Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/104/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203591 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215203591.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Y.. L.. Y. K., X. T. X, G., zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Rea, so sídlom Dvojkrížna 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému advokátkou: JUDr. Martina Feketeová, PhD., so sídlom Drotárska cesta 106, Bratislava, o zaplatenie 127.914,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. októbra 2016, č.k. 13C/83/2015-131, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu; ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 127.914,50 eura s príslušenstvom, titulom nároku na náhradu škody na zdraví vyplácanej z poistného garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov; a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 9.9.2014 bol Krajským dopravným inšpektorátom v Bratislave pod č.p. KRPZ-BA.KD171-453/2014- P/510006 spísaný záznam dopravnej nehody. V rámci neho bolo uvedené, že dňa 3.5.2013 o 20.00 hodine v Bratislave na Peknej ceste jazdil neznámy vodič s nezisteným motorovým vozidlom smerom do Rače, kde v pravotočivej zákrute vyšiel do protismeru, kde vytvoril prekážku cyklistovi K., ktorý jazdil na bicykli na ulici Pekná cesta smerom do Rače, a v snahe zabrániť stretu vyšiel na pravú krajnicu, kde narazil pravou časťou svojho tela do stĺpu. Neznámy vodič z miesta dopravnej nehody odišiel. Pri dopravnej nehode utrpel cyklista K. zranenie, alkohol nezisťovaný. Ako zodpovedný subjekt bol označený neidetifikovaný vodič, ktorý porušil povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c) a 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Ako účastník dopravnej nehody bolo označené vozidlo bližšie neidentifikované a jeho neidentifikovaný vodič a bicykel, ktorý viedol Y. K.. V obsahu záznamu boli opísané aj zranenia, ktoré mal utrpieť Y. K.. Ako iný svedok nehody bol uvedený I. V.. Dňa 10.9.2014 upovedomil vyšetrovateľ žalobcu listom, že dňa 10.9.2014 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na draví v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 3.5.2013 o 20.00 hodine na ul. Pekná cesta v Bratislave medzi neznámym vodičom, ktorý viedol neznáme motorové vozidlo a cyklistom Y. K.. Uznesením ČVS: KRP-185/ODN3-BA-2014 zo dňa 27.9.2014 bolo prerušené trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na draví podľa § 157 ods. 1 Trestného poriadku, ktorého sa dopustil doposiaľ nezistený páchateľ tým, že dňa 3.5.2013 v čase o 20.00 hodine jazdil neznámy vodič na neznámom vozidle neznámeho typu a neznámeho evidenčného čísla na Peknej ulici smerom od Rače, kde v pravotočivej zákrute prešiel do protismeru a vytvoril prekážku cyklistovi Y. K., ktorý aby zabránil prekážke, vyšiel na pravú krajnicu, kde narazil pravou časťou svojho tela do stĺpu. Cyklista K. utrpel ťažké zranenie, alkohol pri dopravnej nehode nebol zisťovaný, nakoľko dopravná nehoda bola nahlásená dodatočne dňa 3.9.2014. Dôvodom prerušenia bolo, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. V odôvodnení tohto uznesenia bolo uvedené, že na mieste dopravnej nehody sa pátralo po svedkoch dopravnej nehody. K veci boli vypočutí poškodený Y. K. H. U. V., iní svedkovia zistení neboli. Do spisu bola založená i zápisnica o výsluchu svedka I.H. V. v trestnom konaní. V nej svedok uviedol, že dňa 3.5.2013 v čase o 20.00 hodine jazdil na bicykli rýchlosťou asi 30km/hod. v Bratislave po ul. Pekná cesta smerom do Rače. Bol na túre spolu s Y. K., ktorý jazdil pred ním. Ako schádzali po ulici Pekná cesta z protismeru vybehlo neznáme motorové vozidlo, ktoré K. vytvorilo prekážku a on v snahe nenaraziť vybočil vpravo, kde narazil do stĺpu. Svedok ihneď privolal rýchlu zdravotnú pomoc. Vinník z miesta nehody odišiel. Do spisu bola založená aj fotodokumentácia miesta nehody, vyhotovená dňa 3.9.2014. Listom zo dňa 22.10.2014 sa žalobca obrátil na žalovaného s výzvou na náhradu škody, kde opísal priebeh dopravnej nehody, poukázal na záznam z dopravnej nehody ako aj uznesenie orgánu činného v trestnom konaní o prerušení trestného stíhania. Uviedol, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou mu vznikla škoda na zdraví, pričom si uplatnil náhradu za bolesť ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia, spolu vo výške 127.914,50 eura. Žalovaný v liste zo dňa 2.12.2014 oznámil žalobcovi, že jeho výzve na náhradu škody nevyhovie. Namietal, že v evidencii dopravných nehôd PZ, neexistuje záznam o vyšetrovaní dopravnej nehody na Peknej ceste v Bratislave pre deň 3.5.2013. Rovnako namietal, že záznam z dopravnej nehody bol vyhotovený až 9.9.2014, údajný svedok nehody V. dopravnú nehodu po jej vzniku nenahlásil polícii. Fotodokumentácia z miesta nehody bola vyhotovená viac ako rok po nehode. Z predložených dokumentov preto nie je zrejmé, že dňa 3.5.2013 došlo na Peknej ceste k dopravnej nehode spôsobenej nezisteným motorovým vozidlom, za ktoré by zodpovedala nezistená osoba. Z prepúšťacej správy vydanej Univerzitnou nemocnicou Bratislava, Nemocnicou akad. L. Dérera, klinikou úrazovej chirurgie SZU a UNB je zrejmé, že žalobca bol hospitalizovaný od 3.5.2013 21.56 hodiny do 3.5.2013 22.48 hodiny. Žalobca bol prijatý po úraze na bicykli, kedy išiel dole kopcom a prepadol, narazil do betónového stĺpika. V časti správy Objektívny nález bolo konštatované, že prijatý pacient bol pri vedomí, orientovaný, odpovedal adekvátne. Pacient bol preložený na traumatológiu na Antolskú. Rovnako z písomného potvrdenia (č.l. 25) je zrejmé, že pacient bol prijatý 3.5.2013 o 22.00 hodine, bol pri vedomí, čiastočne spolupracoval, bol zmätený. Z lekárskej správy II. ortopedicko - traumatologickej kliniky LFUK, UNB, Nemocnica sv. CaM, na Antolskej ulici v Bratislave je zrejmé, že žalobca bol hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie od 4.5.2013 do 31.5.2013. Priebeh úrazu tu bol opísaný nasledovne: Pacient narazil pri jazde na bicykli do betónového stĺpa pravým ramenom. Rovnako v prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady bolo len uvedené, že žalobca narazil bicyklom do stĺpu (na klinike Neurochirurgickej kliniky bol hospitalizovaný od 8.7.2013 do 25.7.2013). Do spisu boli založené aj ďalšie lekárske správy a nálezy, osvedčujúce vážny zdravotný stav žalobcu a priebeh jeho liečby. Žalobca zaslal súdu aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vyhotovený Doc. MUDr. Karolom Hornáčekom, PhD., v ktorom tento stanovil počet bodov 7.945 pre bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z kópie zvukového záznamu telefonického hovoru, ktorý uskutočnil p. I. V. dňa 3.5.2013 v čase od 19.30 do 20.30 hodiny z telefónneho čísla 0907 493 097, poskytnutého Odborom krízového riadenia na OU v Bratislave, Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému, zistil, že telefonické hovory sa dňa 3.5.2013 uskutočnili z telefónneho čísla 0907 493 097 v časoch 20.08 hodiny, 20.16 hodiny a 20.24 hodiny, kedy ich prijali jednotliví operátori LTV 112. Prvý hovor uskutočnil p. V. (v telefónne sa predstavil), ktorým oznámil, že je na bicykli a práve mu spadol kamarát, oznámil tiež, že sa nachádza na Peknej ceste. Druhý hovor predstavoval urgenciu záchranky (tento hovor uskutočnil svedok Gál, ako to potvrdil na pojednávaní po vypočutí si nahrávky). Tretí audiozáznam predstavoval opätovne telefonát oznamujúci, že na ceste je zranený cyklista, a že tam už stojí asi 50 ľudí, ktorí sa čudujú, kde je tak dlho už privolávaná záchranka. Poukázal tiež na to, že žalobca v rámci svojho výsluchu súdu uviedol, že dňa 3.5.2013 sa vracal z výletu na bicykli spolu s pánom V.. Ako schádzal cestou, ktorá sa zvažovala smerom nadol, z jeho pohľadu ľavotočivej zákruty vybehlo auto. Jednalo sa o dodávku tmavšej šedej farby. Vyhlásil, že išiel riadne, držal sa svojej strany cesty, jazdil s primeranou opatrnosťou. Spomínané vozidlo išlo v strede vozovky. Uvedomil si, že buď do neho narazí, alebo sa môže pokúsiť mu vyhnúť, čo aj urobil. Od tohto momentu si už nasledujúce udalosti nepamätá. Len sprostredkovane vie, že bola zavolaná sanitka pánom V., tá však prišla asi až po polhodine. Uviedol, že v tento deň nepožíval alkohol, a ani iné omamné látky. Ako dôvod nahlásenia nehody až po roku od jej priebehu uviedol, že mal vážny zdravotný stav a primárne sa chcel dať do poriadku. Prvé tri mesiace bol temer nehybný, následne išiel na operáciu do Prahy, potom bol u rodičov v Ružomberku, ktorí sa museli o neho starať. Nemal teda čas zamýšľať