Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/173/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224084 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214224084.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: S.B. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX D. zastúpený: Mgr. Dušan Zatkalík, advokát, Ľudovíta Fullu 9/A, 841 05 Bratislava proti žalovanému: Cestovná kancelária ECOMM, s.r.o., IČO: 35 884 231, so sídlom Krížna 44, 821 08 Bratislava zastúpený: JUDr. Ladislav Siranko, advokát, Vajnorská 89, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 2.461 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9.12.2015, č.k. 16C/351/2014-100, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolanie žalovaného podané proti zamietajúcemu výroku sa o d m i e t a. Výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 2 461 eur sa p o t v r d z u j e. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v prisudzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2461 eur od 31.10.2014 do 18.6.2015, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2 461 eur od 14.10.2014 do 18.6.2015 ako aj náhradu iných trov vo výške 147,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 920,10 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2461 eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. d), § 4 ods. 1,2,3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr (ďalej len „zákon o zájazdoch“), ust. § 3 ods. 1, § 39, § 20 ods. 1, § 22 ods.1, § 23, § 653 ods. 1, § 654 ods. 3, 741a, § 741b ods. 1,2, § 741g ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 96 ods. 1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“), a vecne tým, že dospel k záveru, že ustanovenie článku I Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 23.1.2007 (ďalej len „Zmluva o obchodnom zastúpení“) uzavretej medzi žalovaným a obchodným zástupcom cestovnou kanceláriou Mediterran Travel s.r.o. (ďalej len „Mediterran Travel s.r.o.“) je neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z dôvodu rozporu s ustanovením § 3 ods. 2 písm. d) zákona o zájazdoch. Vychádzal z toho, že v danom prípade zákon nevyžadoval osobitné splnomocnenie, na základe ktorého by sprostredkovateľská kancelária mohla účinne uzatvárať zmluvy v mene cestovnej kancelárie, ale uvedené vyplývalo priamo zo zákona. Žalobca ako objednávateľ zájazdu nemohol mať vedomosť o obsahu Zmluvy o obchodnom zastúpení, ani nebol s jej obsahom ako spotrebiteľ oboznámený. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca uhradil cenu zájazdu vo výške 2461 eur na účet sprostredkujúcej cestovnej kancelárie - Mediterran Travel s.r.o.. I keď sprostredkujúca cestovná kancelária finančné prostriedky zaplatené objednávateľom zájazdu nepoukázala na účet žalovaného, porušujúc tým zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o obchodnom zastúpení, uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý ako spotrebiteľ nemohol niesť následky za to, že zmluvný vzťah obstarávateľa a jeho sprostredkovateľa nebol zo strany sprostredkovateľa dodržaný. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že zodpovednosť za plnenie zo Zmluvy o obchodnom zastúpení nesie sprostredkujúca cestovná kancelária (Mediterran Travel s.r.o.), pretože ak žalovaný zmluvne poveril inú právnickú osobu na sprostredkovanie zájazdov v svojom mene, všetky právne následky plynúce z takého vzťahu musí znášať žalovaný. 3. Nakoľko žalobca zobral žalobu o zaplatenie sumy 2 461 eur späť, z dôvodu zaplatenia zo strany Mediterran Travel s.r.o. ( dňa 18.6.2015), súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný, mal za to, že je dôvodným priznať žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2 461 eur odo dňa 14.10.2014 (podanie žaloby) do 18.6.2015 (dňa zaplatenia). Vo zvyšku t.j. v časti uplatňovaných úrokov z omeškania od. 1.4.2013 do 13.10.2014 žalobu z dôvodu nepreukázania doručenia výzvy žalovanému, ako nedôvodnú zamietol. 4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 147,50 eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo výške 920,10 eur. Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu súd prvej inštancie priznal v súlade s ust. § 1 ods.3, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z o o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to za 7 úkonov právnej služby á 101,25 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 13.10.2014, písomné podanie na súd vo veci samej 13.10.2014 písomné vyjadrenie k podanému odporu na výzvu súdu zo dňa 9.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 27.