Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209209770 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209209770.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci Ž.: M.. Z. W., K. A. X, K., zastúpená JUDr. Anna Völgyfyová, bytom Latorická 21, Bratislava, proti Ž.: T.. B. W., K. A. X, K., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 6C/132/2009 - 363 zo dňa 8.7.2015 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu II, č. k. 6C/132/2009 - 386 zo dňa 15.12.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 6C/132/2009 - 363 zo dňa 8.7.2015 p o t v r d z u j e. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% . Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 6C/132/2009 - 386 zo dňa 15.12.2015 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č. k. 6C/132/2009 - 363 zo dňa 8.7.2015 rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj BSM) strán sporu, tak že do vlastníctva žalobkyne prikázal 1. nehnuteľnosť, byt č. X/A nachádzajúci sa na X. O. bytového domu súpisné číslo XXXX, na A. F.. Č.. X Z. K., spoluvlastnícky podiel XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, postaveného na parcele č. XXXXX/XX Q. XXXXX/XX, C.. Ú.. P., U. K. - M.. Č.. P., U. K. T., Z. A. C. pre I.. M.. A. K. Q. J. na Č. L. Č.. XXXX v hodnote 128 866,08 Eur, 2. polovicu zo zostatku na spoločnom účte vedenom vo Z., Q..A.., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 694,73 Eur, 3. polovicu zo zostatku na živnostenskom účte vedenom vo Z., Q..A.., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 836,38 Eur, 4. dve časti čiernej koženej sedacej súpravy a to jedno-kreslo a dvoj-kreslo, v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 5. videoprehrávač zn. SONY zakúpený v roku 1999 spolu s káblom na TV v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 6. obraz prírody nadobudnutý v roku XXXX-XXXX v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 7. 3 sady brúsených pohárov v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 8. brúsenú misu guľatú o priemere 25 cm, zakúpená v roku 1983 v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 9. brúsenú vázu v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 10. brúsený popolník v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 11. koberec rozmerov 4m x 4m, vlnený, farebný v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 12. slovník P.-Č.-P. v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 13. brúsenú váza v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 14. predsieňovú stenu s nadstavcom béžovej farby/ trojskriňa pozostávajúca z vešiakovej časti, zatváracej dvojdverovej časti a policovej časti/ v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 15. elektrickú stojanovú lampu sklenenú, vysokú 1,20 metra, vyrobená z trubičiek v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 16. osobnú váhu mechanickú, zakúpenú v roku XXXX so zelenou stúpacou plochou a strieborným rámom v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 17. veľkú deku, prikrývku na posteľ, obliečky na paplóny, ihly, nite, gombíky v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 18. šijací stroj zn. Veritas, skrinkový zakúpený v roku 1985 v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 19. žehličku s doskou v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 20. mikrovlnnú rúru čiernej farby, v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 21. paplón a podušku v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 22. prestieradlo hnedej farby v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 23. päťdielnu skriňu zo spálňovej zostavy zakúpenú v roku 1981 v zostatkovej hodnote 1,- Eur. Do vlastníctva žalovaného prikázal 1. garáž na O. Č.. XXXXX/XX-XX A.Ú. Č. XXXX, číslo garáže XX, A. O. XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, C.. Ú.. P., U. K.- M.. Č.. P., U. K. T., Z. A.Z. C. pre I.. M.. A. K. Q. J. na Č. L. Č.. XXXX, v hodnote 11 290,52 Eur, 2. osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, N.: K.- XXXHX, rok výroby 2002 čiernej farby výrobné číslo karosérie E., výr. č. motora Q., číslo E. A. XXXXXX, v zostatkovej hodnote 6 442,- Eur, 3. polovicu zo zostatku na spoločnom účte vedenom vo Z.K., Q..A.., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/ XXXX vo výške 694,73 Eur, 3. polovicu zo zostatku na živnostenskom účte vedenom vo Z., Q..A.., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 836,38 Eur, 5. chladničku s mrazničkou nadobudnutú v roku 2004, vysokú cca 170 cm s obsahom 190 až 230 litrov v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 6. jednu časť čiernej koženej sedacej súpravy a to trojkreslo, v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 7.hudobnú vežu pozostávajúca z gramofónu, rádia a magnetofónu v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 8. kávovar - trojsada zložená z hriankovača, kávovaru a varnej kanvice v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 9. vysávač v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 10. štyri sady brúsených pohárov v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 11. knihy nadobudnuté za trvania manželstva okrem slovníka P.-Č.-P., v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 12. pracovný stôl drevený veľký písací s priečinkami na počítačové zostavy v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 13. zrekonštruovanú sedaciu súpravu hnedej farby v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 14. obývaciu stenu - mahagónovú v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 15. časť spálňového zariadenia - posteľ a zrkadlo v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 16. čierne kožené kreslo k počítaču v zostatkovej hodnote 60,- Eur, 17. brúsený luster v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 18. brúsenú misu v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 19. prestieradlá červenej a fialovej farby v zostatkovej hodnote 1,- Eur, 20. klimatizačnú jednotku bielej farby s kovovým vrchom o rozmere 20x30cm so širokou nohou asi 20 cm, s vrchnou časťou v tvare kvádra s regulovaným nastavením fúkania v zostatkovej hodnote 1,- Eur. 21. automatickú práčku zn. Whirlpool v zostatkovej hodnote 1,- Eur. Na vyrovnanie majetkových podielov uložil súd prvej inštancie žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 55 539,28 Eur do 30 dní odo právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o vyporiadanie záhradnej chatky s chatárskym zariadením zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 50C/19/2007-9, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.4.2007. Keďže po rozvode manželstva k vyporiadaniu BSM dohodou nedošlo, podala žalobkyňa dňa 26.6.2009 návrh na vyporiadanie majetku súdnou cestou. Zo zhodných výpovedí strán sporu súd zistil, že za trvania ich manželstva nadobudli do BSM nehnuteľnosti Z. K. na A. F.. Č.. X Q. E. K. Č.. XA a garážové státie, osobný automobil a hnuteľné veci (zariadenie domácnosti), špecifikované vo výroku rozsudku. Ku dňu zániku BSM disponovali strany sporu so zostatkom na účte Č..XXXXXXXXXX/ XXXX vo výške 1.389,46 Eur a účte Č.. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.672,77 Eur, vedené na meno žalovaného vo Z. Ú.Z. K., Q..A... Znaleckým dokazovaním bola vyčíslená všeobecná cena bytu 128 866,08 Eur, všeobecná cena garážového státia 11 290,52 Eur a osobného motorového vozidla 6 442,- Eur. Všetky tieto nároky boli v konaní vysporiadané. Voči ostaným nárokom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Dokazovaním mal preukázané, že z dôvodu právneho titulu darovania a účelu osobnej potreby, ako aj nepreukázania existencie nepatria do masy BSM nástenný teplomer - barometer hnedej farby, brúsená váza (športová trofej) vysoká asi 50 cm, na spodnej časti s priemerom asi 10-15 cm, mierne sa rozširujúca, v hodnote 1,- Eur, tmavomodrá krepsilonová teplákovásúprava a oranžová nepremokavá súprava, červený sklený popolník, guľatý, s priemerom 12 cm, vysoký 6 cm, videokazety, diplomy, fotografie, vietnamský klobúk, ručný vysávač a kvety. Do masy BSM súd prvej inštancie nezahrnul ani počítač s príslušenstvom a to, z dôvodu, že táto vec slúži výlučne žalovanému na výkon povolania. Žalobkyňa žiadala v rámci vyporiadania BSM zaplatenie polovice z preplatku 473,84 Eur z vyúčtovania nákladov na služby dodané do bytu v roku 2007 a zaplatenie polovice z preplatku 409,31 Eur z vyúčtovania nákladov na služby dodané do bytu v roku 2008. Predmetné nároky súd prvej inštancie nevysporiadal, pretože ich vyhodnotil ako nepreukázané a vznikli až po zániku BSM. Do vyporiadania BSM nebol zahrnutý ani nárok uplatnený žalovaným na zaplatenie polovice nákladov spojených s užívaním garáže, bytu a záhradky, ktoré žalobkyňa prestala platiť po jej odsťahovaní sa z bytu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa sa z bytu odsťahovala v roku 2010, garáž ani