Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/453/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208225112 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208225112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: H. J., U. S. XX, U., zastúpeného JUDr. Martinom Višňovským, advokátom so sídlom Zámocká 30, Bratislava, proti žalovanému: TEMPUS AWT BAVARIA s.r.o., so sídlom Rastislavova 110, Košice, IČO 31 324 711, zastúpeného Petrom Šumšalom, advokátom so sídlom Krasovského 13, Bratislava, o zaplatenie 21.624,01 eur, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.03.2016, č.k. 45C/280/2008 - 349 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.05.2016, č. k. 45C/280/2008 - 365, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.971 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 10.06.2007 do zaplatenia, do troch dní a vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdzuje. Dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že štát má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému, pôvodne označenému ako žalovanému v 1. rade a proti žalovanému v 2. rade J. M., domáhal zaplatenia sumy 21.624,01 eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla na jeho motorovom vozidle zn. U. J. pri dopravnej nehode dňa 07.12.2006, počas ktorej bez jeho vedomia a súhlasu viedol predmetné motorové vozidlo pôvodne žalovaný v 2. rade J. M., ktorý bol zamestnancom žalovaného, ktorému dňa 07.12.2006 žalobca pristavil uvedené vozidlo do jeho autoservisu za účelom opravy spätného zrkadla. Po dopravnej nehode sa stal z vozidla vrak, od poisťovne KOOPERATIVA, poisťovňa a. s. získal žalobca poistné plnenie v sume 740.743 Sk, hodnota zvyškov vozidla bola ocenená na sumu 110.000 Sk, žalobcovi sa však podarilo speňažiť ich za sumu 175.000 Sk a rozdiel medzi všeobecnou cenou vozidla ohodnotenou znalcom na sumu 1.567.188 Sk ku dňu nehody, t. j. 07.12.2006 a súčtom poistného plnenia spolu s finančnými prostriedkami získanými z predaja vraku predstavujú sumu 651.455 Sk, t.j. 21. 624,01 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.11.2009 č.k. 45C/280/2008 - 131 tak, že žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu žalobcu v celom rozsahu s tým, že o výške škody a náhrade trov konania v konaní o žalobe žalobcu proti žalovanému v 1. rade bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 2.464, 56 eur. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8Co/129/2010 - 177 zo dňa 30.11.2011 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o žalobe žalobcu proti žalovanému v 1. rade, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v napadnutej časti o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň rozhodol o trovách konania žalovaného v 2. rade. Doplnil dokazovanie v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a zistil, že spoločnosť VW FS s. r. o. ako mandant plnomocenstvom zo dňa 01.01.2005 splnomocnila spoločnosť AUTOPROGRES SK s. r. o. ako mandatára na uzatváranie Zmlúv o finančnom kredite, Zmlúv o autokredite, Zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a dohôd o vyplňovacom oprávnení k blankozmenke, ako aj aby v jeho mene uzatváral, podpisoval a pečiatkoval tieto zmluvy a s nimi spojené dokumenty. Z mandátnej zmluvy zo dňa 01.01.2005 zistil, že VW FS s. r. o. ako mandant uzavrela so spoločnosťou AUTOPROGRES SK s. r. o. Zmluvu o spolupráci, obchodnom zastúpení a kúpe motorového vozidla, na základe ktorej bude mandatár zastupovať mandanta pri poskytovaní finančných služieb, a to zastupovať ho pri uzatváraní Zmlúv o autokredite, Zmlúv o finančnom leasingu voči klientom mandanta a treťou osobou - nájomcom, resp. dlžníkom. Zmluvu o Autokredite č. 519818 dňa 03.02.2005 uzavreli spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s. r. o. ako veriteľ a žalobca ako klient prostredníctvom spoločnosti AUTOPROGRES SK s. r. o. ako predávajúcim, na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol klientovi účelový úver v sume 1.050.000 Sk s dobou splatnosti 36 mesiacov, predmetom financovania bolo motorové vozidlo U., N. T. XXXX, T. Č. B., neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky. Dňa 