Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/133/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214654 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215214654.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: A.. H. R., X.. XX.X.XXXX, H.Á. XXXX/XX, R. E., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Hargašom, Košická 56, Bratislava, proti žalovanej: U. P., X.. XX.X.XXXX, J. X, L., zastúpenej PROVENTUS|advokáti, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 145 126, o zaplatenie 6.300 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. septembra 2016 č.k. 12C 230/2015-148 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 6.300 Eur s prísl., o ktorú sumu sa mala na jeho úkor obohatiť tým, že dňa 19.6.2013 na základe ústnej dohody o pôžičke medzi ním a manželom žalovanej A.. Ľ. P. zaslal podľa jeho pokynov na účet žalovanej sumu 6.300 Eur ako osobnú pôžičku, ktorá mu nebola vrátená, ani na jeho výzvu listom zo dňa 30.4.2015 na vrátenie pôžičky, ani na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou na jeho výzvu listom zo dňa 30.4.2015. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal aj z vyjadrenia žalovanej, ktorá označila tvrdenia žalobcu za nepravdivé, v celom rozsahu za vyfabulované a nemajúce žiadny právny základ. Navyše považovala postup, ktorý zvolil žalobca voči jej osobe za zvlášť neštandardný a špekulatívny, vzhľadom na tú skutočnosť, že ju prvýkrát na vrátenie "údajného" bezdôvodného obohatenia vyzval po skoro dvoch rokoch od transferu peňazí. 3. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ľ. P., J. L., P. F., oboznámil sa s listinnými dôkazmi. 4. Konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške 6.300 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 6.300 Eur od 17.5.2015 až do zaplatenia ako i náhrady trov konania, z dôvodu, že žalovaná sa podľa názoru žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatila tým, že zadržiava sumu vo výške 6.300 Eur bez právneho dôvodu, na čo bola upozornená listom zo dňa 30.4.2015, kedy bola zároveň vyzvaná k vráteniu tejto sumy. 5. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca sumu vo výške 6.300 Eur poslal na účet žalovanej vedený v Tatra banke na meno U. P., na Ú. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom poslal e-mailovú správu manželovi žalovanej A.. Ľ. P., ktorému oznámil, že vložil na spoločný účet manželov, a to žalovanej a jej manžela A.. Ľ. P. vedený v Tatra banke, tretinu pôžičky od J. L. s tým, že A.. Ľ. P. nariadil, aby celú túto sumu vložil na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., pričom zároveň uviedol, že ako účel platby má uviesť, že sa jedná o vklad spoločníka. Zároveň uviedol číslo účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX, na ktorý mal A.. Ľ. P. celú sumu vložiť, pričom zároveň žalobca uviedol manželovi žalovanej i konštantný symbol, ktorý má použiť pri vklade a to F.: XXXX. Po obdŕžaní e-mailu zo strany žalobcu manželovi žalovanej A.. Ľ. P. tento ešte v ten istý deň, t.j. 19.6.2013 previedol celú sumu vo výške 6.300 Eur na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. tak, ako to prikázal žalobca. Manžel žalovanej A.. Ľ. P. bol v rozhodujúcom čase zamestnancom obchodnej spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. v Bratislave a pracoval v pozícii výkonného riaditeľa. Zistil, že dňa 19.6.2013 o 11,32 hod., na základe listinných dôkazov bola manželovi žalovanej doručená na jeho pracovnú elektronickú adresu zo strany žalobcu v tom čase konateľa spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. (v ktorom období konal za spoločnosť každý z konateľov samostatne), teda v hierarchii spoločnosti správu s nasledujúcim obsahom: "Vložil som ti na účet v Tatra banke, podľa dohovoru tretinu pôžičky od J. L.. Vlož to na účet HYDROTEAM, spol. s r.o. s popisom