Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/65/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212223485 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212223485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Oľga Michalíková, so sídlom Jarková 89, Prešov, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu HKM TREND, s.r.o., so sídlom Vrbovská 408, 059 92 Huncovce, IČO: 36 489 573, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 7.130,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/184/2012-488 zo dňa 13.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/184/2012-488 zo dňa 13.09.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 7.130,71 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom nezaplatenej faktúry. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neuhradil žalobcovi odmenu za vykonané práce na stavbe hotela N. Š. A.. Stavebné práce boli vyfakturované faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 05.11.2008 na sumu 7.130,71 eur (214.820,- Sk). Žalovaný na výzvy žalobcu reagoval prípismi zo dňa 28.10.2009 a 19.11.2009, v ktorých uviedol, že dlžnú sumu neuhradil, nakoľko žalobca k predmetnej faktúre nepripojil súpis vykonaných prác, pričom na tomto stanovisku zotrval aj po zaslaní žiadaného súpisu vykonaných prác. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca listom zo dňa 12.10.2009 žiadal úhradu sumy 25.186,41 eur, pričom žalovaný ho listom zo dňa 28.10.2009 upozornil, že úhradu tejto sumy nie je oprávnený požadovať. Aj napriek tejto skutočnosti žalobca naďalej požadoval úhradu tejto sumy. Ďalej uviedol, že podľa Objednávky č. XXXX/XXXX-XXX L.. H.. zo dňa 07.08.2008, ktorú žalobca potvrdil a na základe ktorej realizoval pre žalovaného stavebné práce, a teda objednávka nadobudla charakter zmluvy o dielo, bola faktúra splatná do 35 dní odo dňa jej doručenia žalovanému spolu s potvrdeným súpisom vykonaných prác. Nakoľko faktúra neobsahovala potvrdený súpis vykonaných prác a žalobca fakturoval výkony, ktoré nerealizoval, bola faktúra žalobcovi vrátená na prepracovanie. Žalobca však nepredložil faktúru vystavenú podľa podmienok dohodnutých v zmluve o dielo. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom dňa 07.08.2008 Zmluvu o dielo na základe objednávky č. XXXX/XXXX L.. H.., v zmysle ktorej si žalovaný objednal u žalobcu práce na komunikáciách, chodníkoch a parkoviskách na stavbe hotela N. Š. A. v rozsahu vymedzenom v tejto zmluve. Fakturácia bola medzi stranami dohodnutá ako mesačná, pričom splatnosť faktúry bola 35 dní na základe doručenej faktúry do podateľne objednávateľa s potvrdeným súpisom skutočne vykonaných prác zodpovedným stavbyvedúcim pánom G.. Ďalej zistil, že žalobca vystavil tri faktúry, pričom dve boli uhradené. V predmetnom konaní bol súpis vykonaných prác vyhotovený k spornej faktúre, avšak tento nebol potvrdený žalovaným, ktorý s týmto súpisom nesúhlasil z dôvodu, že žalobca v súpise uviedol materiál, ktorý bol zabezpečený žalovaným. 4. Súd prvej inštancie z výpovede svedka Ľ. G. zistil, že na predmetnej stavbe vykonával funkciu stavbyvedúceho pre žalovaného. Práce boli vykonávané podľa platnej projektovej dokumentácie, pričom na vykonanie terénnych prác bola vybraná spoločnosť, ktorá mala pôvodne dodať aj materiál, ale napokon došlo k dohode, že materiál dodá žalovaný. Svedok po predložení súpisu prác uviedol, že vždy tento súpis odsúhlasil a podpísal, pričom súpis predložený žalobcom nepodpísal, z dôvodu, že žalobca tovar uvedený na súpise nedodal. Žalobca dielo nedokončil, a toto bolo dokončené až inými pracovníkmi. Z výpovede M. Z. súd zistil, že v rozhodnom čase pracoval pre žalobcu. Na stavbe bolo úlohou žalobcu ukladať na chodníkoch, parkoviskách a komunikáciách, t.j. okolo hotela N. dlažbu, tak ako je to uvedené vo faktúrach, pričom dlažba bola dodaná žalovaným a žalobca fakturoval len vykonané práce a nie aj dodanie materiálu. Tiež svedok uviedol, že súpis vykonaných prác na poslednú faktúru nechal stavbyvedúcemu na stole na Š. A., ale nakoľko ten nemal čas, tak povedal, že po podpise súpisu mu zavolá, čo neurobil. 