Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/32/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214200759 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214200759.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: H. J., X..XX.XX.XXXX, L. P. XX, L., zastúpenej: Mgr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanej: Anna Raffaelli - BELLA ITALIA, so sídlom Ružinovská 9, Bratislava, IČO: 17 513 391, zastúpenej: JUDr. Ladislav Siranko, advokát so sídlom Železničná 485, Košúty, o zaplatenie 1 395 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. júla 2017, č. k. 14C/107/2014-119, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1 395 eur s príslušenstvom; a žalovanej priznal 100%-tnú náhrada trov konania. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 733, § 734, § 735, § 736 Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 1 písm. a), b), c), ods.2, ods. 3 písm. a), b), c), ods.4 zákona č. 281/2001 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané že žalobkyňa so žalovanou dňa 03.06.2013 uzatvorila zmluvu o obstaraní zájazdu, podľa ktorej sa žalovaná zaviazala obstarať ubytovanie v termíne od 03.08.-10.08. 2013. Zmluvu neposúdil ako zmluvu o obstaraní zájazdu, nakoľko neboli naplnené podmienky zákona č. 281/2001 Z.z. a dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o obstaraní veci. Konštatoval, že jediné požiadavky, ktoré boli v zmluve uvedené, bol výhľad na more + klimatizácia. Z vykonaného dokazovania zistil, že zo strany žalovanej dohoda splnená bola, ubytovanie zabezpečené bolo. Pokiaľ žalobkyňa a svedkyne uviedli, že ubytovanie nebolo zabezpečené v požadovanej kvalite, že tam bola špina, neďaleko viedla železnica, že sa jednalo o robotnícku ubytovňu, konštatoval, že z fotodokumentácie založenej do spisu žalovanou nevyplýva, že ide o robotnícku ubytovňu ani to, že by tam bola špina. Prihliadol na to, že žalobkyňa nereklamovala priamo na mieste, že objednané služby neboli poskytnuté v dohodnutom rozsahu a kvalite, nebol o tom vyhotovený žiaden písomný záznam, tak ako to vyplýva zo všeobecných zmluvných podmienok. Konštatoval, že o tom, že objednané služby neboli na požadovanej úrovni a že išlo o robotnícku ubytovňu, žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by toto jednoznačne preukazoval ako napr. fotodokumentácia vyhotovená na konkrétnom mieste v konkrétnom čase. Vzhľadom na pomer svedkýň k veci mal za to, že sa jedná skôr o výpovede účelové. Mal za to, že z predloženej zmluvy nevyplynuli iné požiadavky na ubytovanie ako strana more+ klimatizácia, a to zo strany žalovanej splnené bolo. Zmluva neobsahovala žiadne iné individuálne dojednania a špeciálne požiadavky čo sa týka kvality ubytovania, vzdialenosť železnice. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu uzavrel, že žalovaná si svoju povinnosť splnila, ubytovanie podľa požiadaviek uvedených v zmluve zabezpečila, a dodal, že aj cena ubytovania nebola vysoká, nakoľko to na osobu vyšlo na týždeň 186,25 eur u J. a u F. 216,66 eur. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby jej žalobe bolo vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C. s.p. Vytýkala súdu prvej inštancie, že hodnotenie jeho dôkazov je nelogické, účelové a svojvoľné, že súd pochybil pri právnom posúdení veci, keď zmluvy uzatvorené medzi ňou a žalovanou posúdil ako spotrebiteľské, avšak na zistený skutkový stav neaplikoval všetky relevantné ustanovenia právnych predpisov, resp. ich aplikoval nesprávne. Za mimoriadne významnú skutočnosť považovala, že listom zo dňa 23. 08. 2013, ktorý bol žalovanej doručený toho istého dňa, uplatnila reklamáciu vád služieb poskytnutých žalovanou, žalovaná jej listom zo dňa 04. 09. 2013 oznámila, že vo veci predmetnej reklamácie sa obrátila na talianskych obchodných partnerov a reklamáciu vybaví po obdržaní ich odpovede. Nakoľko neobdržala vybavenie reklamácie ani do 01. 10. 