Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/284/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214580 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215214580.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : N.. W. Q., B.. XX. X. XXXX, X. X., Y. XX, zastúpená JUDr. Danielou Simanovou, advokátkou, Bratislava, Palkovičova 15, proti žalovanému : N.. Y. Q., B.. X. X. XXXX, X. X., V.C. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Bernolákovo, Lužická 7, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. 5. 2017 č.k. 13C/286/2015 - 170 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. 10. 2017 č.k. 13C/286/2015 - 208, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 2. 10. 2017 č.k. 13C/286/2015 - 208 p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie z vecí, ktoré žalobkyňa a žalovaný mali v BSM ku dňu jeho zániku prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne : sedaciu súpravu T. v cene 50 €, televízor zn. U. v cene 50 €, práčku zn. R. v cene 50 €, osobné motorové vozidlo L. XXX, typ XAKFWF, EČV : X., A. : P. v cene 100 €, a do výlučného vlastníctva žalobcu (správne má byť žalovaného) osobné motorové vozidlo V. S. X.X P. S., EČV : X., A. : U. v cene 7.798 €. Žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej majetkového podielu sumu 3.774 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyňu aj žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdny poplatok v sume každého po 120,50 € na účet súdu prvej inštancie, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Napokon rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že manželstvo žalobkyne a žalovaného trvalo od 18.8.2001 do 26.6.2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva. Do masy BSM zaradil motorové vozidlo V. S.. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že toto nadobudli v priebehu trvania manželstva, v r. 2008, čo osvedčuje jednak priložená faktúra na úhradu kúpnej ceny, ako aj obsah registra evidencie, kde ako držiteľ figuroval žalovaný od 26.6.2008 do 26.6.2013. Cena jeho nadobudnutia bola osvedčená z predloženej faktúry, t.j. 599.000,-Sk. Je zrejmé, že po zániku BSM toto vozidlo užíval žalovaný, dokonca ním aj disponoval, kedy previedol vlastnícke právo k tejto veci na svojho syna a to kúpnou zmluvou zo dňa 30.11.2015. Práve z tohto dôvodu súd vzal na zreteľ a vychádzal z obsahu znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, ktorý určoval všeobecnú hodnotu tohto vozidla ku dňu zániku BSM na sumu 7.798,-Eur. Výška takto určenej všeobecnej hodnoty nebola zo strany žalovaného relevantne napadnutá v tom zmysle, že by žalovaný súdu predložil dôkaz, osvedčujúci inú hodnotu vozidla. Rovnako súdu nebol navrhnutý iný dôkaz na jej stanovenie. Práve v otázke určenia rozhodujúcej hodnoty vyporiadania to bola žalobkyňa, ktorá uniesla dôkazné bremeno a súdu predložila rozhodujúci dôkaz v podobe predloženia znaleckého posudku, o ktorého záveroch súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie zaoberal aj tvrdením žalovaného, že toto vozidlo využíval na podnikateľské účely a ako také do BSM nepatrí. Skutočnosť, že túto vec užíval výlučne žalovaný pre účely výkonu svojho povolania zostala nepreukázaná a len v rovine neosvedčeného tvrdenia, preto na ňu súd nemohol prihliadnuť. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že motorové vozidlo V. S. bolo nutné zaradiť do masy BSM a vyporiadať ho za hodnotu v čase jeho zániku, t.j. 7.798,-Eur. Súd prvej inštancie prikázal toto motorové vozidlo do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko ho po rozvode užíval a ním disponoval, pričom dokonca došlo k zmene jeho držiteľa. V priebehu súdneho konania ďalej vyšlo najavo, že do masy BSM je nutné zaradiť aj druhé motorové vozidlo L.. Jeho nadobudnutie v priebehu trvania manželstva potvrdili v rámci svojich výpovedí obe sporové strany. Po zániku manželstva tento automobil zostal v užívaní žalobkyne, ktorá tvrdila, že toto motorové vozidlo, rok výroby 2001, nadobudli od svojich známych za sumu 500,-Eur, pričom navrhla aj vyporiadavaciu hodnotu 100,-Eur. Tu súd prvej inštancie aplikoval ust. § 151 CSP, kedy žalovaný tieto skutkové tvrdenia nerozporoval a k hodnote vyporiadania nezaujal žiadne stanovisko. Ak žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie protistrany, nevyužil možnosť uplatnenia procesnej obrany a preto musí znášať následok v podobe postupu súdu, ktorý vychádzal z takto ustáleného návrhu žalobkyne, kedy určila cenu vyporiadania sumou 100,-Eur. Pri rozhodovaní o prikázaní tejto veci do výlučného vlastníctva súd vychádzal z obdobného princípu ako pri automobile V. S., kedy vzhľadom na jeho trvalé a neprerušené užívanie žalobkyňou, považoval za účelné a hospodárne, ponechať vec v jej držbe a vlastníctve. 2/ Obdobným spôsobom prvoinštančný súd ustálil, že do masy BSM je nutné zaradiť sedaciu súpravu T., televízor U. a práčku R.. Nadobudnutie týchto vecí potvrdila vo svojej výpovedi žalobkyňa, na ich vyporiadaní trval aj žalovaný. Tieto veci zostali v byte žalobkyne, a táto ich užíva. Hoci žalobkyňa namietala, že sedaciu súpravu kúpili z prostriedkov poskytnutých jej matkou, súd nemohol túto vec vylúčiť z masy BSM. Sama žalobkyňa (a následne aj svedkyňa) uviedli, že peniaze na sedaciu súpravu darovala matka žalobkyne obom manželom, nie výlučne žalobkyni. Preto na základe obsahu tohto prejavu vôle (darovanie obom manželom) súd prvej inštancie nemohol aplikovať výnimku v zmysle §143 Obč. zák. Obdarovaní boli totiž obaja manželia, nie výlučne žalobkyňa. Aj pri týchto veciach určila cenu vyporiadania žalobkyňa a vzhľadom na nenapadnutie jej tvrdenia zo strany žalovaného, súd prvej inštancie z tejto vychádzal a každú z vecí vyporiadaval v hodnote 50,-Eur. Prvoinštančný súd dodal, že ani jedna sporová strana nenavrhla súdu vykonať znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania všeobecnej hodnoty týchto hnuteľných vecí a súd nemohol takéto dokazovanie nariadiť na základe vlastného uváženia, nakoľko by tým porušil princíp kontradiktórnosti konania. Vzhľadom na užívanie veci žalobkyňou, prikázal tieto do jej výlučného vlastníctva. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že súčasťou vecí patriacich do BSM bol aj notebook. Nepredložil súdu žiaden dôkaz o jeho existencii ani nadobudnutí. Jeho existenciu poprela v rámci svojej výpovede žalobkyňa aj svedkyňa. Rovnako súd nezaradil do masy BSM výbavu kuchyne - spotrebiče, hrnce, nakoľko v tejto otázke žalovaný nielenže neuniesol dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, kedy nešpecifikoval, o aké veci sa jedná, neosvedčil ich nadobudnutie ani ich hodnotu. Rovnako súd prvej inštancie nezaradil do masy BSM finančný obnos 5.559,66 Eur, ktoré mal údajne žalovaný zo spoločných úspor, resp. úspor nadobudnutých v priebehu trvania manželstva, vynaložiť na svoj výlučný majetok - teda kúpu pozemku do svojho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa toto majetkové právo označila až vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.11.2016, kedy vzhľadom na dátum zániku BSM (26.6.2013) uplynula prekluzívna lehota hmotnoprávneho charakteru. Podľa názoru prvoinštančného súdu vyššie uvedený výklad ust. § 149 ods. 3 Obč. zák., kedy možno jednotlivé veci označovať len v lehote 3 rokov od zániku BSM, je správny aj vzhľadom na to, že v opačnom prípade by dochádzalo k neúmernému predlžovaniu súdnych sporov o vyporiadanie BSM, kedy by v podstate bolo sporovým stranám umožnené rozširovať žalobný návrh bez časového obmedzenia. Ďalším dôvodom prečo súd prvej inštancie túto sumu