Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/447/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227047 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215227047.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: A. E. R. s.r.o., so sídlom F. 8, XXX XX L., zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 28 Bratislava, proti žalovanej : H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, zo dňa 14.06.2016, č.k. 11C/390/2015 - 44, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, zo dňa 14.06.2016, č.k. 11C/390/2015 - 44 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy XXX,XX eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 09.01.2013 do zaplatenia zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXXX,XX eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 09.01.2013 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy XXXX,XX eur s príslušenstvom, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.02.2012, ktorú zmluvu žalobca dňa 23.12.2012 vypovedal a vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. V priebehu prvoinštančného konania žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške XXX,XX eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v súlade s ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z,z, o spotrebiteľských úveroch, v znení ku dňu 21.02.2012, ust. § 11 ods. 1 písm. a, a písm. b cit. zákona a ust. § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v zmluve o pôžičke absentuje, v súlade s ust. § 9 ods. 2, písm. k) uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ich poradie, v ktorom sa budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho platenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o pôžičke uvádza jedine výšku splátky vo výške XXX.XX. eur, pričom nie je zrejmé, aká časť tejto splátky predstavuje splátku istiny, v akej výške splátka zahrňuje splátku úroku, prípadne iných poplatkov. Zmluva neobsahuje termín splátky. Súd za takéhoto stavu zmluvu považoval za bezúročnú a bezpoplatkovú. K námietke žalobcu, že súvislosti s posúdením predmetnej zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej je potrebné kumulatívne splnenie podmienky nedostatku písomnej formy zmluvy o úvere a ako aj chýbajúcich náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), písm. r) a písm. y) a § 10 ods.1 cit. Zákona, súd prvej inštancie takúto námietku nepovažoval za dôvodnú. 3. Nakoľko žalovaná uhradila sumu 391,95 eur, súd prvej inštancie konštatoval, že k úhrade zostáva istina XXXX,XX eur a po čiastočnom späťvzatí žaloby, keď si žalobca uplatnil sumu XXXX,XX eur, priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške XXXX,XX eur a vo zvyšku, po zastavení v časti o zaplatenie sumy XXX,XX eur s prísl., žalobu zamietol. Zároveň žalobcovi priznal i právo na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. O trovách prvoinštančného konania rozhodol, v súlade s ust. § 142 ods. 2 OSP, v spojení s ust. § 146 ods. 2 OSP a to tak, že žiadnemu zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to vo výroku č. IV, ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Žalobca žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 45,22 %. Žalobca v odvolaní namietal, že vo vzťahu k žalovanej bol v prevažnej časti úspešnejší, napriek tomu súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná mimosúdne neuhradila dlžnú pohľadávku napