Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/264/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200010 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215200010.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkyne: Q. T., L. XX.XX.XXXX, P. G. J. X, J., proti žalovanému: KOMPLET s.r.o., so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 35 724 901, právne zastúpený BG Partners, s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, o zaplatenie 2 000,- Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 7C/1/2015-145 zo dňa 25.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 7C/1/2015-145 zo dňa 25.5.2016 p o t v r d z u j e. II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č. k. 7C/1/2015-145 zo dňa 25.5.2016 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovaného zaplatenia 2. 000,- Eur, ako právne bezdôvodného plnenia, ktoré musela v exekučnom konaní uhradiť žalovanému a aj exekútorskému úradu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná istina predstavuje peniaze navýšené nad cenu meračov studenej vody dohodnutú vo výške 4. 000,- Sk. Napriek dohodnutej cene plnenia jej žalovaný vystavil faktúru na sumu 12. 000,- Sk. Žalovanému nestačila úhrada 4. 000,- Sk a siahol jej na dôchodok. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 451 odseky 1, 2, § 456 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Súd prvej inštancie mal preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I., pod sp. zn. 19C 6/2002 sa žalovaný domáhal od žalobkyne zaplatenia 8.129,- Sk s príslušenstvom. Predmetom konania bola úhrada ceny za práce vykonané pre žalobkyňu, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že ich cena mala byť v zmysle dohody strán sporu 4. 000,-Sk. Okresný súd Bratislava I. sa s procesnou argumentáciou žalobkyne (v jeho konaní žalovanej) vysporiadal v rozsudku č. k. 19C/6/2002-87 zo dňa 19.1.2004, ktorým žalobe žalobcu (v tomto konaní žalovaný) vyhovel. Krajský súd v Bratislave po tom, ako žalobkyňa podala proti označenému rozhodnutiu odvolanie, rozsudok potvrdil a dňa 21. 1. 2005 rozsudok nadobudol právoplatnosť. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 22.2.2008. Tým, že žalobkyňa povinnosti uložené jej v označenom rozsudku nesplnila, jej dlh sa zvyšoval o úroky z omeškania a keďže bol vymáhaný aj exekučne, tak sa navýšil aj o trovy exekučného konania. Súd prvej inštacnie uviedol, že žalobkyňa bola na to upozornená listom žalovaného zo dňa 1.3.2007 ešte pred tým, ako došlo k začatiu exekučného konania. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by v exekučnom konaní bolo od nej vymožené viac, ako vyplývalo z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a trov exekúcie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj keď žalobkyňa celkom jednoznačne v žalobe neuviedla, z akého právneho titulu sa voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny 2.000,- Eur domáha, je z obsahu jej písomných podaní zrejmé, že právnym základom jej nároku malo byť bezdôvodné obohatenie žalovaného na jej úkor, pričom žalobkyňa sa predmetnou žalobou snaží zvrátiť pre ňu nepriaznivý výsledok súdneho sporu sp. zn. 19C 6/2002, ktorého správnosť však v danej súdenej veci súd nemôže preskúmavať. Uviedol, že žalobkyňa využila všetky riadne (odvolanie) i mimoriadne (dovolanie, obnova konania) opravné prostriedky, o ktorých bolo riadne rozhodnuté a vec je právoplatne skončená. Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku žalobkyňa dobrovoľne neplnila, preto žalovaný pristúpil k vymoženiu jemu priznanej sumy cestou exekúcie. V exekučnom konaní bola priznaná suma (vrátane úrokov z omeškania, trov konania a trov exekúcie) od žalobkyne vymožená, a takto vymožená suma nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie, nakoľko zo strany žalobkyne nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu (žalobkyňa nepreukázala, že by v exekučnom konaní bolo od nej vymožené viac, ako vyplývalo z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a trov exekúcie). Žalobkyňa teda nepreukázala, že by žalovanému poskytla nejaké plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ani to, že by sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil. Na základe uvedených skutočností a vysloveného právneho záveru, súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol. V konaní plne úspešnému žalovanému priznal v zmysle § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná odvolanie, ktorým žiadala, aby bolo jej žalobe vyhovené. V odvolaní žalobkyňa zopakovala argumentáciu z prvoinštančného konania, v ktorej uvádzala, že sa so žalovaným dohodla na cene prác 4. 000,-Sk, napriek tomu jej žalovaný vystavil faktúru na úhradu ceny prác 12. 800,-Sk. Žalobkyňa namieta, že súdny spor vedený pred Okresným súdom Bratislava I., sp.zn. 19C/6/2002 nebol doposiaľ právoplatne ukončený, a preto žiada vrátiť sumu 38. 000,- Sk ako istinu, ktorá bola od nej exekučne vymožená. 4. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne namietal, že je nezrozumiteľné. Poukázal na to, že oprávnenosť nároku žalovaného voči žalobkyni bola preukázaná riadnym exekučným titulom, a to rozsudkom, Okresného súdu Bratislava I., č. k. 19C/6/2002 - 87, zo dňa 19.4.2004.Keďže žalobkyňa si povinnosť vyplývajúcu jej z označeného súdneho rozhodnutia dobrovoľne nesplnila, bol žalovaný nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní bola pohľadávka žalovaného voči žalobkyni vymožená v plnom rozsahu, a toto exekučné konanie bolo ukončené a prebehlo v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný namieta, že žalobkyňa nepreukázala, na základe akého právneho titulu sa domáha žalovaného nároku a ani nepredložila žiadne dôkazy, preukazujúce jej nárok. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalovaný tvrdí to, čo mu vyhovuje, ale ona sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I., sp.zn. 19C/6/2002 odvolala, čo je zistiteľné nazretím do súdneho spisu. Preto žiada zrušiť rozsudok z konania sp.zn. 19C/6/2002 a vrátiť sumu 2. 000,-Eur, o ktorú si žalovaný navýšil cenu plnenia, pretože nemal právo siahnuť na ňu exekúciou, keď o veci nebolo rozhodnuté. 6. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobkyne zopakoval, že oprávnenosť jeho nároku voči žalobkyne vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava I , č. k. 19C/6/2002 - 87, pričom v označenej súdnej veci on žaloval žalobkyňu z tohto konania na zaplatenie 8. 129,- Sk s príslušenstvom. Žalobkyňa sa procesne bránila argumentáciou o dohodnutej cene za vykonané práce vo výške 4. 000,- Sk, ale jej obrana bola neúspešná a súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Rozsudok č.k. 19C/6/2002-87 nadobudol právoplatnosť dňa 21.1.2005, keďže odvolací súd, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobkyne, predmetný rozsudok potvrdil. Nie je pravdou, že by k exekúcii došlo pred tým, ako nadobudol rozsudok právoplatnosť. Súdna exekútorka bola poverená vykonaním exekúcie až dňa 22.2.2008. Žalobkyňa nepreukázala, že by v exekučnom konaní bolo od nej vymožené viac, ako vyplývalo z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a trov exekúcie. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne, doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/>, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby žalobkyne dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. 11. V sporovom konaní, ktorým je aj prejednávaná vec, aj súd limitovaný tvrdeniami strán sporu. Povinnosť žalobcu uviesť pravdivé, rozhodujúce skutočnosti vyplývala z ustanovenia § 79 odsek 1 veta druhá OSP platného do 30.6.2016, podľa ktorého návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614> OSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Opísanie rozhodujúcich skutočností znamená uviesť údaje, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné, o čom má súd rozhodnúť. Je potrebné, aby boli uvedené všetky skutkové okolnosti jednotlivo, tak ako išli za sebou a ako sa jedna od druhej odvíjali. Z ich súhrnu musí vyplynúť, o aký právny vzťah žalobca opiera svoj nárok. Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe majú osobitný význam a spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby. Navrhovaným petitom a skutkovými dôvodmi, z ktorých žalobca odvodzuje svoje právo je súd viazaný a nemôže rozhodnúť tak, že žalobcovi prizná plnenie uvádzané v navrhovanom petite na základe iného skutkového dôvodu, ako je tvrdené v žalobe. 12. Z opísania rozhodujúcich skutočností žalobkyňou v danej veci vyplynulo, že peňažná istina, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáha, jej mala byť na základe exekučného návrhu žalovaného, neoprávnene vymožená z dôchodku. Žalobkyňa základ svojich tvrdení odvíja od skutkového stavu súdnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I., sp. zn. 19C/6/2002, ktorá mala byť právnym základom označeného exekučného konania a tvrdí, že tento spor nebol právoplatne ukončený, pretože ona podala proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19C/6/2002-87 zo dňa 19.1.2004 odvolanie. 13. Súd prvej inštancie vykonal v danej veci dokazovanie aj obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 19C/79/2004 a správne ustálil, že súd prvej inštancie v tejto veci, ktorá začala dňa 12.11.2001 na návrh žalovaného z tohto súdneho konania, o uloženie povinnosti žalobkyni z tohto súdneho konania, zaplatiť mu 8. 129,-Sk čo je 269,83 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie o veci rozhodol dňa 19.1.2004, rozsudkom č. k. 19C/6/2002-87, ktorým žalobkyni (v označenom súdnom spore žalovanej) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (v označenom súdnom spore žalobcovi) 8. 129,-Sk (269,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne odo dňa 7.5.2001 až do zaplatenia dlžnej istiny, ako aj trovy konania v sume 3. 361,-Sk (111,56 Eur) k rukám Mgr. Martina Vaneka, jeho právneho zástupcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu súdneho spisu sp. zn.19C/6/2002 vyplýva, že rozsudok č.k. 19C/6/2002-87 prevzala žalobkyňa dňa 19.2.2004 (č. l. 89 spisu) a dňa 26.2.2004 žalobkyňa podala proti nemu odvolanie (č. l. 90 spisu). 