Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/139/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209217703 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209217703.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu Finančné a investičné družstvo, Grösslingova 58, Bratislava, IČO: 45 876 657, práv. zastúpeného advokátom, JUDr. Radoslavom Olijášom, Grösslingova 58, Bratislava, proti žalovanému Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o zaplatenie 873.505,84 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/101/2010-526, zo dňa 22.2.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/101/2010-526, zo dňa 22.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 873.505,84 EUR so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 17.10.2007 do 31.12.2008, s 12,50 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % ročným úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 31.12.2010 a počnúc dňom 1.1.2011 do zaplatenia úrok z omeškania zo sumy 873.505,84 EUR vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 10 % ročne platnej vždy k 1. dňu každého príslušného kalendárneho polroka trvania omeškania, pričom takto určená výška úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané, že dňa 6.8.2002 žalovaný udelil advokátovi JUDr. Dušanovi Kubovčákovi (pôvodnému žalobcovi) plnomocenstvo na zastupovanie v konaní vedenom na súde pod sp.zn. 23Cb/216/2002. Taktiež mal súd za dostatočne preukázané, že dňa 12.8.2002 došlo k rokovaniu medzi pôvodným žalobcom a klientom - žalovaným, o čom bola spísaná Zápisnica o rokovaní s klientom, v ktorej sa advokát a klient dohodli na odmene advokáta za právne služby tak, že základom pre výpočet odmeny je výška ceny za dielo v sume 4.014.247.555 Sk uvedená v Zmluve o dielo zo dňa 22.1.1998 (uzavretej medzi žalovaným a Hydrostavom a.s.), nakoľko od tejto zmluvy sa odvíjal celý súdny spor sp.zn. 23Cb/216/2002 a výsledok sporu bude mať dopad na rozpočtové prostriedky klienta v uvedenej výške ceny diela. Odmena advokáta bola dohodnutá v súlade s § 13 ods. 1, vtedy platnej vyhlášky č. 163/2002 Z.z., a to v sume 8.041.14 Sk za každý jeden úkon právnej pomoci s tým, že klient sa zaviazal zaplatiť advokátovi odmenu za vykonanú právnu pomoc na základe faktúry advokáta po ukončení právneho zastúpenia klienta v konaní 23Cb/216/2002. Súd nemal pochybnosti o vierohodnosti uvedeného plnomocenstva, ako aj zápisnice o rokovaní s klientom napriek tomu, že do spisu bola založená len fotokópia tejto zápisnice, a to vzhľadom k tomu, že svedok J.. F. V., vtedajší generálny riaditeľ žalovaného na pojednávaní výslovne potvrdil, že predmetnú plnú moc pôvodnému žalobcovi udelil a že podpísal aj predmetnú zápisnicu o rokovaní s klientom a zároveň dodal, že v zápisnici je určený aj spôsob výpočtu odmeny pre advokáta, ktorý zodpovedá vzájomnej dohode. Uvedené potvrdil aj ďalší svedok J.. T. M., ktorý bol v danom čase riaditeľom ekonomického úseku žalovaného, ktorý na pojednávaní výslovne uviedol, že podpis na predmetnej zápisnici je jeho a jej obsah zodpovedá obsahu rokovania. Vierohodnosť uvedeného plnomocenstva a zápisnice o rokovaní podľa názoru súdu nespochybňovalo ani tvrdenie žalovaného, že plnomocenstvo bolo udelené deň pred podaním žaloby v konaní 23Cb/216/2002 a že J.. V. mal od 12.8.2002 dovolenku, nakoľko bolo bežnou praxou, že sa do plnej moci až následne dopísala spisová značka predmetného konania, potom čo bola sporovým stranám známa (čo potvrdil na pojednávaní JUDr. Kubovčák) a na druhej strane, či mal J.. V. dňa 12.8.2002 dovolenku je irelevantné, nakoľko čerpanie dovolenky nemá vplyv na jeho oprávnenia konať za žalovaného, pričom svedok J.. M. na pojednávaní výslovne potvrdil prítomnosť generálneho riaditeľa na predmetnom rokovaní, ako aj skutočnosť, že predmetná zápisnica o rokovaní nebola podpísaná spätne. Na platnosť dohody o odmene advokáta vyplývajúcej zo zápisnice o rokovaní zo dňa 12.8.2002 