Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/186/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215219602 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215219602.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu SK. Borent s.r.o., Sv. Štefana 1/B, 943 01 Štúrovo, IČO: 46 332 464, zast. JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s.r.o., Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 587, proti žalovanému Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapest, Maďarská republika, reg. č. 01-10-041071, konajúcemu prostredníctvom svojej organizačnej zložky Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 10.303,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/348/2015-149 zo dňa 19.4.2017, v časti II. a III. výroku, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 22Cb/348/2015-149 zo dňa 19.4.2017 v odvolaním napadnutej časti II. a III. výroku zrušuje a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I. výrokom) konanie v časti istiny 10.303,68 eur zastavil. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom rozhodol tak, že sporovým stranám nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.303,68 eur s príslušenstvom, titulom nevyplatenia poistného plnenia z Poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX. Podaním, súdu prvej inštancie doručeným dňa 14.12.2015, vzal žalobca žalobu späť v časti žalovanej istiny z dôvodu jej úhrady žalovaným dňa 23.11.2015 a trval na zaplatení úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.1.2014 do 23.11.2015 a trov konania. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a prednesom právnych zástupcov strán sporu zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 23.9.2013 v X. neznámy páchateľ poškodil motorové vozidlo žalobcu (X. XXX, Q.. Č.. B.), k miestu bola privolaná polícia, ktorá spísala protokol č. XXXXX-XXXXX/XXid. Žalobca dňa 15.10.2013 písomne oznámil žalovanému škodovú udalosť a uplatnil si nárok na poistné plnenie z Poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 17.9.2012. Žalovaný poškodené vozidlo obhliadol dňa 30.12.2013. Žalobca si dal vozidlo opraviť v júli 2014, oprava stála 10.303,68 eur. Žalobca vyzval žalovaného k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti, žalovaný mu listom zo dňa 11.5.2015 oznámil, že šetrenie prípadu stále prebieha. Žalovaný považuje dvojročné šetrenie poistnej udalosti za účelovú a neprimerané. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §§ 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 806 Občianskeho zákonníka, upravujúcich poistenie, ako aj ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, upravujúceho späťvzatie. V závere svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že konanie v časti zaplatenia istiny 10.303,68 eur v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby zo dňa 14.12.2015, predmetom konania teda zostal úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.1.2014 do 23.11.2015. Súd žalobu v tejto časti zamietol s odôvodnením, že bola podaná predčasne, nakoľko žalovaný svojimi úkonmi, ktoré priebežne vykonával pri šetrení škodovej udalosti, nespôsobil jej dlhší priebeh. V konaní bolo preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo dňa 23.9.2013 v X., vznik poistnej udalosti bol žalovanému oznámený telefonicky dňa 8.10.2013, písomne dňa 15.10.2013, pričom zápisnica a rozhodnutie polície v X.Š. v slovenskom preklade boli žalovanému doručené dňa 5.3.2014 (podľa čl. 11, bod 3. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel, v prípade šetrenia škodovej udalosti políciou je podmienkou plnenia ukončenie šetrenia a predloženie právoplatného rozhodnutia). Žalovaný tiež podrobne popísal úkony, ktoré vykonával v období od 6.3.2014 do 21.8.2014 - konkrétne: zisťovanie technickej prijateľnosti vzniku poistnej udalosti, konzultácia so znalcom z odboru Cestná doprava, konzultácia s technickým pracovníkom predajcu X., získanie údajov z databázy X., z ktorých vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo vyrobené pre trh v D., objednanie preverenia a pôvodu motorového vozidla L. (prostredníctvom TECHTRADE Slovakia, s.r.o.) s tým, že z výsledku vyplynulo podozrenie, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti (dvojitá evidencia vozidla k rovnakému dátumu v D. a T. súčasne). Dňa 23.9.2014 žalovaný adresoval žalobcovi žiadosť o umožnenie obhliadky motorového vozidla, dňa 11.11.2014 mu žalobca e-mailom oznámil, že vozidlo bolo opravené a následne predané. V období od 12.11.2014 do 7.4.2015 žalovaný márne čakal na umožnenie vykonania obhliadky motorového vozidla, pričom potreba jej vykonania vznikla až po