2013, teda v maximálnej zákonnej tridsaťdňovej lehote, uvedeného dňa písomne odstúpila od oboch zmlúv v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. Mala právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak jej reklamácia nebola vybavená (hoci aj zamietnutím reklamácie) v 30 dňovej lehote od podania reklamácie. Zdôraznila, že ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. neviaže vznik práva na odstúpenie od zmluvy na oprávnenosť reklamácie, preto i pokiaľ by samotná reklamácia nebola dôvodná, žalovaná bola povinná vybaviť ju v lehote do tridsiatich dní od jej uplatnenia, a pokiaľ tak neurobila, takéto opomenutie založilo jej právo odstúpiť od zmluvy, a to aj bez ohľadu na prípadnú nedôvodnosť samotnej reklamácie. Zdôraznila, že žalovaná v konaní netvrdila ani nepreukázala, že by v zákonom určenej maximálnej lehote tridsiatich dní od uplatnenia reklamácie túto zákonným spôsobom vybavila. V súvislosti s námietkami žalovanej, že odstúpiť možno iba od platnej a existujúcej zmluvy, konštatovala, že zmluvný vzťah medzi ňou a žalovanou v čase odstúpenia od zmluvy naďalej trvá, a to aj napriek neposkytnutiu ubytovania. V danom prípade sa plnenie, ktorým bolo poskytnutie ubytovania v rekreačnom zariadení Holiday Perla, dalo uskutočniť aj v inom termíne, preto sa nedá považovať za nemožné, predmetné zmluvy teda nezanikli ani pre nemožnosť plnenia. V prípade poskytnutia vadného plnenia zmluva trvá naďalej, i keď so zmeneným obsahom v dôsledku vzniku práv a povinností súvisiacich s vadným plnením. Poznamenala, že predmetné zmluvy by nikdy nezanikli ani v takom prípade, ak by žalovaná poskytla riadne plnenie a ak by sa ona odmietnutím plnenia dostala ako veriteľ do omeškania. Z uvedeného považovala za zrejmé, že zmluva v čase odstúpenia od zmluvy existovala, a teda mohla od nich pri naplnení zákonných dôvodov platne odstúpiť. Okolnosť, či o reklamácii na mieste bol spísaný záznam, nepovažovala pre posúdenie žalobou uplatneného nároku za významné. Za preukázanú považovala písomnú reklamáciu zo dňa 23. 08. 2013 a ak by táto bola podaná oneskorene, žalovaná ju mala ako oneskorenú zamietnuť v zákonom stanovenej lehote, inak jej vzniklo právo od zmluvy odstúpiť. Uviedla, že vady reklamovala na mieste a s poukazom na všeobecné obchodné podmienky žalovanej, podľa ktorých o uplatnení reklamácie musí byť vyhotovený písomný záznam, uviedla, že z nich už nevyplýva, ktorá zmluvná strana má povinnosť tento záznam vyhotoviť a už vôbec všeobecné obchodné podmienky neupravujú následky nesplnenia tejto povinnosti. Nevyhotovenie písomného záznamu nemá za následok zánik práv z vád, v opačnom prípade by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za nesprávny považovala záver súdu prvej inštancie, že zo zmluvy vyplývajú iba 2 podmienky kladené na ubytovanie - výhľad na more a klimatizácia. Poukázala na to, že podmienky ubytovania musia spĺňať minimálne priemerné štandardy, za ktoré nemožno považovať nehygienické ubytovanie, ubytovanie v tesnej blízkosti železničnej trasy či ubytovania v zariadení určenom či využívanom na dlhodobejšie avšak súčasne dočasné ubytovanie sezónnych pracovníkov. Poukázala tiež na to, že žalovaná nikdy nepoprela, že by vady nereklamovala na mieste a v liste zo dňa 04. 09. 2013 jednoznačne priznala, že reklamáciu vád na mieste jej potvrdil aj jej taliansky partner. Namietala hodnotenie svedeckých výpovedí súdom prvej inštancia a vyhodnotenie jej výpovede a poukazovala na účelovosť hodnotenia dôkazov pri posudzovaní stavu apartmánov výlučne na základe fotografií predložených žalovanou, pričom z nich vyplýva, že ide o úplne iné apartmány než tie, ktoré jej boli ponúkané na ubytovanie na mieste a nevyplýva z nich ani to, či boli robené v čase jej nástupu na ubytovanie. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a hodnotenie ceny ubytovania zo strany konajúceho súdu. Záverom dodala, že bola oprávnená od zmluvy odstúpiť z dôvodu vadného plnenia zo strany žalovanej ako aj z dôvodu nedodržania lehoty na vybavenie reklamácie, ktoré nevyžaduje, aby reklamácia bola dôvodná. Odstúpením od zmluvy došlo k ich zrušeniu od začiatku a zmluvným stranám vznikla povinnosť vrátiť si navzájom všetko, čo podľa nej dostali, žalovaná jej však do dnešného dňa nevrátila finančné prostriedky, ktoré na základe zrušených zmlúv obdržala, a preto považuje svoju žalobu za dôvodnú a rozsudok, ktorým bola jej žaloba zamietnutá, za nezákonný. 3. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 4. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie s náležitou pozornosťou posúdil dôvodnosť žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vrátenia plnenia na základe zrušenej zmluvy o obstaraní ubytovania uzatvorenej so žalovanou dňa 03.06.2013, z hľadiska všetkých riadne a včas uplatnených relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojho nároku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými žalovaná popierala uplatňovaný nárok, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona, ktoré aj správne vyložil, a svoje úvahy, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohla žalobkyňa náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jej právo na spravodlivý súdny proces, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jej predstavám a očakávaniam, a preto žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť. Odvolanie žalobkyne nie je spôsobilé; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a v odvolacom konaní neboli zistené; a ani procesne účinným spôsobom uplatnené; také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 5. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (čl. 16 ods. 2 C.s.p., § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz získaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. 6. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, logicky vysvetlil postup, na základe ktorého dospel z vykonaných dôkazov k svojim skutkovým záverom a odvolací súd nezistil, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo, alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. Len odlišný názor žalobkyne na hodnotenie dôkazov nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. 7. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom postupoval, dostatočne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je v tomto smere presvedčivé. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. 8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď dospel ku skutkovému záveru, že žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy o obstaraní veci splnila, nakoľko žalobkyni zabezpečila ubytovanie v dojednanej kvalite, t.j. v izbe s výhľadom na more a s klimatizáciou. 9. Žalobkyňa dňa 23.08.2013 písomne reklamovala ako vady ubytovania výhľad na more, pretože izba mala úzky bočný balkón, ktorého polovicu zaberala klimatizácia, ďalej sa sťažovala, že na prvom poschodí boli dlhodobo ubytovaní sezónni robotníci a že oba apartmány boli umiestnené v zadnej časti budovy, ktorá je vzdialená asi 20 m od frekventovanej železničnej trate rýchlovlaku. V konaní bolo dôkaznou povinnosťou žalobkyne preukázať existenciu vytýkaných vád a ich vplyv na kvalitu poskytnutej služby. Žalobkyňa ňou písomne reklamované vady nepreukázala priamo na mieste spísaným záznamom a vady ubytovania nezdokumentovala ani fotodokumentáciou. 10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že apartmány nezodpovedali jej požiadavkám, balkón bol meter x meter a polovičku zaberala klimatizácia, druhý apartmán nevidela. Súdu prvej inštancie preto nemožno vytýkať, že sa nevysporiadal v rámci hodnotenia dôkazov s jej výpoveďou, keď v nej žalobkyňa písomne reklamované vady nespomenula a bližšie nepopísala ani ich vplyv na kvalitu ubytovania. 