Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/184/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215819 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215215819.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu MURLABO Slovakia, s.r.o., Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 852 607, práv. zast. JUDr. Pavlom Baginom, advokátom, Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému Lidl Slovenská republika, v.o.s., Ružinovská 1E, Bratislava, IČO: 35 793 783, práv. zast. Advokátska kancelária Mgr. Karol Rajnoha, s.r.o., Tobrucká 7, Bratislava, IČO: 36 858 129 o zaplatenie 10.825,99 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/297/2015-148 zo dňa 20.2.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/297/2015-148 zo dňa 20.2.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10.825,99 EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania. 2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že spolu so spoločnosťou RUŽINOVSKÁ, s.r.o. ako predávajúci uzatvorili so žalovaným ako kupujúcim dňa 5.11.2014 zmluvu, v ktorej sa popri záväzku previesť na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnosti - pozemku registra "C" parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 9.189 m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J. S., evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX a zaviazali sa k splneniu odkladacích podmienok podľa čl. 3 kúpnej zmluvy. Za účelom splnenia tejto odkladacej podmienky uzatvoril žalobca so žalovaným súčasne s kúpnou zmluvou dňa 5.11.2014 komisionársku zmluvu, v ktorej sa žalobca ako komisionár zaviazal vykonať pre žalovaného ako komitenta a na jeho účet činnosti smerujúce k vydaniu a nadobudnutiu právoplatnosti územného rozhodnutia povoľujúceho umiestnenie predajne a parkoviska na uvedených pozemkoch a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa na základe komisionárskej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu. V prípade, ak by došlo k predčasnému skončeniu komisionárskej zmluvy alebo jej skončeniu v dôsledku uplynutia času predtým, než by došlo k splneniu podmienok pre vznik práva na zaplatenie odmeny alebo jej časti, zaviazal sa žalovaný uhradiť žalobcovi náklady, ktoré žalobca pri vykonaní prác účelne vynaložil v prospech žalovaného, maximálne však vo výške 10.000,- EUR. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal do siedmych pracovných dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy uzatvoriť s bankou zmluvu o otvorení neodvolateľného dokumentárneho akreditívu za účelom úhrady kúpnej ceny. Nakoľko žalovaný tento svoj záväzok nesplnil, spoločnosť RUŽINOVSKÁ, s.r.o., ako aj žalobca ako predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu odstúpením od zmluvy zanikla opodstatnenosť a možnosť plnenia podľa komisionárskej zmluvy, nakoľko k získaniu rozhodnutia o umiestnení stavby je v zmysle § 38 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov pozemku. Z dôvodu zániku kúpnej zmluvy, ktorý bol vyvolaný žalovaným žalobca súhlas spoločnosti Ružinovská, s.r.o. nezískal. Na základe týchto skutočností žalobca komisionársku zmluvu dňa 29.1.2015 vypovedal a následne 12.3.2015 zaslal žalovanému faktúru č. 72015 na sumu účelne vynaložených nákladov vo výške 9.021,66 EUR, ktorú žalovaný odmietol uhradiť. 3. Súd vo veci vydal dňa 4.8.2015 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10.825,99 EUR s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Podľa žalovaného bod 3.1.2 kúpnej zmluvy žalobcovi neukladal žiaden záväzok alebo povinnosť, ale iba opisuje právnu skutočnosť, po splnení ktorej a splnení ďalších skutočností malo dôjsť k nadobudnutiu účinnosti bodov 2.1 a 2.3 o prevode vlastníckeho práva k pozemku na žalovaného. Odkladacie podmienky uvedené v bodoch 3.1.1 až 3.1.9 kúpnej zmluvy opisujú právne skutočnosti, ktorých splnenie spojili zmluvné strany kúpnej zmluvy s účinnosťou ustanovení kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k pozemku