Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/177/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209208895 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209208895.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára, v sporovej veci žalobcov: 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4,6,8 Bratislava, 2/ Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, IČO: 681 156, Špitálska 4,6,8, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Občianske združenie pre podporu dostupnosti informačných technológií DITOS, v likvidácii, IČO: 37 966 260, Turecká 28, Nové Zámky, 2/ Y.. T. N., J.., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, obaja zastúpení JUDr. Helenou Hledíkovou, advokátkou, Matúšova 56/A, Bratislava, o určenie, že došlo ku konfliktu záujmov u žalovaných, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/124/2009-720 zo dňa 20. januára 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaní 1/, 2/, majú voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov o určenie, že porušením článku č. 52 Nariadenia rady ES č. 1605/2002 z 25.6.2002 žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a porušením Uznesenia vlády SR č. 797 z 18.8.2004, porušením Uznesenia vlády SR č. 141 z 16.2.2005 žalovaným 2/, došlo ku konfliktu záujmov u žalovaného 1/ v záväzkových vzťahoch, založených zmluvami o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. XXX/XX-Y.-X.X. a projektu č. XXX/XX- Y.-X.X, uzavretých 24.2.2005 medzi žalobcom a žalovaným 1/ a že došlo ku konfliktu záujmov u žalovaného v 2/ pri výbere, riadení, hodnotení a realizácii projektov Y. K. XXX/XX-Y.-X.X. a Y. K. XXX/XX-Y.-X.X. v súvislosti s plnením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. XXX/XX-Y.-X.X. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ a v súvislosti s plnením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. XXX/XX-Y.-X.X. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Zároveň rozhodol, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ majú voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Vychádzal zo zistenia, že dňa 24.2.2005 bola uzavretá medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/ zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V článku XIII bode 10 zmluvy bolo uvedené, že prijímateľ je povinný vrátiť nakontrahované prostriedky v prípade, ak sa formou rozhodnutia súdu preukáže spáchanie trestnej činnosti, ovplyvňovanie hodnotiteľov, alebo porušovanie schválených zásad politiky konfliktu záujmov. Dňa 24.2.2006 bola uzavretá medzi žalobcom 2/ a žalovaným 1/ aj ďalšia zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V článku XIII bode 10 zmluvy bolo uvedené, že prijímateľ je povinný vrátiť nakontrahované prostriedky v prípade, ak sa formou rozhodnutia súdu preukáže spáchanie trestnej činnosti, ovplyvňovanie hodnotiteľov, alebo porušovanie schválených zásad politiky konfliktu záujmov. V rámci oboch projektov uzavrel žalovaný 1/ dohody o rozvojovom partnerstve, okrem iných subjektov aj so spoločnosťou DENIA, s.r.o. ako členom rozvojového partnerstva. Prostredníctvom týchto zmlúv sa mala spoločnosť DENIA, s.r.o. (za ktorú v čase uzavretia zmlúv konala ako štatutárny zástupca M.. W. R.) podieľať ako člen rozvojového partnerstva na realizácii oboch projektov. Obe zmluvy boli uzavreté dňa 30.6.2005. Dňa 28.12.2005 bola uzavretá zmluva o dielo medzi objednávateľom DITOS občianske združenie pre podporu dostupnosti IT a dodávateľom EUcon, s.r.o. (zastúpený konateľom- žalovaným 2/), ktorou sa dodávateľ zaviazal poskytnúť pre objednávateľa poradenské a konzultačné služby v oblasti manažmentu projektu a komplexne zabezpečiť vývoj a dodanie riešenia pre aktivitu Spracovanie podnikateľských plánov, tvorba banky typových plánov a podnikateľskej komunity v rámci realizácie projektu Iniciatívy spoločenstva K. Q.-U. XXX/XX-Y.-X.X. Zmluvné strany sa v čl. VI dohodli aj na odmene a spôsobe jej výpočtu. 1.2. V zmysle Správy o výsledku finančnej kontroly č. XXX/XXXX-Y.