Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/318/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210214397 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210214397.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: M. O., S. XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Marcelom Drgonom, Jesenského 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C/118/2010-333, zo dňa 5.5.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za bolesť 1.996,30 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.996,30 eura odo dňa 5.6.2010 do zaplatenia, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 3.686,26 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 3.686,26 eura odo dňa 5.6.2010 do zaplatenia a titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 21.790,70 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť 24.787,70 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.787,70 eura od 5.6.2010 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 128.045,74 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 128.045,74 eura od 5.6.2010 do zaplatenia a mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 44.075,30 eura; vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.6.2010 domáhal titulom náhrady za bolesť zaplatenia 32.046,98 eura s prísl., titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 135.056,40 eura s prísl. a titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 67.528,20 eura, všetko v súvislosti so zraneniami a ich následkami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 1.11.2008. Medzitýmnym rozsudkom č.k. 6C/118/2010-95, zo dňa 14.6.2012, súd prvej inštancie rozhodol, že nárok žalobcu voči žalovanej je s poukazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 427 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 24 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. dôvodný. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Co/42/2013-126, zo dňa 30.5.2013 potvrdil uvedený rozsudok. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 6C/118/2010-95, zo dňa 14.6.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/42/2013-126, zo dňa 30.5.2013, nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2013. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/42/2013-126, zo dňa 30.5.2013, podala dovolanie žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5 Cdo 430/2013-158, zo dňa 13.3.2014, dovolanie žalovanej odmietol. 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania vo vzťahu k výške náhrady škody za preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, k jeho následným liečeniam, odkázanosti na používanie invalidného vozíka pre poškodenia stavca bedrového drieku a ďalším poškodeniam zdravia s trvalými následkami. Z lekárskej správy mal preukázanú hospitalizáciu žalobcu v období od 1.11.2008 do 25.11.2008 a následne od 20.11.2008 do 18.2.2009 jeho liečenie v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok 217,20 eura od 31.10.2009, zvýšený od 1.1.2010 na 223,90 eura. Komplexným posudkom vypracovaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch (z 23.4.2009) bola u žalobcu určená miera funkčnej poruchy na 100 % s tým, že je považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z vyjadrenia žalobcu a zo svedeckých výpovedí špecifikovaných svedkov zistil, že žalobca žil pred nehodou spoločenským životom, bol aktívnym športovcom, istú dobu pracoval v zahraničí, po návrate na Slovensko sa venoval rodinnému podniku, v minulosti sa venoval motokrosu, mal vážnu priateľku, s ktorou si plánoval budúcnosť. Svedkovia zhodne potvrdili, že po nehode sa kvalita života žalobcu výrazne a dramaticky zmenila, je imobilný, má značné obmedzenia po zdravotnej stránke, jeho život sa zmenil aj po psychickej stránke. Po nehode je odkázaný na pomoc iných osôb, pomáha mu mama, s partnerkou ukončil vzťah, neudržiava kontakt s okolím. 4. S poukazom na § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, ods. 2, § 441, § 444, § 447 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) a c), § 15 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3, ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., § 3, § 4, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z, § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. a vykonané dokazovanie potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu k výške uplatnenej náhrady škody na zdraví a za sťaženie spoločenského uplatnenia je čiastočne dôvodný. 