podľa názoru súdu nemalo vplyv ani tvrdenie žalovaného, že právne služby mohli byť poskytované len na základe vyhláseného verejného obstarávania, nakoľko v konaní nebolo nijak preukázané, že Úrad pre verejné obstarávanie podal v lehote jedného roka od uzavretia dohody o odmene pôvodného žalobcu (vyplývajúcej z predmetnej zápisnice o rokovaní) návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať na dohodu o odmene advokáta § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nijak nepreukázal, že by uzavretá dohoda bola v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní (keďže jej neplatnosť nebola v prekluzívnej lehote napadnutá oprávneným subjektom na súde), rovnako ako nepreukázal, že by tento zákon obchádzala (rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní žalovaný v priebehu trvania právneho zastúpenia pôvodným žalobcom nikdy netvrdil, dokonca pripustil, že mu patrí určitá odmena). 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o odmene advokáta podľa predmetnej zápisnice nemôže byť (a ani nie je) v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vychádza výlučne z ustanovení vtedy platnej a účinnej vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré umožňovali advokátovi dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny, ktorá bola v danom prípade určená v súlade s § 13 ods. 7, uvedenej vyhlášky, t.j. vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi, patrí advokátovi základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1, z hodnoty tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia (teda z ceny diela 4.014.247.555 Sk určenej v Zmluve o dielo zo dňa 22.1.1998, ktorej určenie neplatnosti bolo predmetom konania 23Cb/216/2002). V zmysle uvedeného vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi odmenu za 4 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie k odvolaniu vo veci predbežného opatrenia a účasť na pojednávaní dňa 15.5.2003) v sume 873.505,84 EUR v súlade s dohodou vyplývajúcou zo zápisnice o rokovaní zo dňa 12.8.2002 a faktúrou č. 99640207 splatnou dňa 16.10.2007. Faktúru vystavil pôvodný žalobca dňa 2.10.2007 po ukončení právneho zastúpenia žalovaného v konaní 23Cb/216/2002, ku ktorému došlo vypovedaním plnomocenstva listom žalovaného zo dňa 19.9.2007. Keďže sa žalovaný zaviazal v predmetnej zápisnici zaplatiť pôvodnému žalobcovi odmenu na základe faktúry advokáta po ukončení právneho zastúpenia klienta, pôvodný žalobca mohol žalovanú sumu prvýkrát uplatniť na súde dňa 17.10.2007 (po splatnosti predmetnej faktúry), čiže žalovaný nárok nie je premlčaný, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 15.10.2009, t.j. v štvorročnej premlčacej dobe v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným má obchodnoprávny charakter, keďže ide o záväzkový vzťah medzi pôvodným žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako subjektom verejného práva, pričom tento vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb (zastupovania v súdnom konaní o určenie neplatnosti zmluvy o dielo na výstavbu diaľnice). Keďže žalovaný do dnešného dňa nezaplatil uvedenú faktúru, dostal sa do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku, preto žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške v súlade s § 369 ods. 1, Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2007 (ako aj následne v súlade s § 369 ods. 1, Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009), a to odo dňa 17.10.2007, teda po splatnosti predmetnej faktúry. 