-X-X, vypracovanej dňa 25.4.2008, sa v období od 11.4.2007 do 25.4.2008 uskutočnila finančná kontrola, zameraná na správnosť a oprávnenosť použitia finančných prostriedkov ESF a prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na projekt . V rámci záverov (v časti D.správy) bolo konštatované, že žalovaný 2/ ako riaditeľ RO IS EQUAL neupozornil služobný úrad na skutočnosť, že bol spoločníkom a konateľom spoločnosti DENIA, s.r.o., ktorá spoločne s OZ DITOS realizuje oba projekty a tým nesplnil povinnosť danú zákonom č. 312/2001 Z.z., § 53. Bývalý riaditeľ sa zúčastňoval procesov výberu a schvaľovania projektov, ako hlavný manažér dával stanoviská k rozpočtom, odsúhlasoval žiadosti o platbu a po odchode z ministerstva založil vlastnú spoločnosť EUCON, s.r.o. a uzatvoril s OZ DITOS a DENIA, s.r.o. dodávateľsko-odberateľské zmluvy a vykonával pre KP a partnera práce na realizácii projektu za finančnú úhradu. Tým porušil Pravidlo zákazu konfliktu záujmov (uznesenie vlády č. 797/2004 zo dňa 18.8.2004) čl. II Hodnotenie a výber projektov. Správa finančnej kontroly v liste zo dňa 1.10.2008 oznámila žalobcovi 2/ že je preukázaný konflikt záujmov v osobe Y.. T. N. J.., ktorý v rozhodujúcej dobe posudzovania projektov bol riaditeľom RO IS EQUAL a zároveň spoločníkom a konateľom spoločnosti DENIA, s.r.o., ktorá spoločne s OZ DITOS oba projekty spolurealizovala. Kontrolná skupina zhodnotila výdavky realizované v rámci projektov ako neoprávnené a kvalifikovala ich ako porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov) dospel k záveru, že došlo ku konfliktu záujmov a skutková podstata, obsiahnutá v Pravidlách zákazu konfliktu záujmov bola naplnená, ale dôvod, pre ktorý nebude a nemôže konať je obsiahnutý v zmluvných podmienkach k jednotlivým projektom. V oboch je totiž uvedené ustanovenie v zmysle ktorého je prijímateľ povinný vrátiť nakontrahované prostriedky v prípade, ak sa formou rozhodnutia súdu preukáže porušenie schválených zásad politiky konfliktu záujmov. Rozhodnutie súdu nemôže byť nahradené rozhodnutím štátneho orgánu. 1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 52 ods. 2 Nariadenia Rady č. 1605/2002 o finančnom nariadení vzťahujúcom sa na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev a § 137 C.s.p.. Konštatoval, že v prípade žalobcu 1/ absentuje aktívna vecná legitimácia na podanie tejto žaloby, pretože jeho vzťah k uplatnenému nároku nie je osvedčený obsahom žiadneho predloženého listinného dôkazu. K uzavretiu zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre oba projekty došlo medzi zmluvnou stranou- Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ako štátnym orgánom, ktorý nevystupoval pri ich uzatváraní v mene štátu) a žalovaným 1/. Touto zmluvou sa medzi týmito dvomi subjektmi upravovali vzťahy, práva a povinnosti zmluvných strán a jedine medzi týmito zmluvnými stranami bolo dojednané aj ustanovenie čl. XII bodu 10 zmlúv, ktoré odkazovalo na možnosť vzniku sankcie vo forme vrátenia už nakontrahovaných prostriedkov v prípade, že súd autoritatívnym rozhodnutím konštatuje porušenie zásad politiky konfliktu záujmov. Štát v tomto prípade nemá postavenie zainteresovaného subjektu a aj v prípade vyhovenia žalobe, by sa jeho postavenie vo vzťahu k žalovaným subjektom nemenilo. Celý tento spor má svoj právny základ práve v existencii záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalobcom 2 /. 1.4. Z rovnakého dôvodu konštatoval aj neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ keďže nefiguruje ako zmluvná strana v samotných uzavretých zmluvách po poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Z obsahu žiadneho právneho predpisu, ani z obsahu zmluvy, či obsahu ostatných listinných dôkazov, osvedčujúcich jeho pôsobenie pri realizácii projektov IS EQUAL, nemožno voči nemu uplatňovať žiadne sankcie, ani sa domáhať žiadnych plnení. Z dôvodu neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ žalobu v tejto časti zamietol. 1.5. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou preukázania existencie naliehavého právneho záujmu. C.s.p. v ustanovení § 137 stanovuje okruh žalôb, ktoré je možné podať v rámci civilného sporového konania, avšak tento okruh vymedzuje len demonštratívne. Práve použitím slova "najmä" v tomto zákonnom ustanovení, sledoval zákonodarca cieľ, neohraničiť striktne a rigidne okruhy žalôb, ktoré môže subjekt podať na súd. Podstatným, podľa názoru súdu je, že žaloba v civilnom súdnom konaní je prípustná vždy, ak by sa ňou mali upraviť vzájomné práva a povinnosti sporových strán a ak by ňou mala byť dôvodne poskytnutá ochrana uplatňovaným nárokom. V tomto kontexte je nutné, opätovne poukázať aj na § 3 Civilného sporového poriadku, kedy v prípade neexistencie právomoci iného štátneho orgánu, rozhoduje ako nezávislý a nestranný orgán, vždy súd. Podľa názoru súdu predmetom tejto žaloby nie je určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko obsahom žalobného petitu je určenie konkrétnej spornej skutočnosti, ktorú je nutné podrobiť skúmaniu z hľadiska obsahu prijatých pravidiel príslušnými štátnymi orgánmi. Okrem toho nemožno obsah žaloby subsumovať ani pod ustanovenie § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jednoznačne totižto nejde o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu. Vzhľadom na veľmi špecifický charakter žaloby, však súd aplikoval extenzívny výklad tohto ustanovenia, kedy pripustil možnosť určenia skutočností, tak ako boli uplatnené v žalobe. Dôvodom je to, že v nesporne zložitom procese poskytovania a prijímania finančných prostriedkov z ESF, vznikajú rôzne sporné momenty, ktoré vo svojich následkoch môžu porušovať alebo obchádzať prijaté normy, upravujúce ich poskytovanie. Ak teda štátny orgán, na rôznych stupňoch riadenia, príjme normy alebo definície, v tomto prípade konfliktu záujmov, ktorých implementácia okrem toho vyplýva z noriem európskeho únijného práva, a ich dodržiavanie pretaví do obsahu zmlúv o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov, pričom odkáže na súd v otázke ustálenia porušovania prijatých úprav, nemožno mu v súdnom konaní pred všeobecných súdom neposkytnúť právnu ochranu. Preto, ak si zmluvné strany dohodli, že ich následné práva a povinnosti sa budú odvíjať od rozhodnutia súdu o spornej otázke porušenia pravidla konfliktu záujmov, je to práve súd, ktorý má kompetenciu a povinnosť túto sporovú vec preskúmať. Nie je preto nutné ustálenie existencie naliehavého právneho záujmu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Postačuje konštatácia, že autoritatívnym rozhodnutím súdu sa vytvorí pevný právny rámec, ktorý odôvodňuje vznik následných práv a povinností, vyplývajúcich z uzavretých zmlúv. Hoci žalobou požadované určenie v tomto prípade nevyplýva z osobitného právneho predpisu, vychádza z obsahu zmluvy a na takomto postupe sa zmluvné strany bez výhrad dohodli. Žalobca 2/ mal teda voči žalovanému 1/ nárok domáhať sa určenia, v žalobe špecifikovaného. 1.6. Súd po tomto zistení pristúpil k zisťovaniu, či konaním žalovaného 1/ v kontexte s konaním žalovaného 2/ došlo k porušeniu namietaného článku 52 Nariadenia Rady ES č. 1605/2002 a uznesení vlády č. XXX a XXX a teda ku konfliktu záujmov u žalovaného 1/ v súvislosti s uzavretými zmluvami a u žalovaného 2/ pri výbere, riadení, hodnotení a realizácii projektov IS EQUAL. 1.7. Žalovaný 2/ bol konateľom aj spoločníkom v spoločnosti DENIA. Dňa 22.12.2003 došlo k vyporiadaniu všetkých finančných nárokov medzi ním a spoločnosťou DENIA, s.r.o. ako aj p. R.. Žalobcovia sa v konaní obmedzili len na nepreukázané tvrdenie, že celé konanie žalovaného 2/ bolo v tejto dobe účelové. Neboli preukázané žiadne väzby žalovaného 2/ na túto spoločnosť, ani to, že by sa v nej akýmkoľvek spôsobom, hoci aj nepriamo, angažoval. Z vykonaného dokazovania (zo zhodného tvrdenia sporových strán) súd zistil, že výzva na predkladanie žiadostí o finančné príspevky bola zverejnená až dňa 24.6.2004. Až od tohto momentu mohli záujemcovia predkladať svoje žiadosti. K ich predloženiu žalovaným 1/ došlo až dňa 14.10.2004, kedy v rámci vymedzenia jeho personálneho zabezpečenia nikde žalovaný 2/ nefiguroval. Hoci členom rozvojového partnerstva bola spoločnosť DENIA, s.r.o., vzhľadom na vyššie uvedený záver že žalovaný 2/ nemal v rozhodnej dobe k tejto spoločnosti žiadny vzťah, je táto skutočnosť pre posúdenie otázky vzniku konfliktu záujmov, irelevantná. Žalovaný 