KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava16. 7. 2018plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/100/2018 z 16. 7. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. júla 2018, sp. zn. 2Cob/100/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1211204175.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/100/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204175
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211204175.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: AB Credit Invest s.r.o., Marie
Pujmanové 670, Vrahovice, 798 11 Prostějov, Česká republika IČO: 05 342 058, proti žalovanému v 1.
rade: M2 Development, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 770 465, a žalovanému v 2. rade:
Všetko pre bývanie, a. s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 48 251 941 obaja zast.: BAJO LEGAL,
s.r.o., Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, o zaplatenie 84 977,31 eur s príslušenstvom a
o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaných v 1. a v 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II čk. 22Cb/123/2011-544 zo dňa 7.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/123/2011-544 zo dňa
7.5.2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V odôvodnení súd uviedol, že v konaní o zaplatenie 84.977,31 Eur s prísl. žalovaní dňa
3.5.2018 navrhli, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalobcovi uložil povinnosť zložiť do
úschovy súdu sumu 18.439,- Eur predstavujúcu potenciálny nárok žalovaných na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnili tým, že majú dôvodnú obavu, že exekúcia nároku žalovaných na náhradu trov konania
v prípade ich úspechu v konaní bude ohrozená vzhľadom na doterajší priebeh konania, skutkový stav,
zámenu na strane žalobcu a povahu žalobcu. Žalobca nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a
nemá žiaden majetok. Spoločnosti vystupujúce sa na strane žalobcu sa často menili a sú vzájomne
personálne prepojené. Postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť považuje PZ žalovaných za
účelové, keďže exekúcia voči fyzickej osobe by bola v prípade neúspechu žalobcu jednoduchšia.
Postúpením pohľadávky sa N.. O. zbavil zodpovednosti za neúspech v spore.

2. Súd poukázal na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. a konštatoval,
že v danom prípade žalovaní podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčili, keď sa domáhali jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia na náhradu
trov konania žalovaných v prípade ich úspechu v konaní bude ohrozená. Žalovaní neosvedčili, že
sa žalobca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za
veci nižšej hodnoty, ani že vyvíja činnosť s cieľom poškodiť záujmy žalovaných. Irelevantné je preto
tvrdenie žalovaných, že žalobca nemá žiaden majetok, že výška aktív a pasív je totožná a že
postúpenie pohľadávky na aktuálneho žalobcu bolo účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za
znášanie trov konania. Ak žalobca skutočne nevlastní žiaden majetok, tak aj nariadenie neodkladného
opatrenia za účelom zloženia vysokej peňažnej sumy do úschovy súdu by nemalo prakticky žiaden
význam, keďže žalobca finančnými prostriedkami v navrhovanom rozsahu pravdepodobne nedisponuje.
Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by tak došlo k nerovnováhe v postavení strán sporu
a neodstránila by sa tým ani spornosť medzi nimi.



3. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ C.s.p.. Uznesenie vychádza z nesprávnych skutkových zistení, z nesprávneho právneho
posúdenia veci a je v celom rozsahu nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože súd sa vôbec nezaoberal
skutočnosťami rozhodujúcimi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Žalovaní majú za to, že v návrhu uviedli rozsiahlu argumentáciu potvrdenú dôkazmi a náležitým
spôsobom osvedčili všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preukázali svoju
dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie voči žalobcovi, účelovosť konania žalobcu resp. predošlých
žalobcov, ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

6. Žalovaní namietali, že súd neuvádza, ktoré zákonné predpoklady neosvedčili, pričom zbavovanie sa
majetku predajom za nízku cenu ani ďalšie skutočnosti uvádzané súdom netvoria zákonný predpoklad
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda ich existencia nemusí byť daná. Súd sa nevysporaidal
s argumentáciou žalovaných ohľadom existencie ich dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie. Súd sa
žiadnym spôsobom nezaoberal ochranou práv žalovaných, ktorí čelia zjavne účelovému konaniu zo
strany žalobcu, v dôsledku ktorého budú v prípade úspechu v konaní ukrátení o nárok na náhradu trov
konania.

7. Žalovaní poukázali i na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS-502/2017, ktorý sa zaoberal rovnakou
otázkou, aká je predmetnom tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, podľa ktorého „žalobca je povinný zložiť do úschovy súdu peňažnú sumu vo výške 18.439,-
Eur“.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, pretože súd postupoval v
súlade so zákonom. Žalobca obavu žalovaných z ohrozenia exekúcie nepovažuje za osvedčenú, pretože
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21.4.2004, ktorým sa vytvára
európsky exekučný titul je zrejmé, že štáty Európskej únie sú povinné uznávať európsky exekučný titul a
jeho účinky a tak vymáhať v exekúcii peňažné plnenie, v tomto prípade prípadné trovy konania. Taktiež
bola podpísaná Zmluva medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi publ. pod
č. 193/1993 Z.z., teda žalovaní majú zákonné možnosti vymáhať prípadné trovy na základe uvedenej
Zmluvy a Nariadenia, čím podľa žalobcu nemôže byť odôvodnená obava, že by ich nevymohli.

