Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/144/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213241422 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213241422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., Mateja Bela 8, Bratislava, IČO: 46 940 561, práv. zast. Mgr. Miroslava Ficová, advokátka, so sídlom Mierové námestie 24, P.O.BOX 40, Nová Dubnica, proti žalovanému X/ I.. P. L., Q. T. B. XXX, P., práv. zast. JUDr. Ľudmila Kvašňovská, advokátka so sídlom Kukučínova 2839, Čadca a žalovanému 2/ Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. /BTS/, Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, o zaplatenie 12.000 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/18/2014-331 zo dňa 8.2.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/18/2014-331 zo dňa 8.2.2018 vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 515,- EUR spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne od 25.2.2014 do zaplatenia , všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku V. m e n í tak, že žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,04%. Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že: I. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 456,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 456,- EUR od 25.2.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému 2/ zamieta. III. Súd žalobu voči žalovanému 1/ zamieta. IV. Žalovanému 1/ sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100%. V. Žalovanému 2/ sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 92,4 %. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 6.12.2013 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie istiny 12.000,- EUR s príslušenstvom titulom odmeny za poskytnuté právne služby členom dozornej rady žalovaného 2/. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a členmi dozornej rady žalovaného 2/ (ďalej len DR) ako kolektívnym orgánom došlo s účinnosťou od 1.6.2011 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb v ústnej forme, pričom jej uzavretie bolo potvrdené uznesením DR č. 02/07/2011, ako aj následnými úkonmi žalovaného 1/ a 2/. Žalovaný 1/ bol súčasne predsedom DR. Na základe uzavretej zmluvy poskytoval žalobca a podľa jeho pokynov jeho spolupracujúca advokátka Mgr. S. J. dozornej rade žalovaného 2/ právne služby spočívajúce najmä v príprave a organizácii zasadaní DR, kontrole materiálov predkladaných predstavenstvom, poskytovaní právnych rád na mieste, spisovaní listín o právnych úkonoch a vypracúvaní právnych rozborov. Za poskytované právne služby bola medzi žalobcom a členmi DR žalovaného 2/ dohodnutá paušálna odmena vo výške 2.000,- EUR bez DPH, t.j. 2.400,- EUR s DPH za každý mesiac poskytovania právnych služieb. K úhrade dohodnutej odmeny boli povinní všetci členovia DR spoločne a nerozdielne. Odmena žalobcu za právne služby je nákladom spojeným s výkonom funkcie člena/predsedu DR. Podľa stanov žalovaného 2/ čl. 11 ods. 20, náklady spojené s výkonom činnosti DR uhrádza spoločnosť žalovaného 2/. Tento záväzok žalovaného 2/ je súčasne v súlade s ust. § 572 Obch. zák., podľa ktorého je mandant mandatárovi povinný uhradiť náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. Nakoľko členovia DR žalovaného 2/ zodpovedali za výkon svojej funkcie osobne a celým svojím majetkom, je rozumné a hospodárne, aby sa pri prerokúvaní komplexných ekonomicko-právnych otázok nespoľahli len na svoje znalosti, ale obrátili sa so žiadosťou na odborníka - žalobcu a jeho spolupracovníkov. Pre zjednodušenie medzi členmi DR vedenými žalovaným 1/, žalobcom a žalovaným 2/ bolo dohodnuté, že žalobca bude svoje faktúry vystavovať priamo žalovanému 2/, ktorý sa ich zaviazal uhradiť. Žalovaný 2/ uhradil prvú faktúru žalobcu č. 970011 zo dňa 6.7.2011 za poskytnuté právne služby v období od 1. 6. 2011 do 30. 6. 2011, z čoho je potrebné usudzovať, že svoj záväzok z dohody medzi ním, žalobcom a členmi DR uznal. Žalobca následne vystavil za svoje služby faktúry č. 981011 zo dňa 11.8.2011 za obdobie od 1.7.2011 do 31.7.2011, č. 985011 zo dňa 2.9.2011 za obdobie od 1.8.2011 do 31. 8. 2011, č. 994011 zo dňa 3.10.2011 za obdobie od 1. 9. 