Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/194/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220819 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214220819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: L.. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A., zastúpeného advokátom: JUDr. Ľuboslav Kašuba, so sídlom Na vŕšku 1, Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 778.099,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. apríla 2017, č.k. 20C/48/2014-129, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 778.099,96 eura s príslušenstvom; a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že dňa 23.03.2011 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Galovi doručený návrh žalobcu, ako oprávneného z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Piešťany č.k. 6Ro/386/2010-13 zo dňa 20.01.2011, na vykonanie exekúcie proti povinnému P. R., na vymoženie pohľadávky vo výške 600.000 eur s príslušenstvom. Okresný súd Piešťany poverením č. 5204 046722 zo dňa 01.04.2011 poveril v predmetnom exekučnom konaní súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom dňa 11.04.2011 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie EX 126/2011 s označením povinného ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., nar. XX.XX.XXXX a dňa 08.09.2011 vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. XXXXXXXXXX s označením povinného ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXX/XXXX, ktorý žalovaný prevzal dňa 13.09.2011. Dňa 10.04.2012 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. XXXXXXXXXX s označením povinného ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXX/ XXXX. Dňa 14.01.2013 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doplnenie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v časti identifikácie povinného o IČO, tak, že označenie povinného znie P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXX/XXXX, IČO: XX XXX XXX. Z obsahu žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 15.05.2012 zistil, že súdny exekútor vykonal dopyt na žalovaného, a to či má P. R., M. V. XXXX/XX, N., nar. XX.XX.XXXX, o.i. účty vedené žalovaným. Listom zo dňa 17.05.2012 žalovaný oznámil súdnemu exekútorovi, že ku dňu 17.05.2012 nevedie účty voči subjektom uvedeným súdnym exekútorom. Uznesením OO PZ Piešťany ČVS: ORP-752/PN-TT-2013 zo dňa 21.05.2013 bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobcu, v ktorom oznámil, že žalovaný listom zo dňa 17.05.2012 poskytol súdnemu exekútorovi údaj, že nevedie účty subjektu P. R., pričom listom zo dňa 05.12.2012 bol poskytnutý údaj, že žalovaný vedie účty tohto subjektu, s tým, že žalovaný poskytol žalobcovi nesprávny údaj o vedení účtu povinného, čím došlo k podvodu a mareniu exekúcie. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že šetrením bolo zistené, že súdnemu exekútorovi bola poskytnutá informácia o nevedení účtu z dôvodu, že povinného označil len rodným číslom, pod ktorým žalovaný nevedie žiadne účty povinného. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že zamestnanec žalovaného, ktorý odpísal na žiadosť, nemal v úmysle uviesť súdneho exekútora do omylu ani zvýhodniť povinného, keďže v žiadosti neboli napísané všetky identifikačné údaje potrebné na identifikáciu účtu právnickej osoby a účty právnických osôb sú vedené pod IČO spoločnosti a fyzické osoby sú vedené len pod rodným číslom. Nakoľko v žiadosti chýbali potrebné náležitosti, a to IČO spoločnosti povinného, žalovaný preveril účty pod udaným rodným číslom fyzickej osoby a odpovedal na uvedenú žiadosť, že neeviduje žiadne účty fyzickej osoby pod udaným rodným číslom. Zo strany 2 zápisnice o výsluchu svedka I. R., manželky povinného, zo dňa 20.03.2013 vyplýva, že podnikateľské účty mal povinný vedené vo VÚB, a.s. pod č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a v UniCredit Banka, a.s. Spoločný súkromný účet povinného a jeho manželky bol vedený vo VÚB, a.s. pod č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Uznesením Okresnej prokuratúry Piešťany č.k. 1 Pn 296/13-4 zo dňa 30.08.2013 bolo zrušené Uznesenie OO PZ Piešťany ČVS: ORP-752/PN-TT-2013 zo dňa 21.05.2013 z dôvodu jeho nezákonnosti, keďže poverený príslušník v uvedenej veci v rámci štádia pred začatím trestného stíhania nevykonal úkony v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vo veci rozhodol predčasne. Z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 16.07.2015 vyplýva, že výkon funkcie súdneho