Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/132/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213222244 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213222244.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci navrhovateľky: A. I., nar. X. XX.XXXX, bytom JaE. D. XX, T. M., Y.astúpenej: JUDr. Klára Decsiová, advokátka, so sídlom Radničná 4, Nové Zámky proti odporcovi: B.. X.. J. I., Z.., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, I., o určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.9.2016, č.k. 9C/196/2013-700, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolanie odporcu sa o d m i e t a. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti o zročnom výživnom m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 2.11.2012 do 31.8.2016 vo výške 3 217,67 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v časti o uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 5.9.2016 sa žaloba zamieta. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 170 eur mesačne od 2.11.2012 vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky. Povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 2.11.2012 do 5.9.2016 vo výške 2 562,67 eur mu povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 200 eur mesačne splatných k 15. dňu toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, pričom v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane splatným celý záväzok. Vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 2, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že splnenie základnej podmienky, a to existencie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke nebolo medzi účastníkmi sporné; navrhovateľka bola v čase podania návrhu na začatie konania študentkou denného štúdia na vysokej škole a plnohodnotne sa pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Vzal do úvahy, že navrhovateľka má okrem základných výdavkov aj zvýšené výdavky spojené so štúdiom (nákup a fotenie študijnej literatúry a materiálov a pod.), zvýšené výdavky na základné životné komodity (oblečenie a strava) spojené s jej fyzickým rozvojom, zvýšené výdavky v súvislosti s trávením voľného času a pestovaním záľub a tiež v spojení s určitými zdravotnými komplikáciami (nákup špecializovaných liekov, absolvovanie liečebných pobytov). Do príjmov navrhovateľky nezahrnul motivačné štipendium, ktorého je poberateľkou, nakoľko jeho zmysel je založený na podpore snahy študenta o dosahovanie čo najlepších výsledkov a jeho zaradením do položiek zohľadňujúcich výšku výživného, by došlo k strate jeho účelu. Naopak, prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka je poberateľkou sociálneho štipendia (od 1.2.2015 do 30.6.2015 vo výške 165 eur a od 1.9.2015 do 30.6.2016 vo výške 175 eur). V súvislosti s tvrdením odporcu o údajne drzom správaní navrhovateľky spočívajúcom v neodpovedaní mu na správy a dopyty a nestretávanie sa s ním, súd napriek tomu, že navrhovateľka uvedené konanie nepoprela, vzal do úvahy celkový kontext rodinných vzťahov a vyvodil, že správanie navrhovateľky nemožno hodnotiť vyslovene negatívne a v jej neprospech, najmä ak svojou intenzitou nedosahuje konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pri vyčíslení odôvodnených potrieb navrhovateľky vychádzal z jej vyčíslenia, v ktorom uvádzala ako mesačné výdavky sumu 527 eur, ktorú považoval za primeranú (vzhľadom na jednotlivé položky výdavkov). Z vykonaného dokazovania zistil, že príjmy oboch rodičov navrhovateľky sú nadštandardné a obaja majú možnosť plnohodnotne sa spolupodieľať na výžive navrhovateľky. Pri skúmaní majetkových pomerov otca navrhovateľky konštatoval, že disponuje pomerne vysokou mzdou, do jeho príjmov však nemohol zaradiť vyplatené vyúčtovania výdavkov za pracovné cesty (ide o účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov súvisiacich s pracovnými cestami). Nevzal do úvahy jeho tvrdenia o dlhoch a pôžičkách, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal, na druhej strane prihliadol na výdavok odporcu vynaložený na splátky hypotéky viazanej na rodinný dom v T. M.obe, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľky. Vyvodil, že odporca musí disponovať ďalšími finančnými prostriedkami (keďže vynaloží takmer celú mesačnú mzdu na splátku hypotéky), o čom svedčí napr. výplata 18 120,23 eur zo spoločnosti Tatra Asset Management, správ. spol., a.s.; zároveň konštatoval, že odporca má voči X. X. právoplatný