Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212215926 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212215926.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, Praha, Česká republika, IČO: 25 117 483, zastúpený advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, Slovenská republika proti žalovanej: R. F., narodená XX.X.XXXX, trvalý pobyt H. X, L., do 30.6.2016 za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, AK, Námestie SNP 7, Stropkov o zaplatenie 527,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 7C/221/2012-126 zo dňa 4.9.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 7C/221/2012 - 126 v napadnutej výrokovej časti, v ktorej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 361,68 eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 335,89 eur od 16.1.2010 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č. k. 7C/221/2012 - 126 zo dňa 4.9.2013 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 361,68 eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 335,89 eur od 16.1.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti konanie zastavil. Žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia 68,13 eur a náhradu iných trov konania 10,50 eur. Všetky peňažné povinnosti uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie po právnej stránky odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 odsek 1, § 503 odseky 1,2, § 504, § 506, § 369 odsek 1, § 387 odsek 1, § 388 odsek 1, § 391 odseky 1,2, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 53 odseky 1, 4, § 524 odseky 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 4 odseky 1,2,3,6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.6.2012 domáhal zaplatenia sumy 527,65 eur s príslušenstvom titulom získania postúpenej pohľadávky od spoločnosti L. O., a.s.. Právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 29.6.2006 so žalovanou zmluvu o osobnom úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 663,88 eur (20 000,- Sk), ktorý sa mu zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach po 17,39 eur (524,-Sk) vrátane poistného. Žalovaná úver riadne a včas neplnila, preto právny predchodca žalobcu podľa článku IV Obchodných podmienok dňa 13.1.2010 odstúpil od zmluvy a určil žalovanej lehotu na plnenie do 15.1.2010. Žalovaná suma je súčtom úverovej istiny 335,89 eur, úverových úrokov do odstúpenia od zmluvy 25,79 eur a zmluvnej pokuty 165,97 eur. 3. Žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vzal žalobca späť vrátane príslušenstva z nej a súd prvej inštancie konanie v tejto časti podľa § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) zastavil. 4. V konaní pred súdom prvej inštancie vystupoval na strane žalovanej vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 . 5. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posudzoval ako spotrebiteľskú úverovú zmluvu podľa zákona č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských úveroch a súčasne aj ako obchodnoprávny záväzkový vzťah. Nestotožnil sa s námietkou vedľajšieho účastníka o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a uviedol, že oprávnenie veriteľa postúpiť pohľadávku z predmetnej zmluvy a nemožnosť žalovanej postúpiť pohľadávku voči veriteľovi vyplývajúce z Obchodných podmienok nie je možné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože pôvodný veriteľ bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu a to aj bez súhlasu žalovanej, keď takéto právo mu vyplýva z ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka ako aj z ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s názorom vedľajšieho účastníka, že postúpenie pohľadávky na subjekt so sídlom v Českej republike by mohlo sťažiť alebo až znemožniť uplatňovanie prípadných práv žalovanej voči tomuto subjektu, a to jednak z dôvodu geografickej ako aj jazykovej blízkosti, ako aj z dôvodu príbuznosti právnych poriadkov oboch krajín (teda SR a ČR) ale najmä preto, že Česká republika je členom Európskej únie a pri sporoch zo spotrebiteľských zmlúv môže spotrebiteľ vždy žalovať na súde podľa miesta svojho bydliska (Nariadenie Rady ES č. 44/2001). K ďalším námietkam vedľajšieho účastníka, ktorý namietal neprijateľnosť zmluvných dojednaní spočívajúcich v duplicite sankčných mechanizmov, neplatnosti zmluvnej pokuty, dohody o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek súdnej kontroly, nemožnosti spotrebiteľa použiť na splatenie úveru zmenky a šeky, predĺženie premlčacej doby na 10 rokov, o dohodnutí rozhodcovskej doložky, súd prvej inštancie uviedol, že tieto námietky sú pre dané konanie irelevantné, pretože žalobca si z nich v danom konaní neuplatňoval práva, s výnimkou zmluvnej pokuty, ktorý nárok však vzal žalobca späť. Súd prvej inštancie nezistil, že by v prejednávanej veci boli uplatňované duplicitné sankčné mechanizmy, keďže žalobca si v konaní uplatňoval iba istinu úveru, úroky z úveru a úroky z omeškania. Súd prvej inštancie nezistil , ani že by dohodnuté úroky z úveru boli neprimerane vysoké a nevyhovel ani podnetu vedľajšieho účastníka, aby vo výroku rozsudku určil zmluvné podmienky v Obchodných podmienkach v bode 2 písmena a), b), c), d), e), f), g), h), i) j), v bode 7 písm. d), e) f), h) a v bode 8 písm. d) z dôvodu ich neprijateľnosti za neplatné, nakoľko podľa § 153 ods. 4 OSP, súd tak môže urobiť len v prípade, ak by nepriznal plnenie žalobcovi z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Vedľajší účastník vzniesol v konaní aj námietku premlčania, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadal, z dôvodu, že túto námietku nevzniesla aj žalovaná. Neurobila tak, aj keď jej boli doručené všetky vyjadrenia vedľajšieho účastníka, teda vedela, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčanie a k tejto sa nepridala. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj žalovaná námietku premlčania vzniesla, vyhodnotil by ju ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že na predmetný právny vzťah účastníkov sa má okrem ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch aplikovať aj Obchodný zákonník. V danom prípade nejde o právny vzťah, pri ktorom by si účastníci dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale o absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písmeno d) Obchodného zákonníka, keďže sa jedná o úverovú zmluvu. Aj na premlčanie sa má teda vzťahovať premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka, ktorá je štvorročná, ako aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Rozdielnosť v dĺžke premlčacej doby upravenej v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku nemá žiadnu spojitosť s ochranou spotrebiteľa a právnu úpravu premlčania nemožno ponímať ako právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 zo dňa 24.7.2012 alebo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 293/12 - 147 zo dňa 31.5.2013). V danom prípade došlo k splatnosti žalovanej sumy dňa 15.1.2010 a žaloba bola podaná na súd dňa 28.6.2012, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že nárok žalobcu je plne dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na omeškania žalovanej s plnením, uložil jej aj povinnosť zaplatiť žalobcovi z úverovej istiny 335,89 eur úroky z omeškania. 6. O trovách konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 142 odsek 2 OSP, podľa pomeru ich úspechu v súdnom konaní. Úspech žalobcu bol v rozsahu 2/3 a žalovanej v rozsahu 1/3. úspešnejšiemu žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 1/3. 7. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní vzniesla námietku premlčania práva žalobcu a žiadala preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá. Uviedla, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože ju nevyhodnotil podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Keďže v danom prípade došlo k odstúpeniu od zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu a predmetom konania sa stalo vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, premlčiava sa uplatnený nárok v dvojročnej premlčacej dobe. Súčasne namietala aj to, že pojednávania nariadeného v predmetnej veci na 4. 9. 2013 sa nemohla zúčastniť z dôvodu, že súd prvej inštancie jej ho doručoval prostredníctvom osobného úradu zamestnávateľa, ktorý sídli inde ako je jej pracovisko a preto ho prevzala až v deň konania pojednávania. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( § 470 odsek 1 CSP ), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 10. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 13.6.2018, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu listín spisu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. Na pojednávaní pred odvolacím súdom obe procesné strany zotrvali na ich stanoviskách k predmetu sporu. 11. V štádiu prvoinštančného konania vzniesol vedľajší účastník na strane žalovanej proti nároku uplatnenému žalobou námietku premlčania, ktorú v odvolacom konaní vzniesla aj žalovaná. Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú bola strana sporu povinná tvrdiť v zmysle § 101 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§100 odsek 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Vychádzajúc z uvedeného výkladu, preto odvolací súd zohľadnil námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná v odvolacom konaní a v zmysle uvedeného stratilo právny význam riešenie otázky, či vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, ktorý v konaní námietku premlčania uplatnil, bol k takémuto úkonu legitimovaný a teda, že predmetná námietka bola už účinne uplatnená aj v štádiu konania pred súdom prvej inštancie. 12. Žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 361,68 eur z dôvodu uzavretej zmluvy o osobnom úvere zo dňa 17.7.2006 (súd prvej inštancie nesprávne uviedol 29.6.2006), na základe ktorej právny predchodca žalobcu spoločnosť Beneficial Finance a.s. poskytla žalovanej úver 663,88 eur (20 000,-Sk) s dohodnutým úrokom 15,96% ročne a RPMN 8,22% ročne. Úver mal byť zaplatený v 60 mesačných splátkach po 17,39 eur (524,-Sk). Listom z 13.1.2010 spoločnosť Beneficial Finance a.s. oznámila žalovanej odstúpenie od zmluvy pre neplatenie splátok a vyzvala ju k zaplateniu nedoplatku úverového dlhu do 15.1.2010. Túto možnosť pripúšťajú aj Obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to v bode 4a, podľa ktorého ak sa dlžník dostane do omeškania so splatením dvoch po sebe nasledujúcich mesačných splátok alebo jednej mesačnej splátky dlhšie ako tri mesiace, môže poskytovateľ úveru od zmluvy odstúpiť. 13. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007, respektíve v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom úvere zo dňa 17.7.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 28. 2. 2010 respektíve v čase uzatvorenia zmluvy o osobnom úvere) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 15. Podľa § 23a odseky 1 a 2 zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení k času uzavretia zmluvy o osobnom úvere, sú Spotrebiteľskými zmluvami, zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu(§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. 