Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/125/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215541 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215215541.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: X. Q., O. XX, J., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.10.2016, č.k. 14C/298/2015-336, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu titulom bolestného sumu 12 864,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z uvedenej sumy za obdobie od 13.5.2015 do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 167 013 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 76 335,60 eur za obdobie od 13.5.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 35 006,40 eur za obdobie od 12.9.2015 do zaplatenia. S použitím ust. § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) vo výroku rozhodnutia žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania poukazujúc na to, že plne úspešnému žalovanému trovy v konaní nevznikli. 2. Zamietajúci výrok právne odôvodnil ust. §3 ods.2 písm. a/, § 4 ods.1 písm. c/, § 15 ods.2, ods. 5 písm. i/, § 16 ods.4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z ení účinnom k 16.8.2013, § 427 ods.1, § 428, § 441 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 16. augusta 2013 v čase približne o 17,48 hod. došlo na ceste číslo III/0616 v obci J. k zrážke medzi vodičom motocykla značky A. Z. XXX J., M.: Q. - XXX T., X. Q. (žalobcom) a vodičom motorového vozidla značky G. B. X,XTD, M.: Q. XXX C., J. O.. Žalobca utrpel pri dopravnej nehode mnohopočetné zranenia, v dôsledku ktorých bol viackrát ústavne hospitalizovaný a musel sa podrobiť náročnej a komplikovanej liečbe. Osobné motorové vozidlo značky G. B., M.: Q. XXXCA nebolo v čase dopravnej nehody, t. j. ku dňu 16. augusta 2013 poistené, čo zakladá v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Z obsahu rozkazu o uložení sankcie za priestupok OR PZ Senec zo dňa 6.11.2013, č. H.-X.-XXX/SC-H.- XXXX súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. na to skutkovom základe, že dňa 16. augusta 2013 v čase o 17,45 hod. v obci J., na O. C., v smere na obec V. U., viedol ako vodič motocykel A., M.: Q.-XXXAE, kde chcel predbehnúť pred ním jazdiace motorové vozidlo značky V. K., M.: Q.-XXXCJ, ktoré viedol vodič I. Z., pričom pri vybočení zo smeru svojej jazdy vľavo, nedal znamenie o zmene smeru jazdy a ohrozil vodiča jazdiaceho za ním na motorovom vozidle značky G. B. M.: Q.-XXXCA, ktoré viedol vodič J. O.. Žalobca pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo vodiča O., ktorý začal úkon predchádzania už skôr, následkom toho narazil s motocyklom do pravej zadnej časti vozidla M.: Q.-XXXCA, po náraze stratil stabilitu, narazil do zadnej časti vozidla M.: Q.-XXXCJ a spadol na vozovku. Pri dopravnej nehode použitie alkoholických nápojov u vodičov zúčastnených vozidiel zistené nebolo. Pri dopravnej nehode sa ťažko zranil vodič motocykla ( žalobca), ktorý utrpel zlomeninu 6. stavca a léziu miechy v oblasti stavca C6 s predpokladom trvalého ochrnutia dolných končatín. Týmto svojím konaním X. Q. ako účastník cestnej premávky - vodič, porušil ustanovenie § 15 ods. 2, ods. 5 písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním; vodič nesmie predchádzať, ak by pri predchádzaní svojou výrazne nižšou rýchlosťou obmedzil za ním idúce vozidlo, ktoré začalo úkon predchádzania skôr. Zo záverov Znaleckého posudku č. 3/2015 zo dňa 19.1.2015 vypracovaného D.. K. A., znalcom z odboru doprava cestná v danej veci pre súd prvej inštancie vyplynulo, že vodič motocykla začal manéver predchádzania vozidla Volkswagen v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča motocykla bolo z technického hľadiska nedostatočné venovanie sa riadeniu motocykla vodičom. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla G. bola počiatočná rýchlosť jazdy vozidla G. (rozsahu 61,3 ÷ 67,7 km/hod.), ktorá bola vyššia ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola z technického hľadiska technika jazdy vodiča motocykla. 