvej inštancie, ktorý konanie žalovaného, keď sám sebe odpustil, resp. sa vyňal zo zmluvne dohodnutého postihu za omeškanie s platením nájomného a porušenia iných povinností stanovených v zmluve, ktoré upravuje čl. 2.11 nájomnej zmluvy, považoval za v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku dodáva, že z obsahu žalovaným namietaného listinného dôkazu je zrejmé, že konateľ žalovaného K.. H. U., Z.. ako konateľ Slovenskej knižnej spoločnosti spol. s r. o. síce potvrdzuje žalovanému, že čl. 2 ods. 2.11. predmetnej nájomnej zmluvy sa nevzťahuje na žalovaného a prehlasuje, že vo vzťahoch vyplývajúcich z uvedenej zmluvy si nebude uplatňovať žiadny postih, vrátane úrokov z omeškania v prípade, ak dôjde k omeškaniu platieb nájomného zo strany nájomcu, ale žalovaný nepredložil súdu žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali prípadnú dohodu strán v uvedenom znení, na základe ktorej by žalovaný mohol uplatňovať jej plnenie. V danom prípade išlo o jednostranné vyhlásenie konateľa tejto spoločnosti, ktorým po zmene konateľov nebol žalobca viazaný. Odvolací súd, ale dal za pravdu žalovanému, ktorému sa javil zjednodušený pohľad súdu prvej inštancie o nepredložení originálu predmetného potvrdenia žalovaným a dodáva, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jej dôkaznú silu. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 191 CSP. (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 9/2005 <aspi://module='JUD'&link='JUD33950SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, uznesenie sp. zn. 3 Obo 61/2009). 31. Odvolací súd ako nedôvodnú, bez vplyvu na rozhodnutie konajúceho súdu, posúdil aj námietku žalovaného, že pri neprijatí dodatku č. 8 mu žalobca neumožnil užívanie pôvodných priestorov, ktoré medzičasom prenajal inému nájomcovi a postavil ho tak do pozície bezzmluvného užívania nebytových priestorov bez absolútnej snahy o dosiahnutie vzájomne výhodného dodatku č. 8. Uvedená argumentácia nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetného nebytového priestoru (sklad s rozlohou 290 m2). Žalovaný v konaní nespochybnil jeho užívanie. Odvolací súd k ďalšej námietke žalovaného v tejto súvislosti dodáva, že nebol dôvod, aby konajúci súd pri rozhodovaní o žalobcom uplatnenom nároku z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnil hľadisko dobrých mravov a zásad poctivého obchodného styku, keďže práve naopak žalovaný sa nechoval v súlade s nimi, nakoľko nebytové priestory užíval, ale cenu za ne žalobcovi nezaplatil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalobcu, ktorý na preukázanie, že neporušil zásady poctivého obchodného styku, uviedol, že v návrhu dodatku č.8 k nájomnej zmluve, ktorý žalovaný nepodpísal, navrhol odplatu za nájom nebytových priestorov na K.. T. (K.. W.) U. U. X.XXX,- L.X/., teda už pri rokovaní o dodatku bol žalovaný zvýhodnený oproti iným nájomníkom. 32. Odvolací súd zhodne s názorom žalobcu nesúhlasil s názorom žalovaného, že zmluvná pokuta mala byť uplatnená samostatnou žalobou v samostatnom konaní, keďže zo žiadneho ustanovenia vtedy platnej procesnej úpravy (Občiansky súdny poriadok) nevyplýva, že jednou žalobou nemožno uplatniť viacero právnych nárokov. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu priamo súvisel s nárokom na zaplatenie nájomného a žalobca ako dominus litis disponuje oprávnením v akom rozsahu si svoje nároky voči žalovanému uplatní. Súd prvej inštancie v tejto časti správne právne posúdil v konaní uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškania s plnením vystavených faktúr za vyúčtované nájomné v súlade s ust. 1.11 písm. a), ktoré žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. 33. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd nezohľadnil a ani sa nezaoberal skutočnosťami súvisiacimi s podnikateľskými aktivitami žalobcu s klimatizáciou, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, jasne a výstižne v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ako dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba je dôvodná. 34. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav a vec právne posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).