2011 do 30.9.2011, č. 1003011 zo dňa 2.11.2011 za obdobie od 1.10.2011 do 31.10.2011, č. 1014011 zo dňa 7.12.2011 za obdobie od 1.11.2011 do 30.11.2011. Faktúru č. 994011 svojím podpisom a vyhlásením "akceptujem" potvrdil žalovaný 1/, čím bolo jednak potvrdené riadne poskytovanie služieb a jednak oprávnenosť výšky a spôsobu fakturácie predmetnej sumy. Žalovaný 2/ žiadnu z následne vystavených faktúr žalobcovi neuhradil. Preto žalobca žiada zaviazať žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom. 3. Žalovaný 1/ sa podaním zo dňa 20.3.2014 doručeným súdu dňa 24.3.2014 vyjadril k žalobe pričom uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Zmluva o poskytovaní právnych služieb ako vyplýva zo záznamu zasadnutia DR z 24.11.2011 bola v písomnej forme pripravená na podpis a mala byť uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalobcom. Nebolo v úmysle uzatvoriť zmluvu medzi žalobcom a DR, prípadne členmi DR. Na zasadnutí DR dňa 24.6.2011 boli prítomní aj členovia predstavenstva žalovaného 2/, na tomto zasadnutí došlo k akceptácii zmluvy o poskytovaní právnych služieb ústnou formou a teda k vzniku zmluvného vzťahu, o čom svedčia aj vystavené a uhradené faktúry. DR je kontrolným orgánom žalovaného 2/ a nemá právnu subjektivitu, preto nie je možné, aby medzi žalobcom a DR vznikol zmluvný vzťah - zmluva o poskytovaní právnych služieb. Taktiež nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a členmi DR ako fyzickými osobami. Stanovy žalovaného 2/ nedefinujú, že právne služby sú náklady spojené s výkonom činnosti člena DR. Nakoľko žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný, žiadal žalobu voči žalovanému 1/ zamietnuť. 4. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 25.3.2014. Uviedol, že na zasadnutí DR č. 07/2011 došlo hlasovaním prítomných členov DR k schváleniu uznesenia v ktorom bolo o.i. uvedené, že od 1.6. je JUDr. J. Q., advokát, poradným orgánom DR, JUDr. J. Q. vystaví faktúru za svoje služby poskytnuté DR vždy po skončení mesiaca a doručí ju na preplatenie spoločnosti žalovaného 2/. DR s odkazom na ust. § 197 a nasl. Obch. zák. najmä dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Členovia sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti, kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia. DR, resp. jej členovia vykonávajú len dohľad nad výkonom pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovaním podnikateľskej činnosti spoločnosti. Členovia DR neboli nikdy oprávnení takýmto spôsobom zaväzovať a konať za žalovaného 2/, t.j. neboli oprávnení za letiskovú spoločnosť robiť akékoľvek právne úkony. S odkazom na ust. § 191 a nasl. Obch. zák. je štatutárnym orgánom spoločnosti predstavenstvo, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Žalovaný 2/ má za to, že právny úkon členov DR je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko členovia DR nemali spôsobilosť na právne úkony v mene letiskovej spoločnosti /žalovaného 2/. Žalovaný 2/ sa dovoláva absolútnej neplatnosti právneho úkonu DR resp. jej členov, ktorým zaviazali žalovaného 2/ preplácať faktúry žalobcu. Keďže žalobca tvrdí, že k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb / ďalej len zmluvy/ došlo medzi ním a členmi DR, žalovaný 2/ nie je a ani nemôže byť z takéhoto právneho vzťahu ani oprávnený prijímať ani povinný poskytovať nejaké plnenia. Žalovaný 2/ nikdy neuzavrel so žalobcom zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Medzi žalovaným 2/ a členmi DR vznikol uzatvorením zmluvy o výkone funkcie člena DR záväzkový právny vzťah. V zmysle čl. 3 ods. 3.3 zmluvy okrem odmeny má člen DR nárok na náhradu účelne a hospodárne vynaložených nákladov na svoju činnosť člena orgánu spoločnosti. Poskytovanie náhrad vo vzťahu k členom orgánov spoločnosti upravujú okrem zmluvy aj pravidlá odmeňovania členov orgánov spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.. Podľa čl. II. ods. 2 Pravidiel za náhrady sa na účely tohto odmeňovacieho poriadku považujú podľa osobitných právnych predpisov náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov na ubytovanie a náhrada výdavkov na stravné, pri ktorých sa podporne použijú príslušné právne predpisy. Členovia DR majú nárok na náhradu iných výdavkov, ktoré preukázateľne vynaložili. O náhrade iných výdavkov, ktoré preukázateľne vynaložili pri výkone svojej činnosti, pojednáva aj čl. III. ods. 7 pravidiel. K úhrade faktúry č. 970011 zo dňa 6.7.2011 žalovaný 2 uviedol, že žalobca sa na úkor žalovaného 2/ bezdôvodne obohatil a nemožno bez ďalšieho vyvodzovať právny záver, že plnením titulom faktúry č. 970011 sa žalovaný 2/ zaviazal i na akékoľvek ďalšie plnenia pro futuro a neoprávnene vystavené faktúry boli zo strany žalovaného 2/ vrátené žalobcovi bez zaplatenia listom zo dňa 20.12.2011. Žalovaný 2/ namieta svoju pasívnu legitimáciu a žiada žalobu voči nemu zamietnuť v celom rozsahu. 