nezaradil do masy vyporiadania a nemohol na ňu prihliadnuť ako na takú, ktorá bola vynaložená zo spoločných prostriedkov na majetok len jedného z manželov, je neunesenie dôkazného bremena o tomto tvrdení žalobkyňou. Žalobkyňa postavila svoje tvrdenie len na domnienke, že kúpna cena musela byť uhradená zo spoločných prostriedkov, nakoľko tieto boli pravdepodobne naakumulované v priebehu trvania manželstva. V tomto prípade ale absentovalo predloženie osvedčujúceho dôkazu, ktorý by domnienku zmenil na nevyvrátiteľný fakt. Z vykonaného dokazovania je okrem iného jasné, že celá kúpna cena bola vyplatená po zániku BSM. 3/ Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal skutkovou argumentáciou žalovaného v konaní, ktorú vyhodnotil ako účelovú a neosvedčenú. Žalovaný predovšetkým vôbec nepreukázal, že by bol daný dôvod na upustenie od zásady rovnosti podielov manželov. Tvrdil, že sa staral o rodinu nad rámec štandardu, rovnako ako aj o deti. Túto skutočnosť však skutkovo nerozvinul, teda súd prvej inštancie nemohol zistiť, v čom sa údajne táto jeho nadštandardná starostlivosť (v porovnaní so starostlivosťou žalobkyne) prejavovala a jednak nenavrhol žiadne dôkazy na jej osvedčenie. Argumentácia, že žalovaný v priebehu trvania manželstva zarábal viac ako žalobkyňa, že platil dovolenky, korčuľovanie deťom, kolísku, robil nákupy do domácnosti, je irelevantná, pretože všetky tieto činnosti súviseli so spoločným hospodárením manželov, teda s užívaním spoločných prostriedkov určitým spôsobom. Súd prvej inštancie dodal, že právny zástupca žalovaného v konaní neustále tvrdil, že masa BSM nie je úplná, z ktorého dôvodu žiadal žalobu odmietnuť. Bolo však povinnosťou žalovaného označiť veci patriace do BSM, v prípade, že mal za to, že tak neurobila žalobkyňa. Tvrdenie právneho zástupcu, že tak nebolo možné urobiť s poukazom na duševný stav žalovaného je vágne, nakoľko tomuto nebola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, ani tejto nebol zbavený, pričom pri výsluchu žalovaného súd prvej inštancie zistil, že vedel adekvátne odpovedať na otázky ako súdu, tak aj právnych zástupcov, v prípade, že mu boli kladené zrozumiteľne. V tomto konaní neboli splnené ani podmienky na ustanovenie procesného opatrovníka, tak ako to navrhoval právny zástupca žalovaného. Ak teda žalovaný v konaní neidentifikoval masu BSM, súd prvej inštancie jeho postup vyhodnotil na jeho ťarchu a teda v jeho neprospech. V nepreukázanej rovine zostali i tvrdenia, že v priebehu trvania manželstva došlo k pomerne rozsiahlej prerábke bytu žalobkyne zo spoločných prostriedkov - kuchyne, okien, toalety, kúpeľne. Jednak prerábku poprela žalobkyňa ako aj svedkyňa, žijúca v priebehu trvania manželstva v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a žalovaným a jednak rozsah údajnej prerábky ani jeho presnú kvantifikáciu žalovaný v konaní nezameniteľne nešpecifikoval. Prvoinštančný súd preto vychádzal zo záveru, že k žiadnej prerábke nedošlo, resp. jej realizácia nebola preukázaná. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného navrhol vykonať obhliadku bytu súdom. K vykonaniu tohto dôkazu ale súd prvej inštancie nepristúpil, nakoľko len obhliadkou bytu by súd nevedel rozoznať, kedy, v akom časovom intervale a v akom rozsahu došlo k zásahu do bytu, ktoré veci boli do bytu zabudované počas trvania manželstva, ani rozsah prerábky vyčísliť. Ide o jednoznačne záver odborný, na ktorého prijatie sú nutné vedecké a odborné poznatky, vedomosti i skúsenosti. Nakoľko právny zástupca súdu nenavrhol v tejto otázke znalecké dokazovanie, súd k tomuto na základe vlastného rozhodnutia pristúpiť nemohol. Rovnako súd prvej inštancie nereflektoval návrh právneho zástupcu žalovaného, ktorý žiadal, aby „súd zistil, či žalovaný nezanechal v byte veci, ktoré si doviedli z dovoleniek a mali spomienkovú hodnotu." Každý návrh na vykonanie dôkazu musí mať svoju formálnu ale aj materiálnu podobu, kedy strana musí navrhnúť konkrétny dôkazný prostriedok tak, aby súd vedel pristúpiť k jeho vykonaniu. Len všeobecná žiadosť, aby súd „niečo zistil", je neprípustná a v podstate neumožňuje súdu pristúpiť k reálnym procesným úkonom. Predovšetkým však žalovaný neoznačil spomienkové predmety ako veci, ktoré by mal súd prvej inštancie vyporiadavať. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalovaný vzniesol do manželstva sumu 300.000,-Sk (neskôr dokonca uvádzal sumu 2 x 300.000,-Sk ) ako dar od sestry žalovaného. Tento údajne dal dcére I. a disponovala s ním žalobkyňa. Okrem toho, že neosvedčil, aký bol vlastne prejav vôle jeho sestry, teda, či sumu mala darovať výlučne jemu, alebo obom manželom, v rámci výsluchu sám žalovaný súdu uviedol, že išlo o sumu, ktorú mu sestra poslala ako podiel na zdedenom dome. Aj tento rozpor neprispel k uneseniu jeho bremena tvrdenia. Okrem toho z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že výpisy z účtu, na ktoré právny zástupca žalovaného odkazoval, osvedčujú len to, že sumy 100.000,- Sk a suma 3.320,-eur boli z účtu žalovaného prevedené na účet Generali poisťovne, s variabilným symbolom označujúcim zmluvu, ktorú mal uzavretú s touto poisťovňou žalovaný. V rámci výsluchu žalovaný uviedol, že celú sumu od sestry vložil do vlastnej životnej poistky, a že si túto vybral v roku 2013. Podľa vyjadrenia poisťovne poistná zmluva zanikla dožitím sa konca poistenia dňa 10.7.2013 (teda po rozvode manželstva, kedy si logicky mohol žalovaný poistku vybrať). Je preto zrejmé, že finančnú čiastku od sestry vložil žalovaný do svojho životného poistenia, ktoré si následne vybral a nasporenou sumou disponoval, až po zániku BSM. Tvrdenia právneho zástupcu, že tieto prostriedky boli vynaložené na dcéru a mala nimi disponovať žalobkyňa, nemožno mať za preukázané len z rukou písanej poznámky na kópii výpisu z účtu, najmä, keď ostatné dôkazy jednoznačne osvedčujú iný spôsob nakladania s týmito prostriedkami. Ďalší argument právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný platil za žalobkyňu daň z nehnuteľnosti, neosvedčil. Samotný žalovaný na výslovný dotaz platenie dane za žalobkyňu vo svojej výpovedi nepotvrdil. Prvoinštančný súd dodal, že argument právneho zástupcu žalovaného, že tento nebude mať z čoho vyplatiť prípadný vyrovnací podiel a nárok ako taký je nevymáhateľný, nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V konaní nebol preukázaný stav majetkových pomerov žalovaného. Motorové vozidlo V. S. žalovaný predal synovi za symbolickú cenu. Úvahy o prípadnej nevykonateľnosti rozhodnutia v exekučnom konaní, nie sú dôvodom pre zamietnutie akejkoľvek žaloby o plnenie. 4/ Súd prvej inštancie tak uzavrel, že do masy BSM je nutné zahrnúť motorové vozidlo V. S. (cena vyporiadania 7.798,-Eur), motorové vozidlo L. (cena vyporiadania 100,-Eur), sedaciu súpravu T. (cena vyporiadania 50,-Eur), televízor U. (cena vyporiadania 50,-Eur) a práčku R. (cena vyporiadania 50,-Eur). Celková hodnota masy BSM činila sumu 8.048,-Eur a každý z manželov má nárok na majetok v hodnote 4.024,-Eur. Nakoľko do výlučného vlastníctva žalobkyne boli prikázané veci v hodnote 250,-Eur a do výlučného vlastníctva žalovaného veci v hodnote 7.798,-Eur, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného na úhradu sumy 3.774,-Eur na vyrovnanie majetkového podielu žalobkyne (4.024 Eur - 250,-Eur = 3.774,- Eur). Vychádzajúc z rozsahu žalobného návrhu vo zvyšku súd žalobu zamietol. Nevykonal ako dôkaz výsluch svedkyne W. Q., nakoľko táto sa mala vyjadrovať k otázke údajnej prestavby bytu, k čomu však už jednoznačné skutočnosti uviedla svedkyňa P. L.. Jej výsluch by bol v tomto kontexte