ako účel platby vklad spoločníka". Za týmto textom nasleduje detailné zobrazenie pohybu vykonaného platobného príkazu zo dňa 19.6.2013 na sumu vo výške 6.300 Eur a identifikovaný bankový účet vedený v Tatra banke, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Účet patril žalovanej, pričom manžel žalovanej A.. Ľ. P., je vedený ako disponent tohto účtu. Počas celého trvania pracovného pomeru v spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. ho manžel žalovanej používal za účelom výplaty mzdy od zamestnávateľa, čo potvrdil i svedok A.. P., ako i svedkyňa P. F.. 6. Z vyjadrenia žalovanej zistil, že o celej transakcii sa dozvedela ex post od svojho manžela, ktorý jej oznámil, že peniaze, ktoré prišli na jej účet boli peniazmi spoločnosti HYDROTEAM, pričom od žalobcu dostal pokyn, aby tieto peniaze vložil na účet spoločnosti, čo aj vykonal. Žalovaná ako i svedok A.. Ľ. P. uviedli, že si nikdy nepožičali peniaze vo výške 6.300 Eur od žalobcu. Rovnako obaja odmietli tvrdenie, že by suma vo výške 6.300 Eur bola zaslaná na účet žalovanej bezdôvodne. O celej transakcii, jej účele vedel svedok A.. P., a keďže považoval za štandardný pokyn žalobcu vložiť tieto peniaze na účet spoločnosti, toto i vykonal. 7. Z výpovede svedka A.. Ľ. P. tiež zistil, že pristúpil do spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. ako spoločník a stal sa i jedným z konateľov, avšak uviedol, že svoj obchodný podiel odkúpil od otca žalobcu A.. E. R., vo výške 20 % z 51% podielu A.. E. R. zo spoločnosti. Jeho výška podielu predstavovala 20%, pričom jeho základné imanie predstavovalo sumu 1.328 Eur a nemá nič spoločné s tým, čo si uplatňuje žalobca voči žalovanej, t.j. manželke. Bol konateľom spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., avšak krátku dobu na základe 20% podielu, ktorý odkúpil od otca žalobcu, avšak poukázal na tú skutočnosť, že konateľom bol krátko. 8. Z výpovede svedka J. L. mal preukázané, že niekedy v roku 2013 požičal peniaze jednému z konateľov spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., t.j. žalobcovi, ktorý uviedol, že má nejaké problémy a potrebuje si požičať peniaze. Nemal uzavretú zmluvu o pôžičke, peniaze žalobcovi požičal, pričom peniaze mu boli vrátené v priebehu roku 2013. Zároveň uviedol, že mal podpísanú zmenku so žalobcom na sumu 19.000 Eur. Nevedel sa však vyjadriť na čo bola pôžička, ktorú poskytol žalobcovi, použitá. 9. Zo svedeckej výpovede P. F., sestry žalobcu, zistil, že bola konateľkou a spoločníčkou firmy HYDROTEAM, spol. s r.o.. Uviedla, že sa ako konatelia medzi sebou dohodli, že požiadajú banku o úver, alebo kontokorentný úver, aby preklenuli nejaké obdobie, kým neprídu peniaze za projekty z dôvodu, že sa firma dostala do zlého finančného obdobia. Konatelia sa medzi sebou dohodli, že si zoberie firma pôžičku od súkromného poskytovateľa od svedka J. L.. Táto pôžička mala slúžiť pre firmu a pri tej príležitosti sa spoločníci dohodli na istých kompetenciách a rozdelení zodpovednosti za predmetnú pôžičku. Keďže iba jeden z konateľov mohol získať a podpísať pôžičku, teda iba jedna osoba, dohodli sa medzi sebou, že to bude žalobca. Ďalší konateľ, t.j. jej otec a otec žalobcu E. R. nebol zainteresovaný do tejto transakcie, pretože sa údajne vyjadril, že nechcel zasahovať do chodu firmy. Svedkyňa potvrdila, že žalobca podpísal zmenku svedkovi L., pričom peniaze sa postupne previedli na spoločnosť HYDROTEAM, spol. s r.o.. Za tieto peniaze zodpovedali svedkovi L. všetci traja spoločníci a konatelia. 