Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213235812 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213235812.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. E. XXXX/XX, D., o zaplatenie 1.562,17 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. októbra 2015, č.k. 18C/350/2014-58, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 20 eur zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.542,17 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.542,17 eur od 25.02.2013 do zaplatenia, ako aj 109 eur titulom náhrady trov konania a ďalej trovy právneho zastúpenia vo výške 285,73 eur, a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 19.07.2010 uzavrel so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala spolu s úrokom z omeškania splatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Súčasťou zmluvy boli aj zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. V článku 14.1 bolo uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 3 mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13. 1 písm. a/ tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, podľa tejto Zmluvy má veriteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 02.01.2013 zaslal žalobca žalovanej oznámenie o zosplatnení, nakoľko suma omeškaných splátok č. 27, 28, 29 bola 241,11 eur, pričom aktuálne omeškanie žalovanej vtedy bolo 74 dní od najstaršej splátky. Z karty klienta zo dňa 10.10.2013 zistil, že žalovaná bola v omeškaní so splátkou č. 9, 10, 11, 17 a 21, pričom splátky 22 až 28 neuhradila v plnej výške. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2 veta prvá, § 488, § 489, § 544 ods. 1 a 2, § 559 ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že žalovanej zosplatnením úveru vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi celú nesplatenú časť úveru, vrátane zmluvného úroku v sumu 1.542,17 eur. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne za každý deň omeškania nepovažoval za platne dojednaný, a preto ho žalobcovi nepriznal. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s plnením peňažného dlhu priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 1.542,17 eur od 25.02.2013 (deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti úveru v zmysle úverovej zmluvy) až do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná s poukazom na to, že dňa 19.07.2010 jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur s odplatou 107,88 eur, a teda na účet obdržala čiastku 1.392,12 eur, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 69,61 %, s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, mesačná splátka bola 80,37 eur, z čoho istina bola 35,71 eur a úrok 44,66 eur. K danej sume pozostávajúcej z istiny a úrokov treba započítať aj odplatu za poskytnutie služby 107,88 eur. Ročná percentuálna miera nákladov 69,81 % uvádzaná v zmluve je chybná a zavádzajúca. Pri úvere 1.500 eur v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, ročná percentuálna miera je okolo 90 %. Treba brať do úvahy aj výšku odplaty 107,88 eur. Z uvedeného dôvodu podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Aj dojednaný úrok za úver vo výške 70,01 % je niekoľkonásobne vyšší porovnaním výšky úrokovej miery podobnému úveru v bankách. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon bezplatný. Ak je úver bezúročný, bola uhradená suma 1.833,34 eur, 42 splátok po 35,71 eur činí istinu 1.499,82 eur, a teda rozdiel je 333,55 eur, ktorý bol uhradený naviac. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril. 4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanej na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.07.2010 úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, splatných mesačne do 20. dňa pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 69,61% a celková čiastka (úver spolu úrokmi), ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť, bola 3.375,54 eur. Prvá splátka bola splatná 20.08.2010 a posledná splátka dňa 20.01.2014. Žalovaná sa zároveň zaviazala zaplatiť odplatu za poskytnuté služby v zmysle čl.8 ods. 8.1. písm. a/ Dohody o poskytnutí služby v sume 107,88 eur, a to jej započítaním s pohľadávkou na poskytnutie úveru. Na základe uvedenej Dohody poskytol žalobca žalovanej za dohodnutú odplatu službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Dohoda bola osobitne podpísaná obidvoma stranami dňa 19.07.2010 a je súčasťou predtlačenej úverovej zmluvy, ktorá má formulárovú podobu, s tým, že žalobca v nej vyhlásil, že uzavretie Dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca tak odpočítal zo schváleného úveru 1.500 eur sumu 107,88 eur a žalovanej vyplatil úver v sume 1.392,12 eur. Žalovaná zaplatila na splátky úveru sumu 1.813,37 eur a dlžnú sumu žalobca vyčíslil vo výške 1.562,17 eur. 6. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinnom do 30.11.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 7. Podľa § 2 písm. g/, i/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinnom do 30.11.2011, na účely tohto zákona sa rozumie: - celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, - ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. 