záhradku neužívala. Súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť uhrádzať náklady súvisiace s užívaním týchto nehnuteľností spočívala na žalovanom, ktorý tieto nehnuteľnosti užíval a navyše tieto náklady vznikli a boli žalovaným hradené až po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie nevysporiadal ani žalovaným uplatnený nárok na polovicu zo sumy poistky vyplatenej žalobkyni a to z dôvodu, že nárok nešpecifikoval a nepreukázal žiadnymi dokladmi. Uviedol, že ak aj žalobkyňa potvrdila existenciu životného poistenia, poukázala na to, že poistka bola vyplatená pred rozvodom manželstva a poistná suma bola počas manželstva spotrebovaná. Obe strany sporu mali počas manželstva uzavreté životné poistenie a zánikom poistenia bola poistná suma vyplatená aj žalovanému. Strany sporu sa zhodli na tom, že žalobkyňa prevezme do vlastníctva byt na A. Č.. X, Z. K.. V tomto domovom objekte sa nachádza aj garážové státie pre motorové vozidlá. Strany sporu sa na jeho vysporiadaní dohodnúť nevedeli a súd prvej inštancie ho prikázal do vlastníctva žalovaného, pretože je ako nehnuteľnosť samostatne evidovaná na Liste vlastníctva a vyporiadanie a prikázanie vecí z masy BSM by malo zohľadňovať zásadu, aby suma, ktorú má jeden z manželov zaplatiť druhému manželovi na vyrovnanie podielu bola čo najnižšia. Osobný automobil prikázal do vlastníctva žalovaného, ktorý ho užíva. Do výlučného vlastníctva strán sporu súd prvej inštancie prikázal tie hnuteľné veci, o ktoré prejavili záujem. U vecí, ku ktorým sa na ich prikázaní do vlastníctva nezhodli, vychádzal súd prvej inštancie z toho, kto ako danú vec užíval so zohľadnením účelného využitia veci samotnej ako aj ich rovnomerného rozdelenia. Bola to skriňa s nadstavcom umiestnená v predsieni bytu na A. X Z. K., ktorú prikázal do vlastníctva žalobkyne, keďže je súčasťou bytového zariadenia. Zo zariadenia spálne, o ktoré nemal nikto zo strán sporu záujem prikázal do vlastníctva žalobkyne päťdielnu skriňu a do vlastníctva žalovaného posteľ a zrkadlo a to podľa toho kto ich užíval. Sedaciu súpravu hnedej farby prikázal do vlastníctva žalovaného, pretože ju užíva. Zostatky na účtoch vedených vo Z. Q..A.., Č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1.389,46 Eur a Č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1 672,77 Eur, ktoré súd prvej inštancie ustálil ku dňu zániku BSM prikázal každej zo strán sporu v jednej polovici. Poukázal na to, peňažné prostriedky nadobudli počas manželstva. Ako nedôvodnú vyhodnotil výhradu žalovaného, že účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX je živnostenský a že finančné prostriedky na účte boli jeho príjmom za tlmočnícke a prekladateľské práce. Súd prvej inštancie tento príjem kvalifikoval ako príjem rodiny. Celková hodnota majetku bola vyčíslená na 149 755,82 Eur. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal súd prvej inštancie majetok v celkovej hodnote 130 417,19 Eur a do výlučného vlastníctva žalovaného vo výške 19 338,63 Eur. Súd prvej inštancie prikázal žalobkyni, ktorej celková hodnota prikázaného majetku prevýšila hodnotu polovičného podielu (149 755, 82 Eur : 2 = 74 877,71 Eur) o 55 538,28 Eur (130 417,19 Eur mínus 74 877,71 Eur) zaplatiť tento rozdiel žalovanému. Konanie o vysporiadanie záhradnej chatky s chatárskym zariadením bolo pre späťvzatie návrhu žalobkyňou v tejto časti so súhlasom žalovaného, podľa § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) zastavené. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie. Namietol vyporiadanie peňažných prostriedkov na účtoch. Poukázal na to, že na rozbehnutie živnosti dostal od Úradu práce účelovo viazané prostriedky - 37 600,- Sk, z ktorých si zakúpil počítač, k nemu kreslo, v drevárskom učilišti dal urobiť pracovný stôl, predsieňovú skriňu a nie je správne započítať to do sumy na delenie účtu. Na účte sa nachádzajú disponibilné prostriedky potrebné na pokrytie prevádzkových nákladov a výdavkov živnostenskej činnosti. Žiada prehodnotenie peňažných zostatkov na účte a zohľadniť to v povinnosti žalobkyne zaplatiť vyrovnávací podiel. Nesúhlasí, aby bol do vlastníctva žalobkyne prikázaný obraz príroda, pretože ho kúpili cez jeho spolužiaka a skrine s nadstavcami, ktoré boli zaplatené z jeho živnostenského účtu. Dal ich vyrobiť na mieru v stolárskom učilišti z dôvodu lepšieho využitia priestoru v chodbe. Veci definované ako veľkú deku, prikrývku na posteľ, obliečky na