Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/66/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214226321 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214226321.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: HYDRONIKA NOVA a.s., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 35 718 030, zast.: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti žalovanému 1/: MOOPS, s.r.o., v likvidácii, Turčianska 31 A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 862 661, žalovanému 2/: R.. K. J.Ý., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX U. o zaplatenie sumy 20.800,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/209/2014-161 zo dňa 05.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave m e n í uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/209/2014-161 zo dňa 05.03.2018 tak, že n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobcu zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti zapísané: - v KN vedenom Okresným úradom U. T., katastrálny odbor, no LV č. XXX pre k. ú. H. ako parcela registra C-KN č. XXX/XX - záhrady o výmere 793 m2, č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, spolu s rodinným domom súpisné číslo XXX postaveným na C-KN p.č. XXX/XXX a -v KN vedenom Okresným úradom Č., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k. ú. K. ako parcela registra C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, spolu s rodinným domom súpisné číslo XXX postavený na C-KN č. XXXX, obe v bezpodielovom spoluvlastníctve R.. K. J., nar. XX.XX.XXXX a J. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXA, XXX XX U. na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uplatnenej v súdom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 25Cb/209/2014. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou dňa 10.11.2014 sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 20.800,- eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia nájomného podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2011. Žalobca návrhom zo dňa 09.02.2018 žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 2/ a jeho manželky na zabezpečenie peňažnej pohľadávky 20.800,- eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný 2/ (ručiteľ a konateľ žalovaného 1/) neplnil splatné záväzky v značnej finančnej výške vyplývajúce z dohodnutého obsahu nájomnej zmluvy, poprel ich právny základ a začal spochybňovať aj svoj ručiteľský záväzok, na základe čoho má žalobca obavu, že žalovaný 2/ má snahu účelovo odďaľovať uspokojenie dôvodných pohľadávok žalobcu, aby si vytvoril časový priestor na nakladanie so svojím nehnuteľným majetkom. Súd prvej inštancie poukázal na § 343 ods. 1 až 3 a § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že súd pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, ktoré nie je meritórnym rozhodnutím, nevykonáva dokazovanie, avšak aj napriek tomu skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom k návrhu je nutné opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998 a konštatoval, že žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená a že sa žalovaný 2/ zbavuje svojho majetku (aktív) jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Súd prvej inštancie mal za to, že skutočnosť, že si žalovaný 2/ neplní splatné záväzky v značnej výške, popiera ich právny základ, či spochybňuje svoj ručiteľský záväzok, nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný 2/ účelovo odďaľuje uspokojenie pohľadávok žalobcu, aby si vytvoril časový priestor na nakladanie so svojím nehnuteľným majetkom majú len charakter domnienok a predpokladov, a preto nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prostredníctvom ktorého žalobca žiada zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti značnej hodnoty. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný 2/ vyvíja činnosť smerujúcu k zbaveniu sa svojho majetku s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na pohľadávku žalobcu, čím nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1. písm. d) a h) CSP. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne predovšetkým z dôvodu nesprávne právneho posúdenia. Súd prvej inštancie oprel svoj právny názor o nedôvodnosti návrhu žalobcu o judikatúru Najvyššieho súdu SR z roku 1997 týkajúcej sa otázok predbežného opatrenia v podľa právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, preto argumentácia týmto rozhodnutím bola podľa názoru žalobcu neadekvátna a rozhodnutie ako také nepoužiteľné, keďže odo dňa 01.07.2016 je účinným a právne záväzným predpisom CSP, ktorý priniesol množstvo zásadných materiálnych zmien oproti úprave obsiahnutej v OSP. Žalobca ďalej poukázal na fakt, že CSP zakotvil možnosť pre strany sporu žiadať súd o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má oproti neodkladnému opatreniu absolútne iný charakter. Kým pri neodkladnom opatrení sa zásadným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv strany sporu, nakoľko súd mu ukladá konkrétnu povinnosť konať (facere), zdržať sa konania (non facere/omittere), dať (dare) alebo niečo strpieť (pati), pričom pri zabezpečovacom opatrení sa žiadna takáto subjektívna povinnosť strane neukladá, len, a to zriadením záložného práva, poskytuje ochranu uplatnenému právu (finančnému) tak, aby v prípade jeho úspechu v konaní, mohlo byť aj v prípade jeho nedobrovoľného splnenia vymožiteľné. Predmetné nariadené zabezpečovacie opatrenie potom len poskytuje informáciu o stave pomerov na strane vlastníka, pričom ničím prevod