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 26.4.2015 písomné podanie - čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 30.11.2015 účasť na pojednávaní dňa 9.12.2015), režijný paušál - 2 x á 8,05 eur, 5 x á 8,39 eur + 20 % DPH. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p,. súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza za nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí riadne a vyčerpávajúco nezdôvodnil, prečo Zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Mediterran travel, s.r.o. mala byť platná, keďže sa nevysporiadal s jeho tvrdeniami, resp. dôkazmi, že zmluvu podpísala neoprávnená osoba. Uviedol, že Zmluva o obchodnom zastúpení bola podpísaná dňa 23.1.2007, ale K. V. sa stala konateľkou sprostredkovateľa až dňa 16.3.2007. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani so skutočnosťou, že neponúkal ani nemal v ponuke identický zájazd, ktorého organizátorom boli zahraničné cestovné kancelárie Z., T. a pod. Bez opory vo vykonanom dokazovaní podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie uviedol, že právny dôvod, ktorý pôvodne existoval, dodatočne odpadol, keďže predložené dôkazy preukazujú už počiatočnú nemožnosť plnenia. 7. Nakoľko súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie ohľadne zabezpečenia leteckej dopravy a ním navrhnuté dôkazy na predloženie leteniek žalobcom, ani dopyt na P. Q. o existencii leteniek mal za to, že neúplne zistil skutkový stav. Zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ustálil, že sprostredkovateľ (Mediterran Travel s.r.o.) bol oprávnený v jeho mene uzavrieť zmluvu o obstaraní zájazdu, keď zmluvu o obstaraní zájazdu posúdil ako platne uzavretú, keďže vykazovala znaky absolútne neplatného právneho úkonu a že došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, napriek tomu že mal k dispozícii letenky predstavujúce ekvivalent ceny zájazdu. 8. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nerozlišoval medzi organizátorom zájazdu a sprostredkovateľom, tak ako to upravuje zákon o zájazdoch, a smernica Rady z 13.6.1996 (60/314/EEC), uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorá sa stala na základe zákona č. 186/2006 Z.z, s účinnosťou od 1.6.2006 súčasťou nášho platného právneho systému. Poukázal na ust. § 2 ods. 4 zákona o zájazdoch, podľa ktorého „poistenie účastníkov zájazdu sa nepovažuje za inú službu podľa odseku 1“, preto v časti poistenia cestovných nákladov bola pasívne legitimovanou poisťovňa Allianz, a.s.. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v stanovej lehote nevyjadril. 10. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p., majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany, aby sa k možnému použitiu vo výzve citovaných ustanovení vyjadrili. 11. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.2.2018 sa k výzve odvolacieho súdu ako aj k podanému odvolaniu vyjadril žalobca uvádzajúc, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a spravodlivý. K ust. § 32 a § 32 Občianskeho zákonníka uviedol, že tieto sú lex specialis voči ustanoveniam zákona o zájazdoch. Poukázal na to, že spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o si žalovaný vybral sám ako svojho obchodného partnera, preto si mal v súlade s platnou úpravou upraviť vzájomnú spoluprácu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 8.3.2018 sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril žalovaný. Vzhľadom na jeho doterajšie vyjadrenia a argumentáciu zastával názor, že použitie ust. § 32 ods. 1, 2, a 3 Občianskeho zákonníka je na mieste. Mal za to, že v danom prípade nie je sporným, že imanentnou súčasťou zájazdu mala byť aj doprava za predpokladu, že došlo k riadnemu zmluvnému vzťahu, ale súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť tomu, že žalobca obdržal letenky. Nesúhlasil však s názorom, že súčasťou zájazdu bolo aj poistenie, keďže takéto tvrdenie nekorešponduje s ust. § 2 ods. 4 zákona o zájazdoch. K použitiu ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že by bolo namieste vtedy, kedy bola zmluva o obstaraní zájazdu neplatnou. 13. Na výzvu odvolacieho súdu odvolateľ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.2.2018 odstránil vady podaného odvolania a uviedol, že podal odvolanie proti provoištančnému rozhodnutiu v celom rozsahu. Poukazujúc na svoje tvrdenia a stanoviská v odvolaní, tak o neplatnosti zmluvy o obstaraní zájazdu, ako aj o nedostatku pasívnej legitimácie v konaní mal za to, že bolo dôvodným žalobu zamietnuť, nie konanie zastaviť v časti o zaplatenie istiny 2 461 eur. Vo vzťahu k zamietajúcej časti žaloby nad určený prísudok uviedol, že i keď nemôže formálne podať proti tejto časti odvolanie, má za to, že v prípade ak by súd prvej inštancie v časti o zaplatenie istiny 2 461 eur žalobu zamietol, nebol by dôvod na výrok o zamietnutí žaloby nad určený prísudok. 