exekučný titul na vyplatenie sumy 33 000 eur. Prihliadol na existenciu vyživovacej povinnosti na dcéru A. do júla 2015 a dcéru D. (pretrváva). Vo vzťahu k matke navrhovateľky konštatoval nadštandardné majetkové pomery, keď ako fyzická osoba aj ako podnikateľka disponovala ziskom, z ktorého mohla uspokojovať potreby svojich detí. Tvrdenia odporcu o zatajovaných príjmoch matky a o príživníckom spôsobe života považoval za nepreukázané, ktoré nemali oporu vo vykonanom dokazovaní (preto ďalšie návrhy odporcu na vykonanie dokazovania zamietol). Sumu výživného 170 eur, platením ktorej zaviazal odporcu, vygeneroval tak, že vzhľadom na existenciu rovnakej vyživovacej povinnosti oboch rodičov, aritmeticky rozdelil sumu odôvodnených výdavkov navrhovateľky na polovicu, čím by pripadla každému rodičovi vyživovacia povinnosť v sume 263,50 eur. U odporcu však znížil túto povinnosť s prihliadnutím na platenie splátok hypotéky a výživného na ďalšie dve deti a s prihliadnutím na poberanie sociálneho štipendia navrhovateľkou ako aj na to, že odporcovi skončila vyživovacia povinnosť voči dcére A. vo výške 150 eur mesačne v lete 2015. Nakoľko zánik tejto povinnosti sa približne prelína so vznikom nároku navrhovateľky na sociálne štipendium, nemenil výšku priznaného výživného a ponechal túto v rovnakej výške po celú dobu trvania vyživovacej povinnosti. Zročné výživné v čase od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku činilo sumu 7 814,33 eur (45 mesiacov x 170 eur = 7 650 eur + alikvotná časť za mesiac november 2012 za 29 dní, t.j. 164,33 eur), pričom od tejto sumy odpočítal už zaplatenú časť výživného vo výške 5 251,66 eur, t.j. zaviazal odporcu na zaplatenie zročného výživného v sume 2 562,67 eur v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, a to v časti, ktorou súd rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 2.11.2012 do 5.9.2016 v sume 2 562,67 eur povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 200 eur a v časti, ktorou súd vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že uloží odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 330 eur mesačne od 2.11.2012, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, prizná navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 2.11.2012 do 5.9.2016 a náhradu trov konania alebo rozsudok v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasila s výpočtom zročného výživného a podľa jej názoru mala byť správna suma za obdobie od 2.11.2012 do 5.9.2016 vo výške 3 217,66 eur, ktorú vypočítala ako celkovú sumu 7 814,33 eur (45 mesiacov a 29 dní x 170 eur) mínus zaplatená suma od 2.11.2012 do 5.9.2016 vo výške 4 596,67 eur (45 mesiacov a 29 dní x 100 eur). Rovnako nesúhlasila s výškou mesačného výživného, nakoľko z odporcom vyčíslených mesačných výdavkov vyplýva, že žije nadštandardne (mesačné výdavky reprezentačné večere, na dopravu), pričom osobné motorové vozidlá patriace obom rodičom navrhovateľky využíva výlučne odporca, jeho životná úroveň je minimálne dvojnásobne vyššia ako životná úroveň navrhovateľky (dovolenky pri mori). Namietala záver súdu prvej inštancie o tom, že obaja rodičia sa majú rovnako podieľať na výžive navrhovateľky, keď nie je zrejmé, z akých dôkazov súd pri hodnotení majetkových pomerov matky navrhovateľky vychádzal a považoval jej príjmy za nadštandardné. Poukázala na to, že z daňových priznaní matky za jednotlivé roky vyplýva, že jej mesačný príjem sa v období od 2.11.2012 do 5.9.2016 pohyboval v rozmedzí od 330 eur do 550 eur, pričom matka živí ešte ďalšie štyri osoby (syn je zamestnaný a v poslednej dobe sa zdržuje v rodinnom dome v T. M., dcéra A. je v súčasnosti nezamestnaná, A. študuje na vysokej škole a maloletá D. je študentkou gymnázia). Podľa jej názoru mal súd prvej inštancie prihliadnuť na príjmy odporcu vo forme diét z T., ktorých výška dosahovala sumu ročného zárobku odporcu ako vysokoškolského pedagóga a zohľadniť ich ako benefity určujúce jeho životnú úroveň ako aj na jeho nadštandardné príjmy (podielové listy TAM-DEF, stavebné sporenie Wüstenrot). Na základe uvedeného vyvodila, že súd prvej inštancie mal odporcu zaviazať prispievať na výživu navrhovateľky vo vyššom pomere než len polovicou nákladov na výživu. Nesúhlasila s tým, aby boli splátky hypotéky uznané ako oprávnený výdavok odporcu, nakoľko aj keď je hypotéka viazaná na rodinný dom v T.J. M., z poskytnutého úveru boli kúpené záhrady v S. A., pričom nehnuteľnosti ako aj hypotéka vo