sa nad potrebou ohlásenia nehody polícii. Nebol znalý postupu nahlásenia nehody polícii. Až potom ako sa v lete roku 2014 vrátil do Bratislavy a kontaktoval sa so svojím právnym zástupcom v súvislosti s riešením nárokov zo životných poistiek, mu tento oznámil, že je možnosť obrátiť sa na políciu a uplatňovať si plnenie náhrady škody voči žalovanému. Spolu s právnym zástupcom išli na políciu, kde zisťovali, či nehoda bola hlásená už v máji 2013. Nakoľko nebola, nahlásili ju až v septembri 2014. Svedok I. V. vo svojej výpovedi uviedol, že je kamarátom žalobcu. Potvrdil, že v máji 2013 boli so žalobcom na výlete na bicykli. Pri návrate schádzali po Peknej ceste a vchádzali do ľavotočivej zákruty, žalobca šiel pred ním. Zo zákruty vybehlo auto - menšia dodávka šedej farby, ŠPZ si nevšimol. Žalobca sa snažil vyhnúť zrážke tak, že stočil bicykel do pravej strany a trafil stĺp. Po tomto náraze vymrštilo žalobcu na cestu. Opisované motorové vozidlo nezastalo, pokračovalo v ceste. Svedok volal č. 112 asi 10 krát. Žalobca ležal na zemi, nebol pri vedomí. Záchranka prišla asi za polhodinu. Chceli od neho doklady, ale v tom strese si neuvedomil, že ich mal v ruksaku, tak ich neposkytol. Žalobcu zobrala záchranka, svedok s ním do nemocnice nešiel, zostal pri bicykloch. Svedok uviedol, že pri tom ako volal na telefónne číslo 112, opísal aj priebeh dopravnej nehody tak, že vybehlo na ceste auto a žalobca sa mu snažil vyhnúť. Potom ako prišla záchranka, tejto opísal stručne priebeh nehody. Svedok uviedol, že na políciu ho nenapadlo volať, zavolal len na číslo 112. Potom ako žalobcu odviedli do nemocnice, išiel s bicyklami domov, následne zaniesol do nemocnice žalobcovu kartičku poistenca a doklady a odovzdal ich ošetrujúcemu lekárovi. Na otázku, či na mieste nehody boli prítomné aj iné osoby svedok uviedol, že neboli. Okolo neprechádzalo ani žiadne auto, ani sa tam nevyskytli žiadni chodci. Svedok G. R. uviedol, že žalobcu nepozná, ten sa na neho obrátil telefonicky. Potvrdil, že šoféroval motorové vozidlo na ceste v smere od Krasnian k jeho chalupe. Na ceste ho predbehlo auto, nejaký šedý pick up, ktoré išlo pomerne rýchlo. Auto ho predbiehalo pred zákrutou na ceste, ktorá stúpala. Následne zmizlo za zákrutou. Keď svojím motorovým vozidlom vyšiel do pravotočivej zákruty, zbadal na zemi ležať človeka a všimol si rozbitý bicykel. Odstavil vozidlo a vystúpil spolu s manželkou. Na mieste bol prítomný žalobca, ktorý ležal na zemi a chrčal a jeho kamarát, ktorý volal záchranku, tá nechodila, tak ju volal nakoniec aj svedok. Na záchranku čakali pomerne dlho. Po jej príchode, táto zobrala žalobcu. Jeho kamarát svedka požiadal, či nemôže zobrať žalobcov bicykel. Svedok ho zobral k sebe domov a žalobcov kamarát si ho nasledujúci deň prišiel zobrať. Svedok uviedol, že na mieste nehody sa následne zišli viacerí ľudia. Medzitým, ako ho na ceste predbiehalo auto a momentom, kedy zastal na mieste nehody, prebehli sekundy, vzdialenosť týchto dvoch miest bola asi 15-20 metrov. Svedok ďalej konštatoval, že samotnú kolíziu nevidel. Nevedel, že bolo jeho povinnosťou volať políciu, chcel najskôr zachrániť človeka. Svedkyňa R. R. uviedla, že pred dvomi - tromi rokmi išla autom na chatu v Krasňanoch spolu s manželom. Uviedla, že ich obiehalo auto, ako stúpali cestou do kopca. Následne videla na zemi cyklistu, manžel zastavil, obaja vystúpili, manžel volal pomoc. Záchranka dlho nechodila, pomoc musela byť volaná opätovne. Následne manžel zobral bicykel cyklistu na chatu. Časový úsek od momentu, kedy ich obiehalo auto do momentu zastavenia pri zranenom cyklistovi, určila na 5 až 10 sekúnd a odhadla vzdialenosť týchto miest na 10 až 20 metrov. Samotnú kolíziu medzi autom a cyklistom nevidela. Na mieste nehody boli, podľa svedkyne, viacerí ľudia. 2. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, s poukazom na ust. § 15 ods. 1, § 24 ods. 2, § 24 ods. 4,5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 799 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka a § 66 ods. 1, § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať a osvedčiť dôvodnosť žaloby, a to najmä z hľadiska existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, keďže sa mu nepodarilo nepochybne a presvedčivo osvedčiť skutkový priebeh vzniku škody na jeho zdraví. Poukázal na to, že ust. § 24 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. definuje podmienky vzniku povinnosti žalovaného plniť poistné plnenie z poistného garančného fondu v prípade, že ku škode na zdraví došlo prevádzkou nezisteného motorového vozidla a za túto zodpovedá nezistená osoba. Ako ďalšiu podmienku v zmysle § 24 ods. 4 zákon požaduje zistenie nehody Policajným zborom po jej vzniku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k údajnej dopravnej nehode malo dôjsť 3.5.2013, čo nebolo medzi stranami sporné. Rovnako je preukázané, že k jej nahláseniu žalobcom príslušnému orgánu PZ došlo až po vyše roku, kedy záznam o jej priebehu bol spísaný až dňa 9.9.2014. Súd sa v tomto prípade stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý spochybnil reálnu možnosť Policajného zboru riadne zistiť priebeh dopravnej nehody, a to aj s prihliadnutím na časový odstup. Je zrejmé, že pri spísaní záznamu sa vychádzalo len z tvrdení žalobcu a svedka I. V.. Neboli (a ani nemohli byť) zisťované iné okolnosti vzniku nehody, teda napríklad to, či žalobca ako účastník cestnej premávky dodržoval svoje povinnosti, či opisu nehody zodpovedajú trasologické stopy na jej mieste a podobne. Okrem toho z vykonaného dokazovania v tomto konaní je zrejmé, že následne na mieste nehody boli prítomní okrem pána V. ďalší svedkovia, ktorí ale neboli pri zisťovaní nehody útvarom Policajného zboru vypočutí a ich účasť nebola reflektovaná. Priebeh nehody pritom opísal len žalobca (ako poškodená osoba, ktorý ako sám uviedol pristúpil k tomuto kroku z dôvodu možnosti vymáhania si plnenia od žalovaného) a jeho kamarát I. V., ktorého priateľský vzťah k žalobcovi vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pochybnosti ďalej vzbudzuje aj fakt, že k ohláseniu nehody došlo až po vyše roku od spornej udalosti. V tejto súvislosti vychádzajúc z § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 je zrejmé, že citované ustanovenie neobsahuje požiadavku bezprostrednosti zisťovania nehody útvarom Policajného zboru. Toto ustanovenie však nemožno vykladať výlučne prostredníctvom gramatického výkladu, ale treba aplikovať najmä výklad logický a systematický a interpretovať ho s prihliadnutím na kontext celého zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj na kontext zákonných ustanovení, na ktoré tento zákon priamo odkazuje (najmä Občianskeho zákonníka). V prípade uplatnenia plnenia poškodeného voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov zákon kladie na jeho konanie rovnaké požiadavky a vyžaduje splnenie rovnakých podmienok, za akých sa poskytuje poistné plnenie poisťovateľom (§ 24 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z.) Znamená to, že aj v tomto prípade má poškodený právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti Kancelárii poisťovateľov (analogicky v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001), avšak tento svoj nárok je povinný preukázať. Ust. § 15 ods. 1 priamo odkazuje na ustanovenie § 799 ods. 2 citovaného zákona, ktorý uvádza, že osoba, ktorej vzniklo právo na plnenie, je povinná bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, podať jej pravdivé vysvetlenie o vzniku a rozsahu následkov a predložiť potrebné doklady. Na základe vyššie uvedených logických zákonných analógií dospel k záveru, že celkový kontext zákona č. 381/2001 Z.z. kladie akcent na rýchlosť a bezprostrednosť zisťovania podstatných skutočností, ktorých splnením dochádza k vzniku nároku na plnenie. Bolo by neadekvátne sa domnievať, že v prípade nehody spôsobenej nezisteným motorovým vozidlom nezistenou osobou by zákonodarca nemal vôľu legislatívne upraviť povinnosť prešetrenia nehody bezprostredne po jej nastaní. V prvom rade už samotné okolnosti nehody (kedy by táto mala byť spôsobená nezisteným subjektom) vyžadujú promptný zásah príslušného policajného orgánu. Taktiež by absencia bezprostrednosti konania v podstate umožňovala vznik absurdných situácií, kedy by k prešetrovaniu dopravných nehôd, a teda i trestných činov s nimi spojených, mohlo dôjsť aj niekoľko rokov po ich priebehu, čo by znižovalo možnosť riadneho zistenia ich priebehu. V prípade uplatňovania nároku voči Kancelárii je takýto výklad odôvodnený tým, že aj samotná Kancelária má