10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil, že pokyn žalobcu bol zaslaný svedkovi A.. Ľ. P. v pracovnom čase počas pracovného dňa na pracovný e-mail manželovi žalovanej z pracovného e- mailu spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o.. Zároveň táto správa bola zaslaná ďalším dvom konateľom spoločnosti P. F., a E. R.. Zistil, že v rovnaký deň došlo zo strany svedka A.. Ľ. P., t.j. manžela žalovanej k presunu peňazí v súlade s pokynom žalobcu na účet spoločnosti. Túto skutočnosť vyhodnotil ako pokyn zamestnávateľa voči zamestnancovi na vykonanie pracovnej úlohy. Poukázal na výpoveď svedka J. L., že žalobca ho požiadal o pôžičku z dôvodu nejakých problémov a že svedkyňa F.Č. tiež potvrdila, že spoločnosť HYDROTEAM, spol. s r.o. mala isté problémy a z toho dôvodu si chcela zobrať úver, resp. kontokorentný úver. Ďalej poukázal na skutočnosť, že peniaze, ktoré boli zaslané na účet žalovanej, vo výške 6.300 Eur, boli v ten istý deň na základe pokynu žalobcu prevedené na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. Výpoveď svedka J. L. vyhodnotil tak, že pôžičku, ktorú poskytol samotnému žalobcovi ako fyzickej osobe požičal pre spoločnosť HYDROTEAM, spol. s r.o., čo nasvedčuje i tomu, že tieto peniaze boli ešte v ten istý deň z účtu žalovanej prevedené na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. 11. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 47 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, podľa ktorého odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu, ako aj z ust. § 81 písm. e) Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. 12. Na základe toho vyhodnotil konanie žalobcu ako zverenie finančných prostriedkov zo strany zamestnávateľa zamestnancovi, keďže manžel žalovanej bol v pracovnom pomere a bol výkonným riaditeľom spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., pričom tento dostal priamy pokyn ako má so sumou 6.300 Eur naložiť, čo aj riadne vykonal. Vyslovil názor, že nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, a teda nevznikol žiadny zodpovednostný vzťah. Zároveň poukázal na ust. § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a celé konanie žalobcu a konanie svedka A.. Ľ. P., t.j. manžela žalovanej považoval za vzťah príkaznej zmluvy, keď žalobca udelil manželovi žalovanej príkaz na obstaranie záležitosti a tento požadovanú záležitosť riadne obstaral. Bol tak toho názoru, že žalovanej nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, a preto návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p. s tým, že úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval tiež za nezrozumiteľné, zmätočné a arbitrárne v rozpore s ust. § 220 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), keď súd prvej inštancie v ňom neuviedol skutočnosti ním tvrdené, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil a nevysporiadal sa s jeho právnou argumentáciou, neuviedol ani, ktoré nevyhnutné dôkazy vykonal a ktoré nevykonal a z akého dôvodu, neuviedol, ako vecne právne posúdil a považoval aj napadnutý rozsudok za nepresvedčivo odôvodnený, čo má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v rozsudku neuvádza všetky skutočnosti a fakty, ktoré na pojednávaniach odzneli a že nevedel ustáliť posúdenie právneho vzťahu medzi ním na A.. P., keď na jednej strane tvrdí, že išlo o pracovnoprávny vzťah a na druhej strane pripúšťa, že mohlo ísť o príkaznú zmluvu. Mal za to, že jeho jednotlivé úkony a úkony A.. P. mal vyhodnotiť ako absolútne neplatné podľa § 37 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) a nie je mu zrejmé vyhodnotenie ako zverenie hodnôt zamestnancovi alebo príkazná zmluva. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že sa svojou žalobou domáha vrátenia finančných prostriedkov na základe toho, že poskytol pôžičku A.. P., ale na základe toho, že peniaze vo výške 6.300 Eur poslal na účet žalovanej bez právneho titulu, keďže A.. P. poprel akúkoľvek pôžičku, čiže, že peniaze boli zaslané na účet žalovanej bez akéhokoľvek dôvodu. Domnieval sa, že A.. P. písomne potvrdí pôžičku, keďže peniaze išli na účet tretej osoby a potvrdí sa ústna zmluva o pôžičke, avšak nakoľko sa tak nestalo, konal v omyle. Navyše v danom čase hrozilo premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a v prípade, že by žaloval A.. P. titulom vrátenia pôžičky, tak bola dohoda ohľadom výplatného miesta, čiže by nepreukázal, že skutočne poskytol pôžičku A.. P.. Navyše A.. P. sa k emailu mu doručenému dňa 19.6.2013 nevyjadril a písomne mu ani neoznámil ako si ho vyložil, pričom aj súd prvej inštancie v rozsudku odcitoval len časť emailu a nevyhodnotil, že je v ňom uvedené „pôžička“. Záver, že išlo o spoločný účet žalovanej a A.. P., na ktorý boli peniaze ním zaslané, nie je pravdivé, nakoľko bolo preukázané, že išlo o účet žalovanej a jej manžel A.. P. bol len disponentom. Poukázal na to, že A.. P.Ý. bol v rozhodnom čase nielen zamestnancom, ale aj konateľom a spoločníkom spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., čo je aj verejne dostupná informácia v obchodnom registri a vyplýva aj z výpovede A.. P., on nebol jeho zamestnávateľom. Je preto podľa neho nepochybné, že A.. P. nemohol od neho dostať pracovný príkaz, mohlo by sa tak stať len na základe pracovného príkazu spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., ktorá však nemôže dať príkaz zamestnancovi vložiť „vklad spoločníka“ na účet spoločnosti z účtu tretej osoby. Nemal za zrejmé, ani koho vklad sa mal navýšiť na základe údajného pracovného príkazu a závery súdu prvej inštancie v tomto považoval za nepreskúmateľné. Označil za neštandardné, aby pracovnou náplňou zamestnanca bolo vkladanie peňazí spoločníkov do imania zamestnávateľa. Mal za to, že súd prvej inštancie ani nedokázal vyhodnotiť právny základ takéhoto pracovného príkazu, iba konštatoval, že A.. P. splnil pracovný príkaz ale nie je zrejmé, aký pracovný príkaz mal splniť a v akom rozsahu. S A.. P. boli rovnako konateľmi a tiež spoločníkmi spoločnosti, preto nemal za zrejmé, prečo súd prvej inštancie osobu A.. P. označil ako osobu povinnú prijímať príkazy. Uviedol, že si zabezpečil finančné prostriedky od tretej osoby a následne ich požičal tretím osobám (spoločníkom) a časť peňazí vložil na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. vo svojom mene. Mal za nepochybné, že nikdy nemal v úmysle prikázať A.. P., aby peniaze vložil v jeho mene do spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., navyše to nevyplýva ani z výpisov účtu spoločnosti, pretože platba žalovanej zo dňa 19.6.2013 vo výške 6.300 Eur na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. označená ako „vklad spoločníka“ a z takejto transakcie ani nevyplýva, že by malo ísť o jeho vklad, resp. o jeho platbu v prospech spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. Táto spoločnosť mala vlastný účet a ak by jej chcel pán L. požičať peniaze, tak by ich poslal na účet tejto spoločnosti, preto závery súdu prvej inštancie považoval za v rozpore s prejavmi jednotlivých subjektov práva. Vyhodnotenie výpovede svedka L., že pôžičku poskytol jemu samotnému pre spoločnosť HYDROTEAM, spol. s r.o. nasvedčuje i tomu, že tieto peniaze boli ešte v ten istý deň z účtu žalovanej prevedené na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. považoval za v rozpore s tvrdením svedka L.. Poukázal tiež na to, že peniaze boli zaslané na účet žalovanej z jeho účtu a nie z účtu spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., preto nie je možné to vyhodnotiť ako zverenie finančných prostriedkov zo strany zamestnávateľa. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vnútorne nekonzistentný, majúc za to, že súd nemôže vyhodnotiť vzťah medzi dvoma osobami ako zverenie finančných prostriedkov zamestnávateľa a súčasne aj ako príkaznú zmluvu. Bol toho názoru, že pokiaľ tak nedokázal vyhodnotiť predmetný právny vzťah a považoval prejav vôle za neurčitý alebo nezrozumiteľný, a teda za neplatný v zmysle § 37 Obč. zák., čiže medzi ním a A.. P. nevznikol žiadny právny vzťah a finančné prostriedky zaslané na účet žalovanej boli zaslané bez právneho dôvodu, prišlo tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Výpoveď svedka A.. P. ako manžela žalovanej považoval za nedôveryhodnú vzhľadom na príbuzenský vzťah a za v rozpore so svedeckou výpoveďou A.. F.. Za nepodstatné považoval to, ako získal peniaze, t.j. že si ich požičal od p. L., ktorému ich následne aj vrátil, ale to, že peniaze vložil sám za seba do spoločnosti HYDRTEAM, spol. s r.o. a časť peňazí, ktoré mal k dispozícii, poslal na účet žalovanej, pričom táto nemala právny titul na ich držanie alebo použitie a A.. P. nebol v právnom vzťahu s ním, pretože si mylne vyložil jeho úkon ako úkon spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o., resp. ako príkaznú zmluvu, hoci v popise transakcie je uvedené „osobná pôžička“. Mal za to, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR nesprávnym a svojvoľným posúdením dôkazov, neurčitou aplikáciou právnych noriem, nesprávnou aplikáciou Zákonníka práce a ustanoveniach o príkaznej zmluve a neodôvodneným a nepreskúmateľným rozsudkom bolo porušené s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, a to Nález zo dňa 30.10.2007 sp.zn. I.ÚS 335/06, Nález sp.zn. IV.ÚS 77/02, Nález sp.zn. IV.ÚS 1/02, Uznesenie sp.zn. IV.ÚS 110/09, III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03, I. ÚS.236/06 a poukázal aj na rovnosť strán v konaní v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. 15. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalobca i napriek dostatočnému priestoru poskytnutému mu súdom prvej inštancie nevie stále ustáliť právny titul, na základe ktorého od nej žiada vrátiť sporné peniaze. Nemala za zrejmé, ako dospel žalobca k myšlienkovej konštrukcii, podľa ktorej sa údajné poskytnutá pôžička jednej osobe automaticky zmení na bezdôvodné obohatenie inej osoby, navyše keď celé dokazovanie zameral na to, že pôžičku si sám zabezpečil od tretej osoby a následne celá táto pôžička bola poukázaná v prospech spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. Z tohto „plnenia“ ani ona, ani jej manžel nemali žiadny prospech a bola len tranzitným miestom pre platbu medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou. Za nelogické považovala, aby niekto poslal peniaze na cudzí účet a následne dal osobe oprávnenej nakladať s týmto účtom pokyn, aby peniaze previedla na účet iného subjektu-obchodnej spoločnosti, kde je zadávateľ príkazu spoločníkom a konateľom, a keď sa pokyn splní, následne tvrdiť, že išlo o pôžičku, či dokonca bezdôvodné obohatenie majiteľa účtu, ktorý s peniazmi nič nemal a reálne ani nemal možnosť sa dozvedieť o celej transakcii, ktorá sa odohrala v priebehu pár hodín. K námietke žalobcu ohľadom svedeckej výpovede jej manžela A.. P. ako „zaujatého“ uviedla, že potom by musela byť rovnako zaujatá aj svedkyňa A.. F. - sestra žalobcu, z čoho vyvodila selektívny prístup žalobcu. Nemala však za zrejmé, v čom videl žalobca rozpory výpovede jej manžela s výpoveďou svedkyne A.. F., keď táto opakovane priznala, že peniaze, ktoré si jej brat (žalobca) požičal, boli určené na chod spoločnosti, do ktorej boli aj všetky vložené, čiže na jej strane ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Uviedla, že k porušeniu ústavných práv žalobcu nemohlo dôjsť poukazujúc na to, že súd nemá povinnosť vyjadrovať sa ku všetkým skutkovým a právnym tvrdeniam strán, ale len k tým, ktoré sú relevantné pre posúdenie veci. 16. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že právnu argumentáciu uviedol, ale súd prvej inštancie sa nedokázal ustáliť na právnom titule, ani správne popísať skutkový stav a právne odôvodniť zaslanie finančných prostriedkov na účet žalovanej. V súvislosti s tým právny titul podľa neho ani neexistuje a išlo o bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ súd nedokáže právne kvalifikovať skutkový stav, nedokázal tak právne posúdiť vec a odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné a trpí vadou, ktorou je právo sporovej strany na odôvodnenie rozhodnutia a považoval ho za nutné zrušiť. Uviedol, že nemal vôľu poskytnúť peniaze inak ako pôžičku a ak tretia osoba nedokázala zaslanie peňazí pochopiť ako pôžičku, tak k poskytnutiu pôžičky neprišlo a peniaze boli zaslané bez právneho dôvodu na účet tretej osoby, čiže peniaze poslal bez právneho dôvodu, pretože tretia osoba jeho prejav vôle nedokázala pochopiť ako pôžičku. Medzi ním a žalovanou teda nevznikol žiadny právny vzťah a peniaze boli poukázané na účet žalovanej, ktorá o žiadnej pôžičke ani len nevedela. Mal za to, že vzťahy medzi fyzickými osobami sa kogentne spravujú Občianskym zákonníkom a od jeho ustanovení sa nemožno odchýliť. Uviedol, že vysvetlil, že peniaze od pána L. si požičal sám a zodpovedal za ne osobne, navyše tieto peniaze aj v celom rozsahu vrátil. Išlo o samostatný právny vzťah medzi ním a pánom L., pričom pohnútkou na pôžičku síce bolo, že nemal peniaze, ktoré chcel čiastočne poskytnúť A.. P. ako pôžičku a čiastočne požičať spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. ako pôžičku, čo však nemá žiadny dopad na jeho ďalšie konanie, t.j. zaslanie peňazí spoločnosti a zaslanie peňazí žalovanej, ktoré boli zaslané bez právneho dôvodu, pretože žalovanej nemali byť nikdy požičané, ani určené. Peniaze nikdy nepožičal spoločnosti prostredníctvom A.. P. z účtu žalovanej. Považoval za nepochopiteľné, ako je možné interpretovať zaslanie peňazí z účtu ako príkaznú zmluvu, ak na bankovom prevode medzi ním a žalovanou je „osobná pôžička 12 p.a.“ a na ďalšom bankovom prevode medzi žalovanou a spoločnosťou HYDROTEAM, spol. s r.o. je pojem „vklad spoločníka“ a ak on poskytoval peniaze spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. aj sám zo svojho osobného účtu. Naďalej považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, keď podľa neho neobsahuje skutkové a právne tvrdenia. Mal za to, že žalovaná rovnako ako súd prvej inštancie nedokázala právne posúdiť skutkový stav a ani subjekty, ktoré by mali byť účastníkmi takého skutkového stavu, nedokázala popísať, čo mal on urobiť, v akom postavení konal, keď zaslal finančné prostriedky na účet žalovanej. Rovnako ako súd, ani žalovaná podľa neho neuviedla, prečo konanie A.. P. (zaslanie finančných prostriedkov) je nutné vykladať ako splnenie príkazu alebo splnenie pracovnej úlohy, a to najmä s ohľadom na to, že transakcia sa mala udiať cez účet žalovanej, ktorá o ničom nevedela a samotný A.. P. nebol majiteľom účtu, ale len disponentom, čiže konal v mene žalovanej. Samotný príkaz preto z tohto pohľadu nemohol byť podľa neho ani vykonaný, pretože ho nemohol uskutočniť A.. P., ale len žalovaná, a to buď osobne alebo prostredníctvom splnomocnenej osoby. Uviedol, že peniaze neboli určené žalovanej a boli zaslané na jej účet bez právneho dôvodu, medzi ním a A.. P. tu neexistuje žiadny právny vzťah, pretože prejav vôle žalovaného nebol zo strany A.. P. interpretovaný ako pôžička a medzi ním a žalovanou žiadny právny vzťah neexistuje a žalovaná aj naďalej zadržiava finančné prostriedky, ktoré jej nepatria. Žiadal tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 17. Žalovaná vo vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcu naďalej zotrvala na svojich tvrdeniach a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa ustálil na skutkovej i právnej kvalifikácii, čo aj v rozhodnutí riadne odôvodnil, avšak inej ako žalobca. K tvrdeniu žalobcu o neplatnom právnom úkone uviedla, že pokiaľ žalobca sám zadal podľa jeho názoru nejasné a nezrozumiteľné pokyny, ktoré pripúšťali u adresáta rôzny výklad, treba tieto pokyny vykladať v jeho neprospech a na prospech strany, ktorá podľa nich postupovala. Poukázala na to, že žalobca sa dovoláva neplatnosti právne relevantného konania tretích osôb, ktorú však vyvolal. Uviedla, že žalobca len polemizuje s údajnou nejasnosťou, pričom zamlčuje podstatné okolnosti, ako napr. existenciu elektronickej správy s pokynom pre jej manžela. 