5. Pri určení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd prvej inštancie zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely predmetného súdneho konania Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., znalecká organizácia, ktorú ustanovil ako znalca v predmetnej veci a na základe jeho záverov žalobu v časti prevyšujúcej náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Nevychádzal z lekárskeho posudku MUDr. M. C., predloženého žalobcom, keďže tento bol vypracovaný v decembri 2009 a neobsahuje všetky náležitosti zodpovedajúce pre jeho použitie ako znaleckého posudku v predmetnom konaní. Závery znaleckého posudku považoval za jednoznačné a zdôvodnenie odchýlok v bodovom hodnotení jednotlivých položiek v porovnaní s lekárskym posudkom za dostatočné a zrozumiteľné. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že bodové hodnotenie za bolesť predstavuje spolu základný počet bodov 1255, celkový počet bodov (základný a zvýšený počet bodov) predstavuje 1850 bodov, pričom zvýšenie bodov bolo zohľadnené na 100 % pri položke 107b - Trieštivá zlomenina prvého driekového stavca s posunom úlomkov do miechového kanála a položka 231 - Rozdrvenie miechy. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo znalcami stanovené na základný počet bodov 6030, celkový počet bodov (vrátane zvýšenia základného počtu bodov) predstavuje 8789 bodov. 6. Súd prvej inštancie pri výpočte náhrady škody na zdraví a za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z hodnoty bodu určenou oznámením č. 186/2008 Z.z., č. 172/2009 Z.z. a č. 124/2013 Z.z. Pri výpočte výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku, z ktorého je zrejmé, že bolestné bolo možné ohodnotiť vo februári 2009, pričom v tomto období hodnota jedného bodu predstavovala 13,37 eura a položku 239 bolo možné ohodnotiť až v auguste 2011, so stanovenou hodnotou jedného bodu 14,89 eura. Bolestné ohodnotené znalcami v počte bodov 1850 spolu činí 24.266,55 eura (1850 x 13,37 eura) - ide o položky hodnotené k mesiacu február 2009, a položka 239 ohodnotená k mesiacu august 2011 v hodnote za bod 14,89 eura (35 x 14,89 eura), t.j. spolu 521,15 eura. Na uvedenom základe súd prvej inštancie vyvodil, že celková výška náhrady škody za bolestné činí 24.787,70 eura. V súvislosti s dobou možnosti ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku uviedol, že toto bolo možné ohodnotiť dva roky od úrazu, t.j. v novembri 2010, položku 255 až štyri roky od úrazu, t.j. v novembri 2012. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na 8789 bodov, pri hodnote bodu za rok 2009 14,46 eura a za rok 2011 15,38 eura. Pri výpočte náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd prvej inštancie z uvedenej výšky za bod a celkového počtu navýšených bodov, t.j. 7749 bodov x 14,46 eura a 1040 bodov (položka 255) x 15,38 eura, t.j. spolu 128.045,74 eura. 7. Súd prvej inštancie s poukazom na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. posúdil prípad žalobcu ako prípad hodný osobitného zreteľa s prihliadnutím na skutočnosť, že bol uznaný za invalidného, je imobilný, odkázaný na invalidný vozík, na pomoc iných osôb. Súčasne prihliadal na skutočnosť, že k nehode došlo vo veku žalobcu 26 rokov, ktorý žil aktívnym spoločenským životom, športoval, pracoval a v dôsledku nehody došlo k radikálnej zmene jeho života, zmene vzťahov v rámci rodiny aj sociálnych vzťahov s okolím, k výrazným obmedzeniam v bežnom živote, k nemožnosti založenia si rodiny, pričom ďalšie zlepšenie jeho zdravotného stavu nie je možné; zistené následky poškodenia zdravia sú trvalé. Na uvedenom základe zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, t.j. vo výške 44.075,30 eura. Vychádzal zo základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia 6030 bodov; pri všetkých položkách okrem položky 255 pri hodnote bodu 14,46 eura a pri položke 255 pri hodnote bodu 15,38 eura, t.j. spolu 4990 x 14,46 eura + 1040 x 15,38 eura = 72.155,40 eura + 15.995,20 eura, spolu 88.150,60 eura; z uvedenej sumy 50 % predstavuje 44.075,30 eura. Pri mimoriadnom navýšení spoločenského uplatnenia vychádzal zo základného bodového hodnotenia, nakoľko podľa súdu prvej inštancie nemožno žalovaného zaviazať k duplicitnému navýšeniu. Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného vo vzťahu ku skutočnosti, že nejde o výnimočný prípad, keďže žalobca žil bežným životom, nebol výnimočným v žiadnej oblasti. Ozrejmil, že dôvodom mimoriadneho navýšenia spoločenského uplatnenia je vek žalobcu a radikálna a dramatická zmena jeho života, keďže si po nehode nedokáže zabezpečiť ani bežné veci a viesť bežný život. 