právo na predloženie relevantných a obsahovo nepochybných dôkazov osvedčujúcich vznik jej povinnosti plniť. Ak zákon vyžaduje bezprostrednosť v prípade uplatnenia si plnenia voči poisťovni, rovnako treba vyložiť nutnosť dodržania bezprostrednosti aj v prípade uplatňovania si nároku voči Kancelárii. Ak potom žalobca ako poškodený začal riešiť podmienku uplatnenia nároku (zabezpečenie zistenia nehody útvarom PZ) až vyše roka po samotnej nehodovej udalosti, nedodržal podmienku bezprostrednosti konania, znemožnil Policajnému zboru vykonať riadne prešetrenie nehodového deja, a teda mu neumožnil nehodu zistiť tak, ako to predpokladá zákon. V tejto súvislosti poukázal aj na použitie výrazového prostriedku "zistiť nehodu", ktorá je použitá v ustanovení § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré treba vykladať tak, že príslušný útvar PZ musí okolnosti, priebeh a rozsah nehody zistiť bez pochybností. Ak v konaní o uplatnenie plnenia voči Kancelárii podľa § 24 zákona č. 381/2001 vyjdú najavo nové skutočnosti, ktoré spochybňujú závery uvedené v zázname o dopravnej nehode (zhotovenom vyše roka po jej priebehu), je dôvodný záver o nesplnení podmienky riadneho zistenia priebehu nehody tak, ako to má na mysli zákon. Konštatoval, že nemožnosť vychádzať zo záznamu o dopravnej nehody ako z listiny relevantne opisujúcej priebeh nehodového deja, podporujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo. Sú to v prvom rade rozpory vo svedeckých výpovediach vypočutých svedkov. Svedok V. súdu uviedol, že na mieste nehody neboli žiadni iní ľudia, pričom obaja svedkovia R.I. túto skutočnosť vyvrátili, keď potvrdili nielen svoju prítomnosť, ale aj prítomnosť iných ľudí. Svedok V. tiež uviedol, že následne bicykle odniesol z miesta nehody, pričom svedkovia R. uvádzali, že jeden z bicyklov na žiadosť p. V. uskladnili u seba na chalupe. Svedok V. uviedol, že priebeh nehody tak ako ho opísal súdu (teda s uvedením, že žalobca sa vyhýbal oproti idúcemu motorovému vozidlu) nahlásil aj koordinátorovi na linke 112. Po vypočutí všetkých troch telefónnych záznamov však konštatoval nepravdivosť tvrdenia svedka. Je totiž zrejmé, že ani v jednom z telefonátov nie je spomenuté, že by k zraneniu žalobcu došlo v súvislosti s akoukoľvek dopravnou nehodou za účasti neznámeho vozidla. Koordinátorovi bola podaná len informácia, že kamarát volajúceho spadol z bicykla a že je zranený. Preto ani nemožno konštatovať porušenie povinnosti koordinátora, ktorý na základe podanej informácie nemal dôvod zabezpečiť prítomnosť útvaru PZ. Aj v tejto súvislosti dodal, že svedok V., bol v momente údajnej dopravnej nehody jej účastníkom v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 8/2009, a teda mu vznikla zákonná povinnosť nahlásiť nehodu policajtovi. Toto však neurobil, čo taktiež znižuje dôveryhodnosť tvrdenia žalobcu o priebehu konania. Priebeh nehody svedok neopísal (napriek tomu, že to na pojednávaní tvrdil) ani koordinátorovi hovoru na linke 112, a teda ani týmto spôsobom nezabezpečil prítomnosť PZ na mieste nehody. Týmto svojím konaním znemožnil riadne zistenie priebehu nehody. Svedeckú výpoveď I. V. preto vyhodnotil ako nedôveryhodnú, nakoľko hoci v otázke opisu priebehu nehodového deja bola jednoznačná, nebola podporená žiadnymi inými relevantnými dôkazmi a pri opise ostatných skutočností súvisiacich s nehodou sa vo viacerých skutkových bodoch ukázala ako nepravdivá. Právny zástupca žalobcu vysvetľoval nezrovnalosti vo svedeckej výpovedi I. V. jednak časovým odstupom, ale aj stresom, ktorý svedok prežíval pri nahlasovaní nehody. Ako však už ale bolo vyššie naznačené, tieto dôvody súd nemôže vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Ďalším dôvodom prijatia záveru o nepreukázaní spôsobenia nehody neznámym motorovým vozidlom a neznámym vodičom, je, že dôkazné prostriedky, predkladané žalobcom, spolu obsahovo nekorešpondovali. Žalobca staval osvedčenosť svojho nároku na výpovedi očitého svedka I.H. V.. Nakoľko jeho výpoveď sa ukázala v niektorých tvrdeniach ako vyslovene nepravdivá, zohľadnil aj nepriame dôkazy, pričom svedkovia R. súdu opísali len skutočnosti, ktoré sami empiricky vnímali, avšak ani jeden z nich nebol svedkom priebehu samotnej nehody. Hoci tvrdili, že zaznamenali, že ich obieha šedý