4. Na dôvodnosť žalovaného nároku nemalo podľa názoru súdu prvej inštancie vplyv ani následné vystavenie faktúry č. 121640207 zo dňa 7.1.2008 v sume 15.606.281,20 Sk za vykonanie právnych služieb vychádzajúcich zo zníženej hodnoty veci a ani storno faktúry č. 99640207 v sume 26.315.742,70 Sk, ktoré pôvodný žalobca zaslal žalovanému v januári 2008 na základe prísľubu žalovaného, že takto znížená odmena bude pôvodnému žalobcovi uhradená po uvoľnení peňažných prostriedkov z ministerstva dopravy. K mimosúdnemu vyriešeniu sporu však nedošlo, keďže žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi ani zníženú odmenu za právne zastupovanie. Konanie pôvodného žalobcu tak v snahe vysporiadať vzájomný vzťah so žalovaným vystavením dodatočných faktúr nemôže byť žalobcovi na ujmu a s ohľadom na skutkové okolnosti veci podľa presvedčenia súdu prvej inštancie ani nemôže spôsobiť nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu v konaní, poukazujúc aj na fakt, že vykonanie predmetných úkonov právnej služby nebolo v konaní sporné a napriek tomu žalovaný do dnešného dňa nevyplatil žalobcovi žiadnu odmenu za tieto služby právnej pomoci vykonané pôvodným žalobcom. Na dôvodnosť uplatneného nároku nemala vplyv ani skutočnosť, že v rozsudku č.k. 23Cb/216/2001-235 zo dňa 18.12.2008 súd zaviazal žalobcu SKP úpadcu HYDROSTAV, a.s. zaplatiť žalovanému v 1. rade na účet JUDr. Dušana Kubovčáka trovy konania v sume 3.713,50 EUR, nakoľko predmetom tohto konania je zaplatenie zmluvnej odmeny advokáta JUDr. Dušana Kubovčáka, ktorá vyplýva z osobitného zmluvného záväzkového vzťahu medzi advokátom a klientom (žalovaným) a ktorú nemožno odvodzovať od výsledku konania 23Cb/216/2001. Aj keby bol žalobca v konaní 23Cb/216/2001 úspešný a žalovaní by boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi trovy konania, JUDr. Dušanovi Kubovčákovi, by napriek výsledku konania vzniklo právo na zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb od svojho klienta (Slovenskej správy ciest), keďže to vyplýva z ich zmluvného záväzkového vzťahu založeného na základe platnej plnej moci a dohody v zmysle zápisnice o rokovaní s klientom. 5. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo irelevantné aj tvrdenie žalovaného, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 18a ods. 1, zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo nezrozumiteľné a neurčité vzhľadom k tomu, že zákon č. 278/1993 Z.z. sa podľa § 1 ods. 1, vzťahuje len na správu majetku vo vlastníctve SR vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (teda aj rozpočtová organizácia) a nie na nakladanie s majetkom štátu v právnych vzťahoch upravených napr. Obchodným zákonníkom (§ 566 ods. 1), čo je prípad predmetného sporu. Tam, kde je oprávneným či zaviazaným z pohľadávky len správca (a nejde o priame pohľadávky či záväzky štátu), nejedná sa o správu majetku vo vlastníctve štátu podľa zákona č. 278/1993 Z.z., a teda na takéto pohľadávky sa nevzťahujú obmedzenia exekúcií na majetok štátu podľa § 18a ods. 1,. Okrem toho Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 111/2011 zo dňa 4.7.2012 rozhodol, že ustanovenie § 18a ods. 1, v časti slov „výkon rozhodnutia“ nie je v súlade s Ústavou SR, ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovanému bolo oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu už dňa 22.11.2010, čo nijak nerozporoval, pričom dozvedel sa o tom aj následne doručením uznesenia súdu zo dňa 1.3.2011 o pripustení zmeny žalobcu, ako aj doručením podania žalobcu zo dňa 10.11.2016 do podateľne žalovaného. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, že nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný (ale je ňou Národná diaľničná spoločnosť a.s.), súd sa stotožnil v plnom rozsahu s tvrdením žalobcu. Všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Slovenskej správy ciest vkladanej do diaľničnej spoločnosti (§ 7, ods. 6, zákona č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti) mohli prejsť na NDS iba vtedy, ak by vkladu predchádzalo správne konanie za účelom vymedzenia tejto vnútornej organizačnej jednotky a rozhodnutie ministerstva dopravy vydané v správnom konaní vymedzujúce túto vnútornú organizačnú jednotku (§ 4 ods. 2). Ministerstvo dopravy však žiadne správne konanie nevykonalo, ani rozhodnutie v správnom konaní nevydalo. Rozhodnutie ministra dopravy č. 4 zo dňa 14.1.2005 nemožno