paplóny, ihly, nite, gombíky v zostatkovej hodnote 1,- Eur, ktoré súd prikázal do vlastníctva žalobkyne žiadal rozdeliť na polovicu a do jeho vlastníctva prikázať i káble k televízoru, ktoré zakúpil po rozvode. Vyjadril sa i k hudobnej veži, ktorá je podľa neho nefunkčná, pretože nemá reproduktory. Nesúhlasil s rozdelením zariadenia spálne a žiadal ho celé prikázať do vlastníctva žalobkyni. Rozporuje cenu kresla 60,- Eur s tým, že ho žiada prikázať do jeho vlastníctva bez vysporiadania zostatkovej hodnoty, keďže ho kúpil z prostriedkov na živnostenskom účte. Nesúhlasí ani so zamietnutím nároku na vyporiadanie poistky žalobkyne a nároku na náhradu polovice nákladov za byt, garáž a záhradu, ktoré žalobkyňa prestala platiť po jej odsťahovaní sa z bytu. Výšku vyplateného poistného plnenia nevie a mala ho predložiť žalobkyňa. Žiada zaviazať žalobkyňu k úhrade prípadnej pohľadávky železníc, ak budú chcieť uviesť záhradku do pôvodného stavu, podľa zmluvy o prenájme. Navrhol, aby odvolací súd zohľadnil jeho námietky vo vyčíslení povinnosti žalobkyne vyplatiť mu vyrovnávací podiel a vyjadriť v rozsudku prednes žalobkyne, že si z vecí nachádzajúcich sa v byte, okrem tých ktoré jej boli prikázané do vlastníctva, iné veci nenárokuje. 4. Žalovaný dňa 14.1.2016 doplnil písomne jeho odvolanie a uviedol, že poistnú sumu vyplatenú žalobkyni označiť nevie. Navrhol, aby súd vyžiadal výpis z novozriadeného účtu žalobkyne, kde jej mala poisťovňa poukázať poistnú sumu. Žalobkyňa sa nepodieľala na platobných povinnostiach za garáž, záhradku, na poistkách za auto. Z peňazí, ktoré dostal ako odstupné a odchodné pri rozviazaní pracovného pomeru so ŽSR rekonštruovali byt. Tieto všetky peňažné položky nevie špecifikovať, ale pripravuje ich sumarizáciu. 5. Žalobkyňa navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku. Poukázala na to, že s peňažnými prostriedkami na obidvoch peňažných účtoch mal možnosť disponovať len žalovaný. K obrazu príroda žalovaný nemá vzťah, vybrala a zakúpila ho ona v čase, keď žalovaný študoval v M.. Káble o ktorých tvrdí, že patria k televízoru, patria videoprehrávaču, ktorý jej súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva. Skriňu s nadstavcami kúpili zo spoločných peňazí, na odloženie ich oblečenia. Bola vyrobená na mieru do bytu a je preto logické aby jej bola prikázaná do vlastníctva, keďže jej do vlastníctva bol prikázaný aj byt. K návrhu na rozdelenie vecí - veľká deka, prikrývka na posteľ, obliečky na paplóny, ihly, nite, gombíky poukázala na to, že žalovanému zostalo pracovné náradie - vrtáky, skrutkovače, pilníky a pod, ako aj príklepová vŕtačka. Žalobkyňa rozporuje tvrdenie žalovaného, že od Úradu práce dostal príspevok 37 600,- Sk, pretože túto okolnosť nikdy doma nespomínal a neuvádzal ju ani počas súdneho sporu. Celú počítačovú zostavu zakúpili počas manželstva a počas manželstva bola zo spoločných peňazí zmodernizovaná. Súd prvej inštancie rozhodol vo vzťahu k tejto položke v jeho prospech. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď mu do vlastníctva prikázal posteľ, ktorú užíva. Hodnota kresla 60,- Eur bola určená ich vzájomnou dohodou. Nadobúdacia cena bola 4 000,- Sk a zaplatená bola zo spoločných peňazí, čo žalovaný nepoprel. Životné poistky mali uzavreté obidvaja. Žalovaný počas celej doby 6 rokov trvania sporu takýto nárok nepredniesol. Peniaze z jej poistky boli spotrebované ešte v čase pre podaním návrhu na rozvod manželstva. Súd prvej inštancie vyhovel žalovanému, keď mu v rozhodnutí o vyporiadanie BSM prikázal do vlastníctva garážové státie v dome, v ktorom jej prikázal do vlastníctva byt, čo považuje za neúčelné, ale rozhodnutie, keďže sa už nechce súdiť rešpektuje. K stavu prenajatej záhrady sa vyjadriť nevie, pretože tam nebola 12 rokov a súd nemôže riešiť náklady, ktoré by mohli vzniknúť niekedy v budúcnosti. Hnuteľné veci majú 40 rokov a sú v podstate bez hodnoty. 6. K vyjadreniu žalobkyne žalovaný uviedol, že spracuje jeden komplexný dokument v ktorom budú obsiahnuté dôvody jeho odvolania a zdokumentuje jeho opodstatnenosť. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. V prejednávanej veci je predmetom konania vyporiadanie BSM strán sporu, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 2.4.2007. Strany sporu sa po rozvode manželstva na vyporiadaní BSM nedohodli. 11. Podľa § 149 odsek 1 zákona č. 40/1967 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj OZ) ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. 