Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/209/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214204870 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214204870.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Janky Richterovej a členov JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: 1/ L.. Y. U., B.. XX.XX.XXXX a 2/ T.. B. U., B.. XX.XX.XXXX, C. X. P. X., J. G. Č.. XX, zastúpení Mgr. Jakubom Malým, advokátom so sídlom v Bratislave, Cukrová č. 14, proti žalovanému: 1/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 603 481 a 2/ MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy, p. o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova č. 3, zastúpeného JUDr. Karolom Spišákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Tuhovská č. 1, o zaplatenie 582.664,032 € s prísl., o návrhu žalovaného 1/ na obnovu konania, vedeného na Okresnom súd Bratislava II pod sp. zn. 6C/3/08, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.februára 2017 č. k. 58C/44/14-177, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6C/3/08 v časti právoplatne ukončenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. októbra 2011 č. k. 6C/3/08-305 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03. decembra 2012 č. k. 6Co/117/12-345 p o v o ľ u j e . o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým rozhodnutím) súd prvej inštancie opätovne zamietol návrh na obnovu vo výroku citovaného konania (čiastočne právoplatne skončeného), v ktorom bola žalobcom priznaná náhrada za užívanie pozemkov v ich vlastníctve žalovanými na účely pohrebiska (cintorín Slávičie údolie). 2. V odôvodnení uviedol, že pre povolenie obnovy konania nie sú splnené procesné predpoklady, vyplývajúce z ustanovenia § 397 písm. a) CSP. Žalovaným 1/ predložený listinný dôkaz, podľa ktorého sporné nehnuteľnosti boli vyvlastnené predchodcom žalobcov na základe rozhodnutia Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave Fin-1745/6-maj zo dňa 31.03.1961 nemožno považovať za dôkaz, ktorý bez svojej viny žalovaný 1/ nemohol použiť už v pôvodnom konaní. Dospel k záveru, že uvedený listinný dôkaz sa musel nachádzať v archíve i v čase, kedy bolo vedené pôvodné konanie. Ak žalovaný 1/ a jeho predchodcovia nezabezpečili registráciu vyvlastňovacieho rozhodnutia na štátnom notárstve, možno to pričítať na jeho ťarchu. Nezabezpečením registrácie vlastníckeho práva prakticky znemožnil predchodcovi žalobcov uplatnenie práv podľa prvého reštitučného zákona, ktorý ako jeden z právnych predpisov, ktorý vychádzal z princípov nezlučiteľných so zásadami demokratickej spoločnosti, považoval i vl. nar. č. 15/59 Zb. a vyhlášku č. 88/1959, na základe ktorých bolo vyvlastňovacie rozhodnutie vydané. Podľa súdu žalovaný 1/ disponuje dostatočným personálnym a materiálnym aparátom, ktorý mu umožňoval archívne záznamy intenzívne preskúmavať už skôr. 3. Súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že uvedené rozhodnutie by nemohlo priviesť priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného 1/, a to s ohľadom na jeho takmer päťdesiatročnú nečinnosť a na neusporiadanie vlastníckych vzťahov k majetku, ktorý naň prešiel v zmysle zákona o majetku obci. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 1/ a žiadal tento zmeniť a obnovu konania povoliť. Poukázal na jeho zisťovanie v príslušných archívoch ešte pred začatím pôvodného konania i na negatívne stanoviská archívov o existencii listín svedčiacich o konfiškácii, resp. o vyvlastnení dotknutých pozemkov. Vyčítal súdu, že naň preniesol zodpovednosť za nesprávne stanovisko archívu o tom, že nedisponuje listinami, preukazujúcimi nadobudnutie vlastníctva k sporným pozemkom zo strany štátu. Zdôraznil rozsiahlosť nehnuteľností v jeho vlastníctve a doposiaľ prebiehajúce konania ROEP-u, ktoré napr. v dotknutom katastrálnom území (W. P.) bolo ukončené až v roku 2014. Uviedol tiež, že žalobcovia neboli nikdy oprávnenými osobami podľa zák. č. 403/90 Zb., pozemky kúpili 27 rokov po smrti pozemno- knižnej vlastníčky za 50.000 Sk od osoby, ktorá prichádzala do úvahy ako oprávnená osoba. 5. Žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastávali názor, že žalovaný 1/ pri vynaložení starostlivosti dobrého hospodára mal disponovať vedomosťami o listine, na ktorej založil návrh na obnovu konania. Každý je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu tvrdené, a aby aj označil dôkazy, predovšetkým ak v spore ide o jeden z významných bratislavských cintorínov, navštevovaný širokou verejnosťou. Nebolo preukázané, že sa listiny v archíve nenachádzali, nedošlo preto k naplneniu podmienky, že navrhovateľ obnovy nemohol nové dôkazy použiť bez svojej viny. Rovnako zastávali názor, že uvedený dôkaz nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre žalovaného 1/, keďže nemožno legitimizovať postup štátnych orgánov v rozhodnom období, tak ako sa to snaží žalovaný 1/. Nezabezpečením registrácie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam právnemu predchodcovi žalobcov znemožnili požiadať o reštitúciu podľa prvého reštitučného zákona. 6. Žalovaný 2/ navrhol odvolaniu žalovaného 1/ vyhovieť. Poukázal na správu Archívu Hlavného mesta SR Bratislavy, že sa v ňom nenachádzajú vyvlastňovacie rozhodnutia ani kúpne zmluvy k dotknutým pozemkom. Domnieval sa preto, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aktivity žalovaného 1/ ohľadom získania listinných dôkazov o vlastníctve sporných pozemkov ešte pred ich nadobudnutím žalobcami. 7. Žalovaný 1/ v replike poukázal na spôsob a čas nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcami a na ich prejednanie dedičským súdom na návrh syna pozemno-knižnej vlastníčky G. H., V. H., až 27 rokov po smrti matky (zomrelej v r. XXXX P. L.), čo môže viesť k záveru, že v pozostalosti matky sa vyvlastňovacie listiny nachádzali. Poukázal na komunikáciu medzi G. H. a príslušným útvarom MNV v Bratislave, v zmysle ktorej o procese vyvlastnenia vedela, tomuto sa nebránila, mala výhrady len k výške náhrady. Mal za to, že rozhodnutie predstavuje listinný dôkaz, ktorý môže preň privodiť priaznivejšie rozhodnutia vo veci, keďže na základe vyvlastnenia sa stal ich vlastníkom štát a následne zo zákona ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí prešli vyvlastnené pozemky do vlastníctva žalovaného 1/. 8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 1/ v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 9. Popri splnení formálnych predpokladov, ktoré procesný poriadok vyžaduje pre prvú fázu konania o žalobe na obnovu konania (oprávnený subjekt v zmysle § 400 CSP, zachovanie subjektívnej a objektívnej lehoty v zmysle § 403 a § 404 CSP), vyžaduje sa tiež, aby nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu konania boli spôsobilé pre stranu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. S ohľadom na povinnosť strán tvrdiť a preukazovať všetko, čo je v ich prospech, obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je prípustný len v prípade, ak skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohol navrhovateľ obnovy konania použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny (§ 397 písm. a) CSP). 10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave Fin-1745/6-maj zo dňa 31.03.1961 o vyvlastnení sporných pozemkov nemožno považovať za listinný dôkaz, ktorý bez svojej viny žalovaný 1/ nemohol použiť v pôvodnom konaní. 11. Uvedený záver odvolací súd považuje za celkom nesprávny. 