vlastníctve rodičov navrhovateľky už mohli byť vysporiadané v rámci dohody, ktorú však nebolo možné dosiahnuť. V súvislosti so sumou 6 000 eur, ohľadom ktorej mala matka navrhovateľky vykonať prevody v období od 29.5.2012 do 6.6.2012, z tejto sumy použila v prospech všetkých spoločných detí sumu 2 879,56 eur, o čom predložila do súdneho spisu prehľad. Pokiaľ ide o spolupodieľanie sa odporcu na osobnej starostlivosti o navrhovateľku, pripomenula, že voči odporcovi sa vedie trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby s tým, že v rámci trestného konania bola u odporcu zistená zmiešaná porucha osobnosti a u navrhovateľky bolo preukázané, že vykazuje niektoré znaky syndrómu týranej osoby, t.j. doterajšie správanie odporcu voči navrhovateľke zapríčinilo súčasné správanie sa navrhovateľky voči nemu, keď po stretnutí s ním mala vždy zdravotné problémy. Ďalej uviedla, že určenie výživného s prihliadnutím na výšku sociálneho štipendia nemá oporu v zákone, nakoľko sociálne štipendium bolo priznané vzhľadom na príjmy spoločne posudzovaných osôb, v ktorom bolo zohľadnené už aj výživné platené odporcom podľa predbežného opatrenia (v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp.zn. 16C/47/2013). Zároveň upozornila, že rozhodnutím Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 5.10.2016 jej nebolo priznané sociálne štipendium, preto je toho názoru, že priznanie vyššieho výživného by bolo dôvodné minimálne od 2.11.2012 do 1.2.2015 a od júla 2016. 4. Proti rozhodnutiu podal odvolanie aj odporca z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal dostatočné dokazovanie vo veci. Namietal, že súd mal povinnosť preskúmať a zisťovať ďalšie okolnosti potrebné na rozhodnutie v súvislosti so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi matky navrhovateľky, nevzal do úvahy zamestnanecký pomer matky navrhovateľky, odignoroval jeho žiadosť preskúmať presuny tisícov eur matkou navrhovateľky na jej účet v daňovom raji v D.. Ďalej uviedol, že pre nedostatok času predložil svoje vyjadrenie v rámci súdneho konania až dňa 5.9.2016. Nesúhlasil s určenou výškou výživného vzhľadom na jeho mesačný príjem cca 1 300 eur, z ktorého už deväť rokov hradí mesačné splátky hypotéky vo výške 1 020 eur až 1 200 eur. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom navrhol určiť výšku výživného na sumu 100 eur mesačne. V doplnení odvolania uviedol tvrdenia ohľadom konania matky navrhovateľky smerujúce k ovládnutiu celého rodinného domu, manipulovaniu detí proti nemu a pod. V ďalšom namietal nedostatočné zistenie majetkových pomerov matky navrhovateľky zo strany súdu. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o jeho snahe predlžovať konanie a o neposkytnutí primeranej súčinnosti, čo považoval za neopodstatnené, neprofesionálne a hraničiace s osobnou zaujatosťou sudkyne voči nemu. Namietal tiež výdavky deklarované navrhovateľkou a považoval ich za nepreukázané. 5. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.2.2017, v ktorom uviedla, že odporcom podané odvolanie považuje za nedôvodné, založené na nepravdivých tvrdeniach, dohadoch a výmysloch. Vzhľadom na to, že odporca vo svojom odvolaní a jeho doplnení neuviedol žiadne relevantné dôvody, tieto súd založené na nepravdivých tvrdeniach, navrhla, aby súd jeho odvolanie v plnom rozsahu zamietol. 6. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa § 65, § 66 v spojení s § 395 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu bolo podané oneskorene. 8. Podľa § 121 ods. 1 C.s.p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. 9. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 10. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 11. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 12. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odporcovi bol napadnutý rozsudok doručený do vlastných rúk dňa 9.12.2016. Odporca podal proti rozsudku odvolanie, a to elektronicky (e-mailom) bez zaručeného elektronického podpisu dňa 28.12.2016 o 0.06 hod.. Keďže rozsudok napadnutý odvolaním bol odporcovi riadne doručený dňa 9.12.2016, zákonná 15 dňová lehota na podanie odvolania mu začala plynúť dňa 10.12.2016 a posledným dňom na podanie odvolania bol deň 27.12.2016 (posledný najbližší nasledujúci pracovný deň, keďže koniec lehoty pripadol na sobotu 24.12.2016, nasledovala nedeľa 25.12.2016 a pondelok - štátny sviatok 26.12.2016). Pokiaľ odporca podal odvolanie proti rozsudku dňa 28.12.2016, podal ho po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. oneskorene. 