2/ vystupoval, ako zamestnanec ministerstva, pri realizácii IS EQUAL , v rôznych funkciách. Nebolo preukázané, že by sa žalovaný 2/ akýmkoľvek spôsobom podieľal a hoci len sekundárne vystupoval pri príprave, predkladaní projektov žalovaného 1/. Aj v zmysle čl. 52 ods. 2 citovaného nariadenia č. XXXX/XXXX súd nemôže konštatovať, že na strane žalovaného 2/ by v čase spustenia programu (jún 2004) existoval akýkoľvek záujem zdieľaný s budúcim príjemcom finančného príspevku- t.j. žalovaným 1/. Ďalším dôvodom nemožnosti ustálenia porušenia pravidla konfliktu záujmov je aj systém nastavenia "bŕzd a protiváh" v celom systéme hodnotenia a schvaľovania projektov. Hoci žalovaný 2/ zabezpečoval fungovanie IS EQUAL po administratívnej, technickej a organizačnej stránke, na výber, hodnotenie a predkladanie schválených projektov už kompetenciu nemal. 1.8. Uznesenia vlády ktoré mali byť v konečnom dôsledku konaním žalovaných porušené, boli prijaté až v roku 2004 resp. 2005. Podstatným je podľa názoru súdu uznesenia č. 141 zo dňa 16.2.2005, ktorým vláda schválila správu o implementácii návrhov opatrení obsiahnutých v správe o záveroch a odporúčaniach vyplývajúcich z dotazníka Právna ochrana pred netransparentnosťou a konfliktom záujmov vo vzťahu k rozhodovaniu a využívaniu fondov EÚ v SR. Až týmto momentom bolo možné hovoriť o konkrétne prijatej definícii konfliktu záujmov. V tejto dobe však už boli zmluvy so žalovaným 1/vo fáze finalizácie, resp. ich podpisovania. Ak by aj bolo možné subsumovať konanie žalovaného 2/, či žalovaného v 1/ pod prijatú definíciu, nemožno obchádzať zákaz retroaktivity. Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru nič nebránilo žalovanému 2/ založiť si obchodnú spoločnosť a vykonávať podnikateľskú činnosť. Je nesporné, že prostredníctvom spoločnosti EUcon, s.r.o. sa začal angažovať aj v sporných projektoch, pričom pre konečného prijímateľa finančného príspevku vykonával v súvislosti s realizáciou projektov činnosť za odplatu. Účasť žalovaného 2/ bola schválená samotným ministerstvom, ktoré v rámci tzv. autorizovaných poznámok schvaľoval zmeny personálnych matíc toho ktorého projektu. Sám žalobca konštatoval, že prípadný konflikt záujmov sa skúmal práve v tomto momente, teda pri schvaľovaní personálnych matíc. Ak teda v tomto čase žalobca 2/ nezistil konflikt záujmov, dokonca sám pôsobenie žalovaného 2/schválil, je zrejmé, že považoval takúto situáciu za prijateľnú a v súlade s prijatými pravidlami. Následné domáhanie sa určenia porušenia tohto pravidla voči žalovanému 1/, ktorého konanie v rozpore s dobrými úmyslami nebolo preukázané, sa javí ako neprimerané a účelové. Žalobca sa podľa názoru súdu nemôže domáhať ochrany tam, kde sám pochybil, resp. kde zodpovednosť za správne vyhodnotenie situácie je v prvom rade jeho zodpovednosťou. Okrem toho z výsluchu tak žalovaného v 2/ je zrejmé, že samotné ministerstvo účasť žalovaného 2/ iniciovalo, odporučilo a schválilo. Hoci je zrejmé, že žalovaný 2/ už v čase pôsobenia v spoločnosti EUcon, s.r.o. nepochybne disponoval rozsiahlymi znalosťami o systéme fungovania programu prideľovania finančných príspevkov, v konaní nebolo preukázané, že by ich akýmkoľvek spôsobom zneužil v prospech žalovaného 1/. 1.9. Súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko nebol ustálený a preukázaný vznik konfliktu záujmov ani na strane žalovaného 1/ ani žalovaného 2/. 1.10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli obaja žalobcovia (v zmysle doplneného odvolania zo dňa 2.6. 2017) dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia v ods. 43 zaoberal skutočnosťou, či väzby žalovaného 2/ k obchodnej spoločnosti DENIA, s.r.o. boli také, že mohli mať za následok vznik konfliktu záujmov a dospel k záveru, že žalovaný 2/ nemal v rozhodnej dobe k tejto spoločnosti žiadny vzťah, a teda nemohlo, podľa názoru súdu, dôjsť ku vzniku konfliktu záujmov. Žalobca s uvedeným záverom súdu nesúhlasí. Obchodnú spoločnosť DENIA, s.r.o., založil ako jediný spoločník žalovaný 2/ a do obchodného registra bola zapísaná dňa 18.12.1997. Ku dňu 7.7.1998 vstúpila do spoločnosti pani W. R., ako jeden zo spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným DENIA, s.r.o. Žalovaný 2/ a pani W. R. boli spoločníkmi obchodnej spoločnosti DENIA, s.r.o. súbežne až do 13.1.2004, t.j. viac ako 5 rokov. Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že medzi žalovaným 2/ a pani R., bol ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného 2/ dlhodobý ekonomický vzťah. Samotný žalovaný 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.4.2016 svoj vzťah k pani R. takto označil. Súd sa pri vyhodnocovaní miery možnosti vzniku konfliktu záujmov vôbec nezaoberal dôvodmi skončenia účasti žalovaného 2/ ako spoločníka a konateľa v spoločnosti DENIA, s.r.o. Najmä sa súd nezaoberal skutočnosťou, že dôvodom prevodu obchodného podielu v spoločnosti DENIA, s.r.o. a ukončenie funkcie konateľa, nebolo prerušenie osobných či ekonomických vzťahov s pani R., ale vznik štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu ku dňu 15.8.2003 a teda splnenie zákonnej povinnosti žalovaného 2/ v súlade s § 45 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení účinnom v čase vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného 2/ (ďalej len „zákon o štátnej službe“) nepodnikať. Je možné dôvodne predpokladať, že v prípade, ak by štátnozamestnanecký pomer žalovaného 2/ nevznikol, jeho účasť v spoločnosti DENIA, s.r.o. by nezanikla a vzťah, - minimálne ekonomický, k pani R. by pokračoval. Súd v ods. 43 odôvodenia uvádza, že odo dňa prevodu obchodného podielu na pani R. „... neboli preukázané žiadne väzby žalovaného 2/ na túto spoločnosť, ani to, že by sa v nej akýmkoľvek spôsobom, hoci aj nepriamo angažoval. Skutočnosť, že spoločnosť DENIA, s.r.o.. v ktorej účasť ukončil žalovaný 2/ z dôvodu vzniku jeho štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu na pozícii týkajúcej sa výberu, hodnotenia a schvaľovania jednotlivých žiadostí o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov ESF, akýmkoľvek spôsobom participuje na projekte, na ktorý bol poskytnutý nenávratný finančný príspevok zamestnávateľom žalovaného 2/, podľa názoru žalobcu preukazuje vznik konfliktu záujmu. Naviac prepojenie spoločnosti DENIA, s.r.o., p. R., žalovaného 1/ a 2/ v časovom horizonte od založenia žalovaného 1/ až po obdobie realizácie projektu bolo preukázateľne veľmi úzke a časovo sa prelínalo. Žalovaný 1/ vznikol ku dňu 20.10.2003, pričom sídlo žalovaného 1/ bolo totožné s trvalým pobytom p. R.. V tejto dobe bol žalovaný 2/ ešte spoločníkom v spoločnosti DENIA, s.r.o. Následne sa spoločnosť DENIA, s.r.o. a pani R. osobne podieľali na realizácii projektu, na ktorý bol žalovanému 1/ poskytnutý nenávratný finančný príspevok, a to ako sa uvádza v Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, „ ekonomickú, personálnu a administratívnu agendu projektu bude zabezpečovať p. W. R., ekonómka OZ DITOS a konateľka firmy DENIA, s.r. o. ... Firma DENIA, s.r.o. bola prizvaná ako partner, ktorý zabezpečí finančné zázemie realizácie. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že medzi žalovanými 1/ a 2/ a pani R. existoval v čase podania Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, jej schvaľovania a počas samotnej realizácie projektu vzťah, resp. prepojenie, ktorý nezanikol len na základe skutočnosti, že žalovaný 2/ už v tomto čase nemal účasť v spoločnosti DENIA, s.r.o.. Naviac na realizácii samotného projektu žalovaný 2/ participoval aj prostredníctvom spoločnosti EUcon, s.r.o., a to po zániku jeho štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu 2/. 2.1. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal služobnými povinnosťami žalovaného 2/, podľa ustanovenia v § 53 ods. 1 písm. h, j a k) zákona o štátnej službe. V ods. 48 odôvodnenia rozhodnutia sa súd zaoberal len povinnosťou štátneho zamestnanca uvedenou v § 53 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe - zachovanie mlčanlivosti. Žalovaný 2/ mal možnosť vo vzťahu k žalovanému 1/ sa dostať do konfliktu záujmov, porušiť svoju zákonnú povinnosť podľa ustanovenia § 53 ods. 1 písm. h) zákona o štátnej službe a je zrejmé, že porušil svoju povinnosť podľa citovaného ustanovenia písm. k) upozorniť služobný úrad na možný konflikt záujmov. Existujúci konflikt záujmov potvrdila aj Následná finančná kontrola a vyslovila podozrenie z konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami bývalého štátneho zamestnanca - žalovaného 2/. Porušenie pravidla konfliktu záujmov bolo priamo konštatované aj v Správe o výsledku následnej finančnej kontroly č. XXX/XXXX-X/X-X-X. Predmetnú vec posudzovala aj Správa finančnej kontroly Bratislava, ktorá obdobne konštatovala, že došlo ku konfliktu záujmov a skutková podstata obsiahnutá v Pravidlách zákazu konfliktu záujmov vydaných Odborom boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky bola naplnená. 2.2. Súd sa vyššie uvedenými skutočnosťami, ktoré boli obsahom podaní žalobcu, v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal. Skúmanie vzniku konfliktu záujmov veľmi úzko obmedzil na len posúdenie personálneho prepojenia žalovaného 2/ na žalovaného 1/ v čase existencie štátnozamestnaneckého pomeru žalovaného 2/ u žalobcu. Výsledkom takto úzkeho a nedostatočného posúdenia všetkých preukázaných skutočností a predložených dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym právnym záverom. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 3. Žalovaní 1/,2/ sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, je toto rozhodnutie vo výroku vo veci samej vecne správne. 5. V súdenej veci sa žalobcovia predmetnou žalobou domáhajú určenia, že porušením článku č. 52 Nariadenia rady ES č. 1605/2002 z 25.6.2002 žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a porušením Uznesenia vlády SR č. 797 z 18.8.2004, porušením Uznesenia vlády SR č. 141 z 16.2.2005 žalovaným 2/, došlo ku konfliktu záujmov u žalovaného 1/ v záväzkových vzťahoch, založených zmluvami o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. 103/04-I/33-3.1. a projektu č. 102/04- I/33-2.1, uzavretých 24.2.2005 medzi žalobcom a žalovaným 1/ a že došlo ku konfliktu záujmov u žalovaného v 2/ pri výbere, riadení, hodnotení a realizácii projektov Y. K. XXX/XX-Y.-X.X. a Y. K. XXX/XX-Y.-X.X. v súvislosti s plnením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. 103/04-I/33-3.1. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/ a v súvislosti s plnením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku k projektu č. XXX/XX-Y.-X.X. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyvolaný spor má právny základ v existencii záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalobcom 2 / pretože k uzavretiu zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pre oba projekty došlo medzi zmluvnou stranou- Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ako štátnym orgánom, ktorý nevystupoval pri ich uzatváraní v mene štátu) a žalovaným 1/ v dôsledku čoho u žalobcu 1/absentuje aktívna vecná legitimácia na podanie tejto žaloby, pretože jeho vzťah k uplatnenému nároku nie je osvedčený obsahom žiadneho predloženého listinného dôkazu. Z identického dôvodu konštatoval aj neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ keďže z obsahu žiadneho právneho predpisu, ani z obsahu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, či obsahu ostatných listinných dôkazov, osvedčujúcich jeho pôsobenie pri realizácii projektov IS EQUAL, nemožno voči nemu uplatňovať žiadne sankcie, ani sa domáhať žiadnych plnení. Vecnú legitimáciu v konaní o určení, či tu právo je, alebo nie je má len ten, kto je stranou právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Žalovaný 1/ a žalobca 2/ nie sú stranou hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide a preto ak súd prvej inštancie z dôvodu neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 1/ a neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ žalobu zamietol, bol jeho záver vecne správny. 7. Po správnom vyriešení nedostatku vecnej legitimácie žalobcu 1/ a žalovaného 2/ súd prvej inštancie správne postupoval keď sa zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, existenciu ktorú však už neposúdil správne. 8. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 9. Žalobcovia zdôvodňovali potrebu určovacej žaloby s odkazom na záver vyslovený Y.. M. N., riaditeľom SFK Bratislava v Oznámení o nezačatí správneho konania zo dňa 1 .10. 