14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané v časti dôvodne. Z podania odvolateľa (žalovaného) na základe výzvy odvolacieho súdu odvolací súdu ustálil, že predmetom odvolacieho prieskumu sú všetky výroky napadnutého rozhodnutia (výrok prisudzujúci, výrok zamietajúci ako aj výrok o zastavení konania). 15. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Podľa § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 19. Podľa § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 20. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, 01, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. 21. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2 461 eur vo výške 8,25% ročne od 1.4.2013 do 14.10.2014 zamietol, nakoľko žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce doručenie výzvy žalovanému. Z uvedeného vyplýva, že v tejto časti bol žalovaný procesne úspešným. Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Na výzvu odvolacieho súdu odvolateľ odvolaciemu súdu ozrejmil, že odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k zamietajúcemu výroku, z ktorého mu ujma nevznikla. 22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd ustálil, že odvolateľovi nesvedčí subjektívna procesná legitimácia na podanie odvolania proti zamietajúcemu výroku, preto odvolanie žalovaného s poukazom na ust. § 386 písm. b) C.s.p. v tejto časti odmietol, ako podané neoprávnenou osobou. 23. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 21.9.2012 so žalovaným prostredníctvom spoločnosti Mediterran Travel s.r.o. Zmluvu o obstaraní zájazdu (ďalej len „Zmluva o obstaraní zájazdu“). Predmetom Zmluvy o obstaraní zájazdu bolo obstaranie zájazdu v termíne od 8.2.2013 do 22.2.2013 na Kubu pre dve osoby. Cena zájazdu, obsahujúca ubytovanie, leteckú dopravu, letiskové a palivové poplatky, delegáta, transfer do hotela a naspäť, all inclusive, bola stanovená vo výške 2 398 eur (1 199 x 2). Súčasne bolo dojednané aj poistenie Allianz v sume 63 eur( 2,1 eur x 15 dní x 2). Celková cena zájazdu spolu s poistením bola stanovená v sume 2 461 eur. Pri podpise zmluvy žalobca uhradil dňa 21.9.2012 v pobočke spoločnosti Mediterran Travel s.r.o. zálohu vo výške 1 200 eur v hotovosti a zvyšnú časť kúpnej ceny zájazdu v sume 1 261 eur zaplatil prevodom na účet Mediterran Travel s.r.o.. Dňa 6.2.2013 žalobcovi konateľka spoločnosti Mediterran Travel s.r.o. oznámila, že zájazd bol zrušený a neuskutoční sa. Dňa 14.10.2014 doručil žalobca žalobu na súd. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie spoločnosť Mediterran Travel s.r.o. dňa 18.6.2015 poukázala žalobcovi prijatú cenu zájazdu vo výške 2 461 eur späť. 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o zájazdoch, cestovná kancelária je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu (ďalej len „zmluva o zájazde“). 25. Podľa § 3 ods. 2 písm. d) zákona o zájazdoch, cestovná agentúra, sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde, 26. Podľa § 4 ods. 1 zákona o zájazdoch, cestovná agentúra je podnikateľ, ktorý na základe živnostenského oprávnenia vykonáva služby podľa § 3 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/281/20100601>. 27. Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. 28. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. 29. Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. 30. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. 31. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 32. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 34. Podľa § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka, cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. 35. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 36. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. 37. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 38. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008 zo dňa 16. decembra 2008). Odvolací súd poukazuje na to, že Zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd) a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu (§ 741a Občianskeho zákonníka). Spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o. ako cestovná kancelária bola v súlade s ust. § 3 ods. 2 písm. d) zákona o zájazdoch v rámci živnostenského oprávnenia oprávnená sprostredkúvať predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu. Preto zmluva o zájazde sa v týchto prípadoch uzatvárala v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedala za plnenie zmluvy o zájazde. Nevyžadovalo sa osobitné splnomocnenie, na základe ktorého by sprostredkovateľská kancelária mohla účinne