18. Žalobca vo vyjadrení k uvedenému vyjadreniu žalovanej naďalej považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, keďže sa nezaoberal otázkou platnosti predmetných úkonov účastníkov vzťahu a nevysporiadal sa ani so slovom „pôžička“, v uvedenom emaili zo dňa 19.6.2013. Uviedol, že peniaze boli poskytnuté ako pôžička na účet žalovanej, žalovaná ani A.. P. pôžičku nechceli, čiže z jeho strany prišlo k plneniu bez právneho dôvodu, a teda mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Bol toho názoru, že neplatnosť právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona, ktorú súd musí skúmať a vysporiadať sa s ňou v konaní a ak tak neurobí, nemôže vo veci kvalifikovane rozhodnúť, preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za neodôvodnené. 19. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 20. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 6.300 Eur s prísl., o ktorú sumu sa mala na jeho úkor obohatiť tým, že dňa 19.6.2013 na základe ústnej dohody o pôžičke medzi ním a manželom žalovanej A.. Ľ. P. zaslal podľa jeho pokynov na účet žalovanej sumu 6.300 Eur ako osobnú pôžičku, ktorá mu nebola vrátená. 22. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. 23. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 24. Podstatné bolo posúdenie nároku žalobcu, ktorý vyvodzoval z bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo podľa neho dôjsť na strane žalovanej tým, že previedol bez právneho dôvodu na jej účet sumu 6.300 Eur. Preto posudzovanie úkonov žalobcu alebo žalovanej, resp. jej manžela ohľadom prevodov uvedenej peňažnej sumy z iných právnych titulov a na základe iných právnych predpisov ako podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka nebolo potrebné. Pokiaľ tak súd prvej inštancie nad rámec takto vykonaného posúdenia urobil, čo aj žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zaslanie sumy 6.300 Eur na účet žalovanej vyhodnotil ako zverenie hodnôt zamestnancovi alebo príkaznú zmluvu, bolo nad rámec posudzovania jeho nároku, v čom možno dať žalobcovi za pravdu, avšak nemalo to vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci zamietnutím žaloby žalobcu. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a v zmysle ust. § 387 ods. 3 C.s.p. sa v odôvodnení zaoberal aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 25. Odvolací súd vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, postačujúcom pre rozhodnutie vo veci, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu, vychádzajúc z rovnakých skutkových zistení ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a že by sa teda na jeho úkor bezdôvodne obohatila. 26. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania sa vychádza aj v novej právnej úprave zavedenej zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok z doterajšej právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2016, s tým, že nastali aj určité zmeny. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia v zmysle ust. § 132 C.s.p. je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Od pôvodnej úpravy ust. § 120 O.s.p. sa v úprave C.s.p. odchýlilo v ust. § 185 C.s.p. od princípu materiálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Navrhovanie dôkazov zo strany sporu je časovo obmedzené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v čl. 10 C.s.p., podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 C.s.p. včas). Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Je nutné tiež poukázať na ust. § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach a následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. 