2008 (č.l. 415). Y.. N. napriek zisteniu výsledkov vyplývajúcich zo Správy o výsledku finančnej kontroly č. 225/2007- I/4-9-7, vypracovanej dňa 25.4.2008 že je preukázaný konflikt záujmov v osobe Y.. T. N. J.. nezačal správne konanie, pretože mu v tom nedovoľovalo Zmluvné dojednanie čl. XIII bod 10 zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v ktorom bolo uvedené, že prijímateľ je povinný vrátiť nekontrahované prostriedky v prípade, ak sa formou rozhodnutia súdu preukáže porušenie schválených zásad politiky konfliktu záujmov. Keďže rozhodnutie súdu nemôže byť nahradené rozhodnutím štátneho orgánu domáhajú sa žalobcovia preto určenia, že došlo ku konfliktu záujmov predmetnou žalobou. 10. Súd prvej inštancie pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ako podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby sa nechal zviesť nesprávnou úvahou žalobcov, ktorí ju prevzali z Oznámenia o nezačatí správneho konania, ktorému začatiu bráni čl. XIII bod 10 zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Táto nesprávna úvaha potiera nielen doktrínu preventívneho charakteru určovacej žaloby (pozri odsek 15), ale hlavne doktrínu preukazovania právneho záujmu. 11. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe, a to akéhokoľvek druhu vyhovel, či už žalobe na plnenie, alebo určovacej žalobe, je právny záujem, teda aby bol vyhovujúci rozsudok po právnej stránke významný, čiže užitočný, aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem preukazovať pri určení či tu právo je alebo nie je, okrem prípadov, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c/ C.s.p.). Existencia právneho záujmu na požadovanom určení je teda podmienkou prípustnosti žaloby a v prípade, že sa žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti, musí vyplývať z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/ C.s.p.). Z tejto zákonnej konštrukcie nie je žalobca vyňatý a odkaz na zmluvné dojednanie čl. XIII bod 10 nie je spôsobilý tento nedostatok zhojiť. Nesprávne potom súd prvej inštancie zastal názor, že ..“ Nie je preto nutné ustálenie existencie naliehavého právneho záujmu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Postačuje konštatácia, že autoritatívnym rozhodnutím súdu sa vytvorí pevný právny rámec, ktorý odôvodňuje vznik následných práv a povinností, vyplývajúcich z uzavretých zmlúv. Rovnako možno konštatovať, že hoci žalobou požadované určenie v tomto prípade nevyplýva z osobitného právneho predpisu, vychádza z obsahu zmluvy a na takomto postupe sa zmluvné strany bez výhrad dohodli“. 12. Ak žalobcovia zvolili určovaciu žalobu a neprichádza do úvahy určenie v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., potom je povinnosťou žalobcov naliehavý právny záujem preukázať v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. (rozhodnutie publikované v Z IV, s.176). Právnym záujmom, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, preto je nevyhnutné zistiť, aký právny dôvod vedie žalobcov k vyvolaniu súdneho sporu o určenie, či prípadný vyhovujúci rozsudok pre žalobcov, by bol po právnej stránke významným a užitočným, teda aby tento mal zmysel a to bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli k podaniu žaloby . 13. Žalobcovia zdôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení tým, že na Okresnom súde Bratislava I je vedené konanie, ktorého predmetom je nárok žalovaného 1/ na úhradu vynaložených nákladov v súvislosti s predmetnými projektmi a tiež tým, že sa budú domáhať vydania už poskytnutých prostriedkov (bod 10. napadnutého rozsudku), pričom určenie, že došlo ku konfliktu záujmov vytvorí pevný rámec ktorý odôvodňuje vznik následných práv a povinností vyplývajúcich z uzavretých zmlúv. 