Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/168/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213231059 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213231059.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., ul. Pri Rajčianke č. 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej: V. A., Z.. XX. XX. XXXX, B. R.. Na X. Č.. XX/XX, B., o zaplatenie istiny 1.490,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. februára 2015, č. k. 14C/112/2014 - 70, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.490,11 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28. 12. 2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 89 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 190,03 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 46 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 51, § 488, § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 291/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a vecne dôvodnosťou podanej žaloby, nakoľko žalovaná ako odberateľka elektrickej energie na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 22. 11. 2007, v znení prílohy č. 1 zo dňa 11. 01. 2008, zodpovedá za skutočne vzniknutú škodu (vrátane zisťovacieho poplatku) spôsobenú neoprávneným odberom elektriny v dôsledku poškodenia dvoch kusov ciachovaných plomb a vykonaním manipulácie s číselníkom elektromeru na odbernom mieste ČOM: XXXXXXX, V. X. XXX/Muller, XXXXX V. X. s celkovým inštalačným príkonom odberného miesta 10000 W. Poukázal na skutočnosť, že z Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. Z. XXXXXX XXXXXXX/X zo dňa 15. 10. 2012 vyplýva, že boli poškodené 2 ks M53/03 ciachované plomby na elektromere a manipulácia s číselníkom elektromera VT (tarifa sa nedá odčítať), keď uvedené skutočnosti boli zdokumentované pracovníkmi na fotografiách. Uviedol, že z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle a nemožnosti odčítať VT tarifu, došlo k neoprávnenému odberu elektriny v zmysle ust. § 46 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z., kedy je v zmysle ust. § 46 ods. 2 tohto zákona, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu ten, kto elektrinu odoberal, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť celkovú škodu vyčíslenú podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., pri spotrebe 6210 kWh vo výške 1.240,51 eur, ako aj výšku zisťovacieho poplatku v sume 249,60 eur vrátane 20 % DPH, ktorú žalobca uhradil zmluvnej firme v zmysle Čiastkovej zmluvy na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmeny elektromerov na rok 2012 zo dňa 21. 12. 2011, za vykonanie kontroly, montáž nových elektrických hodín a zabezpečenie dokumentácie z odberného miesta. Priznanie úroku z omeškania k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním žalovanej s plnením peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 89 eur a trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 190,03 eur (2 úkony právnej pomoci á 71,37 eur + 2 x režijný paušál á 7,81 eur + 20 % DPH). 2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a navrhla napadnutý rozsudok zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že počas vlastníctva rekreačnej chalupy vo V. X. za uplynulých 7 rokov, nikdy nemala spotrebu elektrickej energie nulovú, ako to tvrdí žalobca, hoci sa bežne stáva, najmä v zimnom období, že na chalupu sa 3 až 4 mesiace nejde a elektrina sa vôbec nepoužíva, čiže je vypnutá. Namietla, že žiadny neoprávnený odber sa na odbernom mieste nevykonal s tým, že celý tento podvrh bol iniciovaný od firmy, ktorá jej vyfakturovala sumu 1.497,11 eur a toto nehorázne obvinenie nemôže akceptovať, keďže druhou alternatívou je, že niekto v čase jej neprítomnosti úmyselne poškodil hodiny, nakoľko prístup k nim bol verejný, čo však nevedela ovplyvniť z dôvodu svojej neprítomnosti, pretože nehnuteľnosť je na samote, kde sa ľudia obvykle nepohybujú. Uviedla, že firma, ktorá mala naplánovanú kontrolu kvôli nulovému odberu, ju mala prizvať k tomuto aktu, aby bola pri tom, ako jej menia merač elektriny, keď po jeho výmene za elektronický, má v priemere rovnakú spotrebu ako po iné roky s tým, že síce nerozumie prepočtom distribúcie elektriny a tomu, ako vypočítali únik elektriny na jej chalupe, keďže na kontrolu prišli z dôvodu jej nulovej spotreby, pričom za mesiac mala údajne spotrebovať toľko elektriny, koľko nespotrebovala za 7 rokov. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že nakoľko jej zdôrazňovali, že elektromer musí byť sprístupnený na odpočet meradla, nezamkla ho, a nakoľko bol sprístupnený, niekto hodiny poškodil a vznikla škoda, ktorú má teraz zaplatiť s tým, že po tomto incidente dala vyrobiť dvierka od elektromernej skrinky so zámkom, aby tam nemal nikto prístup bez jej vedomia. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav, riadne na uvedený skutkový stav aplikoval zákonné ustanovenia a následne dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že dal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace so zisteným neoprávneným odberom. Uviedol, že je nepochybné, že na adrese V. X. Č.. XXX, F. bol spôsobený neoprávnený odber elektrickej energie vykonaný tým spôsobom, že na elektromere boli poškodené dve plomby, pričom s číselníkom elektromera bolo taktiež manipulované, v dôsledku čoho sa tarifa nedala odčítať s tým, že v zmysle ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, nakoľko podľa existujúcej právnej úpravy je daná jeho absolútna objektívna zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav, bez možnosti akejkoľvek liberácie, tzn. bez ohľadu na tú skutočnosť, kto takéto neoprávnené napojenie vykonal (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. 03. 2013, sp. zn. 10Co/125/2012), a preto tvrdenie žalovanej, že hodiny niekto úmyselne poškodil v jej neprítomnosti neobstojí a je irelevantné. Poukázal na skutočnosť, že žiadny právny predpis mu neukladá privolať odberateľa alebo inú osobu k zistenému neoprávnenému odberu elektrickej energie, ani skutočnosť, že spoločnosť, ktorá vykonáva pre žalobcu kontroly, má v predtlači záznamu o kontrole vyhradené miesto i pre podpis odberateľa, či iných osôb, bez ďalšieho neznamená, že ak sa tieto osoby kontroly nezúčastnili, je preto kontrola nevierohodná (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/125/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. 06. 2015, sp. zn. 14Co/776/2014). Poukázal na článok 20 ods. 3 Ústavy SR, ktorý hovorí, že vlastníctvo zaväzuje a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Uviedol, že v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré zakladá generálnu prevenciu, je každý povinný počínať si vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám, teda žalovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, bola povinná správať sa a so svojou nehnuteľnosťou disponovať tak, aby ku škodám nedošlo. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu žalovanej, a to existencia protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že jej meradlo bolo poškodené, čím došlo k vzniku škody už len tým, že sa odoberala elektrická energia poškodeným meradlom, keď príčinná súvislosť je preukázaná realizáciou odberu poškodeným meradlom, ktoré bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v konaní riadil ust. § 132 O. s. p., teda dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre vydanie rozhodnutia v predmetnom konaní, čo následne aj odôvodnil. 4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu, ktoré jej bolo doručené dňa 26. 05. 2016, nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. februára 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom. 6. Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobe žalobcu vyhovel, keďže mal preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. 7. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.). 8. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 22. 05. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 1.490,11 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28. 12. 2012 až do zaplatenia, titulom neoprávneného odberu elektriny. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11. 01. 2008 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o dodávke a distribúcii elektrickej energie s číslom odberného miesta (ČOM): XXXXXXX na ulici V. X. Č.. XXX, F. V. H. V. X., keď dňa 15. 10. 2012 zamestnanec SSE - Metrológia, s.r.o. na základe Čiastkovej zmluvy na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov na rok 2012 zo dňa 21. 11. 2011, pod identifikačným číslom XXXXX, vykonal na tomto odbernom mieste kontrolu meradla č. XXXXXXX, ktorou zistil poškodenie ciachovaných plomb na elektromere (2 ks, F.), ako aj manipuláciu s číselníkom elektromera s tým, že VT tarifa sa nedala odčítať a o týchto skutočnostiach spísal Protokol o zistení neoprávneného odbere elektrickej energie č. Z. XXXXXX XXXXXXX/X (č. l. 4 spisu). 10. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že SSE - Metrológia, s.r.o. vykonal kalibráciu meradla č. XXXXXXX, čo potvrdzuje Certifikát o kalibrácii č.: XXX/XX zo dňa 22. 10. 2012, ktorej meradlo vo „V tarif (I)“ nevyhovelo s tým, že stav počítadla pred skúškou V tarif, ako aj po skúške bol nečitateľný, keď aj číselník na I. tarif (VT) bol nečitateľný (rozsypaný) a elektromer mal poškodené overovacie značky. 11. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny je ustanovenie § 46 ods. 1 a 2 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zákon o energetike“), v spojení s vykonávacou vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej „vyhláška“), ktorý právny predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis v ustanovení § 46 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu elektriny určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. 12. Podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona o energetike účinného ku dňu 15. 10. 2012, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. 13. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike účinného ku dňu 15. 10. 2012, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). 14. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. 15. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní. 16. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny. 17. Odvolací súd sa s námietkou žalovanej v odvolaní, že na danom odbernom mieste sa žiadny neoprávnený odber nevykonal, nakoľko niekto hodiny (elektromer) úmyselne v čase jej neprítomnosti poškodil, nestotožnil, pretože ust. § 46 ods. 1 zákona o energetike konkretizuje viacero skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber elektriny, keď v prípade žalovanej ide o neoprávnený odber elektriny určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, teda je založený na objektívnej zodpovednosti žalovanej ako zmluvného odberateľa za škodu, t. j. zodpovedá už len za to, že odoberala elektrinu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. 18. Právne bezvýznamnou je aj námietka žalovanej, ako správne uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, že bolo jeho povinnosťou zabezpečiť prítomnosť žalovanej na naplánovanej kontrole nulového odberu a zároveň jej prítomnosť pri výmene merača elektriny, nakoľko zákon o energetike, ani žiadny iný právny predpis neukladá žalobcovi povinnosť odberateľa elektrickej energie vopred o výkone kontroly meradla informovať, keď na uvedenom závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že na predtlači Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie je vyhradené miesto pre podpis odberateľa, svedka, či dokonca aj polície. 19. Súd v občianskom súdnom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O. s. p. a podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 20. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. V prípade, ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to pre neho za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdil a ktorá ani inak nevyšla v konaní najavo, spravidla ani nebude predmetom dokazovania. 21. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník konania preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov konania je povinný stanovený okruh skutočností preukázať, a ktorého potom pri nesplnení tejto povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 22. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p.). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 23. Z uvedeného výkladu teda vyplýva, že povinnosťou žalobcu (dodávateľ) v konaní bolo preukázať neoprávnený odber elektriny určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, ako i príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom elektriny a vznikom škody na jeho strane, pričom ako vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, žalobca dôkazné bremeno predložením relevantných dôkazov uniesol (Protokol o zistení neoprávneného odbere elektrickej energie /č. l. 4 spisu/, obrazová dokumentácia neoprávneného odberu /č. l. 37 - 39 spisu/, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny /č. l. 52 spisu/, faktúra č. XXXX XXXX XXXXXXXXX /č. l. 3 spisu/, tabuľka odpočtov odberného miesta č. XXXXXXX /č. l. 60/, certifikát o kalibrácii č.: XXX/XX /.č. l. 59 spisu/), a preto súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, keď mal preukázané, že žalovaná bola v období od 16. 09. 2012 do 15. 10. 2012 neoprávnenou odberateľkou elektriny od žalobcu ako dodávateľa s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva odber elektriny so spotrebou 6210 kWh, čím žalobcovi vznikla škoda za obdobie 30 dní vo výške 1.240,51 eur, zvýšená podľa § 1 ods. 7 vyhlášky o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 249,60 eur a dospel k správnemu záveru o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku. 24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zaznamenanie žiadnej, resp. nulovej spotreby v tarife „VT“ ale aj „NT“ elektromeru č. XXXXXXX na odbernom mieste V.A. X. Č.. XXX/Muller v období od 06. 10. 2011 do 04. 10. 2012, preukazuje nielen tabuľka odpočtov odberného miesta č. XXXXXXX (č. l. 60 spisu), ale aj faktúra za dodávku a distribúciu elektriny za predmetné fakturačné obdobie predložená žalovanou (č. l. 91 spisu), podľa ktorej pri odpočte dňa 04. 10. 2012 bol počiatočný stav meradla č. XXXXXXX zhodný s jeho konečným stavom. 25. Odvolací súd zároveň považuje za nutné poukázať aj na skutočnosť, že žalobca si uplatnil výšku škody iba za obdobie od 16. 09. 2012 do 15. 10. 2012, t. j. za 30 dní napriek tomu, že podľa ust. § 1 ods. 4 vyhlášky, bol oprávnený výpočet škody vykonať za obdobie až 183 dní, nakoľko nebolo možné zistiť presný čas trvania neoprávneného odberu elektriny, a tým v prospech žalovanej výšku škody za neoprávnený odber elektriny znížil z predpokladanej spotreby 33489 kWh (183 dní x 207 kWh/deň) na 6210 kWh (30 dní x 207 kWh/deň). 26. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky požiadavky vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).