a pre predávajúcich a kupujúceho záväzok nezakladala. Taktiež uviedol, že pri kúpe svojich pozemkov pre svoje predajne bežne uzatvára kúpne zmluvy s odkladacími podmienkami s vlastníkmi pozemkov a mandátne alebo komisionárske zmluvy o obstaraní územného rozhodnutia pre umiestnenie predajní uzatvorí s inými osobami a to najmä z dôvodu, že vlastníci pozemkov nie sú kvalifikovaní pre obstaranie územných rozhodnutí, ďalších súvisiacich rozhodnutí a povolení týkajúcich sa umiestnenia a výstavby predajne alebo si žalovaný tieto povolenia obstará sám. Podľa žalovaného žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie plnení, ktoré si uplatnil faktúrou č. 72015. K zániku komisionárskej zmluvy malo podľa žalobcu najprv dôjsť v dôsledku výpovede zmluvy žalobcom, neskôr žalobca uvádzal, že k zániku zmluvy malo dôjsť v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia. Žalovaný ani jeden z týchto dôvodov zániku neuznal a preto faktúru č. 72015 na sumu 10.825,99 EUR vrátil žalobcovi. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že náklady, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha faktúrou č. 72015 nie sú nákladmi, ktoré by mal žalovaný hradiť v zmysle bodu 3.3 komisionárskej zmluvy, pretože žalovaný ako komitent má povinnosť nahradiť iba náklady, ktoré žalobca ako komisionár skutočne pri realizácii prác podľa komisionárskej zmluvy účelne vynaložil v prospech komitenta. Časť uplatnených nákladov v sume 1.300,- EUR mala predstavovať náhrada odmeny vyplatenej spoločnosti e-c-o s.r.o. za činnosti spojené s vydaním súborného stanoviska procesu EIA, ktorý si mal v zmysle bodu 1.4 komisionárskej zmluvy žalovaný zabezpečiť sám. Žalovaný spochybnil aj ďalšiu časť nákladov a to náklady v sume 7.500,- EUR, ktoré mal zaplatiť spoločnosti DEV-ING SK s.r.o. podľa faktúry č. 1501003 zo dňa 23.2.2015 za vykonanú činnosť podľa mandátnej zmluvy a v zmysle dohody o ukončení mandátnej zmluvy. Podľa žalovaného to, že žalobca kontrahoval na splnenie svojich záväzkov tretiu osobu, s ktorou sa po necelých štyroch mesiacoch od uzavretia komisionárskej zmluvy a bez toho, aby boli vydané a skompletizované všetky vyjadrenia dotknutých orgánov a osôb k zámeru umiestniť na predmetnom pozemku obchodné centrum a bez toho, aby bol aspoň podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia na príslušný stavebný úrad, dohodol na zaplatení odmeny vo výške 7.500,- EUR, teda odmeny vo výške 37,5% zo žalobcovej celkovej odmeny podľa komisionárskej zmluvy, nemožno považovať za účelne vynaložený náklad v prospech žalovaného. Navyše podľa bodu 3.3 komisionárskej zmluvy sa žalobcovi uhrádzajú iba náklady, teda nevyhnutné výdavky, ktoré vynaložil pri plnení svojich povinností podľa komisionárskej zmluvy. Z faktúry spoločnosti DEV-ING SK s.r.o. č. 1501003 zo dňa 23.2.2015 je zrejmé, že sa ňou uplatňuje dohodnutá odmena za činnosť vykonanú touto spoločnosťou a nie náklady vynaložené pri plnení žalobcových záväzkov. Žalovaný spochybnil aj výdavok žalobcu vo výške 172,50 EUR, ktoré si voči žalobcovi uplatnila spoločnosť e-c-o s.r.o. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: faktúry č. 72015, komisionárskej zmluvy zo dňa 5.11.2014, výpovede z komisionárskej zmluvy zo dňa 29.1.2015, výzvy na úhradu faktúry č. 72015 zo dňa 25.2.2015, kúpnej zmluvy s odkladacou podmienkou s prílohami, odstúpenia od kúpnej zmluvy s odkladacou podmienkou, listu žalovaného, odpovede na výzvu na úhradu faktúry č. 72015, faktúry č. 032015, faktúry č. 1501003, faktúry č. 13/2014, oznámenia Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 15.12.2014, stanoviska Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k zámeru "Obchodné centrum Bratislava, Trnavská ulica zo dňa 30.12.2014, stanoviska mestskej časti Bratislava - Nové Mesto k zámeru pripravovanej činnosti "Obchodné centrum Bratislava, Trnavská ulica zo dňa 7.1.2015, mandátnej zmluvy, časového harmonogramu, cenovej ponuky a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu súd považoval za