14. Najčastejším prostriedkom, ktorým je možné dosiahnuť nápravu nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie je odvolanie. Ide o riadny opravný prostriedok, ktorý slúži na preskúmanie výsledkov prvoinštančného konania z hľadiska správnosti a zákonnosti vydaného rozhodnutia. Riadny preto, lebo smeruje proti neprávoplatnému rozhodnutiu, ktoré ešte nezaväzuje osoby, ktorým je určené (až na výnimky). Odvolanie má odkladný účinok na právoplatnosť, ak bolo podané včas a oprávnenou osobou. Len čo všetkým stranám sporu uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd prvej inštacnie vec odvolaciemu súdu, na ktorý prechádza oprávnenie prejednať odvolanie. Ak bolo oprávnenou osobou včas podané odvolanie, zásadne platí, že rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť, pokým o odvolaní právopaltne nerozhodne odvolací súd. Odvolací súd môže podľa okolností preskúmavanej veci napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštacnie, alebo ho zmeniť, alebo ho potvrdiť. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobkyňa v súdnom spore vedenom pred Okresným súdom Bratislava I., sp. zn. 19C/6/2002 podala proti rozsudku súdu prvej inštacnie odvolanie, jeho podaním prechádza oprávnenie konať vo veci a rozhodnúť o nej, na odvolací súd. Súd prvej inštacnie po odvolaní žalobkyne proti rozsudku č. k. 19C/6/2002- 87 postúpil vec s opravným prostriedkom žalobkyne Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.3.2004, ktorý o odvolaní žalobkyne rozhodol dňa 4.11.2004 a napadnutý rozsudok č. k. 19C/6/2002-87, svojím rozsudkom č. k. 3Co/79/2004 - 102, potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo doručené stranám sporu (č. l. 104 spisu sp. zn. 19C/6/2002) a tým rozsudok Okresného súdu Bratislava I., č. k. 19C/6/2002-87 nadobudol dňa 21.1.2005 právoplatnosť. Následne, v zmysle výrokovej časti časti rozsudku č. k. 19C/6/2002-87 mala žalobkyňa peňažné povinosti voči žalovanému splniť do troch dní. Žalobkyňa ich nesplnila a márnym uplynutím lehoty na plnenie nadobol rozsudok č. k. 19C/6/2002-87 zo dňa 19.1.2004 vykonateľnosť. Vykonateľnosťou rozhodnutia je jeho vlastnosť, ktorá umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti štátno-mocenskými prostriedkami, teda môže byť na jeho základe nariadená exekúcia. V súdenej veci sp. zn. 19C/6/2002 žalobkyňa využila aj mimoriadny opravný prostriedok, keď rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3Co/79/2004- 102 napadla dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne uznesením č. k. 2Cdo/195/2005-131 zo dňa 30.1.2006 ako nedôvodné odmietol. Bez úspechu skončil aj návrh žalobkyne na obnovu konania (uznesenie Okresného súdu Bratislava I., č. k. 7C/116/2010-31 zo dňa 17.8.2011 a uznsenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2Co/448/2011- 46 zo dňa 29.12.2011). Z obsahu súdneho spisu v preskúmavanej veci v spojení s prednesmi žalovaného (č.l. 48 - 54) je zrejmé, že žalovaný prostriedok núteného výkonu súdneho rozhodnutia úspešne využil, k čomu odvolací súd udáva, že exekučné konanie býva pre povinného spojené s navýšením vymáhanej povinnosti o náklady exekúcie. 15. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobkyne o nedôvodnosti začatia exekučného konania na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I., č. k. 19C/6/2002- 87 zo dňa 19.1.2004, nemá oporu v skutkovom a právnom základe prejednávanej veci a súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyňa nepreukázala hmotnoprávny základ pre úspešnosť jej žaloby. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný na jej úkor získal plnenie, ktoré mu nepatrilo, čo právna teória vyjadruje termínom bezdôvodné obohatenie, bolo jej povinnosťou v konaní takéto tvrdenie preukázať. Bezdôvodným plnením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z nepaltného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451Občianskeho zákonníka). 16. Z ustanovenia § 153 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.6.2016, teda v čase prvoinštančného konania v súdenej veci <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/ >vyplývalo, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami súdneho konania sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods.1 OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>platný do 30. 6. 2016) a povinnosť dôkaznú. Na týchto zásadách je postavený aj Civilný sporový poriadok, ktorý je platným procesným predpisom pre súdne konanie od 1. 7. 2016. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie správne v prejednávanej veci ustálil, že žalobkyňa v žalobe tvrdené skutočnosti nepreukázala, keď vo vzťahu k žalovanému nároku nepredložila žiaden relevantný dôkaz o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. 17. V odvolaní žalobkyňa neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP), s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odseky 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).