8. V súvislosti s nárokom na úroky z omeškania z náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie uviedol, že tento vzniká najskôr dňom, kedy zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Až po ustálení jeho zdravotného stavu možno totiž vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc zo znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., bola súdu prvej inštancie zrejmá doba ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Za nesporné považoval, že žalobca predložil žalovanému dohodu o vyrovnaní, v ktorej vyčíslil požadovanú sumu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 5.6.2010; súd prvej inštancie preto viazaný žalobou priznal žalobcovi v zmysle § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z výšky priznanej náhrady za bolesť 24.787,70 eura a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 128.045,74 eura, počnúc týmto dňom. 9. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia s príslušenstvom s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, vychádzajúc zo znaleckého posudku, zamietol. 10. Proti zamietajúcej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie náhrady za bolesť v sume 1.996,30 eura s úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.996,30 eura od 5.6.2010 do zaplatenia, o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.686,26 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.686,26 eura od 5.6.2010 do zaplatenia a o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.790,70 eura, podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu aj uvedené sumy. 11. Namietol záver súdu prvej inštancie, že bolestné bolo možné ohodnotiť vo februári 2009, pričom v tomto období hodnota jedného bodu predstavovala 13,37 eura a položku 239 bolo možné ohodnotiť až v auguste 2011 so stanovenou hodnotou jedného bodu vo výške 14,89 eura. Obe hodnoty bodu pri náhrade za bolesť sú podľa jeho názoru nesprávne, pretože hodnota bodu vo výške 13,37 eura bola platná pre rok 2008 a nie 2009 a vychádzala z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2007. Taktiež hodnota bodu vo výške 14,89 eura bola hodnota platná pre rok 2010 a nie pre rok 2011 a vychádzala z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009. Obdobne pri odôvodnení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie uviedol, že podľa znaleckého posudku bolo možné sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotiť v novembri 2010 a položku 255 až v novembri 2012, pričom následne uviedol, že pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z hodnoty bodu platnej pre rok 2009 resp. 2011 a nie hodnoty bodu platnej pre rok 2010 a 2012. 12. V nadväznosti na to uviedol, že v zmysle § 5 ods. 2 a § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. bolo pri náhrade za bolesť s výnimkou položky 239 potrebné vychádzať z hodnoty bodu platnej pre rok 2009 vo výške podľa oznámenia č. 172/2009 Z.z. o vydaní opatrenia č. 12284/2009-OL, ktorým bola potvrdená hodnota bodu pre rok 2009 vo výške 14,46 eura. Položku 239 bolo možné hodnotiť až v roku 2011 a pri tejto položke bolo preto potrebné uvažovať s hodnotou bodu platnou pre rok 2011 vo výške podľa oznámenia č. 155/2011 Z.z. o vydaní opatrenia č. XXXXX-P.-XXXX, ktorým bola potvrdená hodnota bodu pre rok 2011 vo výške 15,38 eura. Na základe uvedeného vyvodil, že správne mala byť určená náhrada za bolesť v sume 26.784 eur (1815 bodov x 14,46 eura + 35 bodov x 15,38 eura = 26.783,20 eura, so zaokrúhlením na najbližšie celé euro smerom nahor). Obdobne dôvodil, že pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia s výnimkou položky 255 bolo potrebné v zmysle § 5 ods. 2 a § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. vychádzať z hodnoty bodu platnej pre rok 2010 vo výške podľa oznámenia č. 236/2010 Z.z. o vydaní opatrenia č. XXXXX/XXXX-P., ktorým bola potvrdená hodnota bodu pre rok 2010 vo výške 14,89 eura. Pre položku 255, ktorú bolo možné hodnotiť až v roku 2012, bolo potrebné uvažovať s hodnotou bodu platnou pre rok 2012 vo výške podľa oznámenia č. 149/2012 Z.z. o vydaní opatrenia č. XXXX-P.-XXXX, ktorým bola potvrdená hodnota bodu pre rok 2012 vo výške 15,72 eura. Z uvedeného vyvodil, že správne mala byť určená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 131.732 eur (7749 bodov x 14,89 eura + 1040 bodov x 15,72 eura = 131.731,41 eura, so zaokrúhlením na najbližšie celé euro smerom nahor). Zhrnul, že súd prvej inštancie mu tak nesprávnym stanovením hodnoty bodu pre náhradu za bolesť a pre náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia priznal nižšiu náhradu za bolesť o 1.996,30 eura (26.784 eur - 24.787,70 eura) a nižšiu náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 3.686,26 eura (131.732 eur - 128.045,74 eura). 13. Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je zrejmé, že zákon nepozná pojem základné bodové hodnotenie, ktorý uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie. Zákon pozná len bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom má na mysli celkový počet bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Súčasťou tohto celkového počtu bodov je aj prípadné zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Postup podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. nepredstavuje možnosť zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ako takej; predstavuje postup na zvýšenie celkového bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, z ktorého sa následne vychádza pri určovaní náhrady. V tejto súvislosti je podľa jeho názoru potrebné rozlišovať medzi bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorého zásady sú upravené v § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. (vrátane možnosti úpravy bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. hodnotiacim lekárom) a medzi samotnou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej určovanie výšky je upravené v § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Pri určovaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sa má vychádzať z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku na základe zásad uvedených v § 10 uvedeného zákona, teda aj bodového hodnotenia priznaného na základe aplikácie § 10 ods. 4. Ak § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. uvádza, že pri určovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa má vychádzať z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, potom táto zásada platí aj pre určovanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Aj pri určovaní náhrady podľa tohto ustanovenia sa má vychádzať z celkového počtu bodov, ktorým bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. Podotkol, že zákon č. 437/2004 Z.z. nikde vo svojom obsahu nediferencuje základný počet bodov a počet bodov zodpovedajúci zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Aj zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je len súčasťou stanovenia celkového počtu bodov v lekárskom posudku, ktoré robí hodnotiaci lekár a z ktorého sa potom vychádza pri stanovovaní náhrady, vrátane stanovovania náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Na podporu svojich tvrdení upriamil pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/405/2013-405, zo dňa 26.11.2015. Na uvedenom základe uzavrel, že v danom prípade mal súd prvej inštancie aj v prípade zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vychádzať z celkového počtu bodov, ktorým sa hodnotilo sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku. V danom prípade v znaleckom posudku znaleckej organizácie, ako to stanovuje § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., z počtu 8789 bodov. Súd prvej inštancie nemal odpočítavať bodové hodnotenie zodpovedajúce zvýšeniu podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože tvorilo neoddeliteľnú súčasť celkového počtu bodov. Preto mal súd prvej inštancie v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. správne stanoviť zvýšenie náhrady o 50 % na celkovú sumu 65.866 eur (7749 bodov x 14,89 eura + 1040 bodov x 15,72 eura = 131.731,41 eura, zaokrúhlenie na najbližšie celé euro smerom nahor a z toho časť 50 %). Súd prvej inštancie však napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len 44.075,30 eura, teda sumu nižšiu o 21.790,70 eura. 14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie pre rozhodujúce obdobia použil nesprávne hodnoty bodu uviedol, že namietaný rozpor v postupe súdu prvej inštancie nezhliadol a má za to, že súd prvej inštancie použil správnu hodnotu bodu a správne určil v peniazoch náhradu za škodu na zdraví v nadväznosti na bodové ohodnotenie škody na zdraví zistené znaleckou organizáciou. Ďalej v súvislosti s námietkou nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri mimoriadnom zvyšovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že toto zvyšovanie je výlučne na úvahe súdu prvej inštancie, závisí od jedinečných okolností konkrétnej veci a je limitované maximálnou hranicou vzhľadom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovenú lekárskym (v predmetnom konaní znaleckým) posudkom. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa priznáva v peniazoch, nie v percentách; percentom z určitého základu je limitované len maximálne zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a je len vecou ustálenej aplikačnej praxe, nie zákona, že súd si pri vyčíslení pomáha percentom aj pri výpočte zvýšenia, ktoré nedosahuje maximálnu hranicu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok v rámci zákonného limitu, postupoval pri tom v rámci zákonom predpísaných aplikačných pravidiel a rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení patrične odôvodnil tak, že toto zvýšenie priznáva vo výške 50 % bodového ohodnotenia pred jeho zvýšením znaleckou organizáciou, tak sa žalobca nemôže automaticky domáhať, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie bez ďalšieho zmenil tak, že 50 % pridá aj k znaleckou organizáciou zvýšenému bodovému ohodnoteniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti podotkol, že súd prvej inštancie pri zvyšovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia znaleckou organizáciou prihliadol na jeho námietku, že ak by zvyšoval aj zvýšenie, ktoré priznala znalecká organizácia, tak by došlo k nespravodlivému duplicitnému zvýšeniu náhrady; znalecká organizácia, tak aj súd prvej inštancie by vykonával zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z totožných dôvodov. Zároveň dodal, že nejde o nesprávne právne posúdenie veci, ale o prípad, v ktorom súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (nesprávne zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa a tým nesprávnej výške zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia). Takýto odvolací dôvod žalobca vo svojom odvolaní neuviedol. S poukazom na § 365 ods. 3 CSP podľa ktorého možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania preto dospel k záveru, že odvolaniu v tejto časti nie je možné vyhovieť. 15. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že v podanom odvolaní podrobne zdôvodnil, prečo súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnych hodnôt bodu pri stanovení výšky jednotlivých častí náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie pravdepodobne nezobral do úvahy skutočnosť, že v jednotlivých opatreniach vydávaných Ministerstvom zdravotníctva SR (v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.) sa stanovuje hodnota bodu platná pre celý príslušný rok (v ktorom je opatrenie vydávané) a že táto hodnota bodu stanovená v opatrení už vychádza z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Vzhľadom na uvedené uviedol, že ak by súd prvej inštancie vychádzal z opatrenia vydaného v roku, ktorý predchádza rozhodujúcemu roku pre určenie výšky náhrady, potom by hodnota bodu bola stanovená z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov a nie z predchádzajúceho roku, čo by bolo v rozpore s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. V opatrení vydanom Ministerstvom zdravotníctva v danom roku ani nie je možné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za aktuálny rok, pretože opatrenie sa v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. vydáva do 31. mája príslušného kalendárneho roka, kedy nemôže byť ešte výška priemernej mzdy vzhľadom na neukončený daný kalendárny rok známa. Podotkol, že žalovaný v podanom vyjadrení žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoj postoj, že nevzhliadol namietaný rozpor v napadnutom rozsudku a súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky náhrady zo správnej hodnoty bodu; ani žiadnym spôsobom vecne nereagoval na námietky vznesené v podanom odvolaní. 16. Za nepodstatný považoval žalobca názor žalovaného, že zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sa priznáva v peniazoch a nie v percentách; súd prvej inštancie sám v napadnutom rozsudku považoval za správne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, ktoré v konečnom dôsledku zodpovedá konkrétnemu finančnému ekvivalentu, teda konkrétnej finančnej sume. Ďalej uviedol, že aj keď v konečnom dôsledku je zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrené konkrétnou peňažnou sumou, je potrebné posudzovať aj spôsob, akým súd prvej inštancie k tejto peňažnej sume dospel; priznanie zvýšenia náhrady v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je síce vecou úvahy súdu, avšak táto úvaha nemôže byť v žiadnom prípade výsledkom svojvôle. V tejto súvislosti ozrejmil, že v podanom odvolaní namietal spôsob, akým súd prvej inštancie dospel ku konečnej sume priznaného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v konečnom dôsledku namietal samotnú primeranosť konečnej priznanej sumy náhrady. Súdu prvej inštancie vyčítal, že pri stanovení maximálnej možnej miery na zvýšenie (50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) použil nesprávny výklad ustanovení zákona, teda nesprávne právne posúdil maximálnu možnú mieru zvýšenia náhrady, čo v konečnom dôsledku viedlo v tejto časti k nesprávnemu rozhodnutiu. V žiadnom prípade nenamietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako to uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný. Uviedol, že zotrval na dôvodoch nesprávneho právneho posúdenia zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Ďalej mal za to, že neobstojí námietka žalovaného, že ak by sa postupom podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. zvyšovala náhrada vrátane časti náhrady zodpovedajúcej zvýšeniu bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., išlo by o nespravodlivé duplicitné zvýšenie náhrady z totožných dôvodov. Už zo znenia § 5 ods. 5 a § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je zrejmé, že dôvody pre zvyšovanie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a dôvody pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. sú odlišné. Kým v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. je pre zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia rozhodujúci vek poškodeného a možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti poškodeného v tomto veku, § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. uvádza ako dôvod pre zvýšenie náhrady najmä invaliditu poškodeného, teda úplne odlišný dôvod. Vzhľadom na uvedené vyslovil, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o totožnosti dôvodov pre zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a pre zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Nemožno preto hovoriť ani o nespravodlivom duplicitnom zvýšení náhrady, ako to uvádza žalovaný. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/405/2013-405, zo dňa 26.11.2015 a na právny názor vyjadrený v tomto rozsudku, podľa ktorého základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s jeho zvýšením podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a takéto základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je potom základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať súd podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. V uvedenom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave nepovažoval za správny postup, podľa ktorého okresný súd pri určení výšky zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. vychádzal len z bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nezohľadňujúceho jeho zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 18. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu titulom náhrady za bolesť 32.046,98 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 5.6.2010 do zaplatenia, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 135.056,40 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 5.6.2010 do zaplatenia a titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 67.528,20 eura. 19. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť 24.787,70 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24.787,70 eura od 5.6.2010 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 128.045,74 eura s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 128.045,74 eura od 5.6.2010 do zaplatenia a mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 44.075,30 eura; vo zvyšku žalobu zamietol. 20. Predmetom odvolacieho konania (a spornými otázkami medzi stranami sporu), keď žalobca nenamietol počet bodov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri výpočte náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ostalo posúdenie a) výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na konkrétny rok; b) základu pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. 21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). 22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. 23. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. 24. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uverejnilo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. oznámenia o vydaní opatrení, ktorými ustanovilo výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia - na rok 2009 za 1 bod v sume 14,46 eura (oznámenie č. 172/2009 Z.z.) - na rok 2010 za 1 bod v sume 14,89 eura (oznámenie č. 236/2010 Z.z.) - na rok 2011 za 1 bod v sume 15,38 eura (oznámenie č. 155/2011 Z.z.) - na rok 2012 za 1 bod v sume 15,72 eura (oznámenie č. 149/2012 Z.z.). 25. Podľa záverov znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 274/2015 bolo hodnotené bolestné celkovým počtom bodov 1850 s tým, že bolestné bolo možné hodnotiť v mesiaci február 2009, okrem položky č. 239 (počet bodov 35), ktorú bolo možné hodnotiť v mesiaci august 2011; zároveň bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia celkovým počtom bodov 8789 s tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné hodnotiť 2 roky od úrazu zo dňa 1.11.2008, okrem položky č. 255 (počet bodov 1040), ktorú bolo možné hodnotiť 4 roky od úrazu. 