Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/255/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210204387 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210204387.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu : X.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, D., zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Šandrikom, so sídlom Strážovská 625/1, Vrbové, proti žalovanému: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, D., zastúpený advokátkou JUDr. Annou Svatošovou, so sídlom Miletičova 14, Bratislava, o zaplatenie sumy 6.645,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19.apríla 2017 č. k. 7C/328/2010 - 270 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.950,64 € a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, keď uviedol, že žalobca v konaní žiadal odplatu za užívanie časti parcely č. XXX žalovaným vo výmere XXX K. za obdobie od 01.07.2007 do 01.10.2009 a následne vo výmere XX K. vzhľadom na posunutie plotu žalovaným. Žalovaný po vyhotovení geometrického plánu č. X/XXXX X.. Š. uvedenú výmeru XX K., ktorá je zastavaná jeho rodinným domom, nesporil. Predmetom konania bola teda odplata za užívanie časti parcely vo výmere XX K. (do 01.10.2009 výmere XXX K.). Výmera časti parcely užívanej žalovaným bola v priebehu konania ustálená. Zo žaloby a z výpovedí oboch strán taktiež nebolo sporné, že medzi nimi nedošlo k dohode o odkúpení príslušnej časti parcely ani k uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalovaný teda užíva časť parcely bez právneho dôvodu a je povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré mu takýmto užívaním z jeho strany vzniklo. 1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že hodnotu odplaty za užívanie nehnuteľnosti parc.č. XXX/X stanovila X.. S. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX. vo výmere XX K. za rok 2010 vo výške 249,17 €, za rok 2011 vo výške 254,02 €, za rok 2012 vo výške 244,32€, za rok 2013 vo výške 237,17 €, za rok 2014 vo výške 231,98 €, za rok 2015 vo výške 231,07 € a za rok 2016 vo výške 230,11 €. Jej úlohou bolo určiť nájomné za tú časť parcely č. XXX, ktorú užíva žalovaný, pričom táto parcela bola na účely ocenenia označená ako parcela č. XXX/X (geometrickým plánom č. X/XXXX). Aj napriek skutočnosti, že parcela č. XXX/X nie je zapísaná na liste vlastníctva, teda právne neexistuje, na účely určenia odplaty za užívanie je možné ju oceniť. X.. J. vo svojom znaleckom posudku č. XXX/XXXX mal zadanú úlohu určiť nájom k celej parcele XXX a znalec stanovil všeobecnú hodnotu parcely č. XXX o výmere XXXX K. a to v sume 111.000,- €. Hodnota nájmu predmetnej parcely za rok je 8.831,51 €. Pri stanovení hodnoty určil hodnotu koeficientu redukujúcich faktorov ako 1. Uvedený znalecký posudok nie je možné použiť z dôvodu, že predmetom tohto konania je odplata (vydanie bezdôvodného obohatenia) za užívanie iba tej časti parcely, ktorú žalovaný skutočne užíva. Je potrebné prihliadnuť na reálny stav, a nie na hypotetickú možnosť prenájmu celého pozemku č. XXX. Celý pozemok č. XXX o výmere XXXX K. ako taký nie je možné prenajať samostatne, vzhľadom na skutočnosť, že s užívaním tohto pozemku je spojené užívanie parciel č. XXX a č. XXX na ktorých stojí rodinný dom a chata vo vlastníctve žalobcu. Preto súd pri rozhodovaní o odplate za užívanie pozemku vychádzal z hodnoty určenej znalkyňou X.. S., ktorej znalecký posudok je relevantný vo vzťahu k tejto veci. 1.3. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 2.950,64 €. Priznaná suma predstavuje sumu bezdôvodného obohatenia za užívanie časti parcely č. XXX vo výmere XXX K. a to za obdobie od 01.07.2007 do 30.09.2009 v sume 1.191,33 € (za obdobie od 01.07.2007 do 30.06.2008 sumu 529,48 €, za obdobie od 01.07.2008 do 30.06.2009 sumu 529,48 € a za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009 sumu 132,37 €). Od 01.10.2009 žalobca požadoval bezdôvodné obohatenie za užívanie časti parcely č. XXX vo výmere XX K.. Zvyšná časť priznanej sumy 1.759,31 € predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie časti parcely č. XXX výmere XX K. za obdobie od 01.10.2009 do 31.01.2017 (za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2009 sumu 62,29 €, za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 sumu 249,17 €, za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 sumu 254,02 €, za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 sumu 244,32 €, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 sumu 237,17 €, za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014 sumu 231,98 €, za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 sumu 231,07 €, za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 sumu 230,11 € a za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2017 sumu 19,18 €). Súd prvej inštancie pri výpočte sumy bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2007 do 30.09.2009 použil sumu nájmu za rok 2010 na m2 a za obdobie od 01.01.2017 do 31.01.2017 sumu nájmu za rok 2016 na m2 uvedenú v znaleckom posudku vo výške 5,191 €/m2, resp. 4,794 € (čl. 176 spisu). Znalkyňa určovala hodnotu nájmu od roku 2010, súd však z dôvodu hospodárnosti nevyžadoval doplnenie znaleckého posudku, resp. stanovenie hodnoty nájmu za skoršie obdobie, resp. neskoršie obdobie z dôvodu, že jediná premenná veličina, ktorá vstupuje do výpočtu je úroková miera. Z časového hľadiska ako aj nákladov na vypracovanie doplnenia znaleckého posudku bolo vhodné použiť údaje uvedené znalkyňou v znaleckom posudku za uvedené obdobie. Na základe vyššie uvedeného súd priznal žalobcovi sumu 2.950,64 € ako bezdôvodné obohatenie určenú na základe znaleckého posudku X.. S. a nie sumu 6.645,- € ako žalobcom určenú odplatu za užívanie. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol. 1.4. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania z dôvodu, že ešte v čase podania žaloby bolo medzi stranami sporné, akú časť výmery vôbec žalovaný užíva. Táto výmera sa ustálila až geometrickým plánom č. X/XXXX a taktiež samotná výška požadovaného bezdôvodného obohatenia bola v konaní sporná. Žalovaný nemohol objektívne vedieť výšku dlhu, s ktorým je v omeškaní. Preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol, keďže žalovaný nebol v omeškaní s plnením peňažného dlhu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., pomeru úspechu vo veci. žalobca sa domáhal zaplatenie sumy 6.645,-€, úspešný bol v časti žaloby 2.950,64€ čo predstavuje úspech 44,40% a žalovaný ma úspech 55,60%. Keďže žalobca mal úspech len čiastočný (v časti menej ako polovica) súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku a to proti zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec z dôvodu vykonania potrebného dokazovania alebo, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu v zamietajúcej časti vyhovie v zmysle vykonaného dokazovania a zaviaže žalovaného aj k náhrade úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie vykonal vo veci samej dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zistenie a ustálenie právneho stavu, z ktorého je zrejmé vlastnícke právo žalobcu k pare. č. XXX o výmere XXXX K. na časti ktorej stojí stavba žalovaného. Stavba žalovaného zaberá výmeru XX K., za užívanie ktorej žiadal žalobca od žalovaného peňažnú náhradu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany žalovaného resp. jeho právnych predchodcov išlo o neoprávnenú stavbu a súd prvej inštancie ustálil, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, čo považuje žalobca za správne. Súd prvej inštancie pri svojom dokazovaní uznesením ustanovil súdneho znalca X.. U. S., ktorá mala určiť hodnotu nájmu neexistujúcej parcely XXX/X, ktorá určila hodnotu nájmu/výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu a súd pri rozhodovaní vo veci samej použil sumy uvedené v tomto znaleckom posudku. Žalobca uviedol, že v priebehu konania namietal znalecký posudok č. XX/XXXX, a to z dôvodu existencie použitého koeficientu redukujúcich faktorov a jeho nejednoznačnosti, za použitia ktorého možno výslednú cenu v znaleckom posudku a i preto dal vyhotoviť znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný znalcom X.. I. J., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XXX/XXXX, z ktorého je zrejmé že X.. J. určil cenu za m2 podľa právneho stavu, ako je daný v čase zisťovania, teda, že žalobca je vlastníkom parcely XXX zapísanej na LV č. XXX pre kat.