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ako prvoradé konštatoval, že súd v občianskom súdnom konaní je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal (§ 193 C.s.p.), avšak len potiaľ, pokiaľ ide o konanie tohto páchateľa. Pri posúdení spoluzavinenia súd síce nemôže ako predbežnú riešiť otázku či a kto spáchal určitý skutok, avšak rozhodnutie o vine páchateľa neznamená automaticky, že celá škoda bola spôsobená výlučne jeho konaním. Vychádzajúc z uvedeného skutočnosť, že žalobca bol v tejto veci právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku, nezakladalo pre súd prvej inštancie prekážku posúdenia, či a do akej miery za vzniknutú škodu spôsobenú na zdraví žalobcu zodpovedá aj vodič motorového vozidla zn. G. B.. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s prevádzkou dopravy či dopravného prostriedku je zodpovednosťou založenou na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzkového zariadenia, ktoré sú súhrnne označené ako dopravné prostriedky. Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka); zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s ktorými sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla vyššou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škody pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadenia, najmä s jeho pôsobením na okolie, či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby či veci. Táto zodpovednosť sa potom vzťahuje nie k osobe, ktorá prostriedok bezprostredne pri vzniku škody ovláda (riadi), ale k prevádzkovateľovi, ktorým sa rozumie osoba, ktorá prostriedok buď vlastní alebo má k nemu také práva, ktoré jej umožňujú s ním disponovať tak, že jeho využívanie má charakter určitej organizovanej, spravidla trvalejšej činnosti. 4. V rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že za okolnosti majúce pôvod v prevádzke v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka možno považovať okolnosti "vo vnútri" vlastnej prevádzky, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky, napr. zlyhanie alebo nedostatok činnosti osôb použitých pri prevádzke (stanovisko NS č. 3/1984), nedostatky alebo vady materiálu, a to i skryté (R 9/1972) alebo technický stav dopravného prostriedku (R 80/1970) a pod. Iba v prípade, ak sa nejedná o niektorú z týchto okolností, môže sa zodpovedná osoba zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať, teda že okolnostiam, ktoré vyvolali škodlivý účinok, nemohla zabrániť. Ide napr. o situáciu, kedy nepriaznivé pôsobenie dopravného prostriedku na okolí či dovnútra bolo vyvolané náhodnými, nepredvídateľnými okolnosťami, ktorým nebolo možné objektívne zabrániť. To však neznamená, že by pri aplikácii ustanovení o objektívnej zodpovednosti bolo vylúčené použitie spoločných ustanovení k zodpovednosti za škodu (§ 438 - § 450 Občianskeho zákonníka), ktorá sa vzťahuje ku všetkým typom zodpovednosti podľa Občianskeho zákonníka a medzi ne patrí aj ustanovenie § 441 citovaného predpisu, podľa ktorého ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Spoluzavinenie poškodeného znamená, že jeho konanie bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho škody alebo bolo jednou z príčin jej vzniku. I keď zákon hovorí o spoluzavinení, nie je forma zavinenia (úmysel, nedbanlivosť) podstatná, pričom nemusí ísť ani o porušenie právnej povinnosti na strane poškodeného; v zmysle zásady casum sentit dominus poškodený dokonca nesie i následky náhody, ktorá ho postihla. V rozsahu, v akom sa na vzniku škody podieľalo konanie poškodeného, príp. náhoda, ktorá sa mu prihodila, je vylúčená zodpovednosť škodcu, čo platí ako pre zodpovednosť spočívajúcu na zásade prezumovaného zavinenia, tak i v prípade objektívnej zodpovednosti ako ju upravuje ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka. Podstatným však je, že ak bola škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, je úplne vylúčená zodpovednosť prevádzkovateľa, a to nie z dôvodu zbavenia sa jeho zodpovednosti z tzv. liberačného dôvodu podľa § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka, ale z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťami, za ktoré prevádzkovateľ motorového vozidla objektívne zodpovedná a vznikom ujmy na strane poškodeného (Rč 25 Cdo 431/2008, Rč 25 Cdo 3434/2009). 