5. Prejednávanú vec súd prvej inštancie právne posúdil s odkazom na §§ 191, 197, 365, 369, 566, 572 Obchodného zákonníka, § 451 Občianskeho zákonníka, podľa Pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti žalovaného 2, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení 6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca poskytoval členom DR žalovaného 2/ právne poradenstvo a služby v období od júna 2011 do novembra 2011, za tieto služby a právne poradenstvo vystavil faktúry, ktoré však žalovaný 2/ odmietol uhradiť. Žalovaní 1/ a 2/ namietali nedostatok pasívnej legitimácie a žiadali žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie v konaní ako prvé skúmal , či došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaniu právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným 1/ a skúmal pasívnu legitimáciu žalovaných 1/ a 2/. V konaní nebolo preukázané, že s účinnosťou od 1.6.2011 malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a členmi DR ani v písomnej ani v ústnej forme. Uzavretie zmluvy nebolo potvrdené ani uznesením DR č. 02/07/2011, v ktorom sa len konštatovalo, že od 1.6.2011 je žalobca poradným orgánom DR. Záznam zo stretnutia DR predložil žalobca, nie je nikým podpísaný, je to pravdepodobne výstup z počítača žalobcu, kde je v závere uvedené, že zapisovateľom bola Mgr. S. J.. Žalovaný 2/ tvrdil, že nedisponuje týmto záznamom zo zasadnutia DR. Žalobca vo svojej žalobe a počas celého konania tvrdil, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb s účinnosťou od 1.6.2011 medzi žalobcom a členmi DR žalovaného. Žalobca však nežaloval všetkých členov DR (napriek tomu že tvrdil, že zmluva bola uzatvorená medzi nimi a žalobcom), ale iba predsedu DR - žalovaného 1/. Súd prvej inštancie prisvedčil názoru žalovaného 1/, že nie je pasívne legitimovaným, nakoľko on neuzatváral zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako fyzická osoba so žalobcom a jemu ako fyzickej osobe neboli služby poskytované, poskytované mu boli ako členovi DR, t.j. členovi orgánu spoločnosti žalovaného 2/. Žaloba neobsahuje právny titul voči žalovanému 1/ na základe čoho sa žalobca domáha plnenia voči nemu. Nemohol medzi nimi vzniknúť žiaden právny vzťah. To, že žalovaný 1/ potvrdil svojím podpisom a vyhlásením "akceptujem" faktúru č. 994011 je právne bezvýznamné, pretože konanie žalovaného 1/ nezaväzuje žalovaného 2/ na úhradu faktúry. Navyše faktúra je daňovým dokladom, ktorý nezakladá právny vzťah. Právny vzťah nemohol vzniknúť ani medzi žalobcom a DR /resp. členmi DR/ nakoľko DR je kontrolným orgánom a nemá právnu subjektivitu a nemôže konať za žalovaného 2/. Za žalovaného 2/ koná predstavenstvo, a nie DR. Ani zo stanov spoločnosti žalovaného 2/ článok 11 nevyplýva, že by DR mohla v mene spoločnosti žalovaného 2/ konať v určitých veciach. Tak isto členovia DR žalovaného 2/ nemohli zaviazať žalovaného 2/ na úhradu faktúr vystavených žalobcom za poskytnuté právne služby. Žalovaný 2/ takýto postup nepotvrdil a nepotvrdili ho ani vypočutí svedkovia. Z pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti žalovaného 2/ (č.l. 66 -70) ako aj zo stanov spoločnosti žalovaného 2/ (článok 11 bod 20) o.i. vyplýva, že náklady spojené s výkonom činnosti DR uhrádza žalovaný 2/ a členovia predstavenstva a DR majú nárok aj na náhradu iných výdavkov, ktoré preukázateľne vynaložili pri výkone svojej činnosti. Ani z pravidiel odmeňovania ani zo stanov nevyplýva, že by odmena žalobcu za právne služby bola nákladom spojeným s výkonom funkcie člena /predsedu DR/. Pokiaľ by to mali byť náklady spojené s výkonom funkcie člena DR, malo o tom minimálne rozhodnúť valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného 2/, čo sa však nestalo. Preto mal súd prvej inštancie za to, že odmena žalobcu za právne služby nie je nákladom spojeným s výkonom funkcie člena- predsedu DR. Podľa vyjadrenia svedka Ing. T. by DR mala nárok na poskytovanie právnych služieb, ak by akcionár na valnom zhromaždení tieto náležitosti schválil a boli by súčasťou pravidiel odmeňovania, toto však nebolo predmetom žiadneho zasadnutia valného zhromaždenia. Z dikcie pravidiel odmeňovania DR nemala nárok na poskytovanie právnych služieb a na následné preplatenie týchto nákladov. Úmysel predstavenstva žalovaného 2/ bolo schváliť takéto pravidlá, ale nikdy k tomu nedošlo, pretože akcionári