exekútora JUDr. Petra Gala zanikol dňa 01.12.2014, pričom jeho ustanoveným právnym nástupcom sa dňom 02.12.2014 stal JUDr. Lukáš Liščák, ktorý oznámil súdu, že ako nástupca po súdnom exekútorovi JUDr. Petrovi Galovi prevzal iba ,,živú" agendu k 02.12.2014 a predmetný spis EX 126/2011 neeviduje, t.j. zrejme bol archivovaný. Slovenská komora exekútorov na žiadosť súdu listom zo dňa 07.01.2016 oznámila, že v archíve Slovenskej komory exekútorov sa predmetný spis nenachádza. Žalobca žiadosťou o stanovisko zo dňa 21.01.2013 požiadal žalovaného o vyjadrenie prečo bola súdnemu exekútorovi uvedená chybná informácia vo veci vedenia účtov pre povinného, na čo žalovaný uviedol, že predmetné informácie sú bankovým tajomstvom a preto ich nemôže poskytnúť. Žalovaný listom zo dňa 10.02.2014 adresovaným Národnej banke Slovenska podal sťažnosť na postup VÚB, a.s. pri výkone exekučného práva. Listom zo dňa 28.03.2014 žalovaný reagoval na sťažnosť žalobcu adresovanú Národnej banke Slovenska, v ktorom uviedol, že v príkaze na začatie exekúcie bol povinný označený ako fyzická osoba menom a priezviskom spolu s rodným číslom, pričom na základe takto súdnym exekútorom označeného povinného banka nenašla v systéme žiadny účet. Účet uvedený súdnym exekútorom bol evidovaný na fyzickú osobu podnikateľa s uvedením IČO. Po doručení ,,doplnenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke" zo dňa 14.01.2013, v ktorom bola spresnená špecifikácia povinného doplnením IČO, banka účet povinného zablokovala dňa 16.01.2013. Uznesením OO PZ Piešťany ČVS: ORP-752/ PN-TT-2013 zo dňa 29.10.2013 bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobcu, v ktorom oznámil, že žalovaný poskytol žalobcovi nesprávny údaj o vedení účtu povinného, čím došlo k mareniu exekučného konania. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že v príkaze na začatie exekúcie EX 126/2011 bol označený povinný ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXXX/XXXX. Z dôvodu nedostatočného označenia povinného - chýbajúceho IČO, pod ktorým povinný podniká, príkaz na začatie exekúcie nebol spracovaný a fyzickej osobe občanovi menom P. R., r.č. XXXXX/XXXX žalovaný nevedie žiadny účet. Účet uvedený v texte príkazu na začatie exekúcie č. XXXXXXXXXX/XXXX bol vedený na IČO povinného, ktoré nebolo uvedené v označení povinného. Obdobne bol vystavený aj exekučný príkaz, kde opätovne v označení povinného bolo uvedené len rodné číslo a IČO povinného nebolo uvedené. Na základe reklamácie žalobcu súdny exekútor doručil žalovanému dňa 16.01.2013 opravený príkaz na začatie exekúcie a opravený exekučný príkaz, kde bol povinný označený rodným číslom aj IČO-m, na základe čoho žalovaný účet povinného č. XXXXXXXXXX/XXXX zablokoval. Z oznámenia Obvodného oddelenia policajného zboru Piešťany zo dňa 25.04.2016 vyplýva, že k spisovému materiálu ČVS: ORP-752/PN- TT-2013 nie je pripojený exekučný spis JUDr. Petra Gala EX 126/2011. Žalovaný potvrdil, že príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke EX 126/2011 zo dňa 08.09.2011 a zablokovanie sumy na účte povinného mu bolo doručené dňa 13.09.2011. Následne mu dňa 16.01.2013 bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - doplnenie, v ktorej poverený súdny exekútor doplnil IČO povinného a znížil vymáhanú sumu o 4.600,53 eura, pričom zároveň mu bol doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - doplnenie. Na základe týchto listín dňa 16.01.2013 vykonal blokáciu vymáhanej sumy na účte povinného P. R., IČO: 40 753 832, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Listom zo dňa 15.05.2012 poverený súdny exekútor vykonal u neho dopyt či povinný označený menom, adresou trvalého pobytu a rodným číslom má vedené účty, ich čísla a o aké účty ide, stav účtov a pohyb na nich a prípadné iné skutočnosti podstatné pre exekučné konanie, na čo mu oznámil, že ku dňu 17.05.2012 nevedie účty k uvedenému subjektu. Na sťažnosť žalobcu v súvislosti s nezablokovaním účtu odpovedal listom ,,Vyjadrenie k žiadosti o stanovisko zo dňa 31.01.2013" a následne reagoval aj na sťažnosť zaslanú prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Žalobca potvrdil, že pokiaľ ide o úhradu dlžnej sumy, Unibanka vyplatila súdnemu exekútorovi sumu vo výške 4.700 eur, pričom po strhnutí poplatkov bola vyplatená suma asi vo výške 3.600 eur, inak mu z dlžnej sumy nebolo vyplatené nič. 2. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci dospel s poukazom na ust. § 95 ods. 1, 2, 3, § 96 ods. 1, 3, § 103 a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ako aj ust. § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1,3 a § 443 Občianskeho zákonníka k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 778.099,96 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, keďže žalovaný porušil povinnosť uvedenú v § 95 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že včas nezablokoval účet povinného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že povinný P. R. nesplnil dobrovoľne svoj dlh voči žalobcovi a preto ten pristúpil k jeho vymáhaniu prostredníctvom exekučného konania. Súdny exekútor preto vydal dňa 11.04.2011 upovedomenie o začatí exekúcie EX 126/2011 s označením povinného ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., nar. 17.01.1963, následne dňa 08.09.2011 vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. XXXXXXXXXX s označením povinného ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXX/ XXXX, ktorý žalovaný prevzal dňa 13.09.2011. Dňa 10.04.2012 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. XXXXXXXXXX s označením povinného ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXX/XXXX. Súdny exekútor vydal dňa 14.01.2013 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - doplnenie a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - doplnenie, ktorými tieto listiny doplnil v časti identifikácie povinného o IČO, tak že označenie povinného znie P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXX/XXXX, IČO: XX XXX XXX. Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 15.05.2012 vykonal súdny exekútor dopyt na žalovaného, a to či má P. R., M. V. XXXX/XX, N., nar. XX.XX.XXXX o.i. účty vedené žalovaným, na čo žalovaný uviedol, že ku dňu 17.05.2012 nevedie účty voči subjektom uvedeným súdnym exekútorom. Keďže v danom prípade si žalobca uplatňoval náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená konaním žalovaného, zaoberal sa v prvom rade skúmaním troch základných podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, ktoré musia byť splnené súčasne a to: vznik škody ako majetkovej ujmy, protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou. Zdôraznil, že splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané, pričom dôkaznú povinnosť má v tomto smere žalobca, t.j. poškodený. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca, ktorý tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške 778.099,96 eura s príslušenstvom tým, že žalovaný, t.j. banka, na základe exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie nezablokovala účet P. R. ako povinného v exekučnom konaní vedeného súdnym exekútorom JUDr. Petrom Galom, nepreukázal vznik škody v uvedenej výške a dostal sa tak do stavu dôkaznej núdze, nakoľko nepreukázal, že na účte povinného P. R. sa v spornom čase nachádzali finančné prostriedky vo výške uplatňovanej žalobcom. Žalobca zároveň nepreukázal ani druhú podmienku vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi, a to príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou. Súdny exekútor totiž žiadal exekučným príkazom ako aj príkazom na začatie exekúcie o zablokovanie účtu povinného označeného ako fyzická osoba, a nie ako fyzická osoba podnikateľ a keďže žalovaný takýto účet neviedol, nemohol účet povinného blokovať, z čoho vyplýva, že žalovaný postupoval správne, nakoľko hoci viedol účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, uvedený v exekučnom príkaze ako aj v príkaze na začatie exekúcie, tento viedol pre povinného podnikateľa označeného prostredníctvom IČO. Uplatnený nárok žalobcu zároveň posúdil aj z hľadiska ustanovenia § 103 Exekučného poriadku, t.j. ako poddlžnícku žalobu, ktorou sa oprávnený môže domáhať sa na súde v sporovom konaní zaplatenia sumy, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne v súlade s ustanoveniami § 95, § 96 ods. 3 a § 97 až 99 Exekučného poriadku. Oprávnený je v tomto prípade vo vzťahu k pohľadávke, ktorá má byť od poddlžníka vymáhaná, procesne oprávnený k tomu, aby plnenie, ktoré takýmto spôsobom od poddlžníka získal, použil na uspokojenie svojej vlastnej pohľadávky. Predpokladom úspechu takejto žaloby je skutočnosť, že na strane oprávneného došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky v porovnaní so sumou, ktorá by mu bola vyplatená pri riadnom plnení povinností zo strany banky. Jednou z možných porušení povinností banky je aj nerešpektovanie blokácie účtu povinného. Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom, a to na finančné prostriedky, ktoré boli na účte v dobe, kedy banke bolo doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že ani poddlžnícka žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalovaný po obdržaní príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke č. XXXXXXXXXX s označením povinného ako P. R., M. V. XXXX/XX, N., r.č. XXXXX/XXXX predmetný účet nezablokoval z dôvodu, že neviedol účet pre povinného, tak ako bol označený v príkaze na začatie exekúcie, o čom tiež listom zo dňa 17.05.2012 informoval súdneho exekútora, ktorý následne údaje povinného upravil a žalovaný preto dňa 16.01.2013, a po obdržaní doplneného príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu o IČO povinného žalovaný účet povinného zablokoval. Na základe uvedeného žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie na základe doteraz vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na to, že svoj nárok uplatňoval z titulu poddlžníckej žaloby v zmysle § 103 Exekučného poriadku. V konaní nebolo sporné, že dňa 11.04.2011 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré obsahovalo označenie exekútora, ktorý ho vydal, exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, oprávneného a povinného, vymáhaného nároku a poučenie o námietkach, teda všetky náležitosti požadované § 49 Exekučného poriadku. Taktiež nebolo sporné, že súdny exekútor vydal dňa 8.9.2011 príkaz na začatie exekúcie, v ktorom označil exekútora, ktorý ho vydal, exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, oprávneného a povinného, toho komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, vymáhaného nároku, spôsobu vykonania exekúcie a nad rámec § 53 Exekučného poriadku aj číslo účtu povinného. Nebolo sporné ani to, že súdny exekútor vydal dňa 10.04.2012 exekučný príkaz, v ktorom označil exekútora, ktorý ho vydal, exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, oprávneného a povinného, toho komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie, vymáhaného nároku, spôsobu vykonania exekúcie a nad rámec § 53 Exekučného poriadku aj číslo účtu povinného. Súdny exekútor teda vo svojich rozhodnutiach uviedol všetky náležitosti, ktoré vyžaduje Exekučný poriadok a banka bola povinná účet povinného zablokovať. Tým, že po obdržaní príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke riadne označený účet nezablokovala z dôvodu, že účet neviedla na fyzickú osobu s rodným číslom ale na fyzickú osobu podnikateľa s IČO, porušil žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu z Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne vec posúdil, keď konštatoval, že žalovaný svojim postupom neporušil povinnosť stanovenú v § 95 a nasl. Exekučného poriadku keď účet povinného nezablokoval. Exekučný poriadok totiž neuvádza, ako má byť v rozhodnutí súdneho exekútora označená fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie a právnická osoba a pri výklade ust. § 48, ako aj § 53 Exekučného poriadku treba vychádzať z toho, čo zákonodarca v zákone uviedol, a nie z toho, čo snáď uviesť chcel, ale do zákona nevčlenil (porovnaj napr. 6Sžo 8/2012). Zdôraznil, že v doterajšej činnosti súdnych exekútorov sa ešte nikdy nestalo aby banka nezablokovala účet povinného, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a ktorá bola označená iba rodným číslom a nie IČO, pričom povinný P. R. mal bankový účet aj v Uni banke, a.s., v Tatra banke, a.s., v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré mu účet zablokovali. Súdny exekútor pritom vo svojich vydaných rozhodnutiach uviedol konkrétne číslo bankového účtu povinného a teda nemohol byť pre žalovaného problém označený účet stotožniť s povinným a následne tento zablokovať. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal vznik žalovanej škody ako aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou, nakoľko výška ujmy vychádzala z vymáhaného nároku súdnym exekútorom a keďže žalovaný nesplnil to čo mu prikazuje § 95 a 96 Exekučného poriadku, je preukázaný aj kauzálny nexus medzi vznikom škody a konaním žalovaného. Navyše v zmysle § 103 Exekučného poriadku má právo, aby mu banka zaplatila sumu na ktorú mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov. Na základe uvedeného žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci, pričom žalobca v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo právnu argumentáciu, de facto len stručne zopakoval jeho doterajšiu argumentáciu. Zotrval na tom, že žaloba je neopodstatnená a uplatňovaný nárok nepreukázaný. Nie sú totiž naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a