automobil, samotný stret nevideli. Taktiež opis údajného vyhýbania sa automobilu žalobcom nebol predmetom hlásenia na linke 112. Poukázal tiež v tejto súvislosti na obsah lekárskych správ, kde sa v rámci opisu vzniku poškodenia zdravia uvádza len pád z bicykla a narazenie do stĺpu (v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca bol po prijatí na ošetrenie pri vedomí, orientovaný a adekvátne odpovedal). Ak teda zostalo tvrdenie žalobcu a svedka V. (ktorý je jeho kamarátom) o priebehu nehody jediným zdrojom skutkových tvrdení, na ktoré odkazuje žalobca v konaní, pričom nie je podporené žiadnym iným priamym dôkazom, konštatoval neunesenie dôkazného bremena. V neprospech žalobcu vyhodnotil oneskorené oznámenie nehody útvaru PZ, kedy ju tento za žiadnych okolností nemohol presne a nepochybne zistiť, skutočnosť, že svedok V. nenahlásil dopravnú nehodu polícii, hoci to bola jeho zákonná povinnosť (a neznalosť zákona neospravedlňuje), neopísanie údajného priebehu nehody koordinátorovi na linke 112 (hoci to svedok V. súdu tvrdil) a tiež absenciu iných svedkov, ktorí by mohli súdu priebeh nehody opísať. Na základe uvedeného zhrnul, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že k poškodeniu jeho zdravia došlo v súvislosti s nehodou spôsobenou prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, pričom nebola splnená ani podmienka riadneho a bezprostredného zistenia nehody útvarom PZ, nakoľko k vyhotoveniu záznamu došlo až po vyše roku od nehody, a to len na základe tvrdení jedného poškodeného a svedka, bez preskúmania iných dôkazov na mieste nehody. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol prvoinštančnému súdu, že neakceptoval rozhodnutie príslušného útvaru Policajného zboru, ktorým konštatoval, že dopravná nehoda sa stala a zavinila ju nezistená osoba nezisteným motorovým vozidlom. Príslušný orgán oprávnený vyšetrovaním dopravných nehôd pritom zistil, že dopravnou nehodou bol spôsobený prečin ublíženia na zdraví v zmysle Tr. zákona a podľa Tr. poriadku vydal rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré následne uznesením ČVS KRP-185/ ODN3-BA-2014 zo dňa 27.9.2014 prerušil. Súd prvej inštancie v tomto prípade mal postupovať v zmysle vydaného rozhodnutia oprávneného orgánu (príslušné oddelenie PZ) na objasňovanie dopravných nehôd a mal vychádzať z jeho záverov. Namiesto toho vyšetrovanie tohto orgánu hodnotil ako nesplnenie podmienky riadneho a bezprostredného vyšetrenia zistenia nehody útvarom PZ. V tomto konaní súd nemôže skúmať a hodnotiť spôsob a prácu zisťovania dopravnej nehody príslušným útvarom PZ, čo mu bolo v tomto prípade ako poškodeného trestným činom na škodu. Ďalej sa namietal, že súd sa v odôvodnení náležíte nevysporiadal so svedeckými výpoveďami p. V. H. T. R. a so skutočnosťou, ktorú tvrdili, a ktorá osvedčuje prítomnosť nezisteného motorového vozidla v čase nehody a ich časovú súvislosť vo výpovediach. Miesto toho ich výpovede vyhodnotil ako nedôveryhodné, pričom nedôveryhodnosť posúdil v nezrovnalostiach, ktoré nemajú rozhodujúci význam v osvedčení skutočnosti, či nezistené vozidlo bolo v čase nehody na danom mieste. Súd prvej inštancie sa odôvodneniam žalovaného venoval precíznejšie ako odôvodneniam žalobcu, pričom sa sústredil najmä na vyvrátenie odôvodnení žalobcu a spochybnenie výpovede svedkov. Dokumentuje to (okrem iného) napríklad aj jeho hodnotenie výpovedí svedkov R.. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, prípadne z dôvodu, že plnomocenstvo advokáta JUDr. Jána Falisa, ktorý podával odvolanie, nie je podpísané osobou advokáta, odvolanie odmietnuť. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej poukázal na to, že právne relevantné skutočnosti boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vyporiadal, náležíte zistil skutkový stav veci a správne vec právne posúdil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by jeho žaloba bola dôvodná, nakoľko z vykonaných dôkazov nevyplýva, že dňa 03.05.2013 došlo na Peknej ceste smerom z Rače k dopravnej nehode spôsobenej prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, a tak by mal žalobca voči nemu nárok v zmysle § 24 ods. 2 písm. f) v spojení s § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. Námietky žalobcu v odvolaní označil za neopodstatnené