11. Svedkyňa J. Š., dcéra žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že izby boli špinavé a orientované na železnicu, pričom sama videla len chodbu a kuchynku apartmánu. Táto svedkyňa teda nepotvrdila vady písomne žalobkyňou reklamované, nakoľko žalobkyňa špinu v izbe písomne nereklamovala a svedkyňa orientáciu izby na železnicu nemohla hodnoverne preukázať svojou svedeckou výpoveďou, nakoľko balkón izby nevidela. Svedkyňa A.. F., pre ktorú bol objednaný druhý apartmán, potvrdila, že tento sa nachádzal neďaleko železničnej stanice a bol špinavý, na prvom poschodí išlo o robotnícku ubytovňu. Táto svedkyňa potvrdila žalobkyňou reklamovanú vadu pokiaľ ide o blízkosť železnice a ubytovanie robotníkov. 12. Z uvedeného vyplýva, že svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že izby boli špinavé, ktorú vadu však žalobkyňa písomne nereklamovala. Výpoveďami svedkýň a žalobkyne bolo tiež preukázané, že izby zodpovedali zmluvne dohodnutým požiadavkám, keď v jednom apartmáne bola klimatizácia (druhý bol bez požiadavky na klimatizáciu) a apartmány mali výhľad na more. Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že ubytovanie bolo v blízkosti železnice a že tam boli ubytovaní robotníci, žalobkyňa však netvrdila a ani nepreukázala, aký vplyv mali tieto skutočnosti na kvalitu ich ubytovania. Uvedené skutočnosti totiž samé osebe (automaticky) nezakladajú vadnosť poskytnutej služby. Tvrdenia žalobkyne, že išlo o robotnícku ubytovňu, nemajú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Na základe uvedeného možno konštatovať, že ubytovanie nenaplnilo očakávania žalobkyne, nezodpovedalo jej subjektívnym predstavám. Vo vzťahu k očakávaným nárokom žalobkyne možno prisvedčiť opodstatnenosti obrany žalovanej, že nešlo o luxusné ubytovanie v najvyššej kvalite, čomu napokon nasvedčuje aj zodpovedajúca cena ubytovania, ktorú nepovažoval súd prvej inštancie, po prepočítaní na osobu, za vysokú. 13. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná si splnila svoj zmluvný záväzok zabezpečiť žalobkyni ubytovanie v dohodnutej kvalite, teda riadne, t.j. bez vád. Pokiaľ potom žalobkyňa odstúpila od zmluvy listom zo dňa 01.10.2013 z dôvodu nevybavenia reklamácie v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, odstúpila od neexistujúcej zmluvy. Práva a povinnosti zo zmluvy boli obmedzené na dobu poskytnutia služby (zabezpečenia ubytovania) a záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou tak zanikol riadnym a včasným splnením zmluvného záväzku žalovanou. Žalobkyňa preto nedôvodne argumentuje tým, že v danom prípade poskytnutím jej vadného plnenia zmluva trvá naďalej so zmeneným obsahom v dôsledku vzniku práv a povinností zo zodpovednosti za vady. Odstúpenie žalobkyňou od zmluvy, ktorá zanikla, preto nenadobudlo právne účinky podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobkyni nevznikol nárok na vrátenie ceny zaplatenej za objednané a riadne dodané služby v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. 14. Pokiaľ by aj bolo možné považovať odstúpenie žalobkyne od zmluvy za právne účinné, nevzniklo by jej právo na jednostranné vrátenie plnenia, nakoľko v tomto prípade išlo o synalagmatický záväzok, pri ktorom je právo žalobkyne na vrátenie plnenia podmienené jej povinnosťou vrátiť plnenie poskytnuté jej na základe zmluvy žalovanou. Žalovaná totiž svoj záväzok zo zmluvy splnila zabezpečením ubytovania žalobkyni podľa dohodnutých požiadaviek, služba tak bola zo strany žalovanej riadne (bez vád) dodaná, na čo nemá vplyv skutočnosť, že žalobkyňa ju bez relevantného dôvodu (svojvoľne) nevyužila a odmietla sa v apartmánoch pre ňu žalovanou zarezervovaných ubytovať. Žalobkyni by tak vznikla povinnosť vrátiť žalovanej peňažnú náhradu za riadne dodané a poskytnuté služby. Nárok žalobkyne na vrátenie ceny by tak v tomto prípade bolo možné priznať len ak by bol podmienený jej povinnosťou vrátiť žalovanej to, čo za túto cenu od žalovanej dostala. 15. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej , ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).