pokiaľ by si žalobca uplatňoval nárok v zmysle § 103 Exekučného poriadku, mohol by sa na súde domáhať len sumy, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne. Uvedené ustanovenie tiež predpokladá nesprávny postup banky podľa ustanovení § 95, 96 ods. 3, § 97, 98 a 99 Exekučného poriadku, čo však namieta s poukazom na doteraz uvádzanú argumentáciu, nakoľko neporušil svoje povinnosti pri spracovaní doručeného príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 13.9.2011, keďže pre povinného označeného exekútorom v príkaze neviedla účet. Žiadal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 6. Súd prvej inštancie v spore vykonal všetky dôkazy predložené alebo označené stranami sporu, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 778.099,96 eura s príslušenstvom. Vychádzal pritom zo správneho skutkového záveru, že žalobca v spore nepreukázal, že na účte povinného P. R. sa v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie nachádzali peňažné prostriedky, ktoré by bolo možné postihnúť exekúciou, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že tento skutkový záver je v preskúmavanej veci pre výsledok sporu určujúci. Pokiaľ ide o existenciu pohľadávky žalobcu proti povinnému P. R., vymáhanej v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Gala, ako i priebeh exekučného konania, tieto neboli sporné ani medzi stranami a vyplývajú tiež z predložených listinných dôkazov. So zisteným skutkovým stavom veci, ako ho správne a dostatočne ustálil súd prvej inštancie sa bez ďalšieho stotožnil aj odvolací súd, v podrobnostiach na výsledky vykonaného dokazovania odkazuje a vychádzal z nich v súlade s ust. § 383 C.s.p. aj v odvolacom konaní. 7. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel súd prvej inštancie aj k správnym právnym záverom, keď konštatoval, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre vznik nároku žalobcu proti žalovanému na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak ani predpoklady pre vznik práva žalobcu domáhať sa proti žalovanému v súlade s ust. § 103 Exekučného poriadku tzv. poddlžníckou žalobou náhrady sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne. V prípade oboch týchto nárokov bolo totiž; za stavu, keď žalovaný túto skutočnosť v spore opakovane účinne výslovne poprel; nevyhnutné preukázať, že v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie žalovanému (ako banke povinného) sa na účte povinného nachádzali peňažné prostriedky, ktoré mohli slúžiť na nútené uspokojenie pohľadávky žalobcu; keď z hľadiska nároku na náhradu škody je táto skutočnosť predpokladom existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody, a v prípade poddlžníckej žaloby je vznik nároku oprávneného v zmysle ust. § 103 Exekučného poriadku výslovne podmienený existenciou peňažných prostriedkov na účte povinného v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť; a to bez ohľadu na to, či žalovaný ako banka, ktorá viedla účet povinného, porušila v danej súvislosti nejakú povinnosť podľa Exekučného poriadku. 8. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne posúdil otázku porušenia povinnosti žalovaného zablokovať na základe exekučného príkazu peňažné prostriedky povinného, keď dospel k záveru, že žiadna z povinností banky porušená nebola, odvolací súd uvádza, že posúdenie danej otázky nemá pre rozhodnutie v spore zásadný význam a ani jej odlišné posúdenie nemôže pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v danom spore. Bez ohľadu na vyhodnotenie postupu žalovaného ako banky z hľadiska rešpektovania dotknutých ustanovení Exekučného poriadku totiž za stavu, keď žalobca v spore nepreukázal, že na účte povinného P. R., ktorý mal byť žalovaným zablokovaný, sa nachádzali v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie peňažné prostriedky, nebolo možné podanej žalobe vyhovieť, a preto je táto argumentácia žalobcu v odvolaní pre posúdenie správnosti napadnutého rozsudku bez právneho významu. 9. Na základe uvedeného, keď súdu prvej inštancie nemožno vytýkať nesprávne posúdení splnenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe, avšak ani nesprávny procesný postup, ktorý by mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, za stavu, keď ani vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné posúdenie sporných; pre rozhodnutie významných; skutkových a právnych otázok odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške ich náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).