Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/604/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211052 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211211052.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: V. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Č.. XX, zastúpeného: JUDr. Vladimíra Trvalová, advokátka, IČO: 37 563 467, so sídlom Trojičné námestie 7, Bratislava proti žalovanému: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., IČO: 35 815 353, so sídlom Priekopnícka 19, Bratislava, zastúpenom: JUDr. Jaroslav Belko, advokát, so sídlom Družstevná 194, Abrahám o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.5.2015, č.k. 7C/91/2011-235, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď z nájmu dvojizbového bytu č. X na I. F.. Č.. XX Z. K., daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 10.1.2011, je neplatná. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 39, § 710 ods. 1, § 711 ods. 1, § 711 ods. 2 a § 711 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. g) Občianskeho zákonníka nebol v spore preukázaný, žalovaný ani v samotnej výpovedi ani v priebehu sporu neuviedol, na aký iný účel ako bývanie mal žalobca byt užívať, žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že byt bol užívaný na iný účel ako bývanie a iné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný neoznačil ani nepredložil. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka uviedol, že pojmovým znakom podnájmu (ako aj nájmu) je jeho odplatnosť, pričom nie je zákonom zakázané, aby nájomca u seba bezodplatne ubytoval inú osobu na dlhšiu dobu, hoci spolu netvoria spoločnú domácnosť, uvedené nemožno považovať za výpovedný dôvod aj keby na to prenajímateľ nedal písomný súhlas. Konštatoval, že zo svedeckých výpovedí nevyplynulo, že by žalobca prenechal byt inému do podnájmu za odplatu, ani inak nebolo preukázané, že by žalobca prenechal byt inému do podnájmu za odplatu, alebo že by medzi žalobcom a M. Z., resp. inou osobou existoval podnájomný vzťah. Výpovede svedkov (obyvateľov domu) považoval za neurčité a rozporuplné, a vzhľadom na ich rozdielnosť nebolo možné mať za preukázané, že žalobca dal byt do podnájmu p. Z., príp. inej osobe. Ohľadom listinných dôkazov (listov žalobcu zo dňa 29.12. a 30.12.2010 adresovaných žalovanému) vyvodil, že žalobca v nich síce uvádzal, že v byte nikdy nebýval (pričom jeho vysvetlenie, prečo tak urobil, nebolo presvedčivé), avšak zároveň nepreukazujú, že dal byt do podnájmu inej osobe, naopak, v odpore proti platobnému rozkazu vyslovene uviedol, že byt nedal do podnájmu, a ani v ostatných listoch nepotvrdil túto skutočnosť. Argumentáciu žalobcu, že výpoveď je neplatná z dôvodu absencie súhlasu súdu, túto neakceptoval vzhľadom právnu úpravu účinnú od 1.9.2001, podľa ktorej sa privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu už nevyžaduje. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne právne vyhodnotil jednoznačné skutkové zistenie, že žalobca v predmetnom byte dlhodobo nebýva, pretože býva a zdržuje sa v inom byte a nájomný byt poskytuje dlhodobo k užívaniu a prespávaniu v ňom iným osobám bez súhlasu prenajímateľa. Považoval za nesprávny názor súdu prvej inštancie, na základe ktorého vyvodil, že nebolo preukázané, že by v danom prípade užíval byt na iný účel ako na bývanie, pretože v danom byte sa predsa „býva“ a preto je naplnený účel „bývania“ v tomto byte. Poukázal na skutočnosť, že právo bývania v zmysle zákona a uzavretej nájomnej zmluvy je vyhradené iba osobe nájomcu, ktorý ako jediná kvalifikovaná osoba môže k predmetnému bytu vykonávať právo bývania a bez súhlasu prenajímateľa žiadna iná osoba. Z uvedeného vyvodil, že pokiaľ sa v uvedenom byte zdržujú iné osoby ako nájomca, nevykonávajú právo bývania ani nie sú nositeľmi takéhoto práva a tieto osoby sa v byte zdržujú a užívajú ho bez súhlasu prenajímateľa. Uviedol, že pokiaľ žalobca v byte nebýva a nezdržuje sa v ňom, tak tento byt nepoužíva na bývanie, ale používa ho na iný účel ako na vlastné bývanie, a to taký, že ho poskytuje k dispozícii (nie bývaniu) iným osobám a to bez súhlasu prenajímateľa. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj tú skutočnosť, že za žalobcu dlhodobo reálne uhrádzajú platby za užívanie bytu iné osoby, ktorým umožňuje v byte sa zdržovať, ktorá skutočnosť má všetky znaky odplaty za poskytnutú možnosť v byte sa zdržovať, a teda znaky simulovaného „prenájmu“ bytu na užívanie bez súhlasu prenajímateľa. Mal za to, že obidva výpovedné dôvody boli uplatnené dôvodne a zákonne. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho konania, resp. aby napadnuté rozhodnutie zrušil s právnym názorom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní použil nesprávny právny názor. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 6.10.2015, v ktorom uviedol, že v konaní na prvoinštančnom súde bolo preukázané, že žalobca neporušil žiadne ustanovenie nájomnej zmluvy, byt riadne užíval a od r. 2005, kedy u neho nastal vážny úraz s následkom amputácie oboch dolných končatín, sa dočasne zdržiaval u svojej matky, čo je pochopiteľné vzhľadom na jeho zdravotný stav. Konštatoval, že v byte sa zdržiavali aj tretie osoby, avšak výlučne za účelom fyzickej opatery a pomoci žalobcovi. Výpoveď považoval za účelovú, keďže je zrejmé, že už od r. 2005 sa zo zdravotných dôvodov zdržiaval viac v bydlisku svojej matky a byt užíval 2-3 krát do týždňa, pričom žalovaný mu dal výpoveď až v r. 2011. V ďalšom sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 6. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 29.4.2011 domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu danej mu žalovaným listom zo dňa 10.1.2011 z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. d) a g) Občianskeho zákonníka. 8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. 12. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. 13. Podľa § 711 ods. 1 písm. g) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie. 14. Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu bola podaná v zákonom stanovenej lehote a následne skúmal jednotlivé výpovedné dôvody. Vo vzťahu k dôvodu výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. g) Občianskeho zákonníka sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý vyvodil nepreukázanie tohto dôvodu zo strany žalovaného. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že ak žalobca v byte nebýval ani sa v ňom nezdržiaval, tak ho nepoužíval na bývanie, ale na iný účel ako na vlastné bývanie, a to na poskytovanie bytu k dispozícii iným osobám bez súhlasu prenajímateľa. Za využívanie bytu na iné účely ako na bývanie totiž možno považovať iba také využívanie, ktoré je nezlučiteľné s užívaním bytu na bytové účely (napr. na podnikateľskú činnosť). Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania potom možno uzavrieť (tak ako to správne urobil súd prvej inštancie), že uvedený výpovedný dôvod nebol preukázaný. 16. Pokiaľ ide o výpovedný dôvod daný žalovaným podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, odvolací súd konštatuje, že v prípade porušenia povinností nájomcu vyplývajúce mu z nájmu bytu je vždy potrebné z pohľadu naplnenia výpovedného dôvodu hodnotiť porušenie povinností nájomcu ako hrubé porušenie. I keď podľa názoru odvolacieho súdu o porušenie povinností nájomcu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka ide aj v prípade, ak prenechá nájomca byt do podnájmu iného bez toho, aby za to získal od podnájomníka odplatu, v danom prípade je zrejmé, že podnájomný vzťah medzi žalobcom a M. Z. (príp. inou osobou) nebol v spore preukázaný (či už odplatný alebo bezodplatný). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil v tomto smere vykonané dôkazy, a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Na uvedený záver (o nepreukázaní podnájomného vzťahu) nemá vplyv ani skutočnosť, že platby spojené s užívaním predmetného bytu vykonávala iná osoba ako nájomca, keď zároveň nebolo preukázané, že medzi nimi existuje podnájomný vzťah, pričom z výpovede svedka M. Z. vyplynulo, že uhradené platby si so žalobcom navzájom vždy vyúčtovali. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že aj v prípade preukázania podnájomného vzťahu by pre úspech žalobcu v spore bolo potrebné posúdiť vec tak, že vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu ide o hrubé porušenie povinností žalobcu ako nájomcu, teda vziať do úvahy nielen odplatnosť takéhoto vzťahu ale napr. aj zdravotný stav nájomcu. 17. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko súd prvej inštancie si vyhradil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).