KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 11. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoPr/9/2017 z 19. 11. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2018, sp. zn. 5CoPr/9/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1213226914.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/9/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213226914
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213226914.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: S. H., X.. XX.XX.XXXX,
L. F., H. Č.. X, zastúpeného JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Wolkrova
41, proti žalovanému: ISS Facility Services spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Dúbravská cesta č. 14,
IČO: 31 345 212, zastúpeného Matejka Friedmannová s.r.o. so sídlom v Bratislave, Svätoplukova č. 28,
o určenie pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 18. januára 2017 č. k. 16Cpr/5/2013-242, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca bol ku dňu 29.01.2012, kedy došlo k
úrazu pri plnení pracovných povinností, v pracovnom pomere u žalovaného. Žalobcovi priznal náhradu
trov konania.
2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný nemal v úmysle žalobcu zamestnávať
len príležitostne, v zmysle uzavretej dohody o pracovnej činnosti. Ako právnická osoba so sídlom v
Bratislave má v predmete činnosti aj agendu dočasného zamestnávania, v uzavretej dohode bolo ako
miesto výkonu práce uvedené Košice, areál U. S. Steel, kde žalobca vykonával čistiace a manipulačné
práce. Žalobca teda pracoval u užívateľského zamestnávateľa, čo vyplýva i z protokolu inšpektorátu
práce i z výpovede svedkyne H.. R., podľa ktorej žalovaný má s touto spoločnosťou uzavretú rámcovú
zmluvu. Predpokladom dočasného pridelenia zamestnanca na výkon práce k inej právnickej alebo
fyzickej osobe je podľa § 58 ods. 1 Zák. práce existencia pracovného pomeru. Podľa záverov súdu
teda medzi žalobcom a žalovaným v čase pracovného úrazu existoval pracovnoprávny vzťah. V prípade
neplatnej dohody o pracovnej činnosti, ktorá sa má uzatvárať len výnimočne, je potrebné posúdiť, či
nevznikol pracovný pomer, teda k čomu v skutočnosti smeroval prejav vôle účastníkov. Žalobca ako
slabšia strana podľa názoru súdu nemala vedomosť o dôsledkoch uzavretia dohody o pracovnej činnosti,
išlo mu najmä o získanie práce. Na druhej strane žalovaný, ktorý vykonával svoju činnosť od roku 2004,
si bol vedomý zákonného limitu pracovných hodín pri dohodách o pracovnej činnosti, ako aj skutočnosti,
že maximálny počet odpracovaných hodín dodržaný nebude. Z písomnej dohody je zrejmé, o aký druh
práce malo ísť, bolo dojednané aj miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, ako aj mzdové podmienky,
preto boli podľa § 43 ods. 1 Zák. práce dojednané všetky podstatné náležitosti pracovnej zmluvy.
3. Naliehavý právny záujem na určení je daný s poukazom na rozdielnosť nárokov zamestnanca v
súvislosti s pracovným úrazom; pri uzavretí dohody o pracovnej činnosti zamestnávateľ za zamestnanca
uhrádza len úrazové a garančné poistenie.