považovať za rozhodnutie ministerstva dopravy vydaného v správnom konaní podľa § 4 ods. 2, zákona č. 639/2004 Z.z., nakoľko minister dopravy ako fyzická osoba nie je správcom majetku štátu podľa § 1 ods. 1, zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a navrhol rozsudok zrušiť alebo zmeniť, a žalobu zamietnuť. Žalovaný namietal pasívnu legitimáciu a uviedol, že dňom vzniku NDS, na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., prešli nie len všetky práva viažuce sa k predchádzajúcej organizačnej zložke Slovenskej správy ciest - diaľnice, ale i povinnosti. Prechod práv a povinností podliehal právnemu režimu predaja podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka a mal teda charakter univerzálnej sukcesie. Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ako nadobúdateľ tak nadobudla všetky práva a povinnosti, a to aj tie, o ktorých v čase prevodu nadobúdateľ nevedel, prípadne vedieť nemohol, a taktiež tie, ktoré neboli zahrnuté do zápisnice o odovzdaní a prevzatí veci zahrnutých do nepeňažného vkladu NDS, a.s. V súdnom spise je taktiež založené v poradí tretie neoverené plnomocenstvo zo dňa 6.8.2002, avšak je na ňom už uvedené číslo konania, a to aj napriek tomu, že žaloba bola podaná až 7.6.2002. čo vyvoláva vážne pochybnosti o hodnovernosti jeho udeľovania. Podľa názoru žalovaného je kľúčovou otázkou, s ktorou sa konajúci súd nevysporiadal, a to, či medzi žalobcom a žalovaným došlo alebo nedošlo k dohode o zmluvnej odmene za právnu pomoc. Počas niekoľkých osobných rokovaní štatutárov žalovaného (6.5.2003, 15.11.2007) s JUDr. Kubovčákom a ani podľa bohatej písomnej korešpondencie za sedem rokov nikdy nespomenul „Zápisnicu o rokovaní s klientom" zo dňa 12.8.2002. Zápisnica datovaná ku dňu 12.8.2002 o rokovaní s klientom v AK JUDr. Kubovčáka bola overovaná na notárstve až sedem rokov od jej údajného spísania dňa 27.8.2009 Q. K. u notárky JUDr. Henriety Hrušovskej so sídlom kancelárie na Grösslingovej 58, 811 09 Bratislava na rovnakej adrese ako AK JUDr. Kubovčáka. Žalovaný zdôraznil, že do podania predžalobnej výzvy zo dňa 26.8.2009, nemal vedomosť o zápisnici o rokovaní s klientom a nedisponoval predmetnou zápisnicou, ktorá nebola a ani nie je zaevidovaná v registratúrnom denníku SSC z roku 2002. Originál zápisnice nebol počas celého trvania pojednávania predložený ani súdu, ani znalcovi na znalecké dokazovanie, ktoré súd nevykonal. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že nepostupoval v súlade s vtedy platným zákonom o verejnom obstarávaní, z dôvodu že nebolo vyhlásené obstarávanie na poskytnutie právnych služieb a z uvedeného dôvodu ani nemohol predložiť dokumentáciu. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení tvrdil, že pôvodný žalobca JUDr. Kubovčák sa zúčastnil procesu obstarávania na právne služby, aj na pojednávaní dňa 22.2.2017 žiadal o doplnenie dokazovania, bolo jeho povinnosťou predložiť súdu - dokumentáciu preukazujúcu jeho tvrdenia. Táto však do vynesenia rozsudku predložená nebola. Základ návrhu žaloby odôvodňuje dohodnutú odmenu advokáta JUDr. Dušana Kubovčáka, za zastupovanie žalovaného na súde na základe splnomocnenia a vykonaných právnych úkonov. V splnomocnení bolo dohodnuté, že odmena bude dohodnutá na základe zvláštnej, uzavretej dohody. Žalobca žiadnu mandátnu zmluvu o právnej pomoci a odmene advokáta nepredložil. Žalobca ju nepredložil, nakoľko nikdy nebola uzatvorená. Až s odstupom siedmych rokov, až v samotnej žalobe sa žalobca odvoláva na „Zápisnicu o rokovaní s klientom", v ktorej sa uvádza dohodnutá podielová odmena. Žalovaný uvedenú zápisnicu výslovne popiera a tvrdí, že ide o dodatočne vyhotovenú „Zápisnicu o rokovaní s klientom". Žalovaný má dôvodné podozrenie, že táto je dodatočne vyhotovená a výpovede svedkov pokladá - má dôvodné podozrenie, že ide o krivé výpovede svedkov. Zápisnica nebola a nie je evidovaná v účtovníctve žalovaného. Ak by v skutočnosti došlo k podpisu uvedenej „Zápisnice o rokovaní s klientom" a podpísal by ju generálny riaditeľ J.. F. V., porušil by tým zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý sa vzťahoval na nakladanie s majetkom štátu ako rozpočtovej organizácie. Ďalej jeho konaním by bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, nakoľko na tak vysokú predpokladanú hodnotu odmeny bola povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. 