úz. D.. Nehodnotil cenu nájmu u neexistujúcej parcely XXX/X, tak ako na to bola zaviazaná uznesením súdu znalkyňa X.. S.. 2.1. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil použitie záverov zo znaleckého posudku X.. S., ktorá sa vyjadrila k cene hypotetického pozemku parc. č. XXX/X. Záver o cene za užívanie pozemku, ktorú súd určil v svojom rozhodnutí nemôže vychádzať len zo záveru tohto znaleckého posudku, k čomu svedčí aj tá skutočnosť, že tento znalec posudzoval hodnotu neexistujúcej parcely, akú by mala hodnotu pre jej atypický tvar. Takýto pozemok neexistuje a ak by existoval, nemôže mať takýto záver vplyv na cenu nájmu do rozhodnutia súdu alebo inej právnej skutočnosti, kde by došlo k zmene právneho stavu týkajúceho sa pozemku XXX vo vlastníctve žalobcu. Takýmto rozhodnutím sa javí, akoby súd judikoval existenciu parcely XXX/X a určoval jej hodnotu pre jej atypický tvar. Uvedeným záverom súdu sa znižuje trhová cena nehnuteľnosti na základe právne neexistujúcej parcely atypického tvaru, čo však nezavinil žalobca. Nebol to žalobca, ktorý postavil stavbu na cudzom pozemku bez akéhokoľvek oprávnenia od vlastníka pozemku, čím vznikol takýto útvar, ale len hypoteticky. Preto nemôže byť vlastník pozemku trestaný znížením trhovej ceny (všeobecnej ceny) svojho pozemku, ktorú zapríčinil žalovaný resp. jeho právny predchodcovia. Žalovaný reálne zaberá časť parcely XXX, ktorej trhová cena bola určená v znaleckom posudku X.. J. a žiadnou zo strán sporu nebol tento posudok spochybnený. Naopak posudok X.. S. bol spochybnený práve pre neobjektívnosť použitého koeficientu redukujúcich faktorov. 2.2. Žalobca napáda rozsudok súdu prvej inštancie i v časti, ktorým tento zamietol úroky z omeškania, keď nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko v čase podania žaloby nebolo sporné to, či žalovaný užíva cudzí pozemok. Tento stav je zrejmý z predložených dôkazov i z pripojeného spisu 7C/407/2010 a zo zameraní a vytýčení pozemku X.. O. resp. X.. Š.. Žalovaný vedel, že užíva cudzí pozemok a v konaní 7C/407/2010 žiadal určenie vlastníckeho práva k zastavanému pozemku a vedel i výmeru. Je zrejmé, že z jeho strany vždy išlo o konanie smerujúce k získaniu prospechu a obmedzeniu práv žalobcu k svojmu majetku. Podľa názoru žalobcu je bezpredmetné, že o výške náhrady za m2 bezdôvodného obohatenia rozhoduje súd. Rozhodnutie v uvedenom znení neprispieva k právnej istote veriteľov uplatňujúcich si akýkoľvek nárok, že rozhodnutie súdu bude vplývať výchovne na dlžníkov, aby si záväzky riadne plnili, práve naopak, ak bude súdne rozhodnutie resp. výška plnenia závisieť na znaleckom posudku, nebudú sa ich týkať sankcie v podobe úrokov z omeškania, lebo nemožno od dlžníka očakávať, aby čokoľvek plnil. Žalovaný namietal akúkoľvek sumu vydania bezdôvodného obohatenia, nielen sumu určenú v žalobe žalobcom pri podaní žaloby podľa ceny dohodnutého nájmu. 2.3. Osobitne žalobca napadol výrok o náhrade trov konania, nakoľko skutočnosť úspechu resp. neúspechu v spore závisela na uvážení súdu a túto mal/mohol súd zohľadniť pri určovaní náhrady trov konania a prihliadnuť na tú skutočnosť, že výška náhrady za užívanie pozemku bola určená súdnym rozhodnutím, ktoré závisí od posúdenia hodnoty náhrady za užívanie pozemku znaleckým dokazovaním. Žalobca poukázal na dôvodovú správu k ust. §255 C.s.p., nakoľko uvedené ustanovenie je možné použiť aj v prípade, že podľa kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, nakoľko výška nároku závisela od úvahy súdu. Je zrejmé, že zákonodarca mal na pamäti najmä spory o nemajetkovú ujmu, ale určite aj spory, kde výška náhrady spočíva na rozhodnutí súdu opierajúceho sa o znalecký posudok. Z uvedeného dôvodu poukázal na nesprávnosť uvedeného výroku resp. jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil použité znenie ust. § 255 ods. 2 resp. nezdôvodnil, prečo nerozhodol inak, keď úspech v spore podľa uplatnenej sumy bol závislí od rozhodnutia súdu na základe znaleckého posudku a použitého subjektívneho koeficientu redukujúcich faktorov. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a v súlade so závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Z právneho stavu ustáleného vykonaným dokazovaním je preukázané, že rodinný dom žalovaného bol postavený v období r. 1935-1936 jeho právnymi predchodcami s riadnym stavebným povolením a k zmene umiestnenia domu od toho času nedošlo. Žalovaný akceptuje záver súdu, ktorý napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie časti parcely žalobcu č. XXX v kat. úz. D. vo výmere XXXm2 (a neskôr XX K.) žalovaným, ktorého výšku určil na základe znaleckého dokazovania vo výške hodnoty nájomného za predmetnú časť parcely. Súdneho znalca - X.. S. vymenoval na tento úkol súd a stanovil otázky, ktoré má znalec v posudku riešiť. Žalobca si objednal súdneho znalca X.. J., ktorému však zadal úlohu „stanoviť nájom za parcelu č. XXX v kat.úz. D.“, čo nezodpovedá objektívnej situácii, nakoľko vlastníctvo žalobcu je obmedzené stavbou rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, avšak len v rozsahu 4,5% jeho výmery. V otázke použitia redukujúceho faktoru pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetného pozemku (X.. S. použila redukujúci faktor 0,5, X.. J. použil redukujúci faktor 1 - teda bez zníženia hodnoty), môže spôsobiť rozdiel v jeho výslednej hodnote, pričom cenu nájmu určil X.. J. sumou 8.831,51 €. Aj ak by žalovaný s uvedenou sumou ročného nájmu súhlasil, tak z tejto sumy bezdôvodné obohatenie mohol získať len v rozsahu obmedzenia celej parcely žalobcu, t.j. v sume 394,41 € ročne (95,5 :4,5%), čomu približne zodpovedá súdom priznaná suma bezdôvodného obohatenia. Žalobca v podanom odvolaní namieta skutočnosť, že časť jeho pozemku parc.č. XXX zastavaná časťou domu žalovaného označená a geometrickým plánom č. X/XXXX vypracovaným X.. Š.Č. ako novozameraná parcela č. XXX/X vo výmere XX K. je „neexistujúca“, čo zodpovedá právnemu stavu z dôvodu, že o zápis toho geometrického plánu môže požiadať len vlastník, s čím samozrejme žalobca nesúhlasí. Tento geometrický plán bol vypracovaný len za účelom identifikácie a zistenia výmery tej časti pozemku žalobcu, ktorú časťou svojho domu užíva žalovaný. Ak by súd vo vynesenom rozsudku použil termín „predmetná časť pozemku žalobcu zabratá žalovaným“, bolo by to synonymum k uvedenému číslu parcely č. XXX/X a vecne by nebol žiadny rozdiel. Toto označenie predmetnej časti parcely žalobcu nespôsobuje nesprávne právne vyhodnotenie dôkazov a prijatie nesprávneho právneho názoru. 3.1. Označenie jeho konania žalobcom za „konanie smerujúce k získaniu prospechu a obmedzeniu práv žalobcu k svojmu majetku“ považuje aj vzhľadom na prechádzajúce rokovania a ich komunikáciu za urážlivé a v daných súvislostiach ako účelové - je to predovšetkým žalobca, ktorého konanie smeruje k získaniu finančného prospechu aj do budúcna. K ostatným skutočnostiam uvedeným v odvolaní uviedol, že považuje napadnutý rozsudok ako vo výrokoch, tak aj v jednotlivých bodoch odôvodnenia, najmä v bodoch 23 až 34 za vecne správny, zodpovedajúci záverom vyvodeným z hodnotenia vykonaného dokazovania, a to v posúdení uplatneného nároku na úroky z omeškania, ako aj v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný bol ochotný skutočnosti vyplývajúce z nezavineného konania jeho právnych predchodcov riešiť dohodou a vedenie súdneho sporu nezapríčinil, čo konajúci súd uznal za dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 4. Replika zo strany žalobcu písomne podaná nebola. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že je nutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c ) C.s.p. zrušiť. 7. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 8. V danej veci medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný užíval časť nehnuteľnosti a to parcely č. XXX, ktorej vlastníkom je žalobca a to od obdobia od 1.7.2007 do 30.9.2009 vo výmere XXXm2 a od 1.10.2009 do 31.1.2017 vo výmere XXm2 bez právneho titulu, za užívanie ktoré neplatil a tak sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, na základe čoho súd prvej inštancie správne právne posúdil uplatnený nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 9. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným t.j. výška zodpovedá sume , za akú medzi sebou uzatvárali iné subjekty v danej lokalite nájomné zmluvy. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch; v takom prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 34/2010 , sp. zn. 5 Cdo 8/2009, sp. zn. 3 Cdo 94/2011). 10. Súd prvej inštancie ešte za účinnosti O.s.p. nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie obvyklého tržného nájomného dopytmi na realitné kancelárie, Národnú asociáciu realitných kancelárií Slovenska s tým aby táto urobila dopyt na svojich členov a podobne na určenie ceny nájmu za obdobný pozemok, v rovnakej lokalite a v čase ale rovno nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou X.. S. a okrem iných jej uložil určiť nájomné za užívanie nehnuteľnosti. Znalkyňa podala Znalecký posudok č. XX/XXXX v ktorom uviedla, že všeobecná hodnota nájmu bola stanovená metódou polohovej diferenciácie, keďže stanovenie všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou nebolo možné vykonať keďže neboli k dispozícii relevantné podklady (t.j. preukázateľné doklady o zrealizovaní podobných obchodných prípadov pre danú lokalitu a typ pozemku). Znalkyňa pri určení hodnoty nájmu použila koeficient redukujúcich faktorov na základe tvaru pozemku (parcela č. XXX/X), výmery pozemku a druhu možnej zástavby koeficientom 0,50, čo znamená zníženie hodnoty nájmu. 10.1. Žalobca ako reakciu na tento znalecký posudok, s ktorým nesúhlasil založil už za účinnosti C.s.p. súkromný znalecký posudok X.. J. č. XXX/XXXX, ktorý rovnako ako znalkyňa X.. S. stanovil všeobecnú hodnotu nájmu metódou polohovej diferenciácie, keď porovnávacia metóda nebola použitá z dôvodu nedostupnosti relevantných podkladov zo súboru nehnuteľností. Znalec X.. J. stanovil na rozdiel koeficient redukujúcich faktorov koeficientom 1. Predmetný súkromný znalecký posudok mal všetky náležitosti v zmysle § 209 C.s.p. a preto pri vykonaní tohto dôkazu bolo potrebné postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. 11. Vzhľadom na dva rovnocenné znalecké posudky, ktoré rozdielne určili všeobecnú hodnotu nájmu je nesprávne a predčasné rozhodnutie súd prvej inštancie, ktorý vychádzal pri stanovení odplaty za užívanie nehnuteľnosti len zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX X..S.Č. ktorá určila nájomné za tú časť parcely č. XXX, ktorú užíva žalovaný (označená geometrickým plánom č. X/.), keď znalkyňa pri určení hodnoty nájmu použila koeficient redukujúcich faktorov 0,50 na základe atypického tvaru tejto parcely. Súd prvej inštancie neprihliadol na Znalecký posudok č. XXX/XXXX X.. J., z dôvodu, že predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie iba tej časti parcely, ktorú žalovaný skutočne užíva, keď je potrebné prihliadnuť na reálny stav, a nie na hypotetickú možnosť prenájmu celého pozemku č. XXX. Celý pozemok č. XXX o výmere XXXX K. ako taký nie je možné prenajať samostatne, vzhľadom na skutočnosť, že s užívaním tohto pozemku je spojené užívanie parciel č. XXX a č. XXX na ktorých stojí rodinný dom a chata vo vlastníctve žalobcu. Odvolací súd má zato, že uvedené závery súdu prvej inštancie bez ďalšieho neobstoja. 12. V prvom rade odvolací súd má zato, že pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z obvyklého nájomného (bližšie pozri odsek 9.) a je na žalobcovi, na ktorom je dôkazná povinnosť preukázať výšku obvyklého nájomné v danom mieste a čase. Až v prípade absencie takýchto dôkazov je možné vychádzať zo znaleckých posudkov. Odvolací súd poukazuje nato, že v tomto prípade ide ako už bolo uvedené vyššie o rovnocenné znalecké posudky a pri ich hodnotení je potrebné dôsledne postupovať v zmysle § 191 C.s.p. , a aj v súvislosti s týmito znaleckými posudkami prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatnené stranami sporu. 