12. Podľa § 149 odsek 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 13. Podľa § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 15. V preskúmavanej veci žalovaný nesúhlasí so spôsobom vyporiadania peňažných prostriedkov na bankových účtoch vedených na jeho meno, nesúhlasí s prikázaním konkrétne určených hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne, alebo do jeho výlučného vlastníctva, namieta zamietnutie jeho návrhu na vysporiadanie životného poistenia žalobkyne a nároku na náhradu polovice nákladov za byt, garáž a záhradu. 16. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci (majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré strany sporu urobili predmetom konania. Súd môže prekročiť návrhy strán sporu v takomto konaní len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako vecí rozdelí (ktorému manželovi ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. 17. Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera práv a povinností obidvoch spoluvlastníkov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi celej veci, pričom práva a povinnosti jedného z nich sú obmedzené len právami a povinnosťami druhého. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 18. Majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt, oceniteľných peniazmi), patriacich určitému subjektu. 19. Zdrojmi BSM sú všetky príjmy oboch manželov, nech je ich právny pôvod akýkoľvek. Ide o príjmy z pracovného pomeru, tak aj z obdobných pomerov pracovnému pomeru, výnosy z podnikania, príjmy, úžitky a prírastky z výnosov z oddeleného majetku manželov - napr. príjmy z kapitálového majetku niektorého z manželov, úroky z vkladových vzťahov, aj keď kapitálový majetok alebo vklad samy o sebe tvoria oddelené vlastníctvo niektorého z manželov. 20. V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom súkromného vlastníctva. Medzi predmety súkromného vlastníctva patria predovšetkým príjmy a úspory z práce. Úspory sú v bezpodielovom spoluvlastníctve bez ohľadu nato, či si ich manželia uschovávajú doma, alebo v peňažnom ústave. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, ktorý urobil vo veci zistenia zostatkov peňažných prostriedkov na účtoch vedených na meno žalovaného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. a ktoré ustálil na základe potvrdenia banky vo výške ku dňu 2. 4. 2007, teda ku dňu zániku BSM strán sporu. K tomuto dňu bol na bežnom účte Č.. XXXXXXXXXX vyčíslený zostatok 1 389,46 Eur a na účte Č.. XXXXXXXXXX zostatok 50 418,98 Sk, čo je 1 673,60 Eur. Žalobkyňa žiadala obidva zostatky, ako bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Súd prvej inštancie správne rozhodol, že zostatok na účte Č.. XXXXXXXXXX má základ v úsporách strán sporu a tento patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, čím sa stal spôsobilým predmetom vyporiadania. Iný skutkový základ, respektíve dôvod nadobudnutia týchto úspor z dokazovania v danej veci nevyplýva a samotná odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k vyporiadaniu zostatku na tomto peňažnom účte, keďže v nej len odkazuje na jeho vyjadrenia z konania pred súdom prvej inštancie je všeobecná a nekonkrétna. Zo zhodných tvrdení strán sporu je zrejmé, že účet Č.. XXXXXXXXXX je podnikateľským účtom žalovaného, ktorý podniká ako prekladateľ a tlmočník a z tohto dôvodu žalovaný žiadal, aby do majetkovej podstaty BSM nebol zaradený. Výnos z podnikania tak, ako aj mzda z pracovného pomeru patriace jednému z manželov je tiež zdrojom BSM, z ktorého sa nadobúda spoločný majetok manželov. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby výnos z podnikania manžela bol z režimu bezpodielového spoluvlastníctva vylúčený. Ak sú však z výnosov podnikania zadovážené veci, ktoré slúžia na podnikanie, stávajú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela, pretože tak je to dané zákonom v ustanovení § 143 OZ. Pokiaľ sú výnosy vložené späť do podnikania (napríklad na nákup materiálu , na mzdy zamestnancov, platenie daní) jedná sa o použitie prostriedkov z BSM na oddelený majetok jedného z manželov, ktoré by mal na návrh druhého manžela do BSM nahradiť. Ku dňu zániku manželstva, by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150 OZ vrátiť, čo zo spoločného bolo na tieto jeho veci (respektíve podnikanie) vynaložené. Nie je však možné prehliadnuť ani to, že vec, ktorá slúži na podnikanie jedného z manželov, slúži i na vytváranie