Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/183/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213220994 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213220994.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: O. C., L.. XX.XX.XXXX, J. J., Y. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 27, proti žalovanému: C.E.N., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Gagarinova č. 12, IČO: 35 780 886, zastúpenému Mgr. Tomášom Szabom, advokátom so sídlom v Bratislave, Radvanská č. 23, o uloženie povinnosti odvysielať opravu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. novembra 2014, č. k. 21C/91/2013-159, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uverejnenia/ odvysielania opravy údajov, odvysielaných v televízii TA3 dňa XX.XX.XXXX v programe „P. K.“ v diskusii s bývalým ministrom obrany SR Ľ. N.. 2. V odôvodnení uviedol, že v prvom výroku požadovanej opravy o tom, že O. C., ani jeho brat I. C. neboli v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu s Ministerstvom obrany SR pred ani pod vedením Ľ. N. a z tohto titulu nemali žiaden príjem, dospel súd k záveru, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby za brata I. C.. Podľa § 21 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii právo požadovať odvysielanie opravy totiž prislúcha výlučne tej osobe, ktorej sa nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj týka. Súd nemá právo do požadovaného znenia opravy zasahovať a petit žaloby modifikovať, preto žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť. 3. V časti druhého výroku požadovanej opravy, podľa ktorého žalobca nemal žiadny obchodný dôvod diskreditovať osoby z vojenských spravodajských služieb, dospel k záveru, že s takýmto obsahom moderátor položil otázku hosťovi relácie. Nešlo teda o nepravdivé alebo skresľujúce tvrdenie. Overenie pravdivosti tvrdenia o vnútornom presvedčení, resp. o úmysloch žalobcu (mal alebo nemal obchodný dôvod zdiskreditovať osoby z vojenských kruhov), ani nie je možné. 4. Ohľadom tretieho požadovaného výroku opravy, podľa ktorého k dnešnému dňu neboli voči žalobcovi vykonané žiadne úkony orgánov činných v trestnom konaní pre skutky kvalifikované ako zneužívanie právomoci, prijímanie úplatku, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a podvodu, dospel k záveru, že žalovaný netvrdil, že voči žalobcovi boli uskutočnené nejaké úkony orgánov činných v trestnom konaní (moderátor v otázke hovoril o podaní oznámenia o podozrení zo spáchania trestnej činnosti), ktoré žalobca preukázal výpoveďou svedka J. ako vyjadrením Ministerstva vnútra SR zo dňa 5.3.2014 a ďalšími písomnosťami, ktoré podliehajú utajeniu. Podľa § 29 ods. 9 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii (zák. č. 195/2000 Z.z.) by teda ani nebola daná povinnosť vysielateľa opravu odvysielať. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Z dôvodov nesprávnych skutkových zistení požadoval jeho zmenu a vyhovenie žalobe, resp. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nekriticky prevzal argumentáciu žalovaného, keďže v prvom požadovanom výroku opravy sa jednalo o tvrdenia o korupcii žalobcu ako riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby, ktorý mal s obchodnou spoločnosťou, v ktorej figuroval jeho brat (verejnosti neznáma osoba), uzatvoriť zmluvu o strážení objektov štátu. V samotnej oprave druhého výroku išlo o to, že 100 miliónov (ako dobrý dôvod na to, aby sa niekto snažil zdiskreditovať vedenie tajnej služby) je nepravdivý údaj, s ktorým žalobca nemal nič spoločné, preto sa v oprave použilo slovné spojenie, že nemal obchodný dôvod na diskreditáciu, pretože suma 100 miliónov nie je nič iné iba kvantifikácia obchodného dôvodu. Moderátor získanie takejto sumy doslovne priradil k žalobcovi. Vo vzťahu k tretiemu zamietnutému výroku požadovanej opravy uviedol, že súd nesprávne prihliadol na svedecké výpovede nedôveryhodných svedkov (svedok J. odpovede čítal z papiera, W.. B. pri výsluchu zavádzal ohľadom obdobia, kedy malo byť trestné stíhanie vedené a v otázke počtu skutkov). Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, podľa ktorého ak je nepravdivý údaj súčasťou otázky už ho nemožno považovať za nepravdivý alebo pravdu skresľujúci. Tento názor súdu nemá podľa žalobcu oporu v zákone ani v relevantnej judikatúre. Zastával názor, že súd zamietol žalobu pre svoj subjektívny názor na formuláciu textu znenia opravy, čo nemožno považovať za spravodlivé a zabraňuje to realizácií práva na opravu vo vzťahu k spravodajskej televízií. 6. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že žalovaný nikdy neodvysielal vyjadrenie, že žalobca alebo jeho brat mali byť v nejakom obchodnoprávnom vzťahu s Ministerstvom obrany SR, hovorilo sa len o firmách, resp. právnických osobách. V rámci konania bola pritom listom MO SR zo dňa 13.02.2014 preukázaná pravdivosť informácie o uzavretí zmlúv medzi Ministerstvom obrany SR a firmami, v ktorých vystupoval I. C., resp. iný príbuzný žalobcu v období od júla 2010 do augusta 2012. Existencia obchodnoprávneho vzťahu medzi subjektmi, v ktorých figurovali aj rodinní príslušníci žalobcu s Ministerstvom obrany SR, resp. Vojenskou spravodajskou službou bola potvrdená aj výrokmi ministra obrany SR I.. C. N. na tlačovej konferencii dňa XX.XX.XXXX. Pri druhom výroku opravy k odvysielaniu informácie o danosti dôvodu diskreditovať osoby z vojenských spravodajských služieb vôbec nedošlo. V otázke moderátora: „ Nezdá sa vám tých 100 miliónov korún ako dobrý dôvod na to, aby sa niekto snažil zdiskreditovať súčasné vedenie Vojenskej tajnej služby ?“ sa vôbec nespomínal žalobca a ani z bezprostredne diskutovaných otázok sa nedá jednoznačne vydedukovať, že pod pojmom „niekto“ sa myslel žalobca. Právo žiadať opravu zákon priznáva len v prípade, ak spomínanú osobu možno na základe údaja presne určiť. Avšak pravdivosť alebo nepravdivosť vnútorných pohnútok a subjektívnych motívov nemôže byť objektívne preukázaná. K tretiemu výroku opravy uviedol, že takúto informáciu, resp. jej opak nikdy neodvysielal. Pravdivosť údaja o trestnom oznámení na žalobcu bola preukázané správou MV SR zo dňa 05.03.2014, ktorá nie je vyvrátená ich skoršou správou zo dňa 19.12.2013. Napokon zastával názor, že žaloba nebola zamietnutá pre subjektívny názor súdu na formuláciu textu opravy, ale z dôvodu, že žalobca žiadal opravu informácií, ktoré odvysielané neboli, vo vzťahu k osobám, ktoré neboli aktívne legitimované a najmä z dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu pravdivosti ním tvrdených informácií tak, ako ich požadoval odvysielať v petite žaloby. Naopak, žalovaný preukázal, že informácie odvysielané v dotknutej relácií neboli nepravdivé. 7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 470 ods. 1, § 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. 8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil zodpovedajúce skutkové a na ne nadväzujúce právne závery o neopodstatnenosti žaloby, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje ( § 387 ods. 2 CSP ). 9. K odvolacím námietkam žalobcu možno uviesť, že súd je viazaný požadovaným znením opravy, nie je oprávnený vykonávať do jeho formulácie akékoľvek zásahy, ktoré by napr. zužovali alebo rozširovali okruh osôb, ktorých sa požadovaný opravovaný údaj týka. Preto pokiaľ žalobca v prvom výroku žiadal uverejnenie opravy tak, že on ani jeho brat I. C. neboli v obchodnoprávnom vzťahu s MO SR a z tohto titulu nemali žiaden príjem, nebolo možno oprave vyhovieť. Ako správne uzavrel i súd prvej inštancie, žalobca v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 zák. č. 195/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii požadoval opravu i za brata I. C., ktorý však žalobu nepodal. Žiadosť o uverejnenie opravy je oprávnená podať len tá osoba, ktorej sa nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj týka. Keďže I. C. nebol žalobcom, súd pre viazanosť navrhovaným znením opravy nemohol prvému výroku vyhovieť. Okrem toho v relácií sa neuvádzalo, že žalobca alebo jeho brat boli v obchodnoprávnom vzťahu s MO SR. Z diskusie vyplynulo, že sa hovorí o firmách, v ktorých „figuroval“ žalobcov brat I.. 10. Pokiaľ ide o druhý požadovaný výrok opravy, súd prvej inštancie celkom správne dospel k záveru, že nebol odvysielaný protichodný údaj k požadovanej oprave o tom, že žalobca nemal obchodný dôvod zdiskreditovať osoby z vojenských služieb. Úmysly žalobcu, resp. jeho vnútorná motivácia, či má alebo nemá dôvod zdiskreditovať osoby z vojenských spravodajských služieb nie sú preukázateľné. Motív, resp. pohnútka konania fyzickej osoby nepodliehajú skúmaniu ani v režime posudzovania platnosti právnych úkonov. Objektívne nemôžu byť poznateľné a preukazovateľné, teda údaje o motívoch konania osôb nemožno považovať za nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Z logiky veci vyplýva, že za takýto údaj možno považovať len údaj, pri ktorom prichádza do úvahy možnosť preukázania jeho pravdivosti ( porovnaj § 21 ods. 9 písm. d/ zákona ). Z rovnakých dôvodov žalobca v konaní nemôže preukázať, že nemal motív na diskreditáciu. 11. Pokiaľ ide o tretí výrok opravy, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný netvrdil, že voči žalobcovi boli uskutočnené úkony orgánov činných v trestnom konaní, ako to požadoval žalobca v oprave; bola odvysielaná informácia o podaní oznámenia o podozrení zo spáchania trestnej činnosti žalobcom, ktorú pravdivosť preukázalo vyjadrenie MV SR zo dňa 05.03.2014, voči ktorému však oprava nesmeruje. 12. Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom o tom, že žaloba je neopodstatnená jednak pre nedostatok aktívnej legitimácie vo vzťahu k prvému výroku opravy, ako aj pre absenciu nepravdivého alebo pravdu skresľujúceho údaja, ktorého sa oprava týka, či už z dôvodu, že takýto údaj nebol odvysielaný (výrok 3 opravy), resp. sa týka skutočností, ktoré za nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj nebolo možné považovať (výrok 2 opravy). 13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ). 14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).