uzatvárať zmluvy v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú zájazd sprostredkúva, ale priamo zo zákona toto oprávnenie pre sprostredkovateľskú cestovnú kanceláriu vyplývalo. Preto pokiaľ Mediterran Travel s.r.o. ako sprostredkovateľ uzavrela Zmluvu o obstaraní zájazdu v mene žalovaného, bol z tejto zmluvy priamo zaviazaný žalovaný. Vychádzajúc z ust. § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka možno konštatovať, že z vymedzenia obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu vyplýva, že vadné plnenie, resp. neplnenia dojednaných služieb zabezpečovaných aj iným subjektom (sprostredkovateľom) zakladá zodpovednosť za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy priamo cestovnej kancelárii, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia. V súlade s uvedeným je tak dôvodnou aplikácia ust. § 3 ods. 2 písm. d/ v spojení s § 4 ods. 1 zákona o zájazdoch, že za plnenie zmluvy o zájazde zodpovedá žalovaný. 39. Pri skúmaní dôvodnosti námietok odvolateľa vo vzťahu k neplatnosti Zmluvy o obchodnom zastúpení, sa odvolací súd plne stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ktorý posúdil ust. čl. I Zmluvy o obchodnom zastúpení ako neplatné, pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Námietky odvolateľa vo vzťahu k neplatnosti Zmluvy o obchodnom zastúpení, z dôvodu jej podpísania neoprávnenou osobou za spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o. posúdil odvolací súd ako nedôvodné. Z obsahu zmluvy o obchodnom zastúpení vyplýva, že ju so žalovaným uzavrela spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o., zastúpená J. D., pričom zmluva bola v mene spoločnosti Mediterran Travel, s.r.o. podpísaná v zastúpení K. V.. Nahliadnutím do výpisu z obchodného registra spoločnosti Mediterran Travel, s.r.o. odvolací súd zistil, že od 9.6.2009 do 8.6.2009 bol ako konateľ spoločnosti Mediterran Travel, s.r.o. zapísaný J. D. a od 1.3.2007 je konateľkou spoločnosti K. V.. Z obsahu doložky „v zast.“ možno vyvodiť, že menom spoločnosti konala K. V., avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že jeho prílohou bolo aj udelenie plnomocenstva K. V. na konanie v mene uvedenej spoločnosti. Dôsledkom konania bez plnej moci, nie je neplatnosť dotknutého právneho úkonu, ale len to, či je splnomocniteľ resp. ten, za ktorého konala tretia osoba bez plnej moci, urobeným právnym úkonom viazaný (rozhodnutie NS ČR 29 Odo 1635/2005). Preto, keď spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o. prekročenie plnomocenstva resp. jeho nedostatok na strane K. V. konať v mene spoločnosti Mediterran Travel, s.r.o. bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedela žalovanému neoznámila, je viazaná jej konaním. Nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že žalobca konal v dobrej viere, vychádzajúc z toho, že koná so subjektom oprávneným konať v mene žalovaného a nemajúc vedomosť o tom, či žalovaný v danom čase ponúkal alebo neponúkal zájazd, ktorý si obstaral. Argumentácia odvolateľa vo vzťahu k prekročeniu oprávnenia spoločnosti Mediterran Travel, s.r.o. je argumentáciou, ktorú by bolo vhodné použiť v inom konaní vo vzťahu k porušeniu povinností zo strany spoločnosti Mediterran Travel, s.r.o.. 40. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľa, že nie je daná jeho pasívna legitimácia vo vzťahu k zmluve o poistení uzavretej v Zmluve o obstaraní zájazdu, poukazuje odvolací súd na to, že v súlade s čl. II Zmluvy o obchodnom zastúpení bol sprostredkovateľ spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o. oprávnený v mene žalovaného uzatvárať aj cestovné poistenie. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu, možno dedukovať, že cena zájazdu bola tvorená aj cestovným poistením Allianz v sume 63 eur. I keď poistný vzťah je samostatným zmluvným vzťahom, ktorý je upravený v ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím na to, že zmluva o obstaraní zájazdu bola zrušená, odpadol aj dôvod uzavretia cestovného poistenia. Aj keď dohodnutá cena za obstaranie zájazdu obsahovala aj poistenie, z obsahu zmluvy ani z obsahu spisu nevyplýva, či spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o. pri uzavieraní zmluvy o obstaraní zájazdu dňa 14.1.2013 so žalobcom aj cestovné poistenie skutočne uzavrela, či obržal aj potvrdenie o uzavretí cestovného poistenia, alebo spoločnosť Mediterran Travel s.r.o. len vopred inkasovalo poistné v sume 63 eur, prípadne či uvedenú sumu poukázala a kedy poisťovateľovi alebo si ju ponechala. Nemožno neprihliadnuť ani na skutočnosť, že počas konania spoločnosť Mediterran Travel s.r.o. poukázala žalobcovi plnú výšku prijatej ceny zájazdu, vrátane poistného. Preto na správnosť záverov súdu prvej inštancie v časti ustálenia výška bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nemá vplyv ani skutočnosť, že v cene zájazdu bolo zahrnuté aj poistenie. Nemožno opomenúť, že zmluva o obstaraní zájazdu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom s ohľadom na vysokú ochranu práv spotrebiteľov, nemožno od spotrebiteľa spravodlivo požadovať, aby znášal právne následky vyplývajúce z právneho vzťahu medzi žalovaným a jeho províznym predajcom, o úprave ktorých nemal spotrebiteľ vedomosť, ani nebolo možné predpokladať, že by túto vedomosť získal, možno ustáliť, že povinným subjektom aj v tejto časti je žalovaný. 