26. Z uvedeného je zrejmé, že výška náhrady za bolesť predstavuje 1815 bodov (ktoré bolo možné hodnotiť v roku 2009) x 14,46 eura (výška náhrady na rok 2009) = 26.244,90 eura a 35 bodov (ktoré bolo možné hodnotiť v roku 2011) x 15,38 eura (výška náhrady na rok 2011) = 538,30 eura, spolu 26.783,20 eura, po zaokrúhlení 26.784 eur. Súd prvej inštancie však titulom náhrady za bolesť uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 24.787,70 eura, t.j. o 1.996,30 eura menej. 27. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 7749 bodov (ktoré bolo možné hodnotiť v roku 2010) x 14,89 eura (výška náhrady na rok 2010) = 115.382,61 eura a 1040 bodov (ktoré bolo možné hodnotiť v roku 2012) x 15,72 eura (výška náhrady na rok 2012) = 16.348,80 eura, spolu 131.731,41 eura, po zaokrúhlení 131.732 eur. Súd prvej inštancie však titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 128.045,74 eura, t.j. o 3.686,26 eura menej. 28. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. 29. Podľa § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. 30. Súd prvej inštancie zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 50 %, t.j. v maximálnom možnom zvýšení. Uviedol to výslovne v odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa (ktorý záver podrobne zdôvodnil) a preto zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. 31. V dôsledku viazanosti rozsahom i dôvodmi odvolania odvolací súd nemohol posudzovať percentuálne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (keď v tejto súvislosti žalovaná odvolanie nepodala) a musel vychádzať z priznaného 50 % zvýšenia, keď sporným ostal základ pre maximálne zvýšenie tejto náhrady. 32. Znaleckým posudkom bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu celkovým počtom bodov 8789. Hodnotenie položky 306 počtom bodov 2470 bolo v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. zvýšené o 65 % na celkový počet bodov za položku 4075,50; hodnotenie položky 304c počtom bodov 390 bolo takto zvýšené o 65 % na celkový počet bodov za položku 643,50; hodnotenie položky 321a počtom bodov 800 bolo takto zvýšené o 100 % na celkový počet bodov za položku 1600; hodnotenie položky 433a počtom bodov 100 bolo takto zvýšené o 100 % na celkový počet bodov za položku 200; položka 314 bola hodnotená počtom bodov 900; položka 316 bola hodnotená počtom bodov 300; položka 432a bola hodnotená počtom bodov 30 a položka 255 bola hodnotená počtom bodov 1040. 33. V znaleckom posudku tak v súlade s § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. bola využitá možnosť zvýšenia bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia; takéto zvýšenie v konaní namietané nebolo. Výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Takéto základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je potom základom pre ďalšie odškodnenie, o ktorom je oprávnený rozhodovať len súd podľa kritérií uvedených v § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. (obdobne rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 61/2007, zo dňa 28.2.2008 a sp. zn. 3 Cdo 149/2007, zo dňa 27.11.2008). Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % vyčíslil z počtu bodov 4990 a 1040. Pri celkovom počte bodov 8789 predstavuje náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 131.732 eur (výpočet je uvedený v odseku 27) a 50 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potom predstavuje 131.732 eur / 2 = 65.866 eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na základe tohto titulu 44.075,30 eura, t.j. o 21.790,70 eura menej. 34. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (ktorou bola zamietnutá žaloba na zaplatenie náhrady za bolesť v sume 1.996,30 eura s úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.996,30 eura od 5.6.2010 do zaplatenia, o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.686,26 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.686,26 eura od 5.6.2010 do zaplatenia a o zaplatenie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 21.790,70 eura) v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za bolesť 1.996,30 eura s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1.996,30 eura odo dňa 5.6.2010 do zaplatenia, titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 3.686,26 eura s úrokom z omeškania 9 % zo sumy 3.686,26 eura odo dňa 5.6.2010 do zaplatenia a titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 21.790,70 eura. 35. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 36. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 2 CSP rozhodne odvolací súd samostatným uznesením. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).