nesporné, že žalobca spolu so spoločnosťou Ružinovská, s.r.o. ako predávajúci uzatvorili so žalovaným ako kupujúcim dňa 5.11.2014 zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku registra "C" parcelné číslo XXXXX/59 o výmere 9.189 m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území J. S., evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX. Zmluvné strany podmienili účinnosť zmluvy splnením odkladacích podmienok, ktoré boli vymedzené v čl. 3 predmetnej kúpnej zmluvy. Jednou z týchto dohodnutých odkladacích podmienok bolo podľa bodu 3.1.2 zmluvy vydanie a nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorým príslušný stavebný úrad povolí žalobcovi umiestniť na prevádzanom pozemku stavbu predajne so zastavanou plochou najmenej 2.124,37 m2 a celkovou úžitkovou plochou aspoň 2.018,80 m2, z ktorej bude tvoriť predajná plocha predajne aspoň 1.408,28 m2 a priľahlé priestory aspoň 610,52 m2 a parkovisko s najmenej 131 parkovacími miestami pre osobné vozidlá s dĺžkou 5,2 m, šírkou 2,7m a vozovkou pre automobily so šírkou aspoň 6,5m, ktoré budú určené výhradne potrebám stavebníka a budúcich návštevníkov predajne s rampami pre kontrolu vjazdu a výjazdu na všetkých vjazdoch a výjazdoch do a z areálu predajne. Zároveň uviedol, že žalobca a žalovaný súčasne s uzatvorením kúpnej zmluvy uzatvorili aj komisionársku zmluvu, v ktorej sa žalobca ako komisionár zaviazal pre žalovaného ako komitenta a na jeho účet vykonávať činnosti smerujúce k vydaniu a nadobudnutiu právoplatnosti územného rozhodnutia povoľujúceho umiestnenie uvedenej predajne a parkoviska na uvedených pozemkoch a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy. Žalovaný sa na základe komisionárskej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu. V prípade, ak by došlo k predčasnému skončeniu komisionárskej zmluvy alebo jej skončeniu v dôsledku uplynutia času predtým, než by došlo k splneniu podmienok pre vznik práva na zaplatenie odmeny alebo jej časti, zaviazal sa žalovaný uhradiť žalobcovi náklady, ktoré žalobca pri vykonaní prác účelne vynaložil v prospech žalovaného, maximálne však vo výške 10.000,- EUR. Za nespornú považoval aj skutočnosť, že žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal do siedmych pracovných dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy uzatvoriť s bankou zmluvu o otvorení neodvolateľného dokumentárneho akreditívu za účelom úhrady kúpnej ceny. Nakoľko žalovaný tento svoj záväzok nesplnil, spoločnosť Ružinovská, s.r.o. ako aj žalobca od kúpnej zmluvy odstúpili. Žalobca následne vypovedal aj komisionársku zmluvu a dňa 12.3.2015 zaslal žalovanému faktúru č. 72015, v ktorej vyúčtoval žalovanému náklady, ktoré mal pri uskutočňovaní svojej činnosti vynaložiť. Žalovaný výpoveď z mandátnej zmluvy neakceptoval, čo oznámil žalobcovi listom, ktorý mu bol doručený dňa 13.3.2015. Dňa 4.5.2015 žalobca opätovne požiadal žalovaného o úhradu vynaložených nákladov dôvodiac tým, že v dôsledku zániku kúpnej zmluvy došlo aj k zániku komisionárskej zmluvy podľa § 575 Občianskeho zákonníka pre dodatočnú nemožnosť plnenia. 6. Spornou tak medzi žalobcom a žalovaným zostala otázka platnosti, resp. neplatnosti výpovede komisionárskej zmluvy, ako aj otázka existencie a oprávnenosti žalobcovho nároku na úhradu ním vyúčtovaných nákladov. Komisionárska zmluva bola v zmysle čl. III bodu 3.1 uzatvorená na dobu určitú a to do 31.12.2016. Práve od tejto skutočnosti odvodzoval žalovaný aj nemožnosť jej vypovedania argumentujúc tvrdením, že zmluvu uzatvorenú na dobu určitú nie je možné v zmysle vypovedať pokiaľ tak nie je medzi účastníkmi právneho vzťahu výslovne dohodnuté. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca pri tejto argumentácii podľa súdu zrejme vychádzali zo všeobecnej úpravy výpovede ako spôsobu zániku záväzku obsiahnutý v ust. § 582 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník však obsahuje v § 589 v spojení s ustanoveniami § 574 a § 575 osobitnú úpravu výpovede ako spôsobu zániku komisionárskej zmluvy. Aplikácia tejto osobitnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku má v zmysle ust. § 261 a nasl. Obchodného zákonníka prednosť pred všeobecnou úpravou výpovede zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. I keď ustanovenie § 589 Obchodného zákonníka je podľa 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovením dispozitívnym, účastníci komisionárskej zmluvy sa od jeho znenia v samotnej zmluve neodchýlili a ani jeho aplikáciu nevylúčili. V zmysle uvedených ustanovení komisionársku zmluvu mal žalobca právo vypovedať a to aj v prípade, ak bola uzatvorená na dobu určitú. K jej zániku tak došlo v súlade s ust. § 589 v spojení s § 575 Obchodného zákonníka uplynutím výpovednej lehoty stanovenej podľa § 575 ods. 1 Obchodného zákonníka t.j. k 28.2.2015. Súčasne dodal, že aj v prípade, ak by bola žalobcova výpoveď komisionárskej zmluvy skutočne právne neúčinná, zanikla by komisionárska zmluva uplynutím času na ktorý bola dojednaná, teda dňom 31.12.2016. Nakoľko došlo k zániku komisionárskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu bez toho, aby došlo k splneniu podmienok pre vznik práva na zaplatenie odmeny komisionárovi, žalobca bol oprávnený uplatniť si v súlade s čl. III bod 3.3 komisionárskej zmluvy právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré účelne vynaložil pri výkone činnosti komisionára podľa tejto zmluvy v prospech žalovaného. Žalobca bol v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy povinný vynaloženie týchto nákladov (resp. ich výšku) žalovanému oznámiť a preukázať v lehote 15 dní odo dňa ukončenia zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom pre vznik práva žalobcu domáhať sa od žalovaného úhrady nákladov podľa čl. III bod 3.3 komisionárskej zmluvy bolo uplatnenie tohto nároku v lehote stanovenej zmluvou, ako aj preukázanie reálneho vzniku týchto nákladov a účelnosti ich vynaloženia. Preukázanie splnenia týchto podmienok bolo zároveň predpokladom pre úspech žalobcu v tomto spore. 7. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca v zmluvou stanovenej lehote skutočne oznámil žalovanému výšku nákladov, avšak nepreukázal ich účelnosť a v konečnom dôsledku nepreukázal ani ich skutočné vynaloženie. Žalobca si svoje právo na zaplatenie nákladov uplatnil doručením faktúry č. 72015, ktorá bola vystavená dňa 12.3.2015. Vynaloženie nákladov žalobca preukazoval dodávateľskými faktúrami od spoločností e-c-o, s.r.o. a STAV-ING s.r.o., ktoré tvorili prílohu faktúry č. 72015. K výdavkom, ktoré mal žalobca vynaložiť v súvislosti so získaním stanoviska Únie slabozrakých a nevidiacich, Slovenského zväzu telesne postihnutých, ako aj náklady spojené so získaním vyjadrenia spoločností Slovak Telekom, a.s. a BVS, a.s. žalobca nepredložil a ani neoznačil žiadne listinné dôkazy. Žalobca nepreukázal ani účelnosť ním uplatnených nákladov vo vzťahu k plneniu predmetu komisionárskej zmluvy. Ako už bolo uvedené, ustanovenie čl. III. bod 3.3 nezakladal žalobcovi nárok na úhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov, ale iba nákladov, ktoré účelne vynaložil pri výkone svojej činnosti. Za účelne vynaložené náklady by ani v prípade ich preukázania nemohli byť označené výdavky súvisiace zo získaním posudku EIA, nakoľko získanie tohto posudku v zmysle čl. I komisionárskej zmluvy netvorili predmet komisionárskej činnosti žalobcu. Rovnako by za účelne vynaložené nemohli byť považované výdavky, ktoré boli žalobcovi vyúčtované za inžiniersku činnosť spoločnosťou DEV-ING s.r.o. Z obsahu mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a uvedenou spoločnosťou vyplýva, že žalobca zveril reálny výkon svojich povinností, ktoré mu ako komisionárovi z komisionárskej zmluvy vyplývali tretej osobe. I keď žalobca mal nepochybne v zmysle čl. II bod 2.3 komisionárskej zmluvy právo zabezpečiť výkon svojich povinností aj prostredníctvom tretej osoby, výdavky s tým spojené nemožno považovať za náklady účelne vynaložené v prospech komitenta, ale tieto mal znášať zo svojej odmeny. Z predložených listinných dôkazov navyše nie je možné určiť akú konkrétnu "inžiniersku činnosť" spoločnosť DEV-ING, s.r.o. pre žalobcu vykonala a tak nie je možné ani posúdiť účelnosť a oprávnenosť týchto výdavkov vo vzťahu k výške fakturovanej odmeny. 8. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. 9. Proti rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení odvolania vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukázal na ust. čl. III bod 3.3. Komisionárskej zmluvy a na jeho nesprávny výklad zo strany súdu prvej inštancie. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dôvodí, že postupoval podľa tohto článku a výšku účelne vynaložených nákladov oznámil a preukázal žalovanému prostredníctvom príslušných faktúr a tieto náklady mali reálny súvis s činnosťami zahrnutými v predmetnej Komisionárskej zmluve. Poukázal na čl. I ods. 1.1.1, v ktorom sú vyšpecifikované činnosti, ktoré mal vykonať v rámci územného konania, pričom poukázal i na postup pre vydanie územného rozhodnutia podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s Vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. a v tej súvislosti uviedol, že vplyv stavby prevádzky alebo výroby na životné prostredie, t.j. EIA sú údaje o týchto činnostiach podstatnou náležitosťou pre územné rozhodnutie. Napriek tomu, že žalovaný sa podľa čl. I ods. 1.4. Komisionárskej zmluvy zaviazal odovzdať žalobcovi projekt EIA, tak žalobca vystupoval v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie ako navrhovateľ. Tiež sa nestotožnil s tvrdením súdu, že za účelne vynaložené náklady nemožno považovať výdavky, ktoré boli žalobcovi vyúčtované za inžiniersku činnosť spoločnosťou DEV-ING, s.r.o., keďže podľa súdu ich mal žalobca znášať zo svojej odmeny. Keďže nárok na odmenu mohol vzniknúť až po splnení Komisionárskej zmluvy tak pre prípad jej predčasného skončenia si strany sporu dohodli čl. III bod 3.3. Podľa názoru žalobcu konanie malo aj inú vadu, nakoľko sa súd prvej inštancie viac zaoberal skutkovými tvrdeniami, ktoré medzi účastníkmi spornými neboli a preto vec nesprávne posúdil. Žalovaný pred súdom prvej inštancie nerozporoval skutočnosť, že žalobcom uplatnené náklady neboli vynaložené, ale len spochybnil ich účelnosť a dôvodnosť. Napriek tomu sa súd zaoberal otázkou ich zaplatenia zo strany žalobcu a skonštatoval, že tento nepreukázal skutočné vynaloženie nákladov a preto na ich náhradu nemá podľa Komisionárskej zmluvy nárok. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko súdu predložil jednotlivé faktúry avšak súd ich nepovažoval za dôkazný materiál postačujúci pre účely preukázania nároku žalobcu. 10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu na náhradu nákladov v zmysle čl. III bod 3.3. Komisionárskej zmluvy uzavretej sporovými stranami. Je nepochybné, že táto zmluva bola ukončená pred jej naplnením v dôsledku čoho nemá žalobca nárok na odmenu z nej a preto podľa uvedeného článku za splnenia v ňom uvedených podmienok má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď faktúry, za ktoré žalobca zaplatil iným dodávateľom za činnosť, ktorá smerovala z jeho strany k naplneniu Komisionárskej zmluvy, pretože tieto preukazovali účelne vynaložené náklady, pretože všetky činnosti, ktoré bolo potrebné vykonávať, nemohol z hľadiska odbornosti vykonávať žalobca sám. S poukazom na tvrdenia uvedené v odvolaní, ktoré sú zhodne s tvrdeniami žalobcu pred súdom prvej inštancie, mal súd posudzovať tieto náklady ako účelne vynaložené, pretože žalovaný nerozporoval, že takéto činnosti boli vykonané a bolo potrebné ich v zmysle právnych predpisov vykonať. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní vykoná dôsledne opakované dokazovanie i výsluch žalovaného a vysporiada sa tak skutkovo i právne so všetkými skutočnosťami, preukazovanými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu v súvislosti s čl. III bod 3.3. Komisionárskej zmluvy. 1. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).