vlastníckeho práva neobmedzuje, len nadobúdateľa v prípade, ak sa takto zaťaženú nehnuteľnosť rozhodne do vlastníctva nadobudnúť, tento je uzrozumený s dôsledkami prípadného núteného výkonu práva vo vzťahu k takto zaťaženej nehnuteľnosti. Žalobca ďalej konštatoval, že cieľom zákonodarcu pri prijatí úpravy zabezpečovacích opatrení bolo aj to, aby sa zabránilo tomu, keď žalovaný ako strana sporu sa správa tak, aby žalobca ako veriteľ v prípade úspechu v spore, nedosiahol vymožiteľnosť svojho práva a teda veľmi ľahko sa zbavil svojho nehnuteľného majetku už počas súdneho konania, a práve preto je vo vzťahu k evidencii nehnuteľností takýto inštitút jednoznačne opodstatnený a ochrane porušených práv poskytuje zásadnú právnu ochranu. Vzhľadom na skutočnosť, že hoci zabezpečovacie opatrenie ako aj neodkladné opatrenie sledujú rovnaký cieľ, nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedochádza k žiadnemu zásadnému zásahu a do žiadneho práva povinnej strany, preto je tvrdenie súdu, že žalobca nepreukázal činnosť žalovaného smerujúcu k zbavovaniu sa majetku, je v danom prípade irelevantná. Žalobca ďalej uviedol, že okrem návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní sa v rovnaký deň a rovnakým návrhom domáhal v obdobnom konaní vedenom voči žalovanému pod sp. zn. 23Cb/287/2017 na Okresnom súde Bratislava V, ktorý rozhodnutím zo dňa 21.02.2018 vydal požadované zabezpečovacie opatrenie s tým záverom, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami nariadením zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ osvedčil obavu ohrozenia exekúcie, zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzuje dlžníka v užívaní nehnuteľností, ku ktorým bolo záložné právo zriadené. Záverom žalobca opätovne poukázal na § 365 CSP a § 388 CSP spolu s nálezom ústavného súdu SR I. ÚS 459/ zo dňa 13.08.2014 a žiadal, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, napadnuté rozhodnutie zmenil a zabezpečovacie opatrenie nariadil. 3. Písomným podaním zo dňa 30.04.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný 2/. Uviedol, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bol zrejme podaný len zo špekulatívnych dôvodov, keď žalobca nemá žiadny dôkaz o tom, že by žalovaný vykonával kroky vedúce k prevedeniu vlastníctva nehnuteľnosti alebo k akémukoľvek zaťaženiu nehnuteľnosti v prospech tretích osôb. Žalovaný 2/ mal za to, že súd, čo sa týka majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného a nesmie vzniknúť ani celkom zjavný nepomer, pričom je potrebné rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že návrh žalobcu uvedený pod sp. zn. 25Cb/209/2014 o zaplatenie 20.800,- eur s príslušenstvom sa opiera o už neplatnú Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2011, a teda nemá titul, o čom bol žalobca viackrát aj osobne, aj písomne upozornený, že právny vzťah založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov bol v súlade s ustanovením článku VI/5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2011 ukončený podľa článku IV/4 Zmluvy, nakoľko sa ukončil zmluvný vzťah medzi MOOPS, s.r.o. a INMART, a.s., odstúpením od Zmluvy o podmienkach realizovania praktického výcviku žiakov zo dňa 01.07.2011 v znení jej dodatku č. l. zo dňa 18.70.2011. Zmluvné vzťahy medzi spoločnosťami HYDRONIKA NOVA, a.s., MOOPS, s.r.o., a INMART, a.s., boli vzájomne previazané a bez dohody o plnení jednej z nich by nemali účastníci záujem na dohode o plnení vyplývajúcom pre nich zo zmluvy druhej a dohodli sa, že ak by sa skončila platnosť ktorejkoľvek z nich, dňom jej skončenia bez ďalšieho končí platnosť aj druhej z nich. Zároveň bol žalobca písomne informovaný, že na základe Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č.k. 2014-9829/32262:4-100B zo dňa 2.7.2014, bola Súkromná stredná odborná škola GASMO, Žehrianska 6, Bratislava, ktorej zakladateľom je spoločnosť MOOPS, s.r.o., vyradená zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Touto skutočnosťou nastal stav, kedy dohodnutý účel nájmu, pre ktorý bola uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, zanikol. Naplnila sa tak aj skutková podstata dôvodu na ukončenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa článku I V/3. Žalovaný 2/ ohľadom splátkového kalendára - daňový doklad č. 33140406 zo dňa 04.01.2014 uviedol, že o žiadnom nemá vedomosť, rovnako ako MOOPS, s.r.o. a nikdy by ho ani neodsúhlasil. Mal za to, že žalobca nerešpektuje súčasný právny stav, nebol ochotný dohodnúť sa na spravodlivom ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov dohodou a z tohto dôvodu bol právny vzťah medzi žalobcom a MOOPS, s.r.o., ukončený spôsobom žalovaným 2/ vyššie uvedeným. Ako ďalej žalovaný 2/ uviedol, dňa 11.04.2018 bola ukončená exekúcia vedená proti žalovanému 2/ - R.. J., č.k. 321Ex 56/18 súdnym exekútorom H.. R. F., preto nie je pravdou, že nemá finančné prostriedky a aj z tohto dôvodu sa tvrdenia uvedené v návrhu žalobcu o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezakladajú na pravde a tento je podaný len zo špekulatívnych dôvodov. Žalovaný 2/ ďalej namietal, že žalobca voči nemu ako žalovanému 2/ opiera svoje nároky len titulom ručiteľského vyhlásenia žalovaného zo dňa 27.03.2013, tento ale namieta právoplatnosť tohto ručiteľského vyhlásenia, ktoré bolo vydané v rozpore s dobrými mravmi, pričom svoje tvrdenie oprel o nález Ústavného súdu ÚS 26/2010, čím zároveň žalovaný 2/ namietol pasívnu legitimáciu v spore. Záverom žalovaný 2/ navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie súdu v celom rozsahu potvrdené a návrh žalobcu zamietnutý ako nedôvodný. 4. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 5. Žalobca - navrhovateľ sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáhal ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle § 343 ods. 1 CSP inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľ, pričom nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. 6. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosť, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. 7. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie, ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 8. Podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 13. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia - žalobca, sa domáhal voči žalovanému 2/ nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ v celkovej sume 20.800,- eur s príslušenstvo, ktorá mala vzniknúť titulom nezaplatenia nájomného podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.07.2011. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu - jedná sa o nehnuteľnosti v KN vedenom Okresným úradom U. T., katastrálny odbor, no LV č. XXX pre k. ú. H. ako parcela registra C-KN č. XXX/XX - záhrady o výmere 793 m2, č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, spolu s rodinným domom súpisné číslo XXX postaveným na C-KN p.č. XXX/XXX a v KN vedenom Okresným úradom Č., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k. ú. K. ako parcela registra C-KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, spolu s rodinným domom súpisné číslo XXX postavený na C-KN č. XXXX, obe v bezpodielovom spoluvlastníctve (BSM) R.. K. J., nar. XX.XX.XXXX a J. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXA, XXX XX U.. 14. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, len stroho skonštatoval, že žalobca neosvedčil, že sa žalovaný 2/ zbavuje svojho majetku (aktív) jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, pričom skutočnosť, že si žalovaný 2/ neplnil splatné záväzky v značnej výške, popieral ich právny základ, či spochybňoval svoj ručiteľský záväzok, nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Taktiež súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu, že žalovaný 2/ účelovo odďaľuje uspokojenie pohľadávok žalobcu, aby si vytvoril časový priestor na nakladanie so svojím nehnuteľným majetkom, za domnienky a predpoklady, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie mal tak za to, že žalobca nepreukázal, že žalovaný 2/ vyvíja činnosť smerujúcu k zbaveniu sa svojho majetku s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na pohľadávku žalobcu, čím nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97, ktoré jedná o predbežnom opatrení v zmysle právnej úpravy účinnej do 30.06.2016, Občiansky súdny poriadok. Takéto stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je však nedostačujúce. 15. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý jeden návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je špecifický a posúdenie podmienok jeho nariadenia je preto nutné prispôsobiť konkrétnej situácií a konkrétnemu prípadu, podľa jeho individuálnych okolností. S poukazom na uvedené sa odvolací súd opätovne zaoberal dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a mal za to, že zabezpečovacie opatrenie tak, ako ho navrhol žalobca, je v danom prípade dôvodné nariadiť. 16. Odvolací súd preskúmal v súdnom spise založené listiny - Zmluvu o nájme zo dňa 01.07.2011, Dodatok č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 30.06.2012, ručiteľské vyhlásenie žalovaného zo dňa 27.03.2013, výpis z Obchodného vestníka č. 31/2016, splátkový kalendár, odpor žalovaného voči platobnému rozkazu zo dňa 18.08.2017 ako aj odvolanie žalobcu zo dňa 28.03.2018 a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 30.04.2018 a dospel k záveru, že je tu dôvodná obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená a to z dôvodu správania sa žalovaného 2/, ktorý ako ručiteľ začal spochybňovať svoj záväzok z poskytnutého ručenia vo svojom vyjadrení zo dňa 30.04.2018, odďaľuje uspokojenie pohľadávok žalobcu, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 2/ popri samotnej výške uplatňovanej sumy 20.800,- eur s príslušenstvom, ktorá je proporcionálne dostatočne vysokou finančnou pohľadávkou odôvodňujúcou nariadiť navrhované zabezpečovacie opatrenie a tým preventívne zabezpečiť, aby sa nesťažila alebo úplne neznemožnila ochrana práva žalobcu v rámci konania vo veci samej pod sp. zn. 25Cb/209/2014, rešpektuje zásadu a požiadavku primeranosti zásahov do majetkových pomerov strany sporu, pričom v žiadnom prípade nevznikne zjavný nepomer z hľadiska rozsahu zabezpečenia. 17. Odvolací súd tu považuje za potrebné zdôrazniť, že zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti sa nijakým spôsobom nezasiahne do užívacích práv žalovaného 2/. 18. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady zriadenia predmetného sudcovského záložného práva, keď žalobca osvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného 1/ a 2/ voči žalobcovi. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, osvedčil, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, pričom bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality, preto sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 19. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a zabezpečovacie opatrenie nariadil. 20. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 396 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).