Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/78/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213242364 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213242364.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ONE & ONE, s.r.o., Dolná Roveň 1322/33, 034 84 Liptovské Sliače - Stredný Sliač, IČO: 36 727 474, zast.: Mgr. Martin Alušic, advokát, Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému: ELEE, spol. s r.o., Mesačná 3238/20, 821 02 Bratislava, IČO: 35 692 341, zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 6.300,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2014-171 zo dňa 25.10.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2014-171 zo dňa 25.10.2016 v časti I. výroku potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/86/2014-171 zo dňa 25.10.2016 v časti II. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 1.500,- EUR, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.800,- EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania podľa konkrétnej špecifikácie a III. výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8.300,- EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr č. XXVFXXX a XXVFXXX, ktorými vyúčtoval cenu za poskytnutie prepravných výkonov. Žalovaný splácal dlh postupne, pričom z faktúry č. XXVFXXX ostáva zaplatiť 4.000,- EUR a z faktúry č. XXVFXXX ostáva zaplatiť 4.300,- EUR. Podaním doručeným súdu dňa 10.01.2014 (ešte pred vydaním platobného rozkazu) žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny 2.000,- EUR späť. Ďalším podaním zo dňa 21.9.2015 (už po vydaní platobného rozkazu) vzal žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.500,- EUR. Konajúci súd ďalej uviedol, že na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 25.10.2016 sa nedostavil žalovaný, ktorý v e-mailovej správe doručenej súdu dňa 25.10.2016 žiadal odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti konateľa žalovaného X.. F. T., ktorú mu oznámil až dňa 25.10.2016, pričom mal za to, že účasť konateľa žalovaného na pojednávaní je nevyhnutná. Zároveň navrhol výsluch svedka Z. A., ktorý mal podpísať žalobcovi denné záznamy o výkone vozidla, t.j. potvrdzovať správnosť fakturovanej prepravy k sporným skutočnostiam. Súd prvej inštancie uvedené dôvody na odročenie pojednávania neakceptoval, nakoľko ospravedlnenie nebolo súdu doručené v dostatočnom časovom predstihu a tiež preto, že konateľ žalovaného súdu nedoručil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Ďalšie odročenie pojednávania považoval za nehospodárne, v rozpore so zásadou včasného prejednania a rozhodnutia veci bez zbytočných prieťahov a vzhľadom na uvedené prejednal vec v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti žalovaného. 2. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 323 ods. 1, § 407 ods. 3, § 610, § 625 ods. 1, 2, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013. Žalobcom uplatnený nárok vyhodnotil v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Žalobca pre žalovaného vykonal prepravu tovaru, na základe ktorej mu vystavil faktúry č. XXVFXXX v sume 22.649,28 EUR a č. XXVFXXX v sume 10.524,79 EUR. Žalovaný faktúry čiastočne plnil prostredníctvom 22 splátok, na základe čoho mal súd za to, že čiastočným plnením záväzku má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, v súlade s § 407 ods. 3 OBZ. Žalobca svoj nárok preukázal aj prostredníctvom denných záznamov o výkone vozidla, z ktorých vyplýva presný rozsah poskytnutých prepravných výkonov a e-mailových správ medzi sporovými stranami, z ktorých zreteľne vyplýva, že žalovaný vedel o predmetnom záväzku voči žalobcovi a prisľúbil jeho plnenie. Z e-mailových správ mal konajúci súd za preukázané, že žalovaný nerozporoval množstvo prepravných výkonov poskytnutých žalobcom, ani odplatu za prepravu vyčíslenú v predmetných faktúrach, keďže sám navrhol žalobcovi splnenie záväzku prostredníctvom splátok (e-mail zo dňa 29.10.2012). Tvrdenia žalovaného, že fakturovaná cena prepravy podľa predmetných faktúr nezodpovedá dohode zmluvných strán o vykonaní prepravy, ani samotnej vykonanej preprave, považoval za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojho splatného záväzku, nakoľko ich žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav veci, súd nepovažoval za potrebné vypočuť konateľa žalovaného a ním navrhovaného svedka, keďže zo správania žalovaného pred podaním žaloby jednoznačne vyplynula jeho snaha o zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobcu, čo súd mal nepochybne preukázané z predloženej e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami. V časti o zaplatenie istiny v sume 1.500,- EUR konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil v súlade s § 145 ods. 2 CSP. Následný úkon žalovaného (čiastočná úhrady faktúry) súd vyhodnotil ako uznanie záväzku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok na pojednávaní dňa 25.10.2016, napriek ospravedlneniu žalovaného aj jeho právneho zástupcu. Žalovaný vytkol konajúcemu súdu, že sa vôbec nezaoberal existenciou dôvodov odročenia pojednávania v zmysle jeho žiadosti. Dočasná pracovná neschopnosť konateľa žalovaného, ako bolo uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania, nastala až 25.10.2016, preto túto skutočnosť nebolo možné oznámiť skôr, ako požadoval súd prvej inštancie. Rovnako tak právny zástupca žalovaného nemohol v konaní predložiť potvrdenie o tejto skutočnosti, nakoľko mu klientom nebolo vopred doručené, keďže k zhoršeniu zdravotného stavu konateľa malo prísť až v deň pojednávania a táto skutočnosť bola právnemu zástupcovi oznámená iba telefonicky. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ ide o požiadavku predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa nemohol zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo zásadného zhoršenia zdravotného stavu, toto zákonné ustanovenie nie je platné s účinnosťou od 01.07.2016, a preto nemôže byť nesplnenie tejto povinnosti stranou dôvodom na odmietnutie žiadosti o odročenie pojednávania, ako uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Žalovaný citujúc ust. § 183 ods. 3 a 4 CSP ďalej vytkol konajúcemu súdu, že napriek tomu, že uviedol vo svojom podaní aj telefónne číslo, ako aj adresu elektronickej pošty, na ktorú konajúci súd mohol oznámiť, že uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, súd nepostupoval podľa citovaného ustanovenia, dôvod uvedený v žiadosti o odročenie pojednávania neuznal, vec prejednal a rozhodol. 4. Ďalej namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy (výsluch svedka), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na preukázanie žalovaným vznesených námietok voči uplatnenému nároku. Uviedol, že navrhovaný svedok domény mal byť tou osobou, ktorá mala za žalovaného podpisovať žalobcom predložené denné záznamy o výkone vozidla a ktorá sa priamo môže vyjadriť a podať svedeckú výpoveď k správnosti fakturovanej prepravy, ako aj k sporným skutočnostiam, najmä uviesť, či žalobcom v konaní predložená záznamy skutočne on za žalovanú potvrdzoval a či sa jedná o jeho podpis. 5. Odvolateľ mal tiež za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Snaha strany sporu riešiť spor ešte pred podaním žaloby dohodou sporových strán nemôže byť dôkazom o tom, že záväzok (ešte pred návrhom zmierneho riešenia sporu) vznikol a skutočne v požadovanom rozsahu existoval. Bol toho názoru, že žalobcom predložené emailové správy nemajú náležitosti právneho úkonu uznania záväzku a nemožno z nich vyvodiť záver o dôvodnosti žaloby, ako ani o existencii záväzku žalovaného a nemôžu byť ani dôvodom zamietnutia návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania. Samotné uznanie záväzku (v prejednávanej veci k takémuto právnemu úkonu neprišlo) konštituuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii záväzku v čase uznania, avšak aj tu je prípustný dôkaz o opaku. V tejto súvislosti poukázal na to, že vôľa žalovaného riešiť vec zmierom preto nie je dôkazom o tom, že medzi stranami prišlo pred vykonaním prepravy žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o preprave podľa § 610 OBZ a už vonkoncom nezbavuje žalovaného možnosti v súdnom konaní, aj výsluchom navrhnutého svedka preukázať, že tomu tak nebolo. Navyše v tomto smere napadnutý rozsudok ani nie je odôvodnený, t.j. nie je z neho zrejmé, kedy žalobca a žalovaný uzatvorili dvojstranný právny úkon, v akej forme a či prišlo k naplneniu jeho podstatných náležitostí (t.j. záväzok dopravcu vykonať prepravu z určitého miesta do určitého miesta, záväzok odosielateľa zaplatiť dopravu), či táto zmluva bola jedna, alebo ich bolo viacero, osobitne s dôrazom na rozdielnu cenu prepravy fakturovanú žalovaným. Z napadnutého rozsudku ani nevyplýva, či išlo o cenu dohodnutú alebo či išlo o cenu obvyklú a z akých dôkazov takýto skutkový záver vyplýva. S poukazom na ust. § 407 ods. 3 OBZ mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil aj v tom, ak mal za to, že žalovaný uznal vykonaním čiastočného plnenia svoj záväzok v zmysle podanej žaloby, nakoľko vôľa uznať záväzok nevyplýva z jedinej súdom uvádzanej skutočnosti, že žalovaný čiastočne plnil 22-krát. Napadnutý rozsudok považoval žalovaný aj v tomto smere za nedostatočne odôvodnený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Mal za to, že žalovaný mal v tomto konaní možnosť vyjadriť sa k podanej žalobe a k vykonaným dôkazom v priebehu celého trvania sporového konania od doručenia žaloby v roku 2014 do rozhodnutia súdu dňa 25.10.2016. Žalovaný zároveň nevyužil svoje právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a uvádzať skutočnosti na svoju obranu. Poukázal na to, že žalovaný síce uvádza, že z pojednávania konaného dňa 25.10.2016, na ktorom súd riadne rozhodol, sa riadne a včas ospravedlnil, ale opomenul uviesť, že bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý na pojednávaní dňa 25.10.2016 prítomný nebol, hoci doručenie bolo riadne vykázané a ani sa neospravedlnil. Žalovaný neuvádza ani skutočnosť, že mal možnosť zaujať stanovisko k veci počas odročovaní konaní od prvého pojednávania dňa 22.09.2015. Pokiaľ ide o žalovaným uvádzané dôvody ospravedlnenia na pojednávaniach, poukázal na skutočnosť, že boli súdu zasielané s pravidelnosťou tesne pred pojednávaním. Navyše účasť žalovaného nebola nevyhnutná, keďže súd nenariadil jeho osobný výsluch a žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom. 7. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nerozporoval množstvo prepravných výkonov poskytnutých žalobcom a ani odplatu za prepravu vyčíslenú v predmetných faktúrach, keďže sám navrhol žalobcovi splnenie záväzku prostredníctvom splátok. Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 OBZ. Bol toho názoru, že vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav nebolo potrebné navrhovaného svedka žalovaného vypočuť. 8. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, a nie je ani dôvod na polemizovanie s jeho skutkovými závermi. Nestotožnil sa ani s názorom žalovaného o tom, že by odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňalo požiadavky stanovené ustanovením § 220 CSP, najmä to, že by súd prvej inštancie riadne nezdôvodnil uvedené rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je potrebné potvrdiť v časti I. výroku, a v časti II. a III. výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 1.500,- EUR po vydaní platobného rozkazu písomným podaním zo dňa 21.9.2015 z dôvodu, že žalovaný túto sumu uhradil. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP, keď konanie v tejto časti zastavil. 11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej. 12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 15. V zmysle citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie postupoval v súlade s novou právnou úpravou, keď o čiastočnom späťvzatí žaloby doručenom súdu dňa 21.09.2015 pred novou procesnou úpravou, rozhodoval podľa Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, keďže o čiastočnom späťvzatí rozhodol v napadnutom rozsudku zo dňa 25.10.2016. Nakoľko nebol potrebný súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím, konajúci súd rozhodol správne, keď konanie v späťvzatej časti 1.500,- EUR zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti I. výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 16. Dôvodom zrušenia v časti II. a III. výroku napadnutého rozsudku je presvedčenie odvolacieho súdu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 18. Podľa tohto zákonného ustanovenia je zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konania, je obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ochrana princípov spravodlivého procesu na zákonnej úrovni prislúcha všeobecným súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Nie každé porušenie však musí viesť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť každého porušenia, pritom môže dospieť k riešeniu, že niektoré menej závažné pochybenie môže napraviť svojím postupom. 19. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 20. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 4.800,- EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia splatných faktúr č. XXVFXXX s dátumom splatnosti dňa 10.02.2010 a č. XXVFXXX s dátumom splatnosti dňa 05.02.2010, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnutie prepravných výkonov. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 07.02.2014 platobným rozkazom č.k. 33Rob/2286/2013-23, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že žalobcom fakturovaná cena prepravy podľa predmetných faktúr nezodpovedá dohode zmluvných strán o vykonaní prepravy, ani samotnej vykonanej preprave. Mal za to, že nárok žalobcu bol v celom rozsahu zaplatený. Podaním odporu bol platobný rozkaz, v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O.s.p. bol zrušený v celom rozsahu a súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Na pojednávanie nariadené na termín 25.10.2016 sa dostavil len právny zástupca žalobcu, nedostavili sa žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorý v e-mailovej správe doručenej súdu dňa 25.10.2016 žiadal odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti konateľa žalovaného X.. F. T., ktorú mu oznámil až dňa 25.10.2016, pričom mal za to, že účasť konateľa žalovaného na pojednávaní je nevyhnutná. Zároveň navrhol výsluch svedka Z. A.. 22. Po preskúmaní obsahu spisu, s prihliadnutím na argumenty odvolateľa dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď neprihliadol na žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti konateľa žalovaného, doručenú súdu pred pojednávaním dňa 25.10.2016 o 10.57 hod.. Súd prvej inštancie svoj postup v napadnutom rozsudku súd odôvodnil tak, že dôvody na odročenie pojednávania neakceptoval, nakoľko ospravedlnenie nebolo súdu doručené v dostatočnom časovom predstihu a tiež preto, že konateľ žalovaného nedoručil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa nemôže zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo zásadného zhoršenia zdravotného stavu. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nakoľko dočasná pracovná neschopnosť konateľa žalovaného nastala až 25.10.2016, nebolo možné túto skutočnosť oznámiť skôr, ako požadoval súd prvej inštancie v dostatočnom časovom predstihu. Dôvodný je aj argument žalovaného, že nesplnenie povinnosti predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že sa nemohol zúčastniť pojednávania bez ohrozenia života alebo zásadného zhoršenia zdravotného stavu nemôže byť dôvodom na odmietnutie žiadosti o odročenie pojednávania, nakoľko zákonné ustanovenie § 119 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravovalo povinnosť účastníka konania priložiť k návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu jeho zdravotného stavu aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, nie je platné s účinnosťou od 01.07.2016. Odvolací súd má za to, že právny zástupca žalovaného oznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania bezodkladne, keď tak učinil elektronicky dňa 25.10.2016 vzhľadom na dočasnú pracovnú neschopnosť konateľa žalovaného, ktorá mu objektívne neumožňovala dostaviť sa na pojednávanie včas. 23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade, ak konajúci súd zistil, že dôvod na odročenie pojednávania uvedený zástupcom žalovaného nie je dôležitý, mal o tom podľa § 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomiť právneho zástupcu žalovaného na telefónne číslo alebo elektronickú adresu uvedenú v žiadosti a oznámiť, že jeho žiadosti o odročenie nebude vyhovené, nakoľko o každom procesnom návrhu sporovej strany je potrebné rozhodnúť. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v súlade s ust. § 195 CSP výsluch strany môže súd nariadiť na návrh o tvrdených skutočnostiach, ktoré vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod.. Je však na úvahe súdu, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). V prípade, že konajúci súd dospel k záveru, že nepovažuje za potrebné vypočuť konateľa žalovaného a ním navrhovaného svedka, mal svoje rozhodnutie riadne odôvodniť s poukázaním na konkrétne dôkazy, z ktorých mal nárok žalobcu za preukázaný, ako aj vysporiadať sa s argumentáciou žalovaného v súvislosti s navrhnutým svedkom, z akého dôvodu nepovažuje výsluch navrhovaného svedka za potrebný. Keďže prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku, ktorý je napadnutý odvolaním, sa riadne nezaoberal dôvodmi, prečo nevykonal dôkaz, ktorý navrhol žalovaný (nie je povinnosťou súdu takéto dôkazy vykonať, je však povinnosťou súdu odôvodniť svoje rozhodnutie takéto dôkazy nevykonať), zaťažil toto konanie vadou, ktorá má za následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 24. V súvislosti s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné vypočuť konateľa žalovaného a ním navrhovaného svedka, keďže zo správania žalovaného pred podaním žaloby jednoznačne vyplynula jeho snaha o zaplatenie žalovanej pohľadávky žalobcu, čo súd mal nepochybne preukázané z predloženej e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami, odvolací súd dodáva, že tak ako správne uviedol konajúci súd, podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Naopak, je na dlžníkovi, ktorý namieta, že záväzok nevznikol, že bol splatený alebo zanikol inak, aby svoje tvrdenie preukázal. Uznaním záväzku teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. V tejto súvislosti konajúci súd správne poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004, 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004, uznesenie 32 Odo 1178/2006 zo 17. júla 2006), pričom bez vykonania žalovaným navrhovaného dokazovania uzavrel, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, ktoré považoval bez bližšieho odôvodnenia za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojho splatného záväzku. 25. Odvolací súd musí prisvedčiť aj názoru žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil z akých dôkazov vychádzal pri skutkovom zistení, čo do existencie a uzatvorenia zmluvy (zmlúv) o preprave ako právneho úkonu, titulom ktorého malo žalobcovi vzniknúť žalobou uplatnené právo, ako aj o jeho obsahu, vrátane dohody o cene, či išlo o cenu dohodnutú alebo či išlo o cenu obvyklú a z akých dôkazov takýto skutkový záver vyplýva. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia. 27. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne právne posúdiť nárok žalobcu na uplatnenú cenu za poskytovanie prepravných výkonov a jednoznačne ustáliť, či medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy, príp. viacerých zmlúv o preprave veci podľa ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opäť sa zaoberať navrhnutým dôkazom na výsluch konateľa žalovaného a svedka Z. A.. Pokiaľ súd rozhodne, že tento dôkaz nevykoná, svoje rozhodnutie odôvodní v rozhodnutí vo veci samej. V opačnom prípade, ak sa rozhodne dôkaz vykonať, posúdi ho v súvislosti s ostatnými dôkazmi tak, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav veci, pričom tiež prihliadne na argumenty žalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 220 ods. 2 CSP, najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi, a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v časti II. a III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 29. O náhrade trov konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí. 30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).