8. Žalovaný ďalej namieta premlčanie pohľadávky uplatnenej žalobcom, jej neurčitosť, nezrozumiteľnosť oznámenia o postúpením pohľadávky, ako aj namieta neplatnosť postúpenia pohľadávky, ktoré bolo oznámené žalovanému dňa 22.11.2010, a to pre rozpor s §§ 524-526 Občianskeho zákonníka. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť vychádza z toho, že nie je jasné, ktorá uplatnená faktúra je platná, nakoľko fa. č. 99640207 na sumu 26.315.237,00 Sk splatná 16.10.2007 bola stornovaná faktúrou zaslanou 7.1.2008. Súd sa nevysporiadal a nezdôvodnil, z akého dôvodu pôvodnú žalobu na 20.000,- EUR o dva roky neskôr pripustil rozšíriť na 873.505,84 EUR. Súd sa tiež nevysporiadal s námietkou, prečo právny predchodca žalobcu znížil žiadanú odmenu. 9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že počas celého konania nebolo predložené také rozhodnutie ministerstva dopravy vymedzujúce vnútornú organizačnú jednotku Slovenskej správy ciest, ktorá je predmetom vkladu do Národnej diaľničnej spoločnosti (a práva a povinnosti vyplývajúce z právnych vzťahov viažucich sa na činnosť tejto vnútornej organizačnej jednotky Slovenskej správy ciest). Z uvedeného teda vyplýva, že ak by mali nejaké práva a povinnosti na Národnú diaľničnú spoločnosť prejsť zo Slovenskej správy ciest, išlo by o prevod v rozpore so zákonom, a teda neplatný. Rozhodnutie ministra dopravy ako fyzickej osoby nemôže nahradiť zákonom predpokladané rozhodnutie ministerstva dopravy, ako orgánu štátnej správy a zákonom definovaného správcu majetku štátu. Zmluva s advokátom JUDr. Kubovčákom bola uzavretá v písomnej forme, nakoľko žalovaný mu udelil písomné plnomocenstvo na zastupovanie v konaní 23Cb/216/2002 (datované 6.8.2002, žaloba v konaní 23Cb/216/2002 bola podaná 7.8.2002) a ostatné náležitosti boli v písomnej forme zachytené v zápisnici z rokovania s klientom 12.8.2002. Práve plnomocenstvo na zastupovanie v konaní a táto zápisnica preukazujú, že rokovacie konanie bez zverejnenia sa uskutočnilo. Obe listiny pre dodržanie písomnej formy postačia. V danej veci všetky náležitosti rokovacieho konania bez zverejnenia boli splnené. Žalobca ďalej poukázal na právne účinky právneho úkonu žalovaného - namietania premlčania voči žalobcovi, ktoré nemôžu nastať, lebo žalobca namieta premlčanie tohto práva žalovaného. Podľa tvrdení žalovaného tvrdená premlčacia doba uplynula 15.5.2007, teda počas 4 rokov počítaných od tohto dátumu mohol žalovaný premlčanie namietať (aj v tomto začatom súdnom konaní), ale neurobil tak, a preto toto právo žalovaného sa premlčalo. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný, pričom poukázal na pôvodnú faktúru č. 99640207, ktorú stornoval a vystavil novú faktúru, avšak žalobca evidentne obchádza vo svojom návrhu tento fakt a žiada konajúci súd priznať mu sumu vyčíslenú na základe faktúry, ktorú jeho mandant sám v pozícii žalobcu bol už skôr stornoval, čo sa prieči dobrým mravom. Žalovaný navrhuje, aby konajúci súd z dôvodu prekážky už skôr rozhodnutej veci 23Cb/216/2002 rozhodnutie zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Zápisnica o rokovaní s klientom zo dňa 12.8.2002 nedokazuje nič, pokiaľ nebola pretransformovaná od podoby riadnej mandátnej či obdobnej zmluvy aj s podmienkami navrhovanými na údajnom stretnutí, ale nestalo sa tak. Od právneho zástupcu žalobcu možno dôvodne očakávať, že si tejto skutočnosti musí byť vedomý. Platné právo nemôže spájať právne následky len s nejakým rokovaním, už len z hľadiska právnej istoty všetkých zainteresovaných strán. 