5. Súd prvej inštancie zo Znaleckého posudku číslo XX/XXXX Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. zistil, že nie je jednoznačné, aký materiál ku ktorej faktúre vykonaných prác žalobcom patrí, pričom nie je možné definovať aký konkrétny materiál dodal žalovaný žalobcovi na vykonanie fakturovaných prác a ani aká jeho cena je zahrnutá v cene fakturovanej spornou faktúrou. Fakturovaná cena vykonaných prác čiastočne nezodpovedá dohodnutej cene v uzatvorenej Zmluve. Z analyzovaných 6 sporných položiek zo súpisu vykonaných prác boli 2 cenovo totožné s objednávkou č. XXXX/XXXX-XXX L.. H.. a 2 položky sa v objednávke nevyskytovali. Takmer všetky jednotkové ceny vykonaných prác sú neobvykle vysoké v porovnaní so smernými orientačnými cenami, ak ide iba o úhradu ceny práce za vykonané stavebné práce. 6. Konajúci súd poukázal na ust. § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Skonštatoval, že z Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela, ak zo zmluvy alebo z Obchodného zákonníka nevyplýva niečo iné. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že strany si v zmluve dohodli ako podmienku splatnosti faktúry jej doručenie do podateľne žalovaného, pričom súčasťou faktúry mal byť potvrdený súpis skutočne vykonaných prác zodpovedným stavbyvedúcim, čo znamená že v zmysle zmluvy vznikol zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela nie jeho vykonaním, ale až po doručení faktúry objednávateľovi spolu s potvrdeným súpisom vykonaných prác. Žalobca nesplnil túto podmienku, nakoľko nepredložil žalovanému potvrdený súpis skutočne vykonaných prác zodpovedným stavbyvedúcim, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede vypočutých svedkov. 7. Ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že nie je jednoznačné, aký materiál dodal žalovaný žalobcovi na vykonanie fakturovaných prác a ani aká jeho cena je zahrnutá v cene fakturovanej spornou faktúrou. Z uvedeného vyplýva, že zo súpisu vykonaných prác predloženého žalobcom nie je možné určiť, ktorá strana dodala aký materiál. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaný bol povinný uhradiť faktúru, nakoľko bolo preukázané, že ju mal, súd uvádza, že ako už uviedol, jednou z podmienok, ktorá musela byť splnená na to, aby bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi faktúru, bola povinnosť žalobcu predložiť žalovanému spolu s faktúrou potvrdený súpis skutočne vykonaných prác, pričom táto podmienka žalobcom splnená nebola, nakoľko aj keď žalobca predložil stavbyvedúcemu súpis na podpis, tento podpísaný nebol, a preto žalovaný nebol povinný túto faktúru uhradiť. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že žalobca listom zo dňa 12.10.2009 žiadal úhradu sumy 25.186,41 eur, išlo o sumu za všetky neuhradené faktúry úpadcu vedené v jeho účtovníctve. Suma 7.130,71 eur, ktorá je predmetom sporu, sa týka len faktúry č. XXXXXXX zo dňa 05.11.2008 splatnej 10.12.2008, teda v lehote 35 dní od jej doručenia, tak ako bolo uvedené v objednávke č. XXX/XXXX-XXX L.. H.. zo dňa 07.08.2008, ktorú žalobca potvrdil a na základe nej realizoval pre žalovaného práce. Čo sa týka súpisu prác, tento bol na vyjadrenie žalovaného k výzve na úhradu pohľadávky tomuto zaslaný a predložený tiež súdu v danom súdnom konaní. K súpisu vykonaných prác sa tiež vyjadril svedok - M. Z., ktorý uviedol, že ho odovzdal stavbyvedúcemu žalovaného. Žalovaný naviac ani neuviedol, aké konkrétne fakturované výkony neboli realizované. Odvolateľ mal za to, že je nesporné, že pre žalovaného práce vykonal a pokiaľ aj v objednávke, ktorú inak súd bez konkrétneho právneho zdôvodnenia považuje za zmluvu, bolo uvedené, že súčasťou faktúry má byť potvrdený súpis vykonaných prác, ktorú žalobca údajne nesplnil, bol toho názoru, že to nie je dôvod na to, aby žalobca nemal absolútne nárok na zaplatenie ceny vykonaných prác. Pokiaľ sa dohodnutá podmienka považuje za odkladaciu, mohol by to byť prípadne dôvod na zaplatenie ceny prác až po predložení ich súpisu, ktorý bol aj žalovanému na jeho námietky doložený a bolo to potvrdené aj svedeckou výpoveďou svedka M. Z., ako aj inými vykonanými listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom. 9. Ďalej tvrdil, že žalovaný nenamietal vykonanie fakturovaných prác, ale len výšku fakturovanej ceny s tým, že na ich vykonanie dodal materiál. Sám však nikdy nepreukázal, aký konkrétne materiál a v akej cene dodal. Nestotožnil sa s názorom súdu, že skutočnosť, ktorá strana dodala aký materiál, mala vyplývať zo súpisu vykonaných prác predložených žalobcom. Takáto podmienka dohodnutá nebola a túto skutočnosť navyše namietal žalovaný, ktorý mal svoje tvrdenie preukázať, čo sa nestalo. Samotné vykonanie fakturovaných prác nebolo znaleckým posudkom vyvrátené, naopak vyplýva z neho, že tieto práce boli vykonané. Išlo iba o výšku ich ceny, ktorú znalec porovnával s inými obdobnými všeobecnými cenami. 10. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 11. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že súd správne vyhodnotil predložené dôkazy a obranu žalovaného. Skonštatoval, že nie je zrejmé, z akého dôvodu nepovažuje žalobca objednávku, ktorá je podpísaná štatutárnym orgánom obidvoch strán za zmluvu o dielo. Uvedená listina spĺňa všetky náležitosti predpokladané zákonom pre zmluvu o dielo. Taktiež súd správne vyhodnotil, že v zmluve o dielo bola platne dohodnutá odkladacia podmienka, podľa ktorej splatnosť faktúry bola podmienená predložením súpisu vykonaných prác, ktorý musí byť potvrdený stavbyvedúcim žalovaného. Žalobca taktiež nepreukázal v akom rozsahu a či vôbec dielo vykonal. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s charakterom podmienky uvedenej v objednávke v súvislosti so splatnosťou faktúry. V súvislosti s námietkou žalobcu, že konajúci súd považoval objednávku za zmluvu o dielo, odvolací súd konštatuje, že objednávka sama osebe nepredstavuje zmluvu o dielo, ale vo svojej podstate ide o návrh na uzavretie zmluvy s určitým obsahom, ktorého prijatie sa uskutočnilo konkludentným spôsobom, keď žalobca začal na základe objednávky vykonávať objednané práce. Keďže súčasťou objednávky - návrhu na uzavretie zmluvy bolo aj ustanovenie týkajúce sa splatnosti faktúry, toto sa stalo súčasťou zmluvy o dielo. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že podmieňovanie splatnosti faktúr predložením podpísaného súpisu prác nie je dôvodom na to, aby zhotoviteľ nemal nárok na zaplatenie ceny vykonaných prác. Treba však zdôrazniť, že vykonanie prác musí byť dostatočne preukázané. 14. Z Objednávky č. XXXX/XXXX-XXX L.. H.. zo dňa 07.08.2008 vyplýva, že žalovaný si u žalobcu objednal práce na komunikáciách, chodníkoch a parkoviskách na stavbe hotela N. Š. A. v bližšie špecifikovanom rozsahu. Splatnosť faktúry bola určená v lehote 35 dní od doručenia do podateľne objednávateľa s potvrdeným súpisom skutočne vykonaných prác zodpovedným stavbyvedúcim pánom Kusendom. 15. Odvolací súd má za to, že podmieňovanie vzniku nároku na zaplatenie odmeny za vykonanú prácu podpisom súpisu vykonaných prác stavbyvedúcim objednávateľa by mohlo viesť k situácii, kedy by zhotoviteľovi v prípade, že objednávateľ odmietne súpis prác podpísať, nikdy nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, a to len pre obštrukčné správanie druhej zmluvnej strany, hoci vykonané práce by boli skutočne zrealizované. 16. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 17. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podľa odseku 2, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. 18. Podľa § 39 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 266 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. 20. Odvolací súd posúdil dohodu o splatnosti ceny za dielo s odkladacou podmienkou za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a to s poukazom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35 ES zo dňa 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ktorá platila v čase uzavretia záväzkového vzťahu). 21. Dohoda o splatnosti s odkladacou podmienkou, ako bola uzatvorená v tomto záväzkovom vzťahu, je zjavne nevýhodná pre veriteľa - žalobcu, pretože v zmysle takejto dohody aj napriek vykonaniu prác, veriteľ nemá nárok na ich zaplatenie od žalovaného, ktorý by nepodpísal súpis vykonaných prác. Takáto dohoda odporuje uvedenej smernici, respektíve ju obchádza. 22. Podľa čl. 3 ods. 2, 3 smernice pre určité druhy zmlúv, ktoré budú definované vnútroštátnymi právnymi predpismi, môžu členské štáty určiť lehotu, po uplynutí ktorej sa úroky stávajú splatnými, na maximálne 60 dní, a to za predpokladu, že sa buď zabráni zmluvným stranám v prekročení tejto lehoty, alebo sa stanoví povinná úroková sadzba, ktorá bude podstatne vyššia ako sadzba vyplývajúca z právneho predpisu. Členské štáty zabezpečia, aby dohoda o dni splatnosti alebo o následkoch omeškania, ktorá nie je v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. b) až d) a odseku 2, nebola vykonateľná, alebo mala za následok nárok na náhradu škody, ak pri zvážení všetkých okolností prípadu vrátane dobrých obchodných zvyklostí a povahy tovaru, je zjavne nevýhodná pre veriteľa. Pri určovaní, či je dohoda zjavne nevýhodná pre veriteľa, sa okrem iného prihliadne na to, či dlžník má nejaký objektívny dôvod odchýliť sa od ustanovení odsekov 1 písm. b) až d) a 2. Ak sa určí, že takáto dohoda je zjavne nevýhodná, použijú sa podmienky ustanovené v právnych predpisoch, ak vnútroštátny súd neurčí iné spravodlivé podmienky. 23. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia v záujme veriteľov a súťažiteľov členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré zabránia pokračujúcemu uplatňovaniu značne nevýhodných podmienok v zmysle odseku 3. 24. Uvedená smernica, resp. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ, ktorá s účinnosťou od 16. marca 2013 zrušila a nahradila smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/EHS, bola implementovaná do slovenského právneho poriadku až zákonom č. 9/2013 Z.z. 18.12.2012, kedy bolo zmenené ustanovenie Obchodného zákonníka v súlade s touto smernicou, a to v podstate tým spôsobom, že lehota splatnosti peňažného záväzku v obchodných vzťahoch nesmie presiahnuť 60 dní od doručenia faktúry alebo doby uskutočnenia plnenia (§ 340a Obchodného zákonníka). 25. Právne normy európskeho práva majú prednosť pred vnútroštátnym právom a majú priamy aj nepriamy účinok. V tomto prípade v čase uzatvorenia zmluvy o dielo (objednávky) bola smernica Rady č. 2000/35/ES zo dňa 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách už vydaná a publikovaná vo vestníku, a preto bola povinnosť členských štátov a ich orgánov vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľom a účelom tejto smernice. Táto povinnosť sa týkala aj Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, že uvedená smernica sa implementovala do nášho právneho poriadku až novelou Obchodného zákonníka z roku 2012, ktorá nadobudla účinnosťou vo februári 2013. 26. Slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo Európskej únie vyplýva z článku 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2, t.j. aj zmluvou o Európskej únii, zmluvou o založení európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Smernice o boji proti oneskoreným platbám súd musel konštatovať, že dohoda o splatnosti ceny v podstate prekračuje maximálnu 60-dňovú lehotu splatnosti, keď jej splatnosť viaže na predloženie súpisu prác podpísaných žalovaným, ku podpisu ktorého môže dôjsť v neurčitej dobe od vykonania prác (ak vôbec) a je zjavne nevýhodná pre veriteľa bez objektívnych dôvodov, a teda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 27. Podľa názoru odvolacieho súdu podpis súpisu vykonaných prác by mal slúžiť len ako dôkazný prostriedok, ktorý by potvrdzoval, že práce boli skutočne vykonané, nakoľko by boli odsúhlasené aj objednávateľom. V prípade, že objednávateľ takýmto spôsobom súhlas nevyjadrí, je na zhotoviteľovi preukázať vykonanie prác iným spôsobom. Treba však zdôrazniť, že pre preukázanie tejto skutočnosti nepostačuje len súpis prác vypracovaný zhotoviteľom a faktúra, nakoľko z týchto dokladov nevyplýva, či fakturované práce boli aj skutočne vykonané. Ak žalovaný vykonanie prác poprel, dôkazné bremeno na ich preukázanie leží na žalobcovi ako zhotoviteľovi. 28. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 29. Odvolací súd si je vedomý toho, že s odstupom takmer desiatich rokov od vykonania diela je pozícia pre žalobcu ako zhotoviteľa náročná na unesenie dôkazného bremena. Treba však pripomenúť, že procesnou povinnosťou strany je predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a dôkazná núdza niektorej zo strán, nemôže ísť na ťarchu druhej. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný nenamietal vykonanie fakturovaných prác. Už v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný výslovne uviedol, že faktúru žalobcovi vrátil aj z dôvodu, že boli fakturované práce, ktoré zhotoviteľ nerealizoval. Nemožno akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že vykonanie fakturovaných prác vyplýva zo znaleckého posudku. Predmetom znaleckého posudzovania nebola skutočnosť, či a aké práce boli vykonané. V konaní bol ustanovený znalec pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorý mal zodpovedať otázky súvisiace s cenou fakturovaných prác, pričom znalec neposudzoval, aké práce boli skutočne vykonané. V konaní žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že fakturované práce skutočne vykonal. 30. Odvolací súd teda v konečnom dôsledku dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie požadovanej sumy, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uskutočnenia fakturovaných prác. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 34. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).