8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, účinnom do 31.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 a je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 9. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V prípade, ak v zmluve absentuje údaj o celkovej čiastke a v prípade nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, zákon sankcionuje veriteľa tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 10. V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom bolo potrebné zahrnúť aj náklady na zaplatenie odplaty za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Odvolací súd považuje Dohodu o poskytnutí služby za súčasť obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sa nachádza na predtlačenom formulári zmluvy o revolvingovom úvere ako jeden z jej bodov, splýva tak s ostatným obsahom úverovej zmluvy, pričom v čase jej dojednania nebolo ani zrejmé, či vôbec bude mať žalovaná o túto službu záujem, resp. či vôbec k poskytnutiu služby žalobcom; za ktorú vopred zinkasoval odplatu; dôjde. Jednostranné vyhlásenie žalobcu na predtlačenom formulári, že táto Dohoda nie je podmienkou uzavretia zmluvy, je obchádzaním zákona žalobcom v snahe dosiahnuť, aby táto odplata, predstavujúca náklad spojený so spotrebiteľským úverom, nebola zahrnutá do celkových nákladov úveru, a nepremietla sa tak do výšky RPMN, ktorá má pre spotrebiteľa význam pri porovnávaní výhodnosti úveru. V prípade zahrnutia uvedenej odplaty do celkových nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve. Pokiaľ žalobca ponúkal žalovanej úver na jednom tlačive spoločne s Dohodou, teda len predložením jedného predtlačeného formuláru/dokumentu, nemožno vyvodiť záver, že by žalobca zisťoval skutočný záujem žalovanej o túto službu v budúcnosti, a preto možno uzavrieť, že žalobca podpísanie Dohody žalovanej jednostranne vnútil. Takýto postup zdanlivo súladný so zákonom v tom, že ide o doplnkovú službu, ktorá nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru, má za následok zavádzane o podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. 11. Odvolací súd preto dospel k záveru, že pokiaľ do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nebola pri výpočte RPMN zahrnutá aj odplata vo výške 107,88 eur, RPMN 69,61 % v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, nakoľko po zohľadnení týchto nákladov spojených so spotrebiteľským úverom by RPMN predstavovala 80,44 %. Z uvedených dôvodov sa úver považuje za bezúročný a žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi iba istinu úveru v sume 1.500 eur. 12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 30.06.2011, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 14. Úrok v spotrebiteľskej úverovej zmluve bol v čase uzatvorenie predmetnej zmluvy, pod sankciou absolútnej neplatnosti (§ 39 Obč. zák.), obmedzený ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. a jeho výška tiež nemohla byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Obč. zák.) 15. Žalobca poskytol žalovanej úver 1.500 eur na dobu 42 mesiacov so zmluvným úrokom vo výške 70,01 % ročne. Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy (september 2010) bola priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských a tzv. ostatných úveroch poskytovaných bankami domácnostiam s dobou splatnosti 1-5 rokov vo výške 12,64 %. Zmluvou o úvere stanovená úroková sadzba prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzu viac ako 5-násobne. Výška zmluvného úroku tak bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a nakoľko podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, je dojednanie výšky úrokov aj v rozpore s § 53 ods. 6 Obč. zák. 16. Zmluvné ustanovenie o úroku vo výške 70,01 % je neplatné v celom rozsahu, nakoľko súdu neprináleží moderovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru na takú mieru, aby bola v súlade so zákonom. Je zodpovednosťou žalobcu ako dodávateľa, aby dojednal takú úrokovú sadzbu, ktorá je v súlade so zákonom. Protizákonný postup žalobcu pri stanovení úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, nemôže požívať ochranu, a to ani čiastočne. Aj vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok nebol v posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere platne dojednaný, vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi iba istinu úveru vo výške 1.500 eur. 17. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k záveru, že žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie istiny úveru vo výške 1.500 eur, nakoľko poskytnutý úver bolo potrebné považovať za bezúročný v dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa, ako aj z dôvodu neplatného dojednanie výšky zmluvného úroku. 18. Nakoľko žalovaná zaplatila žalobcovi na splatenie úveru sumu 1.813,37 eur, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol. 19. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v konaní vo veci samej úspech, priznal proti žalobcovi v celom rozsahu nárok na náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).