ďalších výnosov, ktoré obohacujú BSM, ak sú použité na spoločný účel a ani to, že cena vecí slúžiacich na podnikanie sa ich používaním vytváraním výnosov znižuje. Podnikanie je preto potrebné chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obidvom manželom a ktorá obvykle slúži i k získavaniu hodnôt patriacich do BSM. Potom, ale nie je možné opomínať aj výdavky, záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu v súvislosti s podnikaním vznikli, pretože tieto nie je možné od podnikania oddeliť. Zo sporu o vyporiadanie BSM ale nie je možné robiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa vyhľadávali jednotlivé výnosy a výdaje s ich účelovým určením. Preto sa súdna prax prikláňa k riešeniu, aby podnikajúci manžel bol povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá by sa rovnala kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM. V danej súdenej veci však žalovaný nie je podnikateľom v ekonomickom ponímaní podnikania, ktoré sleduje produkciu zisku. Jeho činnosť, je nenáročná na materiálne vybavenie (investičný majetok) a aj napríklad na prenájom priestorov pre jej výkon, pretože žalovaný prekladateľské úkony robí v byte v BSM. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že okolnostiam tohto individuálneho prípadu ako hospodárny a spravodlivý zodpovedá spôsob vyporiadania výnosov z podnikania žalovaného, tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, keď ho ustálil sumou 1 673,60 Eur čo je zostatok na účte žalovaného Č.. XXXXXXXXXX ku dňu zániku BSM a v súlade s tým, nezaradil do majetkovej podstaty BSM strán sporu počítač s príslušenstvom, keď mal preukázané, že tento slúži výlučne prekladateľskej činnosti žalovaného, pretože rozdiel aktív a pasív z podnikania je možné ustáliť len nákladným znaleckým dokazovaním. Odvolací súd poukazuje však aj na to, že i keď súd prvej inštancie do vlastníctva žalobkyne prikázal polovicu zo zostatkov na účte Č.. XXXXXXXXXX a účte Č.. XXXXXXXXXX v konečnom peňažnom vyrovnaní toto jej vlastníctvo istiny nebolo zohľadnené správne. Z obsahu súdneho spisu a súdneho rozhodnutia vyplýva, že u žalobkyne súd prvej inštancie vychádzal vo vzťahu k hodnote celej masy BSM vo výške 149 755,82 Eur, z aktív 128 866,08 Eur + 694,73 Eur + 836,38 Eur + 20,- Eur, spolu 130 417,11 Eur a teda započítal do nich aj istiny 694,73 Eur + 836,38 Eur (polovice zo zostatkov na účtoch), ktorými žalobkyňa ale nedisponovala, pretože so zostatkami na účtoch nakladal výlučne žalovaný, ktorý má k účtom dispozičné právo. Tieto istiny, keďže súd prvej inštancie celé zostatky na účtoch neprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, mali byť potom zo sumy 55 538,28 Eur, ktorú má žalobkyňa na vyrovnanie podielov žalovanému zaplatiť odpočítané, pretože v skutočnosti ich má žalovaný a nie žalobkyňa. Žalovaný je teda zvýhodnený o sumu 1531,11 Eur (836,38 Eur + 694,73 Eur). Žalobkyňa rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním nenapadla. 21. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, ktorý nesúhlasí so zamietnutím jeho návrhu na vyporiadanie životného poistenia žalobkyne, ktorý v konaní všeobecne označil, ako životné poistenie žalobkyne, bez ďalších špecifikujúcich a popisných náležitostí. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plnenie z poistnej zmluvy, pokiaľ bolo za trvania manželstva v prospech ktoréhokoľvek z manželov realizované. Zo zhodných tvrdení strán sporu (zápisnica z pojednávania dňa 2.7.2015) vyplynulo, že žalobkyňa mala uzatvorenú zmluvu o životnom poistení, ktorá bola ukončená k 31.12.2006 a poistné plnenie bolo vyplatené. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené 2.4.2007. Vzhľadom na to, že poistné plnenie bolo žalobkyni vyplatené počas trvania manželstva, stalo sa peňažným príjmom manželov patriacim do BSM s účelovým určením či už na spotrebu, alebo na úspory. Súd môže do vyporiadania BSM manželov zaradiť len taký majetok, ktorý účastníci určito a preskúmateľne urobili predmetom konania, pretože súd nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy zisťovať čo je predmetom vyporiadania. Pokiaľ bola peňažná istina z vyplateného životného poistenia usporená, zaťažovala žalovaného, ktorý žiadal túto istinu vysporiadať jednak procesná povinnosť tento nárok označiť tak, aby bol spôsobilý prejednania a aj dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej okolnosti. Z ustanovenia § 120 ods. 4 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie vyplývala povinnosť strán sporu predložiť všetky dôkazy a tvrdenia najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci samej a najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Z ustanovení § 101 odsek 1 a § 120 odsek 1 OSP vyplýva procesná povinnosť strany sporu tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti strany sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, pričom táto zodpovednosť sa prejaví v jej procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Označenie dôkazov nie je iba procesná povinnosť účastníkov konania, ale zároveň je aj procesným oprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. Vzhľadom na to, že predmetný nárok nebol žalovaným uplatnený spôsobom umožňujúcim jeho prejednanie a nevyšiel ani najavo z vykonaného dokazovania, postupoval súd prvej inštancie správne keď istinu z poistného plnenia ako súčasť masy BSM nevyporiadal. Dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného aj voči jeho nároku, ktorým žiadal od žalobkyne náhradu polovice nákladov spojených s užívaním bytu, garáže a záhrady po rozvode manželstva. Pokiaľ chcel žalovaný ohľadom tohto nároku vyvodiť pre seba priaznivé právne dôsledky bol povinný existenciu dlhu žalobkyne voči nemu preukázať. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný nárok žalovaného nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. 22. Z peňažných prostriedkov získaných počas manželstva nadobudli strany sporu nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré sa vzhľadom na peňažný zdroj ich nadobudnutia stali predmetom BSM. Hnuteľné veci tvorili zariadenie ich bytu Z. K. na A. Č.. X. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsah masy hnuteľných a nehnuteľných vecí bol odsúhlasený stranami sporu na pojednávaniach a tieto nemali k nemu výhrady. Súd prvej inštancie tieto veci medzi strany sporu správne rozdelil, pretože jeho rozhodnutie zodpovedá nielen vôli strán sporu, ale aj účelnému využitiu veci a tomu ktorá zo strán ako vec užívala. Hľadisko účelného využitia veci spĺňa rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý prikázal do vlastníctva žalobkyne predsieňovú skriňu. Z obsahu spisu vyplýva, že bola vyrobená na mieru do ich bytu. Ak bola skriňa zhotovená na zákazku podľa veľkostných parametrov predsiene bytu, jej účelnému využitiu zodpovedá, aby plnila svoju úlohu práve v tomto byte, ktorý bol prikázaný do vlastníctva žalobkyne. Správnou úvahou sa súd prvej inštancie riadil aj keď do vlastníctva žalovaného prikázal spálňovú posteľ a zrkadlo, keďže toto rozdelenie reflektuje na hľadisko faktického užívania týchto vecí žalovaným. Nedôvodný je aj nesúhlas žalovaného s prikázaním obrazu príroda a drobných vecí - veľká deka, prikrývka na posteľ, obliečky na paplóny, ihly, nite, gombíky do vlastníctva žalobkyne, ktoré veci súd prvej inštancie vysporiadal tak, ako sú užívané a vyporiadenie drobných vecí plne korešponduje aj vôli strán sporu, ktoré sa na tom, že majú pripadnúť do vlastníctva žalobkyne zhodli (zápisnica z pojednávania z 3.12.2013). Z obsahu súdneho spisu respektíve z priebehu celého konania vyplýva, že vzhľadom na čas nadobudnutia a dlhodobé užívanie označili strany sporu hnuteľné vecí v mase BSM, ako veci bez hodnoty. Na pojednávaní 31.3.2015 sa na návrh žalovaného zhodli na ich zostatkovej hodnote 1,- Eur, okrem koženého kresla, ktorého zostatkovú cenu zhodne určili sumou 60,- Eur. Z tohto dôvodu neobstojí ani námietka žalovaného, ktorý zostatkovú cenu kresla v odvolaní namieta. Oporu v zistenom skutkovom stave veci nemá ani námietka žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobkyňa mu neoprávnene zadržiava reproduktory k hudobnej veži a káble k televízoru, pretože súd prvej inštancie správne vychádzal zo zistenia, že toto tvrdenie žalovaný v konaní preukázal. Pokiaľ žalovaný žiada vyporiadať nároky tretej osoby (železníc), ktoré doposiaľ nevznikli, tak odvolací súd k tomu poukazuje na to, že predmetom sporového súdneho konania nemôže byť vyporiadanie neexistujúceho záväzku. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, ktorý žiada preniesť do súdneho rozhodnutia vyhlásenia žalobkyne k mase BSM, pretože takéto vyhlásenie nepatrí medzi náležitosti rozsudku súdu o vyporiadaní BSM. Vyporiadanie majetku BSM je vyriešené hmotnoprávnym ustanovením § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka. 23. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP), s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Uznesením č. k. 6C/132/2009 - 386 zo dňa 15.12.2015 uložil Okresný súd Bratislava II žalobkyni a žalovanému povinnosť zaplatiť za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdny poplatok, každému z nich po 2 246,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súdny poplatok súd prvej inštancie vyrúbil v zmysle § 2 odsek 1 písmeno c) § 7 odsek 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a podľa položky č. 6 písmeno b) Sadzobníka súdnych poplatkov. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že keďže čistá hodnota masy BSM, ktorú súd prvej inštancie rozsudkom vyporiadal je 149 755,82 Eur, vznikla stranám sporu povinnosť zaplatiť z nej súdny poplatok 3 %. 26. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a namieta, že výška súdneho poplatku nie je vyčíslená správne, pretože súd prvej inštancie v nej nezohľadnil platbu 500,- Eur, ktorú museli zaplatiť pred samotným procesom začatia delenia BSM. O túto sumu mala byť preto výška súdneho poplatku znížená. 27. Podľa § 2 odsek 1 písmeno c ) zákona č. 71/1992 Zb. sú v konaní o vyporiadanie BSM poplatníkom obe strany sporu, alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu. 28. Podľa § 2 odsek 3 zákona č. 71/1992 Zb. ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. 29. Podľa § 6 odsek 1 zákona č. 71/1992 Zb. je sadzba poplatku uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len ,,percentná sadzba“) alebo pevnou sumou. 30. Podľa položky 6 písmeno a) Sadzobníka súdnych poplatkov sa zo žaloby na vyporiadanie BSM platí súdny poplatok 66,- Eur. Podľa položky 6 písmeno b) sadzobníka súdnych poplatkov sa za vyporiadanie BSM ak sa konanie skončilo súdnym zmierom platí súdny poplatok 3 % z predmetu konania. 31. Zo súdneho spisu vyplýva, že za žalobu o vyporiadanie BSM zaplatila žalobkyňa dňa 4. 8. 2009 súdny poplatok 66,- Eur, iná úhrada súdneho poplatku v súdnom spise a ani v súdnom registri evidovaná nie je. Žalovaný doklad o zaplatení 500,- Eur titulom súdneho poplatku z predmetného konania nepredložil. Počas konania platil iba preddavky na trovy dôkazu, avšak tieto platby s úhradou súdneho poplatku nesúvisia. 32. Žalovaný podal odvolanie voči výroku rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o jeho poplatkovej povinnosti za konanie o vyporiadanie BSM. Žalovaný s výškou súdneho poplatku nesúhlasí a tvrdí, že ho v časti sumy 500,- Eur strany sporu už zaplatili. Pri konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, priamo zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch určuje dve rôzne povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku. Podľa položky 6 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, najskôr žalobca - navrhovateľ platí poplatok za návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý v tomto prípade zaplatila žalobkyňa vo výške 66,- Eur. Po skončení konania podľa položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov, s použitím ustanovenia § 7 ods. 8 Zákona o súdnych poplatkoch sa platí poplatok v trojpercentnej výške z hodnoty všetkých vecí patriacich do BSM. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom súdneho poplatku za konanie o vyporiadanie BSM sú obaja účastníci, alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu. Priamo zo zákona vyplýva, že ak je viac poplatníkov, ktorí majú povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, čo je aj prípad vyrúbenia súdneho poplatku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platia ho spoločne a nerozdielne (§ 2 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch). V prejednávanej veci vzhľadom na hodnotu všetkých vecí patriacich do BSM 149 755,82 Eur vznikla stranám sporu povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 3% z predmetu konania, teda 4 492, 50 Eur. Súd prvej inštancie uložil stranám sporu zaplatiť tento poplatok oddelene, každému z nich po 2 246,- Eur. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nemal preukázané, že strany sporu poplatkovú povinnosť čiastočne už uhradili, postupoval správne, keď výšku súdneho poplatku vyčíslil sumou 4 492,50 Eur, ktorá zodpovedá 3% hodnoty všetkých vecí patriacich do BSM. Odvolanie žalovaného preto nie je dôvodné a odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 6C/132/2009 - 386 vo výroku napadnutom žalovaným, postupom podľa § 387 CSP potvrdil. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).