16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Prejednávaný zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu v danej veci uzatváral zmluvu ako osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná vystupovala v postavení fyzickej osoby, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá okrem iných právnych predpisov, v Občianskom zákonníku tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je rozhodnou úpravou spotrebiteľského práva. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčiava sa nárok na peňažné plnenie z prejednávaného zmluvného vzťahu v premlčacej dobe podľa právneho režimu Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nesprávne vo vzťahu k účinkom odstúpenia od predmetnej zmluvy a námietky premlčania poukázal na právnu úpravu Obchodného zákonníka ( štvorročná premlčacia doba), pretože pri skúmaní týchto právnych skutočností a otázok je potrebné v danej veci aplikovať občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa inak riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. 6. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013). 19. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 6. 2013 uviedol, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Ústavný súd konštatoval, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu a svoj rozsudok náležite odôvodnil, keď po zhrnutí dôvodov rozhodnutia okresného súdu a dôvodov odvolania sťažovateľa okrem iného uviedol: „Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 54 OZ. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom ( biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Žalobca v odvolaní poukazuje na ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale podľa obchodného práva. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z.z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porovnaj rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo veci 61Cb/221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (1. 1. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porovnaj tiež 5MCdo/20/09, rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co/26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník. Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo premlčané, odvolací súd v zmysle zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s odvolateľom, že ochrana spotrebiteľov vo svetle § 54 ods. 1 OZ prichádza do úvahy až od 1. 1. 2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 563/2007 Z. z. Aj na predchodcu žalobcu dopadalo ustanovenie § 879f ods. 3, 4 OZ a všetci dodávatelia mali rovnakú trojmesačnú dobu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54 ods. 1 OZ. To platí aj na neprijateľnú klauzulu o predĺžení premlčania na desať rokov, ktorá podľa odvolacieho súdu úplne jasne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Okresného súdu Nové mesto nad Váhom vo veci 10C/47/2010). Takáto klauzula je absolútne neplatná (§ 53 ods. 1 v spojení s § 779f/ ods. 3, 4 OZ, porovnaj 5MCdo/20/2009). 20. V ustanovení § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten kto sa na úkor iného obohatil, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je špeciálnym spôsobom upravená v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka. Ide o dve formy získania bezdôvodného obohatenia, a to o bezdôvodné obohatenie získané neplatnou zmluvou alebo zrušenou zmluvou. Za zrušené zmluvy treba považovať nielen zmluvy, pri ktorých Občiansky zákonník predpokladá zrušenie, ak nastanú určité skutočnosti, ale aj zmluvy, ktoré obsahujú možnosť uzavretia dohody o dodatočnom zrušení zmluvy a k tejto dodatočnej dohode v skutočnosti aj došlo. Napokon o zrušenú zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe oprávnenia obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal. Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci zmluvy majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia toho, čo navzájom dostali. 21. V prejednávanej veci odstúpením od zmluvy zmluvný vzťah strán sporu zanikol od začiatku a každá zo strán po odstúpení od zmluvy je povinná vrátiť to, čo jej bolo plnené. V tomto prípade žalovaná mala zaplatiť zvyšok nevráteného úverového dlhu. K tomuto právu veriteľa začína plynúť premlčacia doba s poukazom na ustanovenie § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Na vrátenie dlhu z úveru po odstúpení od zmluvy a zániku zmluvného vzťahu platí všeobecná dvojročná premlčacia doba z bezdôvodného obohatenia. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaná nezaplatila splátky zročné od 16.8.2009 do 26.12.2009 a k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu došlo s účinnosťou od 13. 1. 2010. Dvojročná subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k úverovému dlhu ( zročné splátky od 16.8.2009 až 26. 12. 2009 ako aj zvyšná časť úverového dlhu zročná v budúcnosti) začala plynúť 13.1.2010 a skončila sa dňom13.1.2012. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 28.6.2012 nie je možné z dôvodu premlčania práva žalobe žalobcu vyhovieť. Ak je premlčaný nárok na istinu, premlčiava sa aj príslušenstvo pohľadávky - úroky a úroky z omeškania. Premlčanie práva žalobcu spôsobilo stratu nároku vymáhať jeho právo súdnou cestou, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP v jeho napadnutej časti, t.j. v časti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 361,68 eur s príslušným úrokom z omeškania zmenil tak, že žalobu zamietol. 