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní netvrdil a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že ku škode došlo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla zn. G. B., ktoré viedol vodič J. O.. Úlohou súdu bolo preto posúdiť a uvedená skutočnosť bola medzi stranami aj sporná, či ku vzniku škody došlo výlučne konaním poškodeného, ktorého zavinenie bolo bezpochyby preukázané rozhodnutím vydaným v priestupkovom konaní, resp. v akom rozsahu sa na vzniku škody podieľalo konanie poškodeného, nakoľko v prípade, ak škoda bola spôsobená výlučne konaním poškodeného, je vylúčená aj objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a v tomto prípade aj povinnosť žalovaného poskytnúť plnenie z poistného garančného fondu, pričom pre chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi okolnosťami, za ktoré prevádzkovateľ motorového vozidla objektívne zodpovedná a vznikom ujmy na strane poškodeného nie je potrebné skúmať, či je alebo nie je daný tzv. liberačný dôvod podľa § 428 veta druhá Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca svojou nesprávnou technikou jazdy vyvolal kolíznu situáciu (uvedené bezpochyby vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku doloženého žalobcom). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu poukazujúceho na to, že ak by vodič motorového vozidla zn. Fiat Brava vykonal celý predchádzací manéver maximálne povolenou rýchlosťou, ku zrážke by nedošlo, súd prvej inštancie uviedol, že spoluzavinenie poškodeného znamená, že jeho konanie bolo buď hlavnou a bezprostrednou príčinou vzniku jeho škody alebo bolo jednou z príčin jej vzniku. V prípade, ak sa na vzniku škody, teda nepriaznivom následku, má podieľať viacero príčin, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku škode natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá postupne prípadne príčinu ďalšiu), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že ku vzniku škody došlo výlučne konaním žalobcu, keď jeho konanie bolo prvotnou a hlavnou príčinou, ktorá bezprostredne vyvolala vznik škody, pretože žalobca začal predbiehací manéver v čase, kedy mu to celková dopravná situácia neumožňovala a svojim konaním ohrozil aj vodiča motorového vozidla zn. G. B. (§ 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z.). Porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla zn. G. B. (ako ďalšia príčina, ktorá mohla mať vplyv na vznik škodlivého následku), t.j. uskutočnenie predbiehacieho manévru rýchlosťou vyššou ako povolenou pre daný úsek, však nebolo vyvolané konaním žalobcu, teda prvotná príčina nevyvolala vznik tejto ďalšej príčiny a ani samotné porušenie povolenej rýchlosti vodičom zn. G. B. nevyvolalo vznik prvotnej príčiny, ktorá viedla ku vzniku kolíznej situácie, teda rýchlosť vodiča motorového vozidla zn. Fiat Brava nespôsobila, že žalobca začal predbiehací manéver v čase, kedy mu to celková dopravná situácia neumožňovala. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na tzv. princíp sekundárnej zodpovednosti, ktorého podstata spočíva v nesprávnej reakcii na vzniknuté nebezpečenstvo, ktoré bolo vyvolané iným účastníkom premávky, s ohľadom na predchádzajúce závery súdu, tento nie je možné v prejednávanej veci aplikovať, pretože rýchlosť motorového vozidla, teda konanie vodiča zn. G. B., nespôsobilo pre žalobcu žiadne nebezpečenstvo ani ohrozenie, teda nebolo príčinou toho, že žalobca začal predchádzací manéver v čase, kedy mu to dopravná situácia neumožňovala. Vodič vozidla zn. G. B. napriek tomu, že žalobcu predchádzal rýchlosťou vyššou ako povolenou na danom úseku, týmto svojim konaním nijako neobmedzil žalobcu a ani neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, jeho konanie nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škodlivého následku a na tomto sa nijakou mierou nepodieľalo. Jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo práve konanie žalobcu. Nakoľko uvedená skutočnosť vylučuje zodpovednosť prevádzkovateľa v celom rozsahu, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozhodnutia napokon skonštatoval, že na prijatých záveroch nič nemení ani Dodatok k Znaleckému posudku č. 5/2015 vypracovaný pod č. 60/2016, zo dňa 6.10.2016, nakoľko z jeho záverov nevplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na iné právne posúdenie veci. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd podľa ust. § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.). Nesúhlasil s konštatáciou súdu prvej inštancie o tom, že jedinou a bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie žalobcu uvádzajúc, že vedenie vozidla rýchlosťou vyššou ako maximálne dovolenou síce nemusí byť v danom prípade prvkom technickej príčiny dopravnej nehody, avšak môže mať vplyv na právne hodnotenie príčiny vzniku nehody (rozsudok Najvyššieho súdu ĆR zo dňa 29.5.2003, sp.zn. 25 Cdo 974/2002). Odvolateľ uviedol, že hoci vyvolal kolíznu situáciu, nesprávna reakcia vodiča O. na vzniknuté nebezpečenstvo, resp. jeho nesprávna technika jazdy (rýchlosť vozidla v rozpore s § 16 ods.4 zákona č. 8/2009 Z.z.) mu neumožnila správne reagovať na vyvolanú kolíznu situáciu a zabrániť dopravnej nehode. Neprimeraná rýchlosť kreuje u vodiča O. tzv. sekundárnu zodpovednosť za škodovú udalosť. Súd prvej inštancie v danej veci neposudzoval priebeh dopravnej nehody komplexne, ale hodnotil jednotlivé prvky nehodového deja oddelene, čím dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Nehodový dej je pritom nevyhnutné hodnotiť z hľadiska príčinného vzťahu v celkovo nadväzujúcom priebehu a neodčleňovať jeho jednotlivé časti totožne (rozsudok najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.2.2002, sp. zn. 3 Tz/317/2001). Kauzálny nexus medzi správaním vodiča O. a vzniknutým následkom je potrebné hodnotiť od momentu predchádzania nedovolenou rýchlosťou (vo vzťahu k následnej nemožnosti zabrániť dopravnej nehode) a nie až od momentu žalobcom vytvorenej kolíznej situácie. Prezentovanú analýzu kauzálneho nexu z hľadiska gradácie príčinnej súvislosti (vyhodnotenie predchádzania vodičom O.Ü. v rozpore s pravidlami cestnej premávky a vplyv danej príčiny na škodný následok), ako aj z hľadiska časovej bezprostrednosti vzniku následku v zmysle conditio sine qua non podporujú aj závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.5.2001, sp.zn. 4 Tz/61/2001. Vzhľadom na vyjadrenia znalca D.. A., že v prípade dodržania maximálne dovolenej rýchlosti vodičom O. počas vykonávania predchádzacieho manévru by ku kolízii s poškodeným nedošlo, je záver súdu, že ku vzniku škody došlo výlučne konaním žalobcu záverom nesprávnym. Poukazujúc na závery stanoviska Najvyššieho súdu SSR zo dňa 23.11.1983, sp.zn. Cpj 10/83, R 3/1984 odvolateľ uviedol, že na strane vodiča O. je právne dôvodné ustáliť relevantnú mieru jeho spoluzavinenia, nakoľko nerešpektovaním § 16 ods.4 zákona č. 8/2009 Z.z. významne prispel k vzniku dopravnej nehody zo dňa 16.8.2013. Odvolateľ sa v nadväznosti na uvedené nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, keďže dopravná nehoda bola zapríčinená oboma účastníkmi cestnej premávky. Príčinná súvislosť medzi konaním vodiča O. a vznikom škody bola v konaní riadne preukázaná. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti je kauzálny nexus preukázaný, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.1.2012, sp.zn. 6 MCdo/11/2010). Keďže vodič O. porušoval svojim správaním pravidlá cestnej premávky ešte predtým, než mu žalobca začal vytvárať kolíznu situáciu, nevzťahoval sa na neho princíp obmedzenej dôvery a nebol oprávnený spoliehať sa na dodržanie pravidiel cestnej premávky iným účastníkom a mal (mohol) si byť vedomý, že jeho jazda rýchlosťou vyššou ako maximálne dovolenou môže viesť ku vzniku škody. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť, keď v danej veci žalobca nepreukázal, že škoda na jeho zdraví alebo akákoľvek jej časť, vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla zn. G. B., M.: Q. - XXX C. vedeného vodičom O.. Vo vzťahu k uvedenému záveru poukázal na právoplatné rozhodnutie správneho orgánu - Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 6.11.2013, č. H.-X.-XXX/SC-H.-XXXX, v zmysle ktorého je zodpovedný za vznik predmetnej dopravnej nehody samotný žalobca. Navyše, sám žalobca požiadal o vypracovanie znaleckého posudku znalca D.. A., ktorý dospel ku zhodnému záveru ako správny orgán, t.j. že jedinou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, t.j. žalobcu. Vodič vozidla G. rozhodne nebol povinný predvídať nezodpovedné a riskantné správanie vodiča motocykla - žalobcu, ktorý začal úkon predchádzania v čase, kedy to dopravná situácia neumožňovala a kedy už bol predchádzaný iným vozidlom. Vodič vozidla G. nemohol zrážke reálne zabrániť, čo jednoznačne vyplýva zo Znaleckého posudku č. 3/2015 (str. 13-14) ako i z výpovede svedka D.. A. pred súdom dňa 14.9.2016. Jedinou zistenou chybou, resp. porušením povinnosti vodiča vozidla G. bola skutočnosť, že tento v momente zrážky jazdil rýchlosťou cca 61- 67 km/hod., hoci mal jazdiť rýchlosťou max. 50 km/hod . Išlo však o rýchlosť v čase stretu, keď znalec D.. A. pripustil aj tú možnosť, že vodič vozidla G. tesne pred zrážkou jazdil povolenou rýchlosťou a až z dôvodu, že mienil predchádzať pred ním jazdiace