nehospodárny. O povinnosti strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, kedy poplatníkom sú obe strany sporu v konaní o vyporiadanie BSM. V zmysle položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov za vyporiadanie BSM sa vyrubuje súdny poplatok, ak sa konanie skončilo rozsudkom vo výške 3 % z predmetu konania, najmenej 66 Eur, najviac 16.596,50 Eur. Predmetom konania bola hodnota celkovej masy BSM, ktorú súd vyporiadaval, teda suma 8.048,-Eur, z ktorej súd vyrubil súdny poplatok 241,-Eur, tento zaviazal uhradiť vo výške jednej polovice (120,50 Eur) obe strany konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko nemohol pripísať úspech v konaní ani jednej zo strán. Hoci žalobkyňa sa pred začatím konania obrátila na žalovaného s návrhom na vyporiadanie BSM, jej konečný žalobný návrh nebol dôvodný, kedy žiadala o vyplatenie vyrovnacieho podielu až v sume 6.600,- Eur. Rovnako ani obrana žalovaného, ktorý poukazoval na úplnú nedôvodnosť akéhokoľvek vyplácania vyrovnacieho podielu, nebola úspešná. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že pomer úspechu a neúspechu sporových strán bol rovnaký a vzhľadom na charakter konania o vyporiadanie BSM rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 5/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd vydá spravodlivé rozhodnutie vo veci. Všetky výroky rozsudku označil za nepresvedčivé a sumy v nich uvedené ničím nepodložené. Poukazoval na výpisy z účtu, kedy počas manželstva žalovaný týždenne vyberal sumy, ktoré spotrebovala žalobkyňa v domácnosti so žalovaným, jeho milovanou dcérkou I. a dvomi dospelými dcérami žalobkyne. Náklady boli rozšírené o dve dcéry z prvého manželstva žalobkyne, na ktoré dostala od ich otca výživné v sume 260 €. Tieto deti nosili priezvisko „Q.“; jedna z nich na súde vypovedala už pod menom po vydaji a potvrdila, že žalovaný nič neprerábal, nič do domácnosti nepriniesol a vyzeralo to tak, akoby bol v domácnosti iba do počtu. Žalobkyňa v žalobe zatajila a nepravdivo popísala masu BSM a neuniesla dôkazné bremeno práve z dôvodu, že žalovaný bol z bytu vo vlastníctve žalobkyne vyhodený. Žalobkyňa vedela, že žalovaný nemá žiadne doklady a nič, čo by mohol použiť ako procesný útok. Žalovaný nenamietal ceny „vycucané z prsta“, keď nechcel dokazovať cenu vecí, ktoré „musia“ zostať u žalobkyne, matky jeho dieťaťa. Náklady na znalcov by boli vyššie než reálna hodnota vecí. S istotou však možno tvrdiť, že hodnota sedačky, televízora, práčky a osobného motorového vozidla je určite vyššia než 250 €. Posudky na elektroniku a na nábytok by možno stáli takú istú sumu. Žalovaný nenamietal, že veci majú vyššiu hodnotu, ale stále tvrdí, že žalobkyňa zatajila existenciu vecí patriacich do BSM, využila neschopnosť žalovaného čokoľvek preukázať. Žalovaný je časovo a miestne zorientovaný, vie si nakúpiť veci a vie, prečo sa nachádza v Domove sociálnych služieb medzi staršími a imobilnými klientmi. Stále opakuje, že ho žalobkyňa zoberie z Domova a že ho aj s dcérkou I. prídu navštíviť. Naopak nechápe, prečo žalobkyňa vo veci zameškaného výživného v sume cca 6.000 € nezoberie návrh na vykonanie exekúcie späť, aby mohol dať trvalý príkaz na úhradu výživného (dnes neprávoplatne stanovené v sume 200 € mesačne). Žalovaný nie je v stave, aby bol zbavený spôsobilosti na právne úkony; pri jeho životnom štýle bola spomienka na výmenu parkiet skôr výnimkou. Trval na tom, že murovali aj na toalete, že robili „nejaké okno“ v kuchyni a boli aj dvakrát v roku na zahraničnej dovolenke. Na otázku, ako použil žalovaný vybranú hotovosť 150 - 200 € týždenne, vždy stereotypne a všeobecne tvrdil, že to boli nákupy domov pre rodinu. Žalovaný nemal záujem niečo vyvracať alebo spochybňovať. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný platil viacero poistných zmlúv a odkup zo zmlúv realizovala žalobkyňa, čo zatajila a stále tvrdila, že žalovaný do domácnosti nič nepriniesol a na jej chode sa nijako nepodieľal. Žalovaný peniaze, s ktorými nepochybne a preukázateľne disponoval, musel niekde minúť (aj na platenie poistiek). Žalobkyňa celý čas tvrdila, že ešte aj sedačku zaplatila stará mama - matka žalobkyne. Tá dokonca mala živiť aj všetky deti. Motorové vozidlo Honda Civic bolo zakúpené počas manželstva, žalobkyňa potvrdila, že časť kúpnej ceny bola zaplatená z predaja auta, ktoré však nepatrilo do BSM. Žalovaný reálne sám a takmer výlučne používal auto na cesty v rámci poisťovania klientov; to nikdy žalobkyňa nerobila sporným. Ak žalobkyňa žiadala doklady o tom, že vozidlo patrilo do majetku firmy, ide o zlomyseľnosť. Auto bolo možné v tomto prípade prirovnať k hudobnému nástroju, ktorý bol kúpený z peňazí patriacich do BSM, ale pri rozdelení sa na jeho cenu neprihliada. Auto už nie je vo vlastníctve žalovaného; v zmysle § 150 Obč. zák. sa na auto hľadí, ako keby do BSM nepatrilo. Žalobkyňa predaj vozidla nenapadla, to je jej prejavom, že auto do masy BSM in natura nechcela, chce iba vyrovnávací podiel, čo nie je v súlade s dobrými mravmi. Ak nemožno prihliadnuť na hodnotu auta, tak novoobjavené práva na výplaty poistných zmlúv by sa mali objaviť na strane výlučne využitých žalobkyňou a následne by zrejme mala doplatiť vyrovnací podiel žalobkyňa. Žalovaný navrhoval doplniť dokazovanie dopytom na žalobkyňu : kedy prevzala výnos a v akej výške z poistných zmlúv č. XXXXXX XXXX - U. alebo predloží úplný výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. za rok 2010; kedy v r. 2009 bola suma 663,88 € poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX alebo predloží úplný výpis z toho účtu za r. 2009; zistiť v r. 2012 stav účtu a kedy bola naň pripísaná suma 861,41 €, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, a teda vyžiadať úplný výpis z účtu za rok 2012 a komu bolo vyplatené z poistnej zmluvy Y.-XXXXX a P. - 2.193,32 €. Žalovaný sa dovolával použitia ust. § 366 písm. c), písm. d) CSP. Žalovaný tvrdil, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože napriek snahe žalobkyne zatajiť veci patriace do BSM sa náhodou pri sťahovaní žalovaného do Domova sociálnych služieb X. D. B..C.. našli poistné zmluvy, ktoré priložil k odvolaniu a ktoré nemohli byť ako prostriedok procesnej obrany uplatnené pred súdom prvej inštancie a objavili sa až po skončení dokazovania. Tieto majetkové práva realizované z výnosov žalobkyňa zatajila aj v konaní o zníženie výživného. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci; auto mal priznať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý sa o jeho kúpu pričinil viac a auto bolo pre neho pracovnou pomôckou (vecou, ktorú výlučne užíval až do jej predaja synovi, ktorý potom navštevoval otca a vozil ho z chaty na O. do X. a naspäť za dcérou I.). Prípadne mal súd žalobu zamietnuť, pretože rozdelenie BSM je voči žalovanému nespravodlivé. Takýto rozsudok sa nedá potvrdiť, ak existuje spravodlivosť. Tiež požiadal o priznanie mu oslobodenia od súdneho poplatku za podané odvolanie. 6/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Poukazovala na to, že žalovaný v odvolaní uviedol iba skutočnosti, ktoré sa týkali bežného hospodárenia manželov po dobu trvania manželstva. Deti žalobkyne z predchádzajúceho manželstva boli zabezpečené výživným zo strany ich biologického otca, ako aj na skutočnosť, že účastníci konania založili a zrušili počas trvania ich manželstva viacero poistných zmlúv, ktorých finančné prostriedky im boli vyplatené a použité na hospodárenie spoločnej domácnosti v r. 2008 až 2012. Zo skutočností, uvádzaných žalovaným v jeho odvolaní vyplýva, že finančné prostriedky z poistných zmlúv zrušených po dobu trvania manželstva neboli súčasťou BSM ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva a zániku ich BSM, t.j. k 26. 