11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa prieči dobrým mravom uplatňovanie žalovanej sumy z dôvodu, že pôvodnú faktúru za právne služby JUDr. Dušan Kubovčák ako pôvodný veriteľ žalovanej pohľadávky najprv stornoval, tak tu treba jasne uviesť, že k stornu faktúry, ako vyplýva z korešpondencie účastníkov založenej v spise, došlo len preto, že sám žalovaný sa snažil výšku fakturovanej sumy zjednávať na sumu nižšiu s planými sľubmi o rýchlom zaplatení v prípade zníženia fakturovanej sumy. Storno faktúry je len účtovná operácia a nemá na právny titul pohľadávky a na jej výšku žiadny vplyv. Pôvodný veriteľ JUDr. Dušan Kubovčák disponoval právnym titulom pohľadávky (odmena za právne zastúpenie) a mal preukázanú jej výšku (či už s odkazom na dohodu so žalovaným alebo s odkazom na advokátsku tarifu), a preto bol oprávnený takúto pohľadávku uplatniť žalobou na súde aj v sume nižšej (20.000,- EUR), postúpiť celú pohľadávku v priebehu súdneho konania na žalobcu (postupníka) a ten bol oprávnený rozšíriť žalobu práve preto, že nadobudol postúpením pohľadávku v celej (žalovanej) výške. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.7.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, prečo na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru o platnosti udeleného plnomocenstva, zápisnice o rokovaní s klientom z 12.8.2002, pričom jeden rovnopis zápisnice prevzali zástupcovia žalovaného, čo potvrdili svojim podpisom. Skutočnosť, že rokovanie dňa 12.8.2002 sa uskutočnilo a bola dohodnutá odmena za právne zastupovanie hodnoverne preukázali svedkovia J.. F. V. a J.. T. M. a preto námietky žalovaného o neplatnosti dohody o právnom zastúpení považuje odvolací súd za nedôvodné. Ak žalovaný namieta, že dohoda o právnom zastúpení bola uzavretá v rozpore so zák. č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní je potrebné uviesť, že v konaní nebolo nijak preukázané, že Úrad pre verejné obstarávanie podal v lehote jedného roka od uzavretia dohody o odmene pôvodného žalobcu podal žalobu na súd a preto je potrebné túto dohodu považovať za platnú. Aj keby žalovaný pri uzavretí dohody o právnom zastúpení postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nemôže byť takéto porušenie zákona na ťarchu žalobcu ktorý konanie žalovaného v tomto smere nemohol ovplyvniť. Ak žalobca namieta, že odmena za právne zastúpenie bola stornovaná, nemá to na posúdenie uplatneného nároku žiaden vplyv pretože faktúra je účtovným dokladom a sama o sebe nepreukazuje dôvodnosť a výšku uplatneného nároku. Je preto potrebné pri posúdená nároku vychádzať zo záväzkového vzťahu preukázaného dohodou. Faktúra, jej vystavenie a doručenie povinnému subjektu môže mať vplyv na splatnosť dlhu prípadne určenie omeškania strán. Súd prvej inštancie správne posúdil vznesenú námietku premlčania a odvolací súd na odôvodnenie súdu prvej inštancie v ďalšom odkazuje. 15. Čo sa týka námietky pasívnej legitimácie žalobcu odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný je pasívne legitimovaný v konaní. Žalovaný v konaní nepredložil dôkaz, preukazujúci zákonné vytvorenie organizačnej zložky podniku SSC - diaľnice. Žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal že pohľadávka žalobcu prešla na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. a ani v prioritnom infraštruktúrnom majetku NDS sa pohľadávka žalobcu neuvádza. Podľa názoru odvolacieho súdu pri tak rozsiahlom prevode majetku, pohľadávok a záväzkov zo žalobcu na NDS, a.s. muselo byť presne špecifikované akým spôsobom a v akom rozsahu prechádzajú práva a povinnosti na nový subjekt a to buď v delimitačnom protokole alebo inom záväznom dokumente. Žalobca hodnoverne nepreukázal prechod pohľadávky žalobcu na NDS, a.s. a preto je nevyhnutné dospieť k názoru, že uplatnená pohľadávka na NDS, a.s. neprešla. Pasívna legitimácia v prejednávanej je preto na strane žalovaného daná. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).