vozidlá, rýchlosť zvýšil. Znalec neuviedol, že by bol úkon predchádzania vykonávaný vodičom vozidla G. nedovolený, že by tento napr. prešiel plnú čiaru alebo iným závažným spôsobom porušil dopravné predpisy. Ak aj vodič O. porušil dopravné predpisy tým, že v momente zrážky jazdil rýchlosťou cca 61-67 km/hod., toto jeho porušenie povinností nemalo príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou, t.j. nebolo dôvodom, pre ktorý došlo k zrážke a ku súvisiacej škode na zdraví žalobcu. Pokiaľ neexistuje príčinná súvislosť, nemožno hovoriť o tom, že by bola škoda na zdraví žalobcu alebo akákoľvek jej časť spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. G., a teda nemožno hovoriť ani o povinnosti žalovaného vyplatiť akúkoľvek časť uplatňovanej náhrady škody. 8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ; ďalej „ C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie vo vzťahu k prejednávanej veci riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 9. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379, 380 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu a v ktorom dostatočne, podrobne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva vo vzťahu k prijatému výroku vo veci samej , ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi titulom bolestného sumu 12 864,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z uvedenej sumy za obdobie od 13.5.2015 do zaplatenia a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 167 013 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 76 335,60 eur za obdobie od 13.5.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05% ročne zo sumy 35 006,40 eur za obdobie od 12.9.2015 do zaplatenia, možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov vzťahujúcich sa k tomuto výroku. 11. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné. 12. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, resp. z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016 alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 13. K odvolateľom namietanému nesprávnemu posúdeniu otázky príčinnej súvislosti medzi konaním vodiča O. a vznikom škody (ktorá je posúdením skutkovým) odvolací súd pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania nemohol priznať úspech odvolacím námietkam. V danej veci, v ktorej sú medzi stranami nesporné okolnosti zrážky, ku ktorej došlo dňa 16. augusta 2013, v čase približne o 17,48 hod. na ceste číslo III/0616 v obci J., medzi vodičom motocykla značky A. Z. XXX J., M.: Q. - XXX T., X. Q. (žalobcom) a vodičom motorového vozidla značky FD. B. X,XTD, M.: Q. XXX C. J. O. sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že princíp tzv. sekundárnej zodpovednosti, ktorého podstata spočíva v nesprávnej reakcii na vzniknuté nebezpečenstvo vyvolané iným účastníkom premávky, na ktorý poukazoval žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a i v odvolacích námietkách (poukazujúc pritom na závery v odvolaní citovanej judikatúry Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR), nie je možné v prejednávanej veci aplikovať. V posudzovanom prípade totiž rýchlosť motorového vozidla zn. G. B. (ktorého vodič začal úkon predchádzania skôr a ktorý v momente zrážky išiel rýchlosťou vyššou ako bola v danom úseku povolená) , nespôsobila pre žalobcu žiadne nebezpečenstvo ani ohrozenie, a teda ani nebola príčinou toho, že žalobca začal predchádzací manéver v čase, kedy mu to dopravná situácia neumožňovala. Konanie žalobcu ako účastníka cestnej premávky nerešpektujúceho pri predchádzacom manévri ust. § 15 ods. 2, ods. 5 písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že pri predchádzaní vybočujúcom zo smeru svojej jazdy nedal znamenie o zmene smeru jazdy, že ohrozil vodičov jazdiacich za ním a ktorý predchádzal výrazne nižšou rýchlosťou s obmedzenim za ním idúcim vozidlom, ktoré začalo úkon predchádzania skôr, súd prvej inštancie preto správne posúdil ako jedinú a bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody (škodovej udalosti) . 14. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. V danej veci súd prvej inštancie zistené skutkové okolnosti správne právne posúdil a s jeho záverom o tom, že skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania vylučujú zodpovednosť prevádzkovateľa v celom rozsahu, sa odvolací súd plne stotožňuje. 15. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).