žalovaného 2/ s tým nesúhlasili. V konaní bolo preukázané a nebolo ani sporné, že žalovaný 2/ uhradil faktúru č. 970011 zo dňa 6.7.2011 za poskytnuté právne služby. Úhrada faktúry neznamená, že sa žalovaný 2/ zaviazal uhrádzať aj ďalšie faktúry za poskytovanie právnych služieb. Zaplatením jednej faktúry nedošlo k prevzatiu záväzku, ako tvrdil žalobca. Svedok Ing. T. uviedol, že to bolo z dôvodu, že sa predpokladalo uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb so žalobcom, ktorá však nakoniec uzatvorená nebola. Preto nenastal právny titul k uhrádzaniu faktúr. Vysvetlil, že predstavenstvo ani nemohlo podpísať takúto zmluvu, nakoľko vzhľadom na cenu musela byť táto služba predmetom verejného obstarávania, ktoré však neprebehlo. Preto sa aj pozastavilo uhrádzanie faktúr žalobcovi. Aj zo zápisnice zo zasadnutia DR zo dňa 24.6.2011 vyplýva, že členovia predstavenstva žalovaného 2/ uviedli /Ing. T./, že právne oddelenie posúdilo zmluvu o poskytovaní právnych služieb a navrhuje aby nebola uzavretá. Svedok ďalej uviedol, že členovia DR majú nárok na náhradu nákladov, ktoré pri výkone funkcie vynaložia a vyhlásil, že ich náklady budú preplatené. Podľa výpisu z obchodného registra konajú a podpisujú v mene spoločnosti žalovaného 2/ najmenej dvaja členovia predstavenstva. Záznam zo zasadnutia DR zo dňa 24.6.2011 však nebol podpísaný ani jedným členom predstavenstva žalovaného 2/. Preto vyhlásenie svedka Ing. T. žalovaného 2/ nezaväzuje. Čo sa týka paušálnej odmeny, túto nemohol dojednať žalovaný 1/ so žalobcom, nakoľko žalovaný 1 bol členom- predsedom DR a nemohol konať za spoločnosť žalovaného 2/. Žalobca ako advokát mohol mať vedomosť /minimálne nahliadnuť do obchodného registra/, kto je oprávnený konať za spoločnosť žalovaného 2/. Uzavretie zmluvy nepotvrdila ani výpoveď svedkyne Ing. I. Y. ,ktorá bola finančnou riaditeľkou žalovaného 2/, nebola ani členkou DR ani predstavenstva. Nepamätala si, či bola prítomná na zasadnutí DR dňa 24.6.2011, kde sa o.i. riešila otázka poskytovania právnych služieb žalobcom dozornej rade. K vyjadreniu uvedenom v zápisnici zo zasadnutia DR dňa 24.6.20111, kde sa mala svedkyňa vyjadriť, že je nevyhnutné vyčleniť prostriedky, aby mohol žalobca zastupovať DR, s tým že spoločnosť (žalovaný 2/) mala uhradiť tieto náklady uviedla, že si to presne nepamätá, mohlo to však tak byť keď je to uvedené v zápisnici. Vyjadrenie svedkyne však nezakladá právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ a ani podporne nepreukazuje uzavretie zmluvy a povinnosť žalovaného 2/ uhrádzať faktúry vystavené žalobcom. Ani výpoveď svedka T. Q. nepreukazuje existenciu zmluvy, z jeho výpovedi vyplýva, že prítomní členovia predstavenstva nemali žiadne námietky, že žalobca bude poradným orgánom DR, čo však svedok Ing. T. jednoznačne nepotvrdil, naopak uviedol, že právne oddelenie neodporučilo uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnych služieb so žalobcom. Nepreukázalo sa ani uzavretie ústnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb /mandátnej zmluvy/. Žalobca mohol takúto zmluvu uzavrieť či v písomnej alebo v ústnej forme len s osobami, ktoré sú oprávnené konať za spoločnosť žalovaného 2/, čo však neboli členovia DR ani žalovaný 1/ ako jej predseda. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a členmi DR žalovaného 2 nebola uzatvorená, žalobca však činnosť pre žalovaného 2/ (pre členov DR, ktorá je súčasťou spoločnosti žalovaného 2/ vykonal). Preto má nárok na zaplatenie za poskytnuté právne služby titulom bezdôvodného obohatenia / plnenie bez právneho dôvodu - zmluvy/. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že preukazovanie rozsahu vykonaných právnych služieb nie je pre predmetné konania relevantné, pretože bola dohodnutá paušálna odmena. V konaní však nebolo preukázané uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Preto bolo potrebné v konaní ustáliť jednak rozsah poskytnutých služieb a cenu za poskytnuté služby. Súd prvej inštancie nemohol vychádzať z dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ (členmi DR ) o paušálnej odmene. Rozsah vykonaných prác potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa Mgr. S. J. a doložené doklady právnou zástupkyňu žalobcu zo dňa 22.5.2017. Žalobca sa ocitol v dôkaznej núdzi, nakoľko vychádzal z dohody o paušálnej odmene a nemal k dispozícii ani v rámci svojho účtovníctva doklady, ktoré by preukazovali poskytovanie právnych služieb členom DR žalovaného 2/. Preukázateľne boli žalobcom a spolupracujúcou advokátkou Mgr. S. J. poskytnuté právne služby podľa predložených listinných dokladov a to 5 x účasť na zasadnutí DR, čo preukazujú záznamy zo zasadnutia DR žalovaného 2 č. 8/2011 konaného dňa 24. 