41. Námietky odvolateľa, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal ním navrhnuté dôkazy na predloženie leteniek a nevykonal dopyt na P. Q., odvolací súd uvádza nasledovné. Z obsahu zápisnice z pojednávania na súde prvej inštancie zo dňa 9.12.2015 vyplýva, že súd prvej inštancie žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalobcu nimi nedisponuje aj s ohľadom na listinný dôkaz predložený samotným žalovaným v konaní, z ktorého súd zistil, že spoločnosť Q. v rokoch 2011-2013 pre spoločnosť Mediterran Travel, s.r.o. nevystavovala letenky, pričom uvedenú listinu predložil sám žalovaný súdu na pojednávaní dňa 9.12.2015 (čl. 91). Odvolací súd dáva do pozornosti, že zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. V uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), preto ani nie je možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod. 42. Poukazujúc na odôvodnenie v bode 38 až 40 tohto rozhodnutia (v ktorých sa odvolací súd stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie o existencii bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného), prihliadajúc na procesný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 2 461 eur späť (čl. 86 súdneho spisu) a na vyjadrenie žalovaného po doručení čiastočného späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa 9.12.2015 (čl. 91 súdneho spisu), ktorý neuviedol vážne dôvody nesúhlasu so zastavením konania, možno konštatovať správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým v súlade s ust. § 96 ods.1,2 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie istiny 2 461 eur zastavil. 43. Na základe uvedeného odvolací súd výrok, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny v sumu 2 461 eur zastavil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 44. Vzhľadom k späťvzatiu žaloby žalobcom v časti o zaplatenie sumy 2 461 eur, zostalo predmetom konania len vydanie jeho príslušenstva, t.zn. úrokov z omeškania, nakoľko sa jednalo dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Preskúmaním napadnutého prisudzujúceho výroku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v časti priznania úrokov z omeškania, vec nesprávne právne posúdil, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť úroky z omeškania od podania žaloby, t.j. od 14.10.2014. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie otázky okamihu splatnosti pohľadávky žalobcu podľa prvoinštančného súdu nie je správne. Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci je potrebné považovať žalobu na začatie konania a omeškanie tak začína prvého dňa po tom, čo bola žaloba doručená žalovanému. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 30.10.2014 a do omeškania sa tak dostal dňa 31.10.2014, ktorý je prvým dňom omeškania. Ku dňu 31.10.2014 bola výška úrokov z omeškania 8,05 % p.a. podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 1.9.2014. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom prisudzujúcom výroku podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanému zaplatiť úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2 461 eur od 31.10.2014 do 18.6.2015 a vo zvyšku žalobu zamietol. 45. O trovách konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí). Vychádzajúc z toho, že žalobca bol procesne v konaní úspešný v plnom rozsahu v časti 2 461 eur ( zastavenie konania procesne nezavinil) a v časti nároku na priznanie úrokov z omeškania za obdobie od 31.10.2014 do 18.6.2015 a procesne neúspešný bol v časti nároku na priznanie úrokov z omeškania od 1.4.2013 do 30.10.2014, možno konštatovať, že v konaní mal prevažný úspech. Na základe uvedeného odvolací súd vychádzajúc z prevažného úspechu žalobcu v spore analogicky na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1, 2 C.s.p. (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie; ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie) tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, vzhľadom k úspechu vo veci. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).