6. 2013. V odvolaní ďalej žalovaný uvádza, že nenamietal a ani odvolaním nenamieta cenu vecí, ktoré súd prvej inštancie ustálil ako masu vyporiadavaného BSM ku dňu jeho zániku tak, ako ich ohodnotila žalobkyňa, ani nepreukázal, že by do BSM patrili ďalšie veci. Žalovaný namieta, že súd do BSM zahrnul osobné motorové vozidlo V. S., s odôvodnením, že toto slúžilo podľa svojej povahy výkonu povolania žalovaného. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na skutočnosť, že osobné motorové vozidlo, ktoré kúpili účastníci konania spoločne, avšak čiastočne aj z finančných prostriedkov z predaja osobného motorového vozidla nadobudnutého do jej výlučného vlastníctva počas trvania jej prvého manželstva, nemá povahu veci, ktorá by mala slúžiť výkonu povolania len jednému z manželov. Žalovaný však nijakým relevantným dôkazom v konaní nepreukázal technickým preukazom na IČO, úhradou dane z motorových vozidiel, knihou jázd a pod.) ani preukázať nemohol, skutočnosť, že uvedené vozidlo slúžilo len výkonu povolania žalovaného, pretože počas trvania manželstva vozidlo slúžilo súkromným účelom účastníkov konania. Žalovaný v odvolacom konaní navrhuje doplniť dokazovanie o preukázanie vyplatenia odkupných hodnôt z poistných zmlúv, ktoré boli vyplatené žalobkyni a použité pri hospodárení v spoločnej domácnosti účastníkov konania v r. 2008, 2009 a 2012, teda ešte počas trvania ich manželstva rovnako, ako odkupnej hodnoty z ďalších uvedených poistných zmlúv, ktorých zrušenie a úhradu na účet žalovaného preukázal v súlade so založeným dôkazom - mailovou komunikáciou zo dňa 4. 3. 2008 sám žalovaný. Vykonanie navrhnutých dôkazov nesúvisí s prejednávanou vecou - vyporiadaním BSM. Žalobkyňa napadnutý rozsudok považuje za správny, vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu veci po vykonanom dokazovaní, v ktorom produkovala dôkazné prostriedky a riadne preukázala všetky ňou tvrdené skutočnosti. Veci zahrnuté do BSM, nadobudli v rokoch 2002 a 2003, krátko po uzavretí manželstva. Tieto veci kúpila žalobkyni jej matka ako náhradu za veci z jej predchádzajúceho manželstva, ktoré si žalovaný vzal a používal na chate v kat. území X. U. Y., vo vlastníctve žalovaného a jeho prvej manželky. Tieto skutočnosti už matka žalobkyne nemohla dosvedčiť, avšak skutočnosť, že účastníkom konania výrazne finančne pomáhala, dosvedčil aj žalovaný vo svojej výpovedi dňa 5. 10. 2016, keď uviedol, že im kupovala jedlo a jemu aj oblečenie. Žalobkyňa naopak preukázala, že si žalovaný po dobu trvania manželstva na úkor rodiny vytváral úspory, o ktorých ona nemala vedomosť a ktoré používal výlučne na úhradu nákladov, spojených s nadobudnutím, údržbou a opravami majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného, či v jeho spoločnom vlastníctve s manželkami z prvého a druhého manželstva. 7/ Opravným uznesením zo dňa 2. 10. 2017 č.k. 13C/286/2015 - 208 súd prvej inštancie opravil prvý výrok svojho rozsudku zo dňa 22. 5. 2017 č.k. 13C/286/2015 - 170, a to v časti o prikázaní vecí patriacich do BSM žalovanému, ktorého v opravovanom výroku nesprávne označil ako „žalobcu“, s poukazom na ust. § 224 CSP, ako chybu v písaní. 8/ Na vyjadrenie žalobkyne sa žalovaný vyjadril (replika) tak, že sa ako odvolateľ domáha toho, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vypustí z výrokovej časti napadnutého rozsudku výrok, ukladajúci mu povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej majetkového podielu sumu 3.774 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 9/ Zo strany žalobkyne ďalšie vyjadrenie (duplika) podaná nebola. 