8. 2011, č.9/2011 zo dňa 13.9.2011, č. 10/2011 zo dňa 29.9.2011, č.11 zo dňa 21.10.2011, č. 12/2011 zo dňa 3.11.2011/ č. l. 264 -300/. Táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná. Ďalej je to Právne stanovisko k materiálom predloženým na rokovanie DR spoločnosti žalovaného 2/ zo dňa 21.6.2011/ č. l. 243 -247/ podpísané žalobcom, Písomná správa zo dňa 29.9.2011 adresovaná JUDr. R. P. riaditeľovi sekcie výkonu akcionárskych práv, FNM SR /č. l. 253 - 254/, vypracovaná Mgr. E. /J./ a Právne stanovisko k povinnosti spoločnosti žalovaného 2/ riadiť sa zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo dňa 28.9.2011/ č. l. 255 - 256/ podpísané žalobcom. Týchto v počte 8 úkonov právnej služby bolo preukázateľne žalobcom poskytnutých členom DR žalovaného 2/. Úkony právnej služby poskytoval žalobca členom DR, súd prvej inštancie však zdôraznil , že DR je orgánom žalovaného 2/, preto má žalobca nárok na úhradu úkonov právnej služby, ktoré preukázateľne pre členov DR a tým aj pre žalovaného 2/ vykonal. Nakoľko súd prvej inštancie nemohol vychádzať z dohody o paušálnej odmene , použil vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, podľa ktorého je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V roku 2011 bola jedna trinástina výpočtového základu vo výške 57 EUR. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu vo výške 456,- EUR za 8 úkonov právnej služby /8x57 EUR/ a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol. Vo vzťahu k žalovanému 1/ súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie v celom rozsahu zamietol. Úrok z omeškania priznal súd prvej inštancie žalobcovi vo výške 9,25% ročne v súlade s § 369 ods. 1,2 Obch. zák. od doručenia žaloby žalovanému 2/, t.j. od 25.2.2014 do zaplatenia. O trovách konania o žalobe súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konaním a postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. 5. Súd prvej inštancie v konaní dospel podľa jeho názoru na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom pri hodnotení vykonaných dôkazov im nesprávne prisudzoval hodnotu závažnosti a dôležitosti pre rozhodnutie a taktiež hodnotu pravdivosti a dôveryhodnosti. Nesprávne určil význam jednotlivých dôkazov, a to napríklad v tom, že absolútne nedôvodné spochybnil a znížil význam uznesenia dozornej rady č. 02/07/2011, ďalej záznamu zo zasadnutia dozornej rady č. 7/2011 zo dňa 24.6.2011 (bod 84.) a tiež napríklad aj podpisu a vyhlásenia „akceptujem“ žalovaného 1/ na faktúre č. 994011 (bod 85.). Zároveň nesprávne hodnotil aj pravdivosť a dôveryhodnosť svedeckých výpovedí, a to najmä výpovede svedka Ing. L. T., ktorého tvrdenia automaticky považoval za pravdivé (napríklad body 86. a 87.). Pritom priamo žalovaný 1/ pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 21.4.2016 uviedol, že menovaný svedok ako predseda predstavenstva žalovaného 2/ začal v rozhodnom čase (počas dostavby druhého terminálu letiska v priebehu roku 2011, a teda aj v žalovanom rozhodnom čase) konať proti dozornej rade žalovaného 2/ a v rozhodovaní bol zástancom tej línie, s ktorou dozorná rada nesúhlasila. Je preto zrejmé, že jednotlivé skutočnosti, ku ktorým sa vyjadroval interpretoval vo svoj prospech a tiež v prospech žalovaného 2/. Táto skutočnosť je pritom zásadná, pretože sa od nej odvíja aj to, či menovaný svedok pravdivo a dôveryhodne vypovedal aj v súvislosti s okolnosťami predmetnej veci, najmä s uzavretím a existenciou zmluvy o poskytovaní právnych služieb, s dôvodmi uhradenia faktúry žalobcovi zo strany žalovaného 2/ a s tým spojeným prevzatím záväzku žalovaným 2/ priamo uhrádzať žalobcovi ním vystavené faktúry, oprávnenosti nároku dozornej rady na zabezpečenie si riadneho výkonu svojej činnosti poskytovaním právnych služieb externým advokátom a na následné preplatenie s tým spojených nákladov a pod. Dôvodil, že v rozpore so závermi súdu prvej inštancie v konaní preukázal, že s účinnosťou od 1.6.2011 sa stal poradným orgánom dozornej rady žalovaného 2/, pričom titulom tohto záväzkového vzťahu bola zmluva o poskytovaní právnych služieb uzavretá s členmi dozornej rady žalovaného 2/ v ústnej forme, pričom účinnosť tejto zmluvy nastala dňa 1.6.2011. Existenciu právneho titulu - zmluvy o poskytovaní právnych služieb ďalej potvrdil aj záznam zo zasadnutia dozornej rady č.7/2011 zo dňa 24.6.2011, z ktorého plynie, že predmetom uvedeného zasadnutia dozornej rady bola aj otázka poskytovania právnych služieb členom dozornej rady zo strany žalobcu. Z uvedeného záznamu plynie, že takáto zmluva nebola do dňa zasadnutia uzavretá v písomnej forme. Neuzavretie takejto zmluvy v písomnej forme pritom nevylučuje, že uvedená zmluva bola uzavretá v ústnej forme. Je zásadné, že uvedeného zasadnutia sa zúčastnili aj traja členovia predstavenstva žalovaného 2/ (svedok Ing. L. T., ďalej pán L. a pán L.), a teda aj predstavenstvo žalovaného 2/ ako štatutárny orgán bolo oboznámené s tým, že žalobca bude členom dozornej rady poskytovať z pozície poradného orgánu dozornej rady právne služby a že odmenu bude fakturovať mesačne a faktúry bude doručovať priamo žalovanému 2/. Prítomní členovia predstavenstva žalovaného 2/ pritom k takémuto konceptu záväzkového vzťahu nevzniesli žiadne pripomienky ani námietky. Okrem toho vedomosť predstavenstva žalovaného 2 o výške odmeny žalobcu (teda o obsahu zmluvy) potvrdil aj žalovaný 1 (a to výpoveďou na pojednávaní dňa 21.4.2016). Vedomosť predstavenstva žalovaného 2/ o činnosti žalobcu pre dozornú radu (obsah zmluvy) zároveň potvrdzuje aj vzájomná komunikácia medzi žalobcom (prostredníctvom jeho zamestnankyne Mgr. S. E. - teraz J.) a Ing. C. A., ktorú žalobca založil do súdneho spisu podaním zo dňa 22.5.2017. Existenciu právneho titulu - zmluvy o poskytovaní právnych služieb ďalej potvrdili aj následné úkony žalovaného 1/ a žalovaného 2/, a to tým, že žalovaný 2 uhradil prvú faktúru žalobcu č. 970011 zo dňa 6.7.2011, ktorú žalobca za jeho právne služby poskytnuté dozornej rade v období od 1.6.2011 do 30.6.2011 vystavil priamo na žalovaného 2/, z čoho je potrebné odvodiť, že žalovaný 2/ svoj záväzok z dohody medzi ním, žalobcom a členmi dozornej rady (spočívajúci v priamom uhrádzaní faktúr žalobcu vystavených za jeho služby dozornej rade) uznal a tiež tým, že žalovaný 1/ svojim podpisom a vyhlásením „akceptujem“ potvrdil faktúru č. 994011 vystavenú žalobcom obdobným spôsobom - teda priamo na žalovaného 2/. Okrem toho žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 21.4.2016 uviedol, že minimálne žalobcom vystavené faktúry za obdobie júl až september 2011 (t.j. fa č. 981011 zo dňa 11.8.2011, fa č. 985011 zo dňa 2.9.2011 a fa č. 994011 zo dňa 3.10.2011) korešpondujú s riadne vykonanými právnymi službami zo strany žalobcu, pretože žalobcom predložené faktúry v tomto období žalovaný 1/ podpísal. Súd prvej inštancie nesprávne hodnotil aj pravdivosť a dôveryhodnosť svedeckých výpovedí, a to najmä výpovede svedka Ing. L. T. a Ing. I. Y.. Žalobca ďalej považuje postup okresného súdu za nesprávny aj vtom, že neprihliadol ani na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. Konkrétne neprihliadol k tomu, že v konaní žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalobca právne služby poskytoval dozornej rade žalovaného 2/ za mesačnú paušálnu odmenu vo výške 2.400,- Eur s DPH. Súd prvej inštancie neaplikoval ust. § 15 Obch. zák. v spojitosti s ustanoveniami o mandátnej zmluve a tiež s ust. §194 ods. 5 Obch. zák., ktoré nesprávne interpretoval a následne nesprávne aplikoval na skutkový stav. Nesprávne vyložil aj ustanovenia stanov žalovaného 2/ o pravidlách odmeňovania členov orgánov spoločnosti. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať aj ustanovenia § 15, § 16 a § 17 vyhlášky, a teda ku každému jednému úkonu pripočítať aj výšku režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), ktorý v roku 2011 bol v sume 7,41 Eur a taktiež aj výšku náhrady za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky), ktorá v roku 2011 bola v sume 12,35 Eur za každú aj začatú polhodinu strávenú cestou do priestorov žalovaného 2/ a späť. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, podľa jeho názoru riadne nezdôvodnil a nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a preto postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zároveň uložil žalovaným povinnosť k náhrade trov odvolacieho konania. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a nežiadal priznať žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca v odvolaní používa vlastné interpretácie a závery, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania počas súdneho konania. Svedecká výpoveď a aj dôveryhodnosť svedka Ing. T. v súdnom konaní nikdy nebola spochybňovaná žalobcom. Je prekvapivé, že tak činí až v odvolacom konaní. V odvolaní žalobca tvrdí, že členovia DR mali nárok na úhradu nákladov spojených s členstvom v DR /dozornej rady/. Platné a účinné pravidlá odmeňovania, na ktoré sa žalobca odvoláva, a ktoré pripojil ako dôkaz k žalobe uvádzajú dátum až 27.6.2011, teda 2 dni po konaní zasadnutia DR. Zároveň nie je z nich jasné, či vôbec vstúpili do platnosti, pretože na nich chýba podpis predstavenstva. V čase zasadnutia DR tieto stanový neplatili, z čoho vyplýva, že členovia DR ako fyzické osoby by si ani nemohli dať náklady preplatiť, a preto ako jednotliví členovia ani nepristúpili k uzatvoreniu zmlúv o právnych službách so žalobcom. Nemožnosť preplatenia takýchto nákladov jednoznačne potvrdil aj svedok Ing. L. T. vo svojej výpovedi, ktorý bol predsedom predstavenstva BTS. Zároveň podrobne opísal, že členovia DR nemali nárok na preplatenie takýchto nákladov. Odvolanie žalobcu je aj rozporuplné. V čl. III odvolania žalobca podrobne tvrdí, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným 2/. Následne v čl. IV. žalobca tvrdí, že tá istá zmluva bola uzatvorená s členmi DR. Zdôraznil, že v celom súdnom konaní - listinnými ani svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a jednotlivými členmi DR. Žalovaný 1/ Ing. P. L. nie je pasívne legitimovaný. Potvrdil poskytovanie právnych služieb dozornej rade ako celku (ako jednému z orgánov BTS). V žiadnom prípade nepotvrdil vo svojej výpovedi, že zmluvu uzatvárali ako členovia DR. Takéto tvrdenie sa nikde nenachádza. V čl. VI. žalobca navrhuje, aby bol žalovaný 1/ zaviazaný spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 12.000,- EUR s príslušenstvom. Žalovaný 1/ však dňa 7.10.2011 prestal byť členom dozornej rady. Žalobca žiada súd zaviazať ho k plateniu aj za obdobie, kedy nebol členom DR. 9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 2/ nevyjadril. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny v časti výpočtu výšky tarifnej odmeny žalobcu a s tým súvisiacim výrokom o výške nároku žalovaného 2/ na náhradu trov konania voči žalobcovi a je potrebné ho zmeniť v tejto časti. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 11. Prejednaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s výpočtom tarifnej odmeny žalobcu, pretože súd prvej inštancie opomenul aplikovať aj ustanovenia § 15, § 16 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a teda ku každému jednému úkonu pripočítať aj výšku režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), ktorý v roku 2011 bol v sume 7,41 Eur. 12. Preto odvolací súd zmenil výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie a za preukázaných osem úkonov právnych služieb žalobcovi priznal 515,- EUR spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne od 25.2.2014 do zaplatenia. 13. Zároveň odvolací súd zmenil výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie a žalovanému 2 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,04%, pretože po zmene výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie mal žalovaný 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie úspech v rozsahu 91,04 %. V danom prípade pre zmenu rozhodnutia nebolo potrebné doplniť dokazovanie, pretože postačovala aplikácia právneho predpisu. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vo zvyšku nie je možné a ani dôvodné vyhovieť. Žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne nové skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa § Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti a spôsob ktorým tak robia , sa zapisujú do obchodného registra.. Podľa § 197 ods. 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, Dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. 16. Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi valného zhromaždenia. Podľa stanov spoločnosti žalovaného 2/ článok 11 bod 1 DR je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Podľa čl. 11 bod 20 stanov - náklady spojené s výkonom činnosti DR uhrádza spoločnosť- žalovaný 2/ Podľa čl. 21 bod 1 stanov - v mene spoločnosti konajú a podpisujú spoločne dvaja členovia predstavenstva. Podľa čl. 22 bod 1 stanov - podrobnosti o odmeňovaní členov orgánov spoločnosti upravujú pravidlá odmeňovania / vnútorný poriadok o odmeňovaní členov orgánov spoločnosti/ /č.l. 24 -34/. Podľa Pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti žalovaného 2/ článok II. bod 2, za náhrady