4. Súd neprihliadol na obranu žalovaného o tom, že pracovný pomer nevznikol, ani na tvrdený dôvod
vyplatenia mzdy vo vyššom, než v dohodnutom rozsahu (vyplatenie odmien). Žalovaným predložený
dôkaz o evidencii dochádzky považoval za nedôveryhodný, rozporný s protokolom o vyšetrení príčin
pracovného úrazu zo dňa 29.01.2012 o 13.30 hod., teda v čase, keď podľa žalovaným predloženého
výkazu mala zmena trvať len v čase od 6.30 hod. do 13.00 hod. V čase od 01.01.2012 do 29.01.2012
podľa žalobcu došlo k odpracovaniu spolu trinástich zmien, čo predstavovalo 146 hodín a 15 minút.
Žalobcom tvrdený rozpis zmien potvrdili i svedkovia K. Y. C. Z. X., ktorí pracovali na tom istom pracovisku.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Domáhal sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby.
Zastával názor, že žalobca v konaní nepreukázal, že u neho odpracoval tvrdený počet hodín, presahujúci
zákonný limit pri dohode o pracovnej činnosti. Zopakoval svoju obranu o tom, že v mesiaci január 2012
žalobca odpracoval len 40 hodín a súdu vyčítal, že nesprávne vychádzal zo žalobcom predloženého
rozpisu, namiesto výpisu z dochádzky, ktorý predložil. Namietal tiež záver súdu prvej inštancie o
existencii pracovného pomeru, keďže mal byť agentúrou dočasného zamestnávania. Rámcová zmluva
medzi ním a U. S. Steel nebola dohodou o dočasnom pridelení podľa § 58a ods. 2 Zák. práce.
Pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy nevznikol, keď okrem iného v dohode o pracovnej
činnosti nie je uvedený deň nástupu do práce, rozvrhnutie pracovného času a výmera dovolenky podľa
§ 43 ods. 1, písm. a) a c) Zák. práce. Žalobcovi bola vyplatená nenárokovateľná zložka odmeny ako
fakultatívne plnenie zamestnávateľa, bez naviazanosti na odpracovaný čas.
6. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že pri dojednanej brutto
odmene za hodinu práce vo výške 3,- € by odmena podľa tvrdení žalovaného bola maximálne vo výške
120 € za mesiac, žalobcovi však bola vyplatená mzda vo výške 413 €. Na takúto vysokú odmenu musel
žalobca v predmetnom mesiaci odpracovať viac ako 140 hodín práce, čo potvrdil i svedok K. Y., ktorý
uviedol, že pracoval u žalovaného 12 hodín denne i žalovaným navrhnutý svedok Z. X., ktorý rovnako
dosiahol zárobok vo výške 450 € mesačne.
7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v nich vymedzených (§ 379 a
§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené.
8. Podľa § 228a ods. 1 Zák. práce na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú
činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom sporovými stranami, dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, skutkové závery zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu, z ktorého súd prvej inštancie vyvodil i zodpovedajúce právne závery.
9. Z dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 30.12.2011 dohodu
o pracovnej činnosti na dobu jedného roka, na základe ktorej v mesiaci január 2012, až do dňa úrazu
dňa 29.01., vykonával čistiace a manipulačné práce v areáli U. S. Steel, prevádzka rúrovňa. Rovnako je
nesporné, že za mesiac január 2012 bola žalobcovi vyplatená odmena vo vyššom, než v dojednanom
rozsahu.
10. Za tohto stavu súd prvej inštancie i s prihliadnutím na výsluchy svedkov K. Y. C. Z. X. o skutočnom
rozsahu pracovných zmien (v zhode so žalobcom predloženým rozpisom zmien), dospel k správnemu
záveru o tom, že žalobca, hoci uzatvoril so žalovaným dohodu o pracovnej činnosti, v mesiaci január
pracoval dlhšie, než je Zákonníkom práce povolený maximálny rozsah pracovnej činnosti pri tomto
type dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Žalovaný teda hoci mal záujem o
výkon práce zodpovedajúci pracovnému pomeru, uzatváral so zamestnancami preň výhodnejšie dohody
o pracovnej činnosti, v dôsledku čoho získal pre seba nenáležitú výhodu, spočívajúcu v oklieštení
svojich povinností ako zamestnávateľa a v oklieštení práv zamestnancov (dovolenka na zotavenie,
prekážky v práci, ukončenie pracovnoprávneho vzťahu, rozsah odvodových povinností zamestnávateľa,
nároky na dávky sociálneho poistenia a pod.). Tvrdenie žalovaného, že vyplatená mzda nad dojednaný
rozsah predstavuje odmenu za mimoriadne plnenie úloh, súd prvej inštancie správne považoval za
účelové, v rozpore s výpoveďami svedkov o rozsahu odpracovaných zmien a napokon i nelogické
a nepravdepodobné, aby už v prvom mesiaci bola zamestnancovi vyplatená mimoriadna odmena v
rozsahu trojnásobne prevyšujúcom odmenu za vykonanú prácu.
11. Ak teda žalobca pracoval pre žalovaného viac ako 10 hodín týždenne, súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru o tom, že medzi stranami sporu ku dňu pracovného úrazu existoval pracovnoprávny
vzťah. Zákonník práce nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nesankcionuje jej neplatnosťou
(§ 43 a § 17 ods. 2 Zák. práce), pracovný pomer bol preto založený neformálnou pracovnou zmluvou,
pričom medzi stranami nebolo sporné, že ide o pracovný pomer na dobu určitú od 1.1.2012 do
31.12.2012, s miestom výkonu práce v Košiciach, druh práce čistiace a manipulačné práce s dojednanou
odmenou tak, ako bolo uvedené v písomnej dohode. Nebol sporným ani deň nástupu, keďže žalobca
pracoval u žalovaného v priebehu mesiaca január podľa rozpisu predáka.



12. Fingovanie dohody podľa § 223 a nasl. Zák. práce pre rozpor s čl. 1 a 2 základných zásad, z ktorých
vychádza Zákonník práce, nemôže byť priznaná ochrana.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).
14. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1213226914)

  1. 18. 1. 2017Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 16Cpr/5/2013 z 18. 1. 2017potvrdené
  2. 19. 11. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoPr/9/2017 z 19. 11. 2018 (toto rozhodnutie)
  3. 19. 11. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoPr/9/2017 z 19. 11. 2018