22. Žalovaná v odvolaní poukázala aj na to, že sa nemohla zúčastniť pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 4.9.2013, pretože predvolanie na pojednávanie prevzala v deň jeho konania ( doklad o doručení predvolania č. l. 46). Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti, pretože k času pojednávania nedisponoval dokladom o doručení predvolania žalovanej (§ 101 odsek 2, § 115 OSP). Z dokladu o doručení predvolania žalovanej na pojednávanie ( č. l. 46) vyplýva, že súd prvej inštancie potvrdenie žalovanej o prevzatí zásielky s predvolaním na pojednávanie dostal až 11.9.2013. Vzhľadom na to, že žalovaná uskutočnila jej patriace procesné a aj hmotné práva v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého obsah bol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, a nakoniec aj mal za následok zmenu rozhodnutia vo veci samej, dospel odvolací súd k záveru, že jeho procesný postup ( zmena súdneho rozhodnutia v prospech žalovanej ) pochybenie súdu prvej inštancie napravil. 23. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 a 2, a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 odsek 1 CSP. Zastavenie konania v časti zaplatenia zmluvnej pokuty procesne zavinil žalobca, ktorý sa rozhodol na žalobe v tejto časti netrvať. Zavinenie na zastavení konania sa z hľadiska rozhodovania o trovách konania prejaví ako neúspech v spore. V meritórnej časti konania mala žalovaná plný úspech. Preto žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania ( prvoinštančného a odvolacieho) v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysel § 262 odsek 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Z obsahu spisu vyplýva, že na strane žalovanej vystupoval v priebehu konania vedľajší účastník. Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 avšak napriek uvedenému, odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016) . Pre účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania, tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovanej ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli do 30. 6. 2016 a to predovšetkým nárok na náhradu trov konania, pretože vedľajší účastník ako subjekt zanikol až ku dňu 1.7.2016. Po 30.6.2016 nie je možné vedľajšieho účastníka stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 CSP). S účinnosťou od 1.7.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.9.2016). V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol pokračovať v konaní, mohol len posúdiť dôvodnosť jeho nároku na náhradu trov konania vzniknutý do skončenia jeho účasti v konaní. 25. Vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov konania nepriznal. Trovy vedľajšieho účastníka vznikli jeho právnym zastúpením. Stranám sporu (podľa výsledku konania), svedkom, znalcom a iným osobám, ktorým vznikli výdavky spojené s dokazovaním v konaní patrí náhrada trov konania. Pod trovami však možno chápať len preukázané a odôvodnené výdavky, ktoré boli vynaložené účelne (§ 251 CSP, § 142 odsek 1 OSP). Odvolací súd v zásade nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie advokátom, avšak trovy, ktoré vedľajší účastník v súvislosti s právnym zastúpením v tomto konaní vynaložil, nepovažuje za účelne vynaložené. Vstup vedľajšieho účastníka do nespočetných konaní (vedomosť nadobudnutá z rozhodovacej činnosti), v ktorých vystupoval ako žalobca obchodná spoločnosť EOS KSI Česká republika, s.r.o. bol paušálny, bez ohľadu na stav konania, vôľu žalovaného (spotrebiteľa) a bez vedomostí o predmete konkrétneho sporu. Tomu svedčí jeho oznámenie o jeho vstupe do konania zo dňa 27. 9. 2012 (č.l.26), v ktorom uviedol len meno a priezvisko žalovanej so žiadosťou o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a súčasne vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania. Zároveň vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov konania. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstupoval do konania nielen bez znalosti veci, bez vedomostí o predmete konania ale aj vedomostí o žalovanej, ktorej záujmy mal podporovať. Vo vzťahu k podaniu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (vyjadrenie - vznesenie námietky premlčania zo dňa 15.2.2013, ktoré bolo súdu doručené elektronicky 15.2.2013 - č. l. 41 až 94) treba zdôrazniť, že je jeho paušálnym podaním v ktorom pozmeňuje len údaje napríklad o označení veci, strany sporu, čísla a dátum uzavretia zmluvy. Takúto činnosť rozhodne nemožno považovať za tak odborne náročnú, ktorá by bola vyžadovala úplné právnické vysokoškolské vzdelanie, vrátane príslušnej advokátskej praxe. Jedná sa totiž o bežné administratívne úkony, ktoré vedľajší účastník - ako občianske združenie kreované práve na ochranu práv spotrebiteľa - je a má byť spôsobilé vykonať samostatne a bez akýchkoľvek zásadnejších problémov. 26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 5/2013 zo dňa 19.3.2014 (týkajúce sa skutkovo totožnej veci, kde ako žalobca vystupuje obchodná spoločnosť EOS KSI Česká republika, s.r.o.,), v ktorom Najvyšší súd SR rozhodoval o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Uvedené rozhodnutie riešilo práve otázku rozhodovania o trovách konania vedľajšieho účastníka a hodnotenie účelnosti vynaloženia takýchto trov. Dovolací súd vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Zdôraznil, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).