sa na účely tohto odmeňovacieho poriadku považujú podľa osobitných právnych predpisov náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie a náhrada výdavkov na stravné, pri ktorých sa podporne použijú príslušné právne predpisy. Členovia predstavenstva a dozornej rady majú nárok aj na náhradu iných výdavkov, ktoré preukázateľne vynaložili pri výkone svojej činnosti. Podľa Pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti žalovaného 2/ článok III. bod 7, členovia predstavenstva a dozornej rady majú nárok aj na náhradu iných výdavkov, ktoré preukázateľne vynaložili pri výkone svojej činnosti. Valné zhromaždenie spoločnosti môže v individuálnom prípade rozhodnúť o poskytovaní aj iných náhrad súvisiacich so zasadnutím orgánu spoločnosti, resp. ich poskytnutí vo vyššej výške, ako aj ich priznaniu a vyplateniu spolu s nárokmi na odmenu, podľa čl. IV. v paušálnej výške formou zvýšenia odmeny, ako časť funkčného pôžitku. 17. Odvolací súd na základe uvedeného zastáva právny názor, že členovia DR neboli oprávnení uzatvárať zmluvu o poskytovaní právnych služieb so žalobcom, nakoľko ju mohlo uzatvoriť len predstavenstvo ako štatutárny orgán žalovaného 2/. DR je kontrolným orgánom žalovaného 2/ a nemá právnu subjektivitu. Ani aplikáciou ustanovenia § 15 Obchodného zákonníka nemožno vyvodiť, že konanie DR smerujúce k uzatvoreniu zmluvy by zaväzovalo žalovaného 2/, pretože žalobca ako advokát nemohol nevedieť, že DR by uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb prekročila rozsah svojho poverenia. Preto i odvolací súd konštatuje, že žalovaný 1/ nie je vo veci pasívne legitimovaný. 18. V konaní nebolo preukázané uzavretie písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným 2/. Podmienkou vzniku každého úkonu, ktorý by zaväzoval žalovaného 2/ bol písomný úkon minimálne 2 členov predstavenstva. V danej veci nebol takýto platný resp. akýkoľvek úkon preukázaný vo vzťahu k žalovanému 2/. V nepodpísanej zápisnici zo zasadnutia DR zo dňa 24.6.2011 je uvedené, že predseda predstavenstva žalovaného 2/ Ing. T. uviedol, že právne oddelenie posúdilo zmluvu o poskytovaní právnych služieb a navrhuje aby nebola uzavretá. Odvolací súd má zato, že zo skutočnosti, že prítomní členovia predstavenstva žalovaného 2/ nevzniesli na zasadnutí DR zo dňa 24.6.2011 k uzneseniu DR žiadne námietky a ani pripomienky nemožno vyvodiť, že ústne uzavreli so žalobcom zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Nemožno ani bez ďalšieho vyvodzovať právny záver, že zaplatením faktúry č. 970011 žalovaný 2/ prevzal záväzok a zaviazal sa uhrádzať aj ďalšie faktúry za poskytovanie právnych služieb. Svedok Ing. T.E. - ktorého hodnovernosť žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nespochybňoval - uviedol, že to bolo z dôvodu, že sa predpokladalo uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb so žalobcom, ktorá však nakoniec uzatvorená nebola. Stanovy žalovaného 2/ nedefinujú, že právne služby sú náklady spojené s výkonom činnosti člena DR. Žalobca nepreukázal, že Valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného 2/ v tomto individuálnom prípade rozhodlo o poskytovaní náhrad súvisiacich s poskytovaním právnych služieb DR. I keď zmluva o poskytovaní právnych služieb nebola uzatvorená, žalobca pre členov DR žalovaného 2/ právne služby vykonal. Preto i podľa názoru odvolacieho súdu má nárok na zaplatenie za poskytnuté právne služby titulom bezdôvodného obohatenia /plnenie bez právneho dôvodu - zmluvy/. Rozsah vykonaných prác potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa Mgr. S. J. a doložené doklady do súdneho spisu právnou zástupkyňu žalobcu zo dňa 22.5.2017. Týchto v počte 8 úkonov právnej služby bolo preukázateľne žalobcom poskytnutých členom DR žalovaného 2/. Žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal koľko času stratil poskytovaním služieb DR žalovaného 2/. 19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a po prejednaní odvolania konštatuje, že sa vo zvyšku stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v súlade s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za hospodárne opakovať a v celom rozsahu na ne poukazuje, nakoľko žalobca v odvolaní nenamietal žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods.1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu ale náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Ani žalovaný 2/ úspešný v rozsahu 91,04%, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).