14. Z uvedených dôvodov, keď tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, odvolací súd odvolanie odporcu podľa § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol. 15. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania je vzťah dcéra - otec, pričom navrhovateľka je plnoletá a od 4.9.2012 študuje v dennej forme štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Q. D. K. I.. Z obsahu súdneho spisu ako aj z pripojených spisov vyplýva, že vo vzťahu k tomuto konaniu sa na Okresnom súde Pezinok viedlo konanie o rozvod manželstva medzi odporcom a matkou navrhovateľky a o úpravu práv a povinností po rozvode k maloletej A. (navrhovateľke) a k maloletej D., začaté dňa 13.4.2012, v rámci ktorého bol vydaný rozsudok Okresným súdom Pezinok zo dňa 13.11.2013, č.k. 9P/75/2012, v ktorom (okrem iného) zastavil konanie voči A. I., nakoľko splnoletnela. Ďalej Okresným súdom Pezinok bola uznesením zo dňa 11.5.2012, č.k. 9P/75/2012-65 odporcovi uložená povinnosť predbežne prispievať na výživu navrhovateľky sumou 84,61 eur k rukám matky navrhovateľky, následne Krajský súd v Bratislave toto uznesenie zmenil uznesením zo dňa 17.1.2012, č.k. 11CoP/616/2012 v časti výšky výživného na sumu 100 eur k rukám navrhovateľky (nakoľko splnoletnela). Ďalšie konanie o úpravu práv a povinností do rozvodu vo vzťahu k maloletej A. a maloletej D. (začaté dňa 30.7.2012) prebiehalo na Okresnom súde Pezinok, v rámci ktorého bol vydaný rozsudok dňa 20.5.2016, č.k. 11P/197/2013-957, v ktorom súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť titulom vyživovacej povinnosti voči už plnoletej A. sumu 245,16 eur za obdobie od 30.7.2012 do 7.10.2012. 16. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.). Po preskúmaní veci, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné. 17. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní navrhovateľky rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. a zák.č. 161/2015 Z.z. 18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 20. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 28. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 30. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 31. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak pre potreby určenia výživného na plnoletú navrhovateľku skúmal a posudzoval možnosti a schopnosti rodičov navrhovateľky, ich celkové príjmové a majetkové pomery, a to vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky. Pri vyhodnotení nároku navrhovateľky pritom aplikoval relevantné zákonné pravidlá vzťahujúce sa na určenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Vykonaným dokazovaním mal pritom preukázané nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky, ako aj príjmy oboch rodičov, ustálenie výšky ktorých riadne odôvodnil. Odvolací súd pri určení výživného sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o existencii povinnosti oboch rodičov prispievať na výživu navrhovateľky ako aj s ustálením výšky výdavkov navrhovateľky, z ktorých by pripadla každému z rodičov povinnosť hradiť 263,50 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bolo možné zohľadniť vo vzťahu k výdavkom odporcu výživné na ďalšie dieťa (dcéru A.X. W. D.) a čiastočne aj prihliadnuť na platenie splátok hypotéky odporcom, i keď nie v plnom rozsahu, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu ide o výdavky, ktoré sa týkajú bezpodielového spoluvlastníctva manželov - rodičov navrhovateľky; usporiadanie vlastníctva je vecou bývalých manželov a nemôže mať v celom rozsahu vplyv na výšku výživného (možno ho zohľadniť iba v určitej miere, nakoľko je povinnosťou oboch rodičov usporiadať si svoje majetkové vzťahy tak, aby dostatočným spôsobom prispievali na výživu svojich detí). Napriek uvedenému, odvolací súd mal za to, že vzhľadom na ďalšie vyživovacie povinnosti odporcu a časť jeho výdavkov vo forme splátok hypotéky bolo výživné určené vo výške 170 eur primerané k možnostiam a schopnostiam odporcu, keď okrem výdavkov nevyhnutných pre bežný život mal odporca výdavky v súvislosti s platením výživného na dcéry (A., D. W. A.). V súvislosti so zmenou pomerov na strane odporcu, ktorému skončila v júli 2015 vyživovacia povinnosť voči dcére A. (150 eur) sa odvolací súd priklonil k záveru prezentovanému súdom prvej inštancie, na základe ktorého prihliadol na poberanie sociálneho štipendia navrhovateľkou