Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/31/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209202170 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209202170.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: Z.. M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X.G. XXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpený advokátmi JUDr. Oľga Šajdíková, Nevädzová 5, Bratislava a JUDr. Mgr. Michal Mrva, LL.M,PhDr., Nevädzová 5, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie sumy 8.418,98 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 43 C 41/2012-201 zo dňa 10.septembra 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 8.418,98 € s príslušenstvom titulom náhrady nákladov vynaložených na odstránenie poškodenia predmetu dražby, ktorý ako vydražiteľ vydražil. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 505,- € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že Okresný súd Bratislava III ako žalobca podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, keď v konaní sa v procesnom postavení žalobca (vydražiteľ podľa zákona č. 527/2002 Z.z.) domáhal voči žalovanému (navrhovateľ dražby - záložný veriteľ podľa zákona č. 527/2002 Z.z.) zaplatenia istiny vo výške 8.418,98 € s príslušenstvom titulom náhrady nákladov potrebných na nevyhnutnú opravu poškodeného predmetu dražby, ktorý žalobca vydražil a následne mu bol odovzdaný v stave nezodpovedajúcom vypracovanému znaleckému posudku. Keďže navrhovateľ dražby - žalovaný neposkytol vydražiteľovi - žalobcovi žiadnu súčinnosť (vecnú ani finančnú) pri odstraňovaní technického rozdielu stavu predmetu dražby medzi jeho stavom pred a po vydražení, žalobca prikročil k realizácii odstránenia poškodenia predmetu dražby na svoje náklady, ktoré si regresne uplatňuje voči žalovanému v predmetnom súdnom konaní poukazujúc na platnú právnu úpravu ust. § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 1.2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol Uznesením PL.ÚS 16/2014-5 zo dňa 25.6.2017 tak, že návrh Okresného súdu Bratislava III na začatie konania o súlade § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zamietol . Súčasťou predmetného Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. júna 2014 boli aj pripojené odlišné stanoviská sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky J. Ľ., S. K., N. W., Ľ. E. a S. J. k výroku ÚS SR. 1.2.1. V odôvodnení rozhodnutia Ústavný súd SR okrem iného uviedol, že podľa navrhovateľa - Okresného súdu Bratislava III je ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách v rozpore s článkami ústavy preto, lebo neumožňuje výklad, ktorý by záložného veriteľa z okruhu zodpovedných osôb za stav predmetu dražby vyňal. Ústavný súd uviedol, že takýto záver ale nie je nevyhnutným a jediným možným výkladom § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Hoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať a nahrádzať všeobecné súdy pri interpretácii a aplikácii zákonov a podzákonných noriem (v danom prípade zákona o dobrovoľných dražbách), ak má ústavný súd mať právomoc posúdiť, či napadnutý právny predpis je spôsobilý byť interpretovaný ústavne konformným spôsobom, čo by vylučovalo možnosť vyhlásenia predmetného ustanovenia za protiústavné, tak musí mať taktiež právomoc posúdiť rôzne možnosti výkladu právneho predpisu (m.m. PL. ÚS 23/05).V odbornej literatúre je zastávané stanovisko, že § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách neukladá záložnému veriteľovi povinnosť znášať riziko nebezpečenstva škody na veci, a nemá sa preto vzťahovať na záložného veriteľa, ale iba na navrhovateľa dražby, ktorým je samotný vlastník predmetu dražby, prípadne iná osoba oprávnená navrhnúť vykonanie dražby (T. a kol. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 235). Aj podľa názoru ústavného súdu možno § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách vykladať tak, že sa nevzťahuje na takého navrhovateľa, ktorý neznášal riziko nebezpečenstva škody na veci, a to z nasledujúcich dôvodov : Dôvodová správa k napadnutému ustanoveniu zákona o dobrovoľných dražbách uvádza, že „Do odovzdania veci vydražiteľovi nesie zodpovednosť za škodu, ktorá na predmetu dražby vznikla, držiteľ...