12. Z listinných dôkazov, pripojených k návrhu na obnovu konania je zrejmé, že žalovaný 1/ ešte pred začatím pôvodného konania, po doručení písomnej výzvy žalobcov na poskytnutie náhrady za užívanie pozemkov, na ktorých sa nachádza pohrebisko (cintorín Slávičie údolie), požiadal o zisťovanie listín o prevode alebo prechode vlastníctva na štát tri archívy (MV SR Archív hl. mesta SR Bratislavy, MV SR Štátny archív v Bratislave, MV SR Slovenský národný archív). Zo všetkých archívov prišla negatívna odpoveď v tom smere, že konfiškačné listiny, zmluvy ale ani vyvlastňovacie rozhodnutia sa v archíve nenachádzajú. Takáto negatívna odpoveď bola žalovanému 1/ zaslaná i z archívu, v ktorom vzhľadom na čiastočné právoplatné skončenie konania žalovaný 1/ s odstupom viacerých rokov (r. 2013) opätovne požiadal o vykonanie lustrácie do úvahy prichádzajúcich listín (MV SR Archív hlavného mesta SR). 13. Za tohto stavu nemožno dospieť k záveru, že žalovaný 1/ v pôvodnom konaní (prebiehajúcom v r. 2008-2012) porušil svoje procesné povinnosti, bol v konaní pasívny a dôkaz, ktorý predkladá ako kvalifikovaný dôvod obnovy konania, mohol predložiť už v pôvodnom konaní. Žalovaný 1/ nemôže zodpovedať za výsledky lustrácií v príslušných archívoch, za tieto zodpovedajú príslušné archívy (zák. č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach). 14. Pri posudzovaní danosti ďalšej procesnej podmienky, teda spôsobilosti označeného dôkazu privodiť pre navrhovateľa obnovy priaznivejšie rozhodnutie v spore, súd prvej inštancie celkom nedôvodne poukazoval na skutočnosti, pre posudzovanie dôvodnosti žaloby irelevantné (päťdesiatročná nečinnosť žalovaného 1/ a jeho predchodcov, nezabezpečenie registrácie rozhodnutia do evidencie nehnuteľnosti a pod). 15. Pri posudzovaní danosti tejto procesnej podmienky je relevantné skúmanie, či listinný dôkaz, t. j. rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov, ktorých ako vlastníci sú dnes na liste vlastníctva vedení žalobcovia, môže alebo nemôže privodiť žalovanému 1/ priaznivejšie rozhodnutie v spore, v ktorom žalobcovia z titulu vlastníctva dotknutých pozemkov s úspechom uplatňovali náhradu za ich užívanie vo výške 348. 912 € s príslušenstvom. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie o vyvlastnení sporných pozemkov s ohľadom na následok, ktorý takéto rozhodnutie vyvoláva (prechod majetku na štát) a na osobu žalovaného 1/, ktorý zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ku dňu jeho účinnosti 1.5.1991, je dôkazom spôsobilým privodiť pre žalovaného 1/ priaznivejšie rozhodnutie. 17. Žalobcovia nadobudli predmetné pozemky (cca 13.000 m2) v roku 2005 a ako poukazovali vo svojom vyjadrení, ide o verejnosťou navštevovaný cintorín v Slávičom údolí, preto bolo na ich zvážení, či takéto pozemky za symbolickú cenu 50.000,- Sk od osoby žijúcej v Čechách (ktorú zastupovali v dedičskom konaní) nadobudnú alebo nenadobudnú. Pozemno-knižná vlastníčka G. H. sporné pozemky (vl. č. XXXX v kat. úz. X.) nadobudla na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie o ich uvoľnení spod konfiškácie z majetku pôvodnej vlastníčky, jej matky W. T. podľa § 3 ods. 1 a 2 nar. č. 104/1945 Sb. V čase plynutia lehôt na uplatnenie reštitučných nárokov podľa oboch reštitučných zákonov sa jediný dedič V. H., B.. P. G.. XXXX, žijúci v Čechách, o navrátenie pozemkov neuchádzal; z obsahu spisu ani nevyplýva, že do začatia dedičského konania po matke dňa 9.11.2004 (v zastúpení žalobcom 1/) sa považoval za vlastníka veci, a to napriek tomu, že list vlastníctva v prospech žalovaného 1/ nebol na sporné pozemky vedený. 18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 6C/3/08 v právoplatne skončenej časti pre splnenie podmienok podľa § 397 písm. a), § 400, § 403 ods. 1 a 2 povolil (§ 388 CSP). Súd prvej inštancie bude po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v konaní ďalej postupovať podľa § 416 CSP. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).