práve v období, keď došlo k zmene pomerov na strane odporcu (čo by inak odôvodňovalo zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke). Odvolací súd namietanú skutočnosť, na základe ktorej došlo k opätovnej zmene pomerov, tentokrát na strane navrhovateľky, ktorej nebolo priznané sociálne štipendium, ktorá skutočnosť v spojení s ukončením vyživovacej povinnosti odporcu voči dcére A. by inak odôvodňovala zvýšenie výživného voči navrhovateľke, a to od 1.7.2016, odkedy sociálne štipendium nepoberá, nevyhodnotil v prospech navrhovateľky, a to s ohľadom na pretrvávajúcu dlhodobú starostlivosť odporcu spojenú so zachovaním bývania navrhovateľky (najmä vo forme platenia splátok hypotéky výlučne odporcom), ktorá skutočnosť nebola doposiaľ v konaní dostatočným spôsobom zohľadnená a bez zreteľa na ktorú by výživné vo vyššej miere nebolo vo vzťahu k odporcovi primerané a s ohľadom na jeho možnosti a schopnosti nie likvidačné. 32. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti určenia výživného (s konštatovaním správnosti určenia výživného vo výške 170 eur mesačne) a rovnako aj v časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v súlade s § 52 C.m.p., keď v osobitnej časti o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb nie je ustanovené inak a v prejednávanej veci nebol dôvod na použitie § 55 C.m.p. Navrhovateľka v odvolaní ani neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné pri rozhodovaní o trovách konania použiť výnimku z uplatnenia § 52 C.m.p. 33. Pokiaľ ide o zročné výživné, odvolací súd prisvedčil argumentácii navrhovateľky o tom, že do zročného výživného boli nesprávne započítané sumy už zaplateného výživného odporcom, a to platby, ktoré boli pripísané na účet matky navrhovateľky, t.j. do zročného výživného bolo potrebné započítať iba platby vykonané odporcom v prospech navrhovateľky titulom výživného, ktoré v danom prípade predstavovali platby vo výške 100 eur (výživné určené predbežným opatrením). Zároveň je potrebné konštatovať, že pri výpočte zročného výživného je nutné obdobie, za ktoré sa vypočíta, ohraničiť s ohľadom na platenie výživného do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Uvedené znamená, že zročné výživné sa v prípade vyhlásenia rozhodnutia súdu do 15. dňa v mesiaci vypočíta k obdobiu do konca predchádzajúceho mesiaca (v danom prípade do 31.8.2016) a nezaráta sa alikvótna časť mesiaca, v ktorom súd rozhoduje, nakoľko by došlo k duplicitnému hradeniu výživného za tieto dni. Odvolací súd vychádzajúc z prehľadu platieb predloženého navrhovateľkou (odporca v tomto smere nereagoval) a jej tvrdení počas odvolacieho konania započítal (na rozdiel od súdu prvej inštancie) výhradne iba platby, ktoré vykonal odporca v rozhodnom období (od 2.11.2012 do 31.8.2016) na účet navrhovateľky (mesačne 100 eur na základe nariadeného predbežného opatrenia), čo predstavuje sumu 4 596,66 eur (uhradená alikvótna čiastka za 29 dní v novembri 2012 zo sumy 100 eur, t.j. 96,66 eur a za obdobie od 12/2012 do 8/2016 v sume 4 500 eur, t.j 45 mesiacov x 100 eur). Vzhľadom k tomu, že celková suma zročného výživného predstavuje čiastku 7 814,33 eur (za 29 dní novembra 2012 v sume 164,33 eur a za obdobie od 12/2012 do 8/2016 v sume 7 650 eur), bolo potrebné od tejto sumy odpočítať už zaplatené výživné vo výške 4 596,66 eur. Povinnosť odporcu uhradiť zročné výživné je potom vo výške 3 217,67 eur. Pokiaľ ide o splatnosť zročného výživného, odvolací súd mal za to, že nie je odôvodnené povoliť odporcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach, a to vzhľadom na dlhší časový úsek od začatia konania, v rámci ktorého mal možnosť predpokladať úhradu zročného výživného svojej dcére a s dostatočným predstihom sa na uvedenú skutočnosť pripraviť. Odvolací súd z uvedeného dôvodu uložil odporcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 34. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti uloženej povinnosti odporcu platiť zročné výživné tak, že zročné výživné za obdobie od 2.11.2012 do 31.8.2016 vo výške 3 217,67 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v časti uloženia povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 1.9.2016 do 5.9.2016 žalobu zamietol. 35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď v osobitnej časti o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb nie je ustanovené inak a nebol dôvod pre použitie § 55 C.m.p.. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).