10. Žalobca má za to, že pod Nález ÚS nemožno podriadiť žalobcu, pretože v Náleze išlo o „schránkovú
firmu“ mimo územia Európy, pričom žalobca pôsobí v ČR. Tvrdenie žalovaných, že žalobca je
schránkovou spoločnosťou, je nepodložené a subjektívne tvrdenie, rovnako tak personálne prepojenia
nie sú ničím výnimočným a nemožno na ne nahliadať ako na okolnosti, ktoré by znemožňovali výkon
práva.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania
žalovaných ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 C.s.p. vecne správne a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím dôvodom žalovaných, odvolací
súd uvádza nasledovné:

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

15. Tak, ako to vyplýva z návrhu žalovaných na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalobcovi uložil povinnosť zložiť do úschovy súdu peňažnú



sumu vo výške 18.439,- Eur, ako potenciálneho nároku na náhradu trov konania, sleduje zabezpečenie
budúcej exekúcie.

16. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že predmetom konania, prebiehajúceho na súde od 21.2.2011 je nárok
žalobcu, sídliaceho v ČR, na zaplatenie sumy 84.977,31 Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o dielo.

17. Žalovaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 3.5.2018 a obavu z toho, že v
prípade ich úspechu v spore a potenciálneho nároku na náhradu trov konania bude exekúcia tohto
nároku ohrozená, odôvodnili doterajším priebehom konania, skutkovým stavom, zámenami na strane
žalobcov, ktoré považujú za účelové, celkovými okolnosťami postúpenia pohľadávky na žalobcu, ako aj
personálnymi prepojeniami žalobcu s jedným z predchádzajúcich žalobcov N.. H. O., ako aj nečinnosťou
spoločnosti žalobcu a jej bezmajetnosťou, pričom podľa dostupných informácií je spoločnosť žalobcu
iba tzv. schránkovou spoločnosťou, ktorá nemá na území SR žiaden majetok.
18. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaní (navrhovatelia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia) neosvedčili, že obava z ohrozenia exekúcie je opodstatnená a teda
neboli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu.
Navrhovatelia musia opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä
v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k
sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať
v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka, ale podľa
okolnosti aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (napr. zmena zloženia, štruktúry).

19. Podľa odvolacieho súdu žalovaní v návrhu žiadne vyššie uvedené konanie žalobcu neosvedčili.
Žalovaní neosvedčili svoje tvrdenie, že žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zo spoločnosti
Art Moravia s.r.o., je len tzv. schránkovou spoločnosťou, neosvedčili, že prvotné postúpenie pohľadávky
žalobcu na zaplatenie sumy 84.977,31 Eur, s príslušenstvom voči žalovanému 1/ (v tom čase spoločnosť
Shopping Center Zlaté piesky s.r.o.), zo spoločnosti MORAVIA LINE a.s. (pôvodný žalobca) na N.. H. O.
a následné postúpenie pohľadávky z N.. H. O. na Art Moravia s.r.o., bolo len účelové, s cieľom zbaviť sa
akejkoľvek zodpovednosti za prípadný neúspech v spore. Zákon nevylučuje, aby v priebehu súdneho
konania došlo k postúpeniu pohľadávky, teda samotné postupovanie pohľadávky, uplatnenej na súde,
neodôvodňuje tvrdenú hrozbu z ohrozenia exekúcie potenciálneho nároku žalovaných na náhradu trov
konania v prípade ich úspechu v spore. Ani personálne prepojenie osôb, na ktoré bola pohľadávky
postúpená, nepredstavuje takú okolnosť, ktorá by znemožňovala prípadný budúci výkon exekúcie trov
konania, ktoré by žalovaným vznikli v prípade ich úspechu vo veci samej.

20. Odvolací súd je zároveň názoru, že Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS-502/2017 z 21.11.2017, na
ktorý žalovaní poukazujú v podanom odvolaní, nemožno aplikovať na predmetný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Z nálezu vyplýva, že predmetom konania bola náhrada škody vo výške
127.062.900,- Eur a žalobcom offshore spoločnosť sídliaca tzv. daňovom raji (cyperská obchodná
spoločnosť), ktorá na území SR nevlastní žiaden majetok a ktorá svoje zázemie zneužíva na
produkovanie sporov s takmer nulovým rizikom znášania zodpovednosti za neúspech v týchto sporoch.

21. Tak, ako už bolo uvedené, žalobcom v danom prípade je spoločnosť sídliaca na území ČR, teda nie v
daňovom raji, a žalovaní svoje tvrdenia o tom, že sa jedná o tzv. schránkovú firmu, neosvedčili Rovnako
predmet konania, ktorým je nárok zo zmluvy o dielo, je úplne odlišný od neštandardne vysokého nároku
na náhradu škody, ktorý si uplatňovala cyperská obchodná spoločnosť.

22. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalovaní (navrhovatelia neodkladného opatrenia) neosvedčili,
že ich prípadný nárok na náhradu trov konania v prípade ich úspechu v spore, nebude možné uspokojiť
ani v exekučnom konaní, neosvedčili potrebu poskytnúť ochranu prostredníctvom navrhovaného
neodkladného opatrenia.

23. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.).



25. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1211204175)