12.1. Odvolací súd zastáva názor, že nie je možné neprihliadnuť na znalecký posudok X.. J. len z tých dôvodov ako ich opísal súd prvej inštancie, keď celkovo na stanovenie obvyklého nájomného nemôže mať zásadný vplyv len tá skutočnosť, že vlastník pozemku by zabratú časť pozemku nemohol samostatne prenajať a teda riadne využívať, lebo je zastavaná časťou rodinného domu žalovaného. V takomto prípade by potom vlastník nehnuteľnosti bol vždy ukrátený na svojich právach a bol by znevýhodnený na úkor niekoho, kto neoprávnene užíva jeho nehnuteľnosť napr. postavením neoprávnenej stavby na takomto pozemku. Taktiež nie je možné prihliadnuť, len nato že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie iba tej časti parcely, ktorú žalovaný skutočne užíva, keď je potrebné prihliadnuť na reálny stav, a nie na hypotetickú možnosť prenájmu celého pozemku č. XXX. Táto skutočnosť sama o sebe nemá zásadný vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá spočíva v obvyklom nájomnom a je nelogické aby mala časť jedného pozemku nižšiu hodnotu, ako iná jeho časť, ak ide právne o jednu vec. 13. Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vychádzajúc len z Znaleckého posudku č. XX/XXXX X.. S. zamietol žalobcom vo zvyšku uplatňovaný nárok vo výške 3.694,60€ (žalobca sa domáhal celkov vydania bezdôvodného obohatenie vo výške 6.645,-€) jeho rozhodnutie nie je vecne správne. Vzhľadom na okamžitú aplikabilitu ustanovení C.s.p. bude v prípade ak žalobca prostriedkami procesného útoku preukáže výšku obvyklého nájomného (pozri odsek 1.2) na žalovanom, aby prostriedkami procesnej obrany túto spochybnil, a v prípade ak túto žalobca nepreukáže, aby reagoval na v konaní doteraz vykonané dokazovanie a predovšetkým na súkromný znalecký posudok X.. J.. 14. Odvolací súd má ďalej zato, že rovnako vecne správne nie je rozhodnutie v časti zamietnutia úrokov z omeškania. Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu. Omeškanie dlžníka nastáva teda automaticky, priamo zo zákona a nevyžaduje sa žiadny právny úkon zo strany veriteľa. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. Omeškanie dlžníka spôsobuje zmenu v obsahu záväzku, tak pokiaľ ide o oprávnenie veriteľa, ako aj povinnosti dlžníka, a vznik nárokov zo zodpovednosti za omeškanie. Jedným z týchto nárokov sú úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným dôsledkom omeškania s plnením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť (splatnosť). 14.1. Bezdôvodné obohatenie zakladá záväzkový právny vzťah. Ak vznikne z neho dlh / povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie / spočívajúci v platobnej povinnosti, ide o dlh peňažný a s jeho riadnym a včasným nesplnením je spojený nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať popri plnení aj úroky z omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a existencia pohľadávky. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto sa na úkor iného obohatil je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo bol o vydanie požiadaný. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu a nasledujúcim dňom po doručení žaloby sa povinný z bezdôvodného obohatenia môže dostať do omeškania. 14.2. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu v časti príslušenstva len z dôvodu, že ešte v čase podania žaloby bolo medzi stranami sporné, akú časť výmery vôbec žalovaný užíva a ako aj samotná výška požadovaného bezdôvodného obohatenia a žalovaný nemohol objektívne vedieť výšku dlhu, s ktorým je v omeškaní (pozri odsek 1.4), keďže ako už bolo uvedené nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká automaticky bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo. 15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy, keď doplnenie dokazovania nie je účelné v konaní pred odvolacím súdom v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o trovách konania zrušil / § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. / a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie / § 391 ods. 1 C.s.p. /. 16. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný a bude jeho úlohou súdu pod doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové konanie, opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby uplatnenej žalobcom a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. 17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého prvej inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).