vzniku podozrení zo spáchania trestnej činnosti. Dňa 27.4.2015 bolo prostredníctvom materskej spoločnosti žalovaného podané trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s podozrením zo spáchania trestnej činnosti pozmeňovaním identifikačných údajov motorového vozidla, dňa 7.5.2015 bolo začaté trestné konanie, ktoré skončilo dňa 16.9.2015. Výsledok trestného konania bol pre žalovaného dôležitý vzhľadom na ustanovenie čl. 8 bod 2. písm. g) Všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorého sa poistenie nevzťahuje na škody, ak sa po škodovej udalosti zistí, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Podozrenia sa v rámci uvedeného trestného konania nepotvrdili, na základe čoho žalovaný zaplatil žalobcovi istinu v plnej výške dňa 25.11.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalovaného, že pri šetrení škodovej udalosti postupoval v súlade so Všeobecnými podmienkami pre poistenie motorových vozidiel, ako aj Občianskym zákonníkom (§ 797 ods. 3). Konajúci súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti, ktoré pri šetrení poistnej udalosti vyšli najavo, žalovaný svojím konaním nezapríčinil dlhší priebeh šetrenia škodovej udalosti. Všeobecné poistné podmienky ani ustanovenia Občianskeho zákonníka nepredpisujú žalovanému lehotu, dokedy musí byť šetrenie škodovej udalosti ukončené, pričom lehota tri mesiace, na ktorú žalobca poukazuje, sa uplatňuje pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a nie pri havarijnom poistení. Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil s tvrdením žalovaného, že nebol povinný poskytnúť žalobcovi preddavok na poistné plnenie v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že existovalo podozrenie zo spáchania trestného činu, ktoré by v prípade potvrdenia podozrení zakladalo právo žalovaného uplatniť výluku z poistného plnenia. Prvoinštančný súd taktiež nedospel k záveru, že by sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením poisteného plnenia žalobcovi, nakoľko medzi zastavením trestného konania dňa 16.10.2015 a vyplatení poistného plnenia uplynuli približne dva mesiace, čo je doba primeraná na to, aby žalovaný ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti, keďže rozhodnutie o zastavení trestného konania v T. sa muselo subjektom konania riadne doručiť a žalovaný musel vykonať finálne úkony pre ukončenie šetrenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu strán sporu v konaní. Keďže v konaní plne úspešný žalovaný žiadal, aby súd nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu, čím sa fakticky vzdal svojho nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku v časti II. a III. výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolateľ - žalobca namietal neprimeranú dobu šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného, keď tento v celom konaní len tvrdil, ale žiadnym spôsobom nepreukázal ním deklarované postupy či úkony v rámci likvidácie, napr. že vznikla dôvodná potreba, aby sa technická prijateľnosť škody na vozidle šetrila prostredníctvom súdneho znalca, rovnako nepreukázal, že skutočne takúto požiadavku konkrétnemu súdnemu znalcovi predložil, kedy ju znalcovi predložil a aký bol výsledok znaleckého posúdenia. Žalovaný tiež nepreukázal, že skutočne konzultoval danú vec s predajcom automobilov X.. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosti, s ktorými sa prvoinštančný súd žiadnym spôsobom v napadnutom rozsudku nevysporiadal: žalovaný aj s odkazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka nemohol spravodlivo žiadať od žalobcu (23.9.2014), aby mu tento pristavil na obhliadku vozidlo po oprave, ako ho už predal tretej osobe. Takúto požiadavku mal vzniesť žalovaný na žalobcu hneď na začiatku likvidácie, bezodkladne po oznámení poistnej udalosti a nie po jednom roku. Týmto konaním došlo k prestojom v rozsahu siedmich mesiacov. Rovnako nie je zrejmé, prečo si žalovaný neobjednal preverenie pôvodu vozidla na počiatku šetrenia poistnej udalosti, ale až takmer rok po poistnej udalosti (19.8.2014), prečo si žalovaný neobjednal preverenie pôvodu vozidla hneď po obdržaní rozhodnutia T. polície v máji 2014, prečo s objednávkou čakal ešte tri aj pol mesiaca, prečo žalovaný podal trestné oznámenie (27.4.2015) až osem mesiacov po výsledku preverenia VIN-k (21.8.2014)? Samotné podanie trestného oznámenia zo strany žalovaného možno považovať za jeho legitímne právo, keď ho však neučiní bez zbytočného odkladu, následne musí znášať prípadné dôsledky svojho meškania v šetrení poistnej udalosti, ak sa jeho podozrenia nepreukážu. Žalobca zastáva názor, že predmetné úkony žalovaného neboli robené bez zbytočného odkladu, nie všetky úkony boli účelné a potrebné a neboli robené hospodárne z časového hľadiska. Nič žalovanému nebránilo, aby súbežne vykonával viaceré úkony naraz (napr. zadanie znalcovi, objednávka preverenia pôvodu VIN a pod.). Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný Všeobecné poistné podmienky vzťahujúce sa k danej poistnej zmluve, na ktoré vo svojom rozsudku odkazuje súd prvej inštancie, konajúcemu súdu v čase konania nepredložil. Žalobca rovnako nesúhlasí s tvrdením žalovaného a záverom konajúceho prvoinštančného súdu, že bolo dôvodné, keď žalovaný viac ako dva mesiace vykonával finálne úkony pre ukončenie šetrenia. Žalobca mal za to, že neexistoval žiaden obhájiteľný dôvod, ktorý by zdržoval výplatu plnenia ešte ďalšie dva mesiace po dvojročnej dobe šetrenia. K otázke určenia dňa omeškania žalovaného žalobca uviedol, že Občiansky zákonník výslovne neustanovuje akú dobu šetrenia poistnej udalosti považuje za primeranú. Túto otázku ponecháva na úvahe súdu, aby po zvážení všetkých okolností prípadu vyhodnotil, či postup poisťovne bol „bez zbytočného odkladu“. Súd tiež musí vyhodnotiť, či konanie poisťovateľa v priebehu likvidácie bolo súladné s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, či jeho kroky boli účelné, hospodárne a logické. Odvolateľ zastáva názor, že v pojednávanom prípade absentuje elementárna logika a objektívna racionalita mnohých sporných úkonov žalovaného. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že primerane použil ustanovenie § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, keď žalobca písomne oznámil žalovanému poistnú udalosť dňa 15.10.2013, potom začala plynúť trojmesačná lehota na primerané šetrenie, t.j. do 15.1.2014, poistné plnenie tak bolo splatné do 15 dní od skončenia šetrenia, t.j. do 30.1.2014, žalovaný sa tak dostal do omeškania dňa 31.1.2014. 3. Odvolateľ tiež nesúhlasil s výrokom prvoinštatnčného súdu, týkajúceho sa trov konania, a to najmä z dôvodu, že zastavenie konania zavinil žalovaný, keď celú žalovanú istinu uhradil dňa 23.11.2015, t.j. po podaní žaloby. Civilný sporový poriadok nepozná nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania z dôvodu, že žaloba bola podaná údajne „predčasne“. Odvolateľ poukázal na znenie ust. § 256 ods. 1 CSP (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., platného v čase podania žaloby), podľa ktorého dôvodnosť podania žaloby sa posudzuje zásadne z procesného hľadiska. Odvolateľ - žalobca opätovne zdôraznil, že návrh bol podaný po takmer dvoch rokoch nekorektnej (ne)komunikácie žalovaného o priebehu likvidácie poistnej udalosti, pričom žalobca vyčerpal všetky dostupné možnosti, aby sa dozvedel skutočný dôvod nevyplácania poistného plnenia. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že žaloba bola podaná oprávnene a dôvodne, pretože žalovaný účelovo po dobu viac ako dvoch rokov zdržoval vyplatenie poistného plnenia napriek skutočnosti, že disponoval so všetkými dokumentmi potrebnými na ukončenie predmetnej poistnej udalosti. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutom II. a III. výroku rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/348/2015 zo dňa 19.4.2017 zmenil tak, že uloží žalovanému zaplatiť uplatnené úroky z omeškania spolu s náhradou trov konania prvostupňového aj odvolacieho. 4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že jeho požiadavka na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.1.2014 nemá oporu v hmotnom práve a je v rozpore so znením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako aj článku 11 ods. 2 a ods. 3 VPPMV. Žalovaný sa podľa jeho názoru do omeškania nedostal. K námietke odvolateľa, týkajúcej sa konzultácie so znalcom a technickým pracovníkom predajcu X. žalovaný uviedol, že tieto uskutočnil ústnou formou, a preto čas a obsah týchto konzultácií listinným dôkazom nevie, z dôvodu absencie písomného záznamu z konzultácie, preukázať. Napriek uvedenému ich však považuje za opodstatnené. Žalovaný tiež uviedol, že aj pri banálnej škode, ako ju označil žalobca, zvykne vec konzultovať s odborne znalou osobou za účelom preverenia technickej prijateľnosti vzniku a priebehu poistnej udalosti. Žalovaný zdôraznil, že pri šetrení poistnej udalosti vykonal množstvo úkonov za účelom ukončenia šetrenia poistnej udalosti, pričom poukázal na svoje vyjadrenia zo dňa 17.10.2016, 18.4.2016 a 11.10.2015. V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval, že pri šetrení poistnej udalosti vykonal mnoho na seba nadväzujúcich úkonov, ktoré odôvodňovali dĺžku šetrenia poistnej udalosti. Je pravda, že žalovaný nekonkretizoval žalobcovi dôvody, v dôsledku ktorých došlo k predĺženiu šetrenia poistnej udalosti. Učinil tak z dôvodu prevencie, aby sa nevystavil riziku zmarenia trestného stíhania. Žalovaný nepoprel, že pristúpil k úhrade poistného plnenia až po podaní žaloby, čo však učinil bez ohľadu na uplatnenie nároku na súde. Rozhodujúcou skutočnosťou na vyplatenie poistného plnenia bolo ukončenie trestného konania v T., ktoré bolo ukončené až po podaní žaloby. Bez ukončenia trestného stíhania - vyšetrovania políciou v T., žalovaný nemohol pristúpiť k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, nakoľko do dňa 16.9.2015 nedisponoval všetkými potrebnými dokladmi. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/348/2015-149 zo dňa 19.4.2017 v napadnutej časti potvrdil. 5. Na vyjadrenie žalovaného písomne reagoval žalobca, ktorý uviedol, že jeho argumenty ovažuje za zavádzajúce, scestné a nepreukázané, ktoré nie sú spôsobilé dôveryhodne vysvetliť omeškanie žalovaného pri likvidácii. Uviedol tiež, že originalitu poisteného vozidla si žalovaný mohol a mal zisťovať už pri vstupe vozidla do poistenia a nie až po jednom roku. Žalobca nemal dôvod pochybovať o originalite vozidla, pretože toto prešlo kontrolou originality pri prihlasovaní do evidencie vozidiel SR. Žalobca tiež zdôraznil, že predmetná poistná zmluva nemala dojednanú spoluúčasť, preto argument žalovaného o prípadnom subsumovaní viacerých poškodení pod jednu poistnú udalosť je zavádzajúci. Rovnako žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o ukončení poistenia už dňa 16.8.2014 a nie v novembri 2014, ako tvrdí žalovaný. Teda žalovaný mal najneskôr dňa 16.8.2014 vedomosť o predaji vozidla. Žiadosť o jeho obhliadku zaslal žalobcovi až 23.9.2014, teda po siedmich týždňoch od predaja vozidla, pričom dňa 3.12.2014 pracovník žalovaného uviedol, že nemá žiadne ďalšie požiadavky na žalobcu. Žalovaný pochybil aj pri neakceptovaní viacerých žiadostí žalobcu o poskytnutie preddavku, na ktoré absolútne nereagoval. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom poisťovateľ má povinnosť preddavok poskytnúť. Žalobca ďalej argumentoval tým, že v doterajšom konaní mal úspech v časti istiny vo výške 10.303,68 eur, ktorú celú žalovaný zaplatil až po podaní žaloby. V tejto časti procesne zavinil zastavenie konania žalovaný podľa § 256 Civilného sporového poriadku. Žalovaný preto nemohol mať v konaní plný úspech, ako uviedol súd prvej inštancie v bode 8. svojho rozsudku zo dňa 19.4.2017. V závere svojho písomného stanoviska žalobca zhrnul, že žalovaný v celom konaní len tvrdil, ale žiadnym spôsobom nepreukázal ním deklarované postupy či úkony v rámci likvidácie. Možno mať preto dôvodné pochybnosti, či žalovaný tieto úkony skutočne aj vykonal a či nie sú len v polohe jeho tvrdení. Na druhej strane úkony, ktoré žalovaný (údajne) vykonal, neboli vykonané hospodárne a bez zbytočného odkladu. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok / ďalej len CSP/) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania § 379 a § 380 CSP. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie s dôvodmi odvolania žalobcu ako aj ostatnými vyjadreniami strán sporu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť. 7. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že konajúci Okresný súd Bratislava II konanie v časti istiny 10.303,68 eur zastavil z dôvodu zaplatenia predmetnej istiny žalovaným po podaní návrhu. Vo zvyšku, t.j. v časti úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.1.2014 do zaplatenia žalobu zamietol s odôvodnením, že nárok žalobcu v tejto časti je skutkovo i právne neopodstatnený v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol, že sporovým stranám ich náhradu nepriznáva, keď konštatoval, že v konaní mal plný úspech vo veci žalovaný a súd mu mohol priznať náhradu trov konania, nakoľko však žalovaný žiadal, aby súd nepriznal náhradu konania ani jednej zo strán sporu, fakticky sa vzdal svojho nároku na náhradu trov konania, a preto prvoinštančný súd rozhodol tak, že sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal. 8. Žalobca v odvolaní trval na názore, že žaloba bola podaná oprávnene a dôvodne, pretože žalovaný účelovo po dobu viac ako dvoch rokov zdržoval vyplatenie poistného plnenia napriek skutočnosti, že disponoval so všetkými dokumentmi potrebnými k ukončeniu predmetnej poistnej udalosti. 9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení opakovane uviedol, že požiadavka žalobcu na úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.303,68 eur od 31.1.2014 nemá oporu v hmotnom práve a je v rozpore so znením § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj článku 11 ods. 2 a ods. 3 Všeobecných poistných podmienok motorových vozidiel. 10. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Objektívny stav (realita) v čase vyhlásenia rozsudku znamená, že súd musí pri formulovaní svojho autoritatívneho názoru, ktorý vysloví v rozsudku, vychádzať zo stavu, ktorý existuje v danom čase. Stav skutkových zistení súdu v čase vyhlásenia rozsudku znamená, že súd rozhoduje podľa „stavu spisu“ v čase vyhlásenia rozsudku. Pri uplatnení princípov sporového konania súd hodnotí „len“ to, či strana sporu splnila úlohu dokázať pred súdom pravdivosť svojich tvrdení, resp. dokázať skutočnosti, ktoré majú svedčiť v jej prospech. Odvolateľ - žalobca vo svojom odvolaní argumentoval aj tým, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku poukazoval na jednotlivé články a body Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel, pričom žalovaný Všeobecné poistné podmienky vzťahujúce sa na danú poistnú zmluvu súdu nepredložil. Žalovaný Všeobecné poistné podmienky predložil až v odvolacom konaní, nie však pri naplnení podmienok ustanovených v § 366 Civilného sporového poriadku. Rovnako žalovaný nepredložil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal, že jeho kroky boli účelné a hospodárne, napr. interné smernice na postup likvidácie, či šetrenie prostredníctvom súdneho znalca. 11. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti, rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď vo svojom rozhodnutí argumentoval poukazom na jednotlivé články a body Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel, ktoré žalovaný súdu nepredložil (v čase jeho rozhodnutia). Žalovaný v konaní uniesol bremeno tvrdenia, keď verbálne odôvodnil svoje omeškanie s poistným plnením. Nedostatočne však uniesol dôkazné bremeno, keď tvrdené skutočnosti nebol schopný preukázať hodnovernými dôkazmi, ako napr. konzultácie so znalcom a technickým pracovníkom, keď žalovaný uviedol, že ich uskutočnil ústnou formou, a preto čas a obsah týchto konzultácií listinným dôkazom nevie preukázať. 12. Odvolací súd ďalej poukazuje na článok 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Rovnako podľa čl. 6 ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Podľa čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 13. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie a jeho záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právnym, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito, pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami, je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré poskytuje ochranu tak žalobcovi, ako aj žalovanému. 14. Súd prvej inštancie má podľa § 191 CSP vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli obidve strany sporu. Vyhodnotenie dôkazov má povinnosť následne odôvodniť tak, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé a zaoberalo sa všetkými skutočnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nevysporiadal riadnym spôsobom s námietkami žalobcu, uplatnenými počas konania a s jeho právnou argumentáciou. 15. Žalovaný vo svojich písomných podaniach opakovane poukazoval na šetrenia, vykonané políciou Maďarskej republiky a na ňou vydané rozhodnutia, napr. zo dňa 16.9.2015, 8.5.2015 a 27.4.2015, ktoré sa však v spise nachádzajú len v maďarskom jazyku. 16. Podľa § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho zabezpečí sám. 17. Súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a uspokojil sa s tvrdením žalovaného, prezentovanom v jeho vyjadreniach v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami. 18. Rovnako z rozhodnutia nie je zrejmé, v čom spočívala predčasnosť podania žaloby (ako súd prvej inštancie konštatoval v bode 7. svojho rozsudku). 19. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude po odstránení vytknutých nedostatkov opakovane posúdiť vznik nároku žalobcu na ním uplatnený úrok z omeškania, pričom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiada so všetkými relevantnými námietkami a tvrdeniami oboch sporových strán tak žalobcu, ako aj žalovaného a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 220 ods. 2 CSP. 20. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Na tomto mieste považuje odvolací súd za vhodné uviesť, že sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, prezentovanom v bode 8. jeho rozsudku zo dňa 19.4.2017, v ktorom konštatoval, že v predmetnom konaní mal plný úspech vo veci žalovaný. Uvedený záver nie je možné rešpektovať pri zohľadnení skutočnosti, že žalovaný istinu 10.303,68 eur zaplatil po podaní žaloby zo strany žalobcu. 21. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 CSP). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).