27. Žalobca vo svojej žalobe svoj nárok voči žalovanej opieral o skutkové tvrdenia, že dňa 19.6.2013 na základe ústnej dohody o pôžičke medzi ním a manželom žalovanej A.. Ľ. P. zaslal podľa jeho pokynov na účet žalovanej sumu 6.300 Eur ako osobnú pôžičku, ktorá mu nebola vrátená, a keďže poskytnutie pôžičky popierali, bola tak uvedená suma ním zaslaná na účet žalovanej bez právneho dôvodu a keďže túto mu žalovaná nevrátila, došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydania sa od nej domáhal. Na základe listinných dôkazov bolo síce preukázané, že žalobca sumu vo výške 6.300 Eur poslal na účet žalovanej vedený v Tatra banke na meno U. P. č. XXXXXXXXXX/XXXX, avšak jej manželovi A.. P. poslal zároveň e-mailovú správu v znení: „Y. R. V. na Ú. Y. V. podľa G. V. J. S. J. L.. Y. V. na Ú. P. R. J. C. Ú. J.: “. R.Č.“, na základe čoho ešte v ten istý deň 19.6.2013 uvedenú sumu previedol na účel spoločnosti uvedený žalobcom. Žalobca tak nepreukázal, ako uvádzal vo svojej žalobe, ako aj v odvolaní, že žalovaná mu sumu 6.300 Eur zadržiava, nakoľko sumu 6.300 Eur, ktorú jej zaslal na účet dňa 19.6.2013 ako sám uviedol, že na základe ústnej dohody s A.. P., manželom žalovanej (ako pôžičku), manžel žalovanej A.. P. ešte v ten istý deň previedol z účtu žalovanej na základe mailu doručeného mu žalobcom na účet spoločnosti HYDROTEAM, spol. s r.o. Išlo tak o rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie o nároku žalobcu voči žalovanej. Žalovaná vyvrátila prostriedkami svojej procesnej obrany, že sumu 6.300 Eur na svojom účte nezadržiava a ani nezadržiavala, pretože bola z jej účtu preposlaná na účet označený žalobcom v emaili zo dňa 19.6.2013, teda v ten istý deň, ako táto sumu bola prevedená na jej účet žalobcom. Pokiaľ žalobca uvádzal, že uvedenú peňažnú sumu poslal žalovanej bez právneho dôvodu, na základe čoho jej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ide o rozpor s jeho tvrdením, že malo ísť o pôžičku poskytnutú manželovi žalovanej na jej účet po dohode s ním, ako aj s jeho tvrdením, že „peniaze boli poskytnuté ako pôžička na účet žalovanej žalovaná ani A.. P. pôžičku nechceli, čiže z jeho strany prišlo k plneniu bez právneho dôvodu, a teda mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia“ Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie nedokázal vyhodnotiť predmetný právny vzťah a považoval prejav vôle za neurčitý alebo nezrozumiteľný, a teda za neplatný v zmysle § 37 Obč. zák., čiže medzi ním a A.. P. nevznikol žiadny právny vzťah a finančné prostriedky zaslané na účet žalovanej tak boli zaslané bez právneho dôvodu a prišlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. 28. Žalobca sám vo svojom odvolaní namietal, že sa svojou žalobou domáha vrátenia finančných prostriedkov na základe toho, že poskytol pôžičku A.. P., ale na základe toho, že peniaze vo výške 6.300 Eur poslal na účet žalovanej bez právneho titulu, keďže A.. P. poprel akúkoľvek pôžičku, čiže, že peniaze boli zaslané na účet žalovanej bez akéhokoľvek dôvodu. Domnieval sa, že A.. P. písomne potvrdí pôžičku, keďže peniaze išli na účet tretej osoby a potvrdí sa ústna zmluva o pôžičke, avšak nakoľko sa tak nestalo, konal v omyle. Navyše v danom čase hrozilo premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a v prípade, že by žaloval A.. P. titulom vrátenia pôžičky, tak bola dohoda ohľadom výplatného miesta, čiže by nepreukázal, že skutočne poskytol pôžičku A.. P.. Že nemalo ísť navyše ani o osobnú pôžičku poskytnutú manželovi žalovanej A.. P. (aj keď toto nebolo predmetom konania, keď tohto o vrátenie „pôžičky“ ani nežaloval), bolo tiež vyvrátené nielen predmetným mailom zo dňa 19.6.2013, ako i svedeckými výpoveďami v konaní. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).