“. Dôvodová správa tak predpokladá, že povinnosť znášať nebezpečenstvo škody, resp. zodpovednosť za takúto škodu znáša držiteľ, pričom neuvádza pojem navrhovateľ dražby. Uvedené indikuje, že úmyslom zákonodarcu bolo z množiny navrhovateľov dražby zaťažiť bremenom nebezpečenstva škody na veci iba ich určitú časť, a to držiteľov draženej veci. Napadnuté ustanovenie § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách použitím slovného spojenia „prechádza... dňom...“ vymedzuje podľa úvahy Ústavnému súdu časový okamih, od ktorého prechádza nebezpečenstvo škody na vydraženej veci. Z tohto ustanovenia vymedzujúceho prechod nebezpečenstva škody na vydražiteľa ešte bez ďalšieho nevyplýva uloženie povinnosti predchodcovi vydražiteľa znášať toto nebezpečenstvo. Predmetné ustanovenie možno vykladať tak, že prechod rizika z jednej osoby na druhú osobu prichádza do úvahy iba v prípade, ak prvá z nich takéto riziko pôvodne znášala. Zákon o dobrovoľných dražbách ani iný právny predpis neobsahuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého by záložný veriteľ (na rozdiel od iných možných navrhovateľov dražby) znášal riziko nebezpečenstva škody na veci. Otázkou, s ktorou sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde musel v tomto prípade vysporiadať, je to, či § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje taký výklad, ktorý by navrhovateľ - Okresný súd Bratislava III považoval za súladný s označenými článkami ústavy. V okolnostiach danej veci výsledný účinok, ktorý žalobca zjavne považuje za vhodný a ústavne konformný, je podľa názoru ústavného súdu možné aj bežným výkladom označeného ustanovenia. Ústavný súd zastával názor, že príkaz na ústavno- konformný výklad právnych predpisov je adresovaný aj všeobecným súdom. Ak napadnutý právny predpis možno vykladať spôsobom, ktorý je podľa názoru všeobecného súdu konformný s ústavou (a tento výklad je, ako to vyplýva z už uvedeného, aj v tomto prípade možný), nie sú splnené podmienky na postup tohto súdu podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a všeobecný súd má vo veci rozhodnúť, uprednostňujúc ústavne konformný výklad. Ústavný súd týmto nedal in concreto odpoveď, či v okolnostiach danej veci je uvedený výklad aplikovateľný na popísanú skutkovú situáciu v súlade s označenými článkami ústavy, a nedal okresnému súdu ani príkaz, ako má vo veci rozhodnúť. Právomoc interpretovať a aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy má v prvom rade všeobecný súd. Konkrétna aplikácia § 29 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách v právoplatnom rozhodnutí všeobecného súdu po správnom zistení skutkového stavu a právnom posúdení veci bude môcť byť predmetom kontroly jej ústavnej udržateľnosti v prípade podania sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu. Nemožno napokon vylúčiť ani to, že okresný súd posúdi vec inak a uplatnený právny nárok bude posudzovať podľa iného právneho základu. 1.3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po rozhodnutí Ústavného súdu SR vykonal dokazovanie a z LV č.XXXX k.ú. D. Y. súd zistil, že predmetná nehnuteľnosť je rodinným domom, ktorý je umiestnený v zastavanom území obce, ktorej vlastníkom je žalobca : M. T., XX.XX.XXXX, v časti B zápisu titulom osvedčenia o priebehu dobrovoľnej dražby. Z notárskej zápisnice zistil, že bola spísaná dňa 24.06.2008 v aukčnej sieni nachádzajúcej sa v pivničných priestoroch notárskeho úradu H.. H. K., súčasťou zápisnice bolo aj osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, ktorej navrhovateľom v prospech jeho záložného práva bol žalovaný a vydražiteľom sa stal žalobca za kúpnu cenu 13.600 000,- Sk príklepom o 10,12 hod.. Vlastníkom predmetu dobrovoľnej dražby bola obchodná spoločnosť HDD s.r.o., so sídlom N. X, U.. Dražobníkom bola obchodná spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o., predmetom dražby bol celok nehnuteľností, ktorého súčasťou bol aj rodinný dom na F. I. T. D. Y.. Dražba sa konala dňa 24.06.2008 o 10:00 hod na J..O. W. X, W., a predmetom dražby bola nehnuteľnosť na LVč. XXXX , Katastrálne územie- D. Y., K.: D. Y., K.: D. Y.. Stranami boli dražobník- DUPOS dražobná, spol. s r.o. a navrhovateľom dražby: Slovenská sporiteľňa, a.s. a najnižšie podanie bolo vo výške 13.100.000,- Sk. Zo zápisnice o odovzdaní predmetu vyplýva, že stav predmetných nehnuteľností zodpovedá stavu opísanom v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 