03.02.2005 uzavreli Volkswagen finančné služby Slovensko s. r. o ako veriteľ a žalobca ako klient a dlžník zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č.519818, z ktorej čl. II vyplýva, že dlžník prehlasuje, že je výlučným vlastníkom predmetu financovania, ktorý nadobudol na základe platnej kúpnej zmluvy a že predmet financovania nie je zaťažený akýmikoľvek právami tretích osôb a je bez obmedzenia oprávnený previesť vlastnícke právo k predmetu financovania na veriteľa. Na základe tejto zmluvy dlžník prevádza vlastnícke právo k predmetu financovania, zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania trvá až do okamihu riadneho, včasného a úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy. Okamih, kedy dlžník zaplatí všetky svoje záväzky vzniknuté na základe zmluvy, je dňom, kedy opäť nadobúda úplné a výhradné právo k predmetu financovania. Z čl. III predmetnej zmluvy vyplýva, že dlžník na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi na vrátenie na základe Zmluvy poskytnutého úveru a na zaplatenie príslušenstva a ďalších pohľadávok, na ktoré veriteľovi vznikne nárok v prípade predčasnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od zmluvy, prevádza na veriteľa podpisom tejto zmluvy vlastnícke právo k predmetu financovania. Z potvrdenia o vinkulácii zo dňa 03.02.2005 zistil, že KOOPERATIVA poisťovňa a. s. vinkulovala akékoľvek poistné plnenie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi poisťovateľom a žalobcom ako poisteným v prospech spoločnosti VW FS s. r. o., pričom vinkulácia je časovo obmedzená do dňa riadneho splatenia pohľadávok zo Zmluvy o autokredite č. XXXXXX, v prípade vzniku poistnej udalosti KOOPERATIVA a. s. poukáže poistné plnenie spoločnosti VW FS s. r. o. Z kúpnej zmluvy 08/05 zo dňa 04.02.2015 zistil, že AUTOPROGRES SK s. r. o. ako kupujúci kúpila od predávajúcej P. X. motorové vozidlo zn. U. J. O., N. T. XXXX, T. Č.. B. za kúpnu cenu 1.485.000 Sk, pričom časť kúpnej ceny 450.000 Sk mala byť splatná v deň preberania predmetu kúpy a zvyšná časť kúpnej ceny prostredníctvom úveru od spoločnosti VW FS s. r. o. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 04.02.2005 podľa uzatvorenej Zmluvy o autokredite č. XXXXXX zistil, že k odovzdaniu vozidla spoločnosťou AUTOPROGRES SK s. r. o. a prevzatiu vozidla žalobcom došlo dňa 04.02.2005. Z oznámenia o dopravnej nehode zistil, že dňa 07.12.2006 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené vozidlo patriace žalobcovi. KOOPERATIVA poisťovňa a. s oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.01.2007 oznámila žalobcovi, že dňa 18.01.2007 ukončila šetrenie poistnej udalosti, všeobecnú hodnotu vozidla ocenili na sumu 850.743 Sk a hodnotu zvyškov vozidla na sumu 110.000 Sk, na základe čoho priznali poistné plnenie v sume 740.743 Sk, ktoré poukázali na účet VW FS s. r. o. Zo znaleckého posudku č. 22/2007 vypracovaného znalcom Ing. Eugenom Némethom, znalcom v odbore Doprava cestná, na žiadosť žalobcu zistil, že znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 07.12.2006 na sumu 1.567.188 Sk. Zo znaleckého posudku č. 3/2015 zo dňa 17.05.2015 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Róbertom Hromníkom, zistil, že všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody zo dňa 07.12.2006 v stave, v akom bolo tesne pred poškodením určil na sumu 1.156. 625 Sk, skutočnú škodu, ktorá na motorovom vozidle vznikla v dôsledku dopravnej nehody vyčíslil sumou 890.499 Sk a všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody v stave, v akom zostalo po poškodení, vyčíslil sumou 266.127 Sk. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 39, § 132 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 421. § 442 ods. 1, § 443 a § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že z časového hľadiska je zrejmé, že došlo k uzavretiu Zmluvy o autokredite, ako i Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania skôr, ako bol žalobca vlastníkom predmetného vozidla, avšak hodnotiac všetky skutočnosti vo vzájomnej súvislosti je zrejmé, že žiadna zo strán nemala úmysel obchádzať zákon alebo porušiť zákonné ustanovenia tým, že žalobca previedol na spoločnosť VW FS viac práv, ako v tom čase mal; pri uzatváraní zmluvy bol dobromyseľný a i keď táto predchádzala samotnému okamihu nadobudnutiu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, nemožno považovať zmluvu za absolútne neplatnú a v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na vzájomné plnenia a vysporiadanie záväzkov všetkých zúčastnených osôb navzájom. Poukázal na to, že záväzky pôvodného majiteľa vozidla pani P. X., v zast. T. X., boli plne uspokojené, rovnako ako i záväzky voči spoločnosti AUTOPROGRES SK, ktorá sprostredkovala samotný predaj. Záväzky voči spoločnosti VW FS s. r. o. boli uspokojené vyplatením poistného plnenia od poisťovateľa s tým, že suma prevyšujúca dlh žalobcu voči tejto spoločnosti, bola žalobcovi vyplatená. Nemožno preto spochybňovať nadobudnutie vlastníctva žalobcu k vozidlu a považovať Zmluvu o autokredite za absolútne neplatnú, nakoľko všetky práva a záväzky boli titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu uspokojenie. Poukázal na to, že nadobudnutie vlastníckeho práva, ako aj uspokojenie všetkých záväzkov nerozporoval ani pôvodný vlastník, ani spoločnosť, ktorá zastrešovala samotnú kúpu vozidla, a ani samotný žalobca, či spoločnosť VW FS s. r. o. Ďalej mal za preukázané, že dňa 24.01.2007 prišlo k predčasnému ukončeniu zmluvy potom, čo poisťovňa vyplatila po ukončení šetrenie poistnej udalosti spoločnosti VW FS s. r. o. poistné plnenie v sume 740.743 Sk, následne si táto spoločnosť započítala uvedené plnenie voči pohľadávke, ktorú mala voči žalobcovi titulom nesplatených splátok za kúpu motorového vozidla, a tým bol dlh žalobcu voči spoločnosti VW FS s. r. o. splatený a všetky záväzky vyrovnané. Okamih, kedy žalobca zaplatil všetky svoje záväzky vzniknuté na základe Zmluvy o autokredite, bol deň, kedy opäť nadobudol úplné a výhradné právo k predmetu financovania. Vzhľadom na to dospel k záveru, že žalobcovi svedčila aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o náhradu škody na vozidle, nakoľko sa stal po vysporiadaní záväzkov jeho vlastníkom. Ďalej dospel k záveru, že žalovaný prijal na opravu žalobcove motorové vozidlo a jeho zodpovednosť za škodu, ktorá na motorovom vozidle žalobcu vznikla, je daná ustanovením § 421 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoju povinnosť opatrovať vec žalobcu tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, porušil a ku škode na veci došlo v čase, keď ju opatroval. Poukázal na výpoveď svedka U., ktorý ako servisný technik opravu vykonal a ktorý uviedol, že splnomocnenej osobe motorové vozidlo po oprave nevydal. K námietke žalovaného, že motorové vozidlo odovzdal osobe, ktorá bola na jeho prevzatie žalobcom splnomocnená, uviedol, že pán M. ako zamestnanec žalovaného bol v čase, kedy došlo ku škode riadne v práci a o dovolenku požiadal až po dopravnej nehode; tento zamestnanec bol teda riadne oprávnený konať za žalovaného pri všetkých úkonoch, ku ktorým pri výkone jeho práce obvykle dochádza. Po ustálení existencie aktívnej legitimácie žalobcu a objektívnej zodpovednosti žalovaného dospel k záveru, že suma, ktorá bola za škodu motorového vozidla vyplatená poisťovňou, spolu so všeobecnou hodnotou motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody zo dňa 07.12.2006 v stave, v akom zostalo po poškodení (t. j. sumou 266.127 Sk), zodpovedala skutočnej výške škody, ktorá žalobcovi vznikla, a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa§ 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré mu vyplývali zo spisu v sume 1.297 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia žalovanému nepriznal z dôvodu, že trovy právneho zastúpenia nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmeniť a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v danom prípade z nesprávneho posúdenia výšky skutočnej škody na haváriou poškodenom motorovom vozidle žalobcu. Súd vychádzal najmä zo znaleckého posudku č. 3/2015 znalca Ing. Róberta Hromníka a neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané ostatnými dôkazmi, resp. vyplynuli z prednesu žalobcu a svedkov. Znalec Ing. Hromník pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla a výšky škody vzniknutej v súvislosti s jeho poškodením, vychádzal len zo súdneho spisu, vozidlo nevidel, a preto nemohol na vozidle zistiť skutkový stav (str. 3 bod II.2.4. znaleckého posudku). Z ostatných dôkazov bolo zrejmé, že sa jednalo o nadštandardný tip vozidla vzhľadom na jeho výbavu, ako uviedol znalec Ing. Eugen Németh vo svojom znaleckom posudku č. 22/2007, pričom tento znalec vykonal aj ohliadku vozidla v priestoroch žalovaného dňa 17.01.2007 a stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu nehody v sume 1.567.188 Sk. V rovnakom smere ako znalec Ing. Németh sa o vozidle vyjadril vo svojej výpovedi aj svedok Z.. T. X. (predchádzajúci majiteľ vozidla, ktorý uviedol, že do vozidla investoval cca 300.000 Sk a potom ho predal žalobcovi za zvýhodnené cenu, t.j. za 1.500.000 Sk, aj keď v tom čase mal hodnotu 1.750.000 Sk.) Z prílohy č. 1 k protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla k Zmluve o autokredite zo dňa 04.02.2005 súd zistil, že vozidlo bolo v čase odovzdania žalobcovi nadštandardne vybavené, a to v hodnote 399.694 Sk k cene základnej výbavy. Znalec Ing. Hromník bral za východiskovú hodnotu nového vozidla, stanovenú za rovnaký model vozidla podľa katalógov, sumu 2.569.949 Sk. O vysokej hodnote vozidla svedčí nepriamo aj tá skutočnosť, že žalobcovi sa podarilo predať vrak vozidla za 175.000 Sk, teda vyššiu hodnotu, ako bola hodnota zvyškov vozidla ocenená poisťovňou pri ohliadke. Súd mal teda pri určení výšky škody zobrať do úvahy a vyhodnotiť všetky uvedené dôkazy tak, aby ju určil podľa zásady stanovenej v ustanovení § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd sa tiež nevysporiadal s rozdielom oboma znalcami stanovených cien vozidla, okrem odpovede znalca Ing. Hromníka na otázku právneho zástupcu žalobcu, v čom vidí rozdiel v sumách, že znalec Németh nemusel mať všetky informácie, ktoré boli zhromaždené v súdnom spise. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka pri jeho aplikácii, keď nepostupoval podľa zásady, že pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená. Výšku škody nemal súd určiť ako súčet poistného plnenia a hodnoty vraku vozidla, ale správne mal vychádzať zo všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu dopravnej nehody, stanovenej znalcom Ing. Némethom alebo Ing. Hromníkom, alebo sumy určenej medzi hodnotami znalcami stanovenými. Výška škody je daná rozdielom medzi hodnotou veci pred poškodením a po jej poškodení, a preto mala byť určená ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu nehody a súčtom všeobecnej hodnoty vozidla po poškodení spolu s poistným plnením, avšak zníženým o tú časť, ktorou si lízingová spoločnosť uspokojila svoje finančné služby, ktoré nesúviseli s hodnotou vozidla. Namietal, že znalec určil čistú výšku škody na vozidle a nezaoberal sa náhradami, ktoré spoločnosť VW finančné služby s. r. o. obdržala od poisťovne. Poistné plnenie bolo zaslané VW FS s.r.o. a táto spoločnosť si pri konečnom finančnom vysporiadaní so žalobcom uspokojila aj všetky pohľadávky zo zmluvy o financovaní vozidla, teda aj tie, ktoré boli za finančné služby nad rámec kúpnej ceny za vozidlo. Táto časť úhrady nemala pôvod v škode samotnej, ale v zmluvných dojednaniach medzi žalobcom a lízingovou spoločnosťou. Súd mal podľa jeho názoru prihliadať aj na okolností, za ktorých škoda vznikla, keď žalobca prišiel o svoje vozidlo v dôsledku hrubého porušenia povinnosti žalovaného opatrovať prevzatú vec. Svoje vozidlo odovzdal autorizovanému servisu žalovaného na banálnu opravu spätného zrkadla a žalovaný mu vrátil namiesto opraveného vozidla len vrak. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť mu trovy konania v sume 1.447 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 7.256,95 eur. Namietal, že jeho právny zástupca podaním zo dňa 23.03.2016, osobne doručeným do podateľne súdu dňa 24.03.2016, vyčíslil trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia, avšak v názve podania uviedol nesprávne číslo konania, a to 42Cb/309/2010, čím sa dopustil zrejmej nesprávnosti a chyby v písaní. Z podania však jednoznačne vyplýva, že sa týka strán sporu a právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislave II pod č. k. 45C/280/2008, čo okrem iného vyplýva aj z textu na druhej strane podania, kde je uvedené už správne číslo konania. Súd mal posudzovať toto podanie podľa jeho obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. a neprihliadať na zrejmú nesprávnosť a chybu v písaní. Súd prvej inštancie mu však priznal len náhradu trov konania, ktoré mu vyplývali zo spisu a trovy právneho zastúpenia mu nepriznal z dôvodu, že nevyčíslil trovy konania do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nepriznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia tak, ako boli vyčíslené podaním zo dňa 23.03.2016, doručeným súdu v zákonom stanovenej lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku. Ďalej v odvolaní vyčíslil trovy, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 1.297 eur, znaleckým dokazovaním v sume 150 eur a právnym zastúpením spolu v sume 7.256,95 eur. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Uviedol, že súd prvej inštancie v časti vo veci samej rozhodol správne, na základe riadneho vykonaného dokazovania a v tejto časti dostatočne právne relevantne svoje rozhodnutie odôvodnil. Namietal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané vyhotovenie znaleckého posudku č. 22/2007 zo strany žalobcu, ktorý vzhľadom na všetky okolnosti a vyjadrenia žalobcu nemožno považovať za objektívny, ale za výlučne účelovo vypracovaný pre súdne konanie. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že si nie je istý, či bol tento znalecký posudok vypracovaný pred dopravnou nehodou alebo po nej. Na jednej strane žalobca tvrdil, že znalecký posudok nechal vyhotoviť pred dopravnou nehodou z dôvodu, že chcel vozidlo predať, na druhej strane v samotnom znaleckom posudku je uvedené, že bol vyhotovený na základe vykonanej obhliadky zo dňa 15.01.2007, čo muselo byť po dopravnej nehode, ktorá bola 07.12.2006. Uvedené skutočnosti a nezrovnalosti preukazujú špekulatívnosť žalobcu. Vzhľadom na to bolo súdom nariadené vypracovanie nezávislého znaleckého posudku a súdom ustanovený znalec Ing. Róbert Hromník vychádzal z objektívnych zistení a skutočností, ktoré mal k dispozícii zo súdneho spisu, od polície, ako aj od samotnej poisťovne. Uvedený znalecký posudok žalobca žiadnym spôsobom nenamietal a vyjadril sa na poslednom pojednávaní, že netrvá na vyhotovení ďalšieho znaleckého posudku a nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na závery súdom nariadeného nezávislého znaleckého dokazovania prvoinštančný súd správne a v súlade s vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla škoda, ktorá je predmetom jeho žaloby. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie v rozsahu dôkazných návrhov strán náležité dokazovanie potrebné na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu (§120 ods. 1, 4 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozsudku), jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom. Na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka, nesprávne však vyložil ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že suma, ktorá bola za škodu motorového vozidla vyplatená poisťovňou, spolu so všeobecnou hodnotou motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody v stave, v akom zostalo po poškodení, zodpovedala skutočnej výške škody, ktorá žalobcovi vznikla, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia výšky skutočnej škody, vzniknutej žalobcovi poškodením jeho motorového vozidla. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že predmetné motorové vozidlo bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 07.12.2016, počas ktorej viedol toto motorové vozidlo zamestnanec žalovaného, ktorému žalobca odovzdal vozidlo dňa 07.06.2006 do autoservisu za účelom opravy spätného zrkadla, a to J. M., ktorý viedol motorové vozidlo bez vedomia a súhlasu žalobcu. Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa a. s. poskytla poistné plnenie v sume 740.743 Sk, keď všeobecnú hodnotu vozidla ocenila na sumu 850.743 Sk a hodnotu zvyškov vozidla na sumu 110.000 Sk. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 651.445 Sk, t.j. 21.624,01 eur, pri určení ktorej vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla určenej znalcom Ing. Eugenom Némethom v sume 1.567.188 Sk, od ktorej odpočítal poistné plnenie v sume 740.743 Sk a sumu 175.000 SK, za ktorú sa mu podarilo speňažiť vrak vozidla. Súd prvej inštancie ustanovil v konaní znalca Ing. Róberta Hromníka, ktorý určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody na sumu 1.156. 625 Sk, výšku skutočnej škody vzniknutej na motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody vyčíslil na sumu 890.499 Sk a všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody v stave, v akom zostalo po poškodení, na sumu 266.127 Sk. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2011 č. k. 8Co/129/2010 - 177 doplnil dokazovanie a na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálil, že v danom prípade je daná aktívna legitimácia žalobcu a objektívna zodpovednosť žalovaného. Pokiaľ ide o určenie výšky škody, dospel k záveru, že skutočnej výške škody zodpovedala suma vyplatená poisťovňou spolu so všeobecnou hodnotou motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody v stave, v akom zostalo po poškodení, t. j. sumou 266.127 Sk. 7. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 8. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Túto ujmu predstavuje rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobené škody na majetku. 9. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre určenie výšky škody je rozhodujúci stav, v akom sa vec nachádza v čase poškodenia, keď zodpovednosť za škodu má plniť reparačnú funkciu, a preto poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel, a teda výška škody sa musí určiť tak, aby škodca mal povinnosť poškodenému nahradiť škodu vo výške zodpovedajúcej cene veci v čase poškodenia. Pri určení výšky náhrady škody sa však vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená. 11. Súd prvej inštancie pri určení výšky škody správne vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Róbertom Hromníkom a nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že Ing. Hromník pri stanovení všeobecnej hodnoty cestného vozidla a výšky škody vzniknutej v súvislosti s jeho poškodením, vychádzal len zo súdneho spisu a vozidlo nevidel, pričom znalec Ing. Németh vykonal aj ohliadku predmetného vozidla a že súd neprihliadol aj na skutočnosti, ktoré boli preukázané ostatnými dôkazmi, najmä znaleckým posudkom Ing. Németha, svedeckou výpoveďou svedka Z.. T. X. a prílohou č. 1 k protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla ku Zmluve o autokredite zo dňa 04.02.2005, z ktorých vyplynulo, že išlo o nadštandardný typ vozidla vzhľadom na jeho výbavu. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Némethom vyplýva, že znalec vykonal aj ohliadku predmetného vozidla a pokiaľ ide o podklady, ktoré mal k dispozícii, vychádzal len z technického preukazu. Znalec Ing. Hromník vychádzal z celého obsahu súdneho spisu, súčasťou ktorého sú aj všetky listiny týkajúce sa predmetného motorového vozidla, dopravnej nehody, šetrenia poistnej udalosti a taktiež znalecký posudok Ing. Németha vypracovaný na základe vykonanej ohliadky. Zo znaleckého posudku Ing. Róberta Hromníka vyplýva, že v čl. II. 3. sa podrobne zaoberal aj výbavou predmetného motorového vozidla, pričom žalobca len všeobecne ohľadne nadštandardnej výbavy vozidla poukázal na výpoveď svedka Z.. X. a prílohu č. 1 k protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla ku Zmluve o autokredite zo dňa 04.02.2015, avšak nešpecifikoval svoje námietky, keď neuviedol, ktoré konkrétne prvky nadštandardnej výbavy neboli zohľadnené pri určení všeobecnej hodnoty vozidla znalcom Ing. Hromníkom. Vyššiu cenu predmetného motorového vozidla v čase pred dopravnou nehodou, než aká bola stanovená súdom ustanoveným znalcom, nemožno považovať za dostatočne vierohodne preukázanú, ani svedeckou výpoveďou svedka Z.. X., keď tento sa vyjadroval k trhovej cene vozidla, na rozdiel od znalcov nedisponuje odbornými znalosťami a nejde ani o osobu úplne nestrannú, keď vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi predal auto za cenu kamarátsku s tým, že niekedy mu zase žalobca pomôže niečo zohnať, a nemožno preto jeho výpoveď považovať, pokiaľ ide o určenie ceny vozidla v čase pred poškodením, za vierohodnejšiu a objektívnejšiu ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že okrem ostatných dôkazov uvedených žalobcom v jeho odvolaní je potrebné pri určení hodnoty vozidla v čase pred dopravnou nehodou prihliadnuť aj na oznámenie poisťovne o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že v rámci šetrenia poistnej udalosti bola určená všeobecná hodnota vozidla sumou 850.743 Sk, hodnota zvyškov vozidla na sumu 110.000 Sk a poistné plnenie bolo poskytnuté v sume 740.743 Sk. Vzhľadom na všeobecnú hodnotu vozidla určenú poisťovňou v sume 850.743 Sk, ktorá je nižšia ako všeobecná hodnota určená súdom ustanoveným znalcom v sume 1.156.625 Sk a výrazne nižšia ako suma určená znalcom Ing. Némethom, považoval odvolací súd za primeranú sumu 1.156.625 Sk určenú znalcom Ing. Hromníkom. Taktiež je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že znalec Ing. Németh vyčíslil len všeobecnú hodnotu vozidla, ale nezaoberal sa určením výšky škody ani určením hodnoty zvyškov vozidla a aj žalobca pri vyčíslení uplatnenej škody zo znaleckého posudku Ing. Németha vychádzal len zo všeobecnej hodnoty vozidla, od ktorej odpočítal výšku plnenia poisťovne a hodnotu zvyškov vozidla, za ktorú sa mu ich podarilo predať. Znalec Ing. Hromník vyčíslil nielen všeobecnú hodnotu vozidla, ale aj jeho hodnotu po poškodení a výšku škody. 12. Dôvodne však žalobca namietal, že pri určení výšky skutočnej škody vychádza napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď za skutočnú škodu považoval poskytnuté plnenie spolu so všeobecnou hodnotou motorového vozidla ku dňu dopravnej nehody v stave, v akom zostalo po poškodení, t. j. 266.127 Sk. Sumu 266.127 Sk nemožno považovať za škodu, keď predstavuje zostatkovú hodnotu vozidla po jeho poškodení. Aj z citovaných ustanovení vyplýva, že skutočnú škodu predstavuje rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla, v danom prípade určenou znalcom Ing. Hromníkom v sume 1.156.625 Sk a všeobecnou hodnotou vozidla v stave, v akom zostalo po poškodení, t. j. v sume 266.127 Sk, čo predstavuje sumu 890.499 Sk, v ktorej sume vyčíslil škodu aj znalec Ing. Hromník a z ktorej bola poistným plnením poisťovne nahradená suma 740.743 Sk, po odpočítaní ktorej zostalo žalobcovi neuhradená suma 149.756 Sk, t.j. 4.971 eur. Nedôvodne však žalobca namieta, že pri konečnom finančnom vysporiadaní si s ním spoločnosť VW FS s. r. o. uspokojila aj pohľadávky zo zmluvy o financovaní vozidla, ktoré boli za finančné služby nad rámec kúpnej ceny za vozidlo, keď toto vysporiadanie sa týka záväzkov vyplývajúcich z právneho vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou VW FS s. r. o., avšak nemá vplyv na výšku skutočnej škody vzniknutej žalobcovi poškodením motorového vozidla. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. zmenil tak, že priznal žalobcovi zvyšok neuhradenej škody v sume 4.971 eur spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. od 10.06.2007 do zaplatenia, keď z listu právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 21.06.2007 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody výzvou doručenou žalovanému dňa 25.05.2007, na základe čoho si žalobou uplatnil úroky z omeškania od 10.06.2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože výška plnenia závisela od znaleckého posudku, a preto zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti nie je prejavom procesného úspechu žalovaného, ale iba dôsledkom znaleckého posudku, a keďže žalobca mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od znaleckého posudku, treba považovať žalobcu za plne procesne úspešného. Vzhľadom na uvedený výsledok konania, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil aj dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie tak, že štát má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý mal neúspech v konaní, v celom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).