14. Žalobcovia vedení úmyslom podať žalobu o vrátenie poskytnutých prostriedkov potvrdzujú, že predmetná určovacia žaloba neslúži potrebám praktického života. Žaloba s daným určovacím petitom spornosť veci totiž neodstráni, ale v prípade vyhovujúceho rozsudku vyvolá konanie o vrátenie poskytnutých prostriedkov. V danom prípade právnym dôvodom žaloby na plnenie - vrátenie poskytnutých prostriedkov je porušenie práva, ktoré má byť deklarované určovacou žalobou. Určovací nárok je teda prejudiciálnou otázkou pre žalobný nárok na plnenie. Tento záver je podporený ustálenou judikatúrou. V rozhodnutí NS SR publikovanom v H. XX/XXXX ktorého právna veta znie: „určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. V prípade, ak možno žalovať priamo na splnenie povinnosti, treba považovať určovaciu žalobu za neprípustnú, ktorá neslúži potrebám praktického života a nerieši spornosť, ale vedie k nárastu počtu súdnych sporov vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky Z IV, s. 705 v zmysle ktorého „pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. spravidla nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie. Odvolací súd na podporu svojich úvah odkazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obdo/28/2017 zo dňa 31. mája 2018 v ktorom súdy v obdobnej veci rozhodovali o vrátení finančného príspevku poskytnutého MPSVaR SR na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, v konaní ktorom sa prejudiciálne riešila otázka porušenia povinnosti prijímateľom. 15. Nenáležitá je potom aj úvaha súdu prvej inštancie, ktorý napriek neexistencii právneho záujmu pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu nároku v určovacej žalobe dôvodiac, že v prípade konfliktu záujmov, ktorých implementácia vyplýva z noriem európskeho únijného práva, a ich dodržiavanie sa pretavilo do obsahu zmlúv o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov, nemožno v súdnom konaní pred všeobecných súdom neposkytnúť právnu ochranu aj keď nepreukážu žalobcovia naliehavý právny záujem na danom určení. Žalobcovia nie sú v dôsledku absencie naliehavého právneho záujmu predsa vylúčení zo súdnej ochrany en bloc. Ochranu údajne porušeného práva môžu dosiahnuť žalobou na plnenie (pozri odsek 14). Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby tiež vyplýva, že žalobný návrh na plnenie konzumuje aj určovací žalobný návrh. Podľa §131 C.s.p. je žaloba legálne definovaná ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Ak spor vznikol z ohrozeného práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na plnenie. 16. Zo žalobou koncipovaného petitu je naviac zrejmé, že v danom prípade došlo k porušeniu práva, čo samo o sebe zamedzuje podanie žaloby určovacej s preventívnym charakterom. Určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Je potrebné rešpektovať platné pravidlá že je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle § 217 ods. 1 C.s.p., v dôsledku toho je vylúčené, aby sa stal pre rozhodnutie súdu rozhodný stav, ktorý by v čase vyhlásenia rozhodnutia nezodpovedal skutočnosti. Pri určení, že došlo ku konfliktu záujmov by vypovedal rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Pre rozsudok súdu teda nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2002 sp. zn. 2 Cdo 76/02). 17. Zhrnutím vyššie uvedeného možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dospel z hľadiska skúmania naliehavého právneho záujmu k inému právnemu záveru, je jeho právne posúdenie veci nesprávne a jeho rozsudok spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci. 18. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni odvolaciemu súdu vo veci ďalej konať, meritórne sa ňou zaoberať, z dôvodu ktorého námietky žalobcov uvedené v písomnom odvolaní týkajúce sa hmotnoprávnych dôvodov určenia, že ku konfliktu záujmov došlo sú právne irelevantné, pretože ak súd nemá preukázaný naliehavý právny záujem na danom určení je súčasne vylúčené, aby bola žaloba preskúmavaná súdom po stránke vecnej (porovnaj Rozsudky NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006, 2 Cdo 231/2007) v dôsledku čoho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ktorým žalobu žalobcov zamietol podľa § 387 ods.1 C.s.p. vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil, aj keď z iných dôvodov . 19. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcov nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil, mali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).