09.05.2008 vypracovanom znalcom Z.. W. Š. a že v poučení je ustanovené, že ak niektorá osoba odmietne zápisnicu podpísať alebo ju prevziať, táto skutočnosť sa vyznačí v zápisnici. Vydražiteľ svojim podpisom nepotvrdil prevzatie predmetu dražby , v zápisnici sa ručne písaným textom uviedli dôvody tohto neprevzatia a to: Na 3NP. chýbajú strešné okná v počte 11 ks, došlo k poškodeniu strešnej krytiny v oblasti bývalého umiestnenia strešných okien a k poškodeniu izolačnej fólie (poškodenie strešného latovania; poškodenie oplechovania strešných okien; kancelária č.2: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia; kancelária č.3: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia; kancelária č.4: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia; kancelária č.5: zatečenie stropu a stien, výrazné mapy zatečenia; na 1. NP v prevádzke ,, Dom tašiek“ došlo k miernemu zatečeniu stien). Uvedené skutočnosti vyjadrujú rozdiel medzi stavom v čase obhliadok a v čase odovzdania nehnuteľnosti. Iné rozdiely vo vzťahu k znaleckému posudku neboli zistené. Vydražiteľ sa v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby vyjadril, tak, na nakoľko na streche budovy chýba 11 ks strešných okien, v prípade dlhšie trvajúceho dažďa môže prísť k rozsiahlym škodám na budove a majetku v nej, vrátane majetku firiem, ktoré majú v budove prenajaté priestory + nečitateľné podpisy. Z pripojených faktúr a príjmových pokladničných dokladov bolo zistené, že žalobca ako odberateľ zaplatil sumu 13.679,11 € / 216 000,- Sk/ za dodávku a montovanie 11 ks strešných okien, výmenu parapriepustnej fólie, poškodenej plechovej krytiny na objekte F. XX, D. Y. a sumu 23.000,- Sk / 763,46 €/ za maliarske práce v tomto objekte a sumu 14.630 Sk / 485,63 €/ za nákup krytiny. Podľa Znaleckého posudku č. 35/2008 bola rekapitulácia všeobecnej hodnoty spolu s pozemkami predmetu dobrovoľnej dražby bola určená na 13.100.000,-Sk. Z uznesenia o začatí trestného stíhania súd zistil, že v dobe od 10,00 hod. 23.6.2008 do 17,00 hod. dňa 7.7.2008 vošiel do uzamknutého a neobývaného objektu na F. I..Č..X, D. Y. neznámy páchateľ bez použitia násilia, kde odmontoval 11 ks. Strešných okien, čím spôsobil škodu 165,000,- Sk žalobcovi. 1.4. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, keď mal preukázané, že žalovaný ako záložný veriteľ a zároveň navrhovateľ dražby nemal predmet dobrovoľnej dražby vo svojej dispozičnej sfére, či oprávnenej držbe, nemal zákonnú či zmluvnú povinnosť aby nedošlo k jeho poškodeniu , rovnako k predmetu dražby nevykonával žiadne právo nájomcu, podnájomcu či inak oprávneného držiteľa , nevykonával k predmetu dražby žiadne zmluvné či zákonné povinnosti, napr. správy, upratovania, údržby, bezpečnosti objektu a ani mu neboli zverené kľúče od predmetu dražby do úschovy na základe žiadneho právneho vzťahu z ktorého by bolo, resp. mohlo byť známa škoda na predmete vydraženej nehnuteľnosti, rovnako medzi účastníkmi konania nebolo v prejednávanej veci sporné , že nevznikol žiaden skutkový a právny dôvod pre vznik osobitnej zodpovednosti navrhovateľa dražby za škodu na predmete dražby tak, ako je vymedzený v §33 zákona č.572/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Vydražiteľ dražobného predmetu sa príklepom stáva vlastníkom dražobného predmetu za predpokladu, ak uhradí cenu dosiahnutú vydražením, avšak nebezpečenstvo škody na neho prechádza až reálnym odovzdaním dražobného predmetu, resp. momentom, kedy sa dostane do omeškania s prevzatím vydraženého predmetu. Vydražiteľ tak získava výhodu, že na ňom neviazne nebezpečenstvo škody a to za obdobie, kým mu nebude predmet dražby odovzdaný. Súčasne sa právnou úpravou podľa cit. zákonného ustanovenia dostáva do výhody voči vlastníkovi ak je zároveň navrhovateľom dražby, ktorý zodpovedá za škodu až do momentu jeho odovzdania. Vzhľadom na koncepciu prijatú o dobrovoľných dražbách podľa zákona č.572/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov je potrebné uviesť, že nie je možné uplatňovať na dražbu automaticky všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zodpovednosti za škodu na predmete dražby podľa § 29 ods. 6 zákona č.572/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov voči navrhovateľovi dražby, ktorý nie je jeho vlastníkom a naviac ak nemá vôbec predmet dražby vo svojej dispozitívnej sfére o to viac , ak ide o vec nehnuteľnú . Na dražbe platí fikcia, že vydražiteľ preberá vec v stave v akom stojí a beží , čo je aj samotnou podstatou dražby. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor voči platobnému rozkazu. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, ktorý nesúhlasil s konštatovaním súdu, že nie je možné uplatňovať na dražbu automaticky všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcej sa zodpovednosti za škody na predmete dražby podľa § 29 odsek 6 zákona číslo 572/2002 Z.z.. Poukázal na zásadný rozpor medzi stavom nehnuteľnosti popísanom v znaleckom posudku zo dňa 9.5.2008 stavom nehnuteľnosti s ktorým sa oboznámil žalobca osobnou prehliadkou a stavom ktorý bol prezentovaný po zaplatení ceny. Majetková ujma ktorá vznikla vydražiteľovi je v zásadnom nepomere s výhodou získanou navrhovateľom dražby čím sa žalovaný dostal do výhody, keďže po obdržaní výťažku z dražby neodovzdal vydražiteľovi predmet vydraženia v stave deklarovanom v znaleckom posudku pri obhliadke, ktorý bol pre vydražiteľa rozhodujúci. Je v rozpore so zásadou právnej istoty prenášať zodpovednosť žalovaného ako navrhovateľa dražby (§ 7 ods. 1 zákona 527./2002 Z.z.) stanovenú v § 29 ods. 6 citovaného zákona na žalobcu ako vydražiteľa. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydražením nemôže pre vydražiteľa predstavovať majetkové riziko. Vzhľadom na nedostatočnú argumentáciu súdu prvej inštancie pri odôvodňovaní rozhodnutia v ktorom absentuje právne posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému ako aj vzhľadom na poukazovanie súdu na preň právne významnú skutočnosť, že žalobca nikdy netvrdil ani nepreukazoval, že žalovaný ako navrhovateľ dražby bol zároveň držiteľom predmetu dražby nemá oporu v zákone a preto toto odôvodnenie nepovažuje za presvedčivé. Súd prvej inštancie sa nevysporial so zodpovednostným vzťahom založeným podľa § 29 odsek 6 zákona číslo 527/2002 Z..z. ani zodpovednosťou založenou § 415 a 420 Občianskeho zákonníka. Neoznačil žiaden právny predpis z ktorého možno vyvodiť právny záver vyslovený v rozhodnutí, nezaoberal sa námietkami a vyjadreniami žalobcu a nezaujal žiadne relevantné stanovisko. V dôsledku čoho považuje rozsudok za zmätočný a nepreskúmateľný. Navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil žalobe v plnom rozsahu vyhovel alternatívne aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný v písomnou vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol , že s právnym názorom súdu prvej inštancie ako aj právnym posúdením sa v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia ktoré by už neboli uvedené pred súdom prvej inštancie, nepredkladá neoznačuje žiadne iné dôkazy na preukázanie jeho tvrdení a oprávnenosti nárokov v dôsledku čoho navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil . 4. Replika k vyjadreniu žalovaného zo strany žalobcu podaná nebola. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca - vydražiteľ podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z. „) domáhal voči žalovanému - navrhovateľ dražby - záložný veriteľ podľa citovaného zákona zaplatenia istiny vo výške 8.418,98 € s príslušenstvom titulom náhrady nákladov potrebných na nevyhnutnú opravu poškodeného predmetu dražby v zmysle § 29 ods. 6 citovaného zákona. 8. Podľa § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. nebezpečenstvo škody na predmete dražby prechádza z navrhovateľa dražby na vydražiteľa dňom odovzdania predmetu dražby, v ten istý deň prechádza na vydražiteľa zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby. Ak je vydražiteľ v omeškaní s prevzatím predmetu dražby, nesie nebezpečenstvo škody a zodpovednosť za škodu vydražiteľ. 9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd má zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2,3 C.s.p. (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.), pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy a to ustanovenie § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o tom, že žalovaný ako navrhovateľ držby a záložný veriteľ nie je v konaní pasívne legitimovaný na náhradu škody dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, keďže nemal predmet dražby vo svojej dispozičnej sfére, či oprávnenej držbe, rovnako k predmetu dražby nevykonával žiadne právo nájomcu, podnájomcu či inak oprávneného držiteľa resp. žiadne zmluvné či zákonné povinnosti, napr. správy, upratovania, údržby, bezpečnosti objektu a ani mu neboli zverené kľúče od predmetu dražby do úschovy na základe žiadneho právneho vzťahu a rovnako nebol zistený žiadny dôvod pre vznik osobitnej zodpovednosti navrhovateľa dražby za škodu na predmete dražby tak, ako je vymedzený v § 33 zákona č.572/2002 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 11. Žalobca v odvolaní zotrval na argumentácii, že žalovaný ako navrhovateľ dražby je zodpovednostným subjektom, lebo je v rozpore so zásadou právnej istoty prenášať zodpovednosť žalovaného ako navrhovateľa dražby (§ 7 ods. 1 zákona 527./2002 Z.z.) stanovenú v § 29 ods. 6 citovaného zákona na žalobcu ako vydražiteľa. Zároveň namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporial ani zodpovednosťou založenou § 415 a 420 Občianskeho zákonníka a neoznačil žiaden právny predpis z ktorého možno vyvodiť právny záver vyslovený vo svojom rozhodnutí. 12. K uvedeným námietkam a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. ako už bolo uvedené upravuje prechod nebezpečenstva škody na predmete dražby, ktorý z navrhovateľa dražby na vydražiteľa prechádza dňom odovzdania predmetu dražby. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladom prechodu nebezpečenstva je predovšetkým úspešné vydraženie veci, t.j. udelenie príklepu a úhrada ceny dosiahnutej vydražením, ktoré sú prirodzene predpokladom pre odovzdanie predmetu dražby. Odvolací súd jednoznačne zastáva názor, že ak je predmetom dražby v zmysle § 20 ods. 13 citovaného zákona byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, tak z navrhovateľa dražby môže nebezpečenstvo prechádzať výhradne vtedy, ak je navrhovateľom vlastník predmetu dražby alebo je daný iný právny titul, na podklade ktorého už skôr z vlastníka predmetu dražby prešlo nebezpečenstvo na navrhovateľa dražby. Odvolací súd má za vylúčené, aby bez akéhokoľvek právneho titulu nebezpečenstvo škody na vydražiteľa mohlo prejsť z navrhovateľa dražby, ktorý je záložným veriteľom, keďže záložný veriteľ sám nebezpečenstvo škody na predmete dražby neznášal. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva aj z ustanovenia § 151i ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložný veriteľ má povinnosť chrániť záloh pred poškodením, stratou zničením vtedy ak ide o jemu zverenú hnuteľnú vec. Rovnako aj z ustanovenia § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa ktorého koná záložný veriteľ pri výkone záložného práva v mene záložcu (ako zástupca), čo naznačuje, že vecnoprávna pozícia vlastníka zálohu a s ňou súvisiace vzťahy vrátane znášania rizika nebezpečenstva škody na veci, ktoré v zásade zaťažuje vlastníka neprechádza na záložného veriteľa ako jeho zástupcu počas výkonu záložného práva / pozri FEKETE, I. Nebezpečenstvo náhodnej škody na predanej veci (periculum rei venditae), Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae (Bratislavská vysoká škola práva, I, 2008, s. 111 - 133) /. 12.1. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 29 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. možno vykladať tak, že záložný veriteľ nie je tým navrhovateľom dražby, ktorý by znášal riziko nebezpečenstva škody na veci, ak pred rozhodujúcim časom v zmysle namietaného ustanovenia riziko nebezpečenstva škody na veci neznášal čo je aj daný prípad a preto v jeho prípade nemôže prichádzať do úvahy ani porušenie preventívnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Záverom odvolací len dodáva, že v prípade ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť a navrhovateľom dražby nie je vlastník ale záložný veriteľ tak zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú v súvislosti s predmetom dražby je vlastník nehnuteľnosti a to až do dňa odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi. Škodu, ktorá by na predmete dražby (nehnuteľnosti) vznikla do prechodu nebezpečenstvo škody na vydražiteľa, je pôvodný vlastník povinný uhradiť s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. 13. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 14. Samotná skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s právnymi závermi prvoinštančného súdu, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. 15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).