10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (t.j. v celom rozsahu), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (vo veci verejne vyhlásil rozsudok) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 12/ Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 13/ Podľa § 149 ods. 3 Obč.zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 14/ Podľa § 150 Obč.zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 15/ Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva účastníkov a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera opotrebenia veci). Uvedená zásada neplatí absolútne a nie je možné prehliadnuť, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a medzi jeho vyporiadaním a predmetom vyporiadania je aj všetko, čo predstavuje ekonomický ekvivalent veci v tomto medziobdobí (napr. poberanie nájmu, náhrada škody z veci v zaniknutom bezdpodielovom spoluvlastníctve a pod.). Základnou zásadou pri vykonaní vyporiadania je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, je možné určiť podiely ak iným pomerom. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. 16/ Prvoinštančný súd správne vychádzal zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli také okolnosti, ktoré by umožňovali určenie podielov v rozdielnej výške, ako vo svojom odvolaní namietal žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov bývalých manželov pri vyporiadaní BSM chápe skôr ako výnimku; presnejšie by bolo uviesť, že rovnaké podiely predstavujú východisko pri vyporiadaní BSM a prípadný iný než rovnaký podiel znamená od tejto východiskovej úvahy odklon. Takýto odklon však prichádza do úvahy, len ak v priebehu konania vyjdú najavo také skutočnosti, ktoré stanovenie iného než rovnakého podielu odôvodňujú. Predovšetkým je nutné prihliadať na potreby maloletých detí, ako aj na to, ako sa ten - ktorý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, vrátane starostlivosti o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. To znamená, že ak sa obaja manželia starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie rodiny, rozdelí sa majetok medzi nich spravidla rovnakým dielom. Uvedené východzie stanovisko o rovnosti podielov nemožno použiť v prípade, ak niektorý z manželov konal nezodpovedne, utrácal úspory a rodinu poškodzoval. V prejednávanej právnej veci takéto skutočnosti o nezodpovednom konaní či nedostatočnej starostlivosti o rodinu zo strany ani jedného z bývalých manželov dokazovaním zistené neboli, preto nebol daný dôvod na odklon od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Nemožno tiež pominúť skutočnosť, že do zásady rovnakých podielov pri vyporiadaní BSM sa premieta ust. § 18 Zák. o rod., podľa ktorého majú muž a žena v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Odvolací súd dodáva, že súd pri rozhodovaní nemôže brať ohľad na potreby či možnosti výlučne jednej zo strán sporu, ale musí zohľadňovať práva (a povinnosti) aj druhej strany v spore. 17/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1, ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v rozsudku a na tieto závery poukazuje. V konaní neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, a ani v odvolaní uvedené také námietky, na základe ktorých by bolo možné spochybniť relevantne skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Doplnenie dokazovania, navrhnuté v odvolaní žalovaného, mohlo byť vykonané ešte v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie; jeho opodstatnenosť však odvolací súd považuje za spornú, nakoľko by malo zjavne smerovať k disponovaniu a nakladaniu s peňažnými prostriedkami v dobe, kedy ešte existovalo manželstvo žalobkyne a žalovaného a teda kedy ešte existovalo aj spoločné hospodárenie manželov (roky 2008 až 2012). 18/ Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. 19/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).