a zdôraznil, že podľa Evidencie dopravných nehôd Policajného zboru, ktorá sa vyhotovuje v súlade s ustanovením § 67 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke Krajský dopravný inšpektorát ani iná zložka Policajného zboru dňa 03.05.2013 nevyšetrovala dopravnú nehodu na Peknej ceste smerom z Rače, pri ktorej by došlo v dôsledku prevádzky neznámeho motorového vozidla k zraneniu cyklistu (žalobcu). Záznam dopravnej nehody, ktorý spracoval Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave bol vystavený 09.09.2014 ako udalosť z 03.05.2013, ktorej priebeh do záznamu o dopravnej nehode opísal žalobca spolu so svedkom I. V. - kamarátom žalobcu (nehoda bola ohlásená až po vyše roku od spornej udalosti, čo je podľa názoru žalovaného veľmi pochybné konanie). V opise udalosti je uvedený ako svedok I.Á. V., ktorý udalosť po jej vzniku polícii nenahlásil. Príslušný orgán policajného zboru nevykonal žiadne šetrenie dopravnej nehody, z ktorého by mali byť zrejmé nejaké závery, pričom uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 27.09.2014 o prerušení trestného stíhania voči neznámemu páchateľovi, nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým by súd prvej inštancie (v civilnom konaní) mal byť viazaný, keď sa v ňom naviac uvádza, že dopravná nehoda bola nahlásená dodatočne dňa 3.9.2014 a vec sa nepodarilo náležíte objasniť. Ani v zázname dopravnej nehody sa nekonštatuje, že ujma na zdraví bola spôsobená prevádzkou motorového vozidlo a priebeh nehody je iba reprodukciou slov žalobcu. Zákon č. 381/2001 Z.z. (§ 24 ods. 4) pritom vyžaduje, aby orgán polície dopravnú nehodu po jej vzniku zistil a pod zistením dopravnej nehody má zákon nepochybne na mysli vyšetrenie okolnosti dopravnej nehody na mieste, aby vznikol vierohodný obraz o tom, ako skutočne došlo k nehode a kto ju spôsobil. Žalobca mohol utrpieť úraz nárazom do stĺpa, avšak nepreukázal, že mu táto ujma na zdraví vznikla práve prevádzkou nejakého motorového vozidla, keď preukázal len to, že dňa 03.05.2013 utrpel úraz pádom z bicykla. Stotožnil sa aj s ďalšími skutkovými závermi súdu prvej inštancie, a uzavrel, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď ani námietky žalobcu smerujúce k nesprávnemu vyhodnoteniu svedeckých výpovedí p. V. H. T. R. nie sú dôvodné. 5. Odvolací súd; po zistení, že právny zástupca žalobcu, ktorý v danej veci podal odvolanie, bol žalobcom riadne splnomocnený na zastupovanie v tomto spore; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. 6. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť dňa 3.5.2013 o 20.00 hodine v Bratislave na Peknej ceste tak, že neznámy vodič s nezisteným motorovým vozidlom smerom do Rače v pravotočivej zákrute vyšiel do protismeru, kde vytvoril žalobcovi jazdiacemu na bicykli prekážku a žalobca v snahe zabrániť stretu vyšiel na pravú krajnicu, kde narazil pravou časťou svojho tela do stĺpu a spôsobil si vážne poškodenie zdravia. Po dôkladnom vyhodnotení vykonaných dôkazov (§ 191 a nasl. C.s.p.) jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, tiež po zohľadnení všetkých okolností, ktoré v spore vyšli najavo, vychádzal zo správneho skutkového záveru, že žalobca v spore síce preukázal vážne poškodenie zdravia, avšak neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že k poškodeniu jeho zdravia došlo pri dopravnej nehode, ktorú zavinilo (spôsobilo) neznáme motorové vozidlo. Na základe takto správne ustáleného skutkového stavu veci a vyhodnotenia dôkaznej situácie z hľadiska preukázania právne významných skutočností následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik jeho nároku na poskytnutie plnenia žalovaným z poistného garančného fondu v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z., a preto podanej žalobe nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd za správne považuje dôkladné vyhodnotenie vykonaných dôkazov prvoinštančným súdom, ktorý náležite poukázal na obsah vykonaných dôkazov, avšak zároveň tieto vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, z hľadiska ich významu pre rozhodnutie, ako aj pravdivosti, resp. hodnovernosti. Úvahy súdu prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov plne zodpovedajú obsahu jednotlivých dôkazov, pričom pri ich vyhodnotení z hľadiska hodnovernosti prvoinštančný súd správne zohľadnil priateľský vzťah svedka V. k žalobcovi, zjavný rozpor jeho výpovede s ostatnými vykonanými dôkazmi, dokonca s jeho výrokmi v čase, kedy k dopravnej nehode došlo, ako i skutočnosť, že svedkovia manželia R. stret (kolíziu) neznámeho vozidla s bicyklom žalobcu priamo nevideli. Je nepochybné, že súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil objektívne a správne, a na ich základe aj správne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie. 7. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Pokiaľ žalobca v odvolaní prvoinštančnému súdu vytýka nesprávnosť a nedostatočné vyhodnotenie vykonaného dokazovania, jeho námietka je nedôvodná, nakoľko; ako už bolo podrobne uvedené vyššie; súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a na ich základe aj správne ustálil skutkový stav veci. Neopodstatnene tiež žalobca v tejto súvislosti v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že svedkovia R. potvrdili prítomnosť neznámeho vozidla na mieste nehody. Samotný prejazd neznámeho vozidla v danom čase totiž ešte neznamená, že toto vozidlo aj zapríčinilo náraz žalobcu do stĺpa, pričom; za stavu, keď verzia žalobcu nie je (okrem nevierohodnej výpovede svedka Heveru) potvrdená inými dôkazmi, obsah výpovedí svedkov R., ktorí kolíziu sami nevideli, nepreukazuje, že k dopravnej nehode skutočne došlo tak, ako tvrdí žalobca. 8. Súd prvej inštancie tiež správne za zistenie dopravnej nehody v zmysle ust. § 24 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré je nevyhnutnou podmienkou vzniku povinnosti žalovaného plniť z garančného poistného fondu na základe § 24 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona, nepovažoval výsledky "vyšetrovania" Policajného zboru v danej veci. V predmetnej trestnej veci bol totiž iba (vyše roka po udalosti) dňa 9.9.2014 Krajským dopravným inšpektorátom v Bratislave pod č. p. KRPZ-BA.KD171-453/2014- P/510006, spísaný záznam dopravnej nehody, vychádzajúci len zo skutočností tvrdených žalobcom a svedkom I. V., bez toho, aby nimi poskytnuté informácie o dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť 3.5.2013 o 20.00 hodine v Bratislave na Peknej ceste neznámym vodičom s nezisteným motorovým vozidlom, bolo možné akokoľvek verifikovať, a následne bolo začatie trestného stíhania vo veci prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného poriadku, ktorého sa mal dopustiť nezistený páchateľ tým, že dňa 3.5.2013 v čase o 20.00 hodiny jazdil neznámy vodič na neznámom vozidle neznámeho typu a neznámeho evidenčného čísla, ktoré bolo uznesením ČVS: KRP-185/ODN3-BA-2014 zo dňa 27.9.2014 prerušené. Pokiaľ v tomto smere žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že bol viazaný rozhodnutím policajného zboru v danej veci, odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 193 C.s.p., z ktorého nepochybne nevyplýva viazanosť súdu v civilnom sporovom konaní zápisnicou o nahlásení dopravnej nehody, avšak ani rozhodnutím o začatí a o prerušení trestného stíhania (z dôvodu nezistenia okolností skutku ani páchateľa). Je však nevyhnutné zdôrazniť, že za stavu, keď došlo iba k oznámeniu o údajnej dopravnej nehode bez toho, aby bolo vykonané akékoľvek vyšetrovanie, ktoré by mohlo objektivizovať (potvrdiť, či vyvrátiť) pravdivosť skutočností tvrdených oznamovateľom, nemožno vychádzať z toho, že dopravná nehoda spôsobená neznámym vozidlom a neznámym páchateľom, pri ktorej mal žalobca utrpieť poškodenie zdravia, bola príslušným útvarom Policajného zboru zistená. 9. Napokon, pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite zhrnul argumentáciu sporových strán, vysvetlil podstatu sporu, opísal vykonané dôkazy, ktoré dôkladne a správne vyhodnotil, pričom zároveň zhrnul relevantnú platnú právnu úpravu, podľa ktorej spor posúdil, a dôvody, pre ktoré žalobu ako nedôvodnú zamietol, aj riadne a zrozumiteľne vysvetlil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. 10. Na základe uvedeného, keď súdu prvej inštancie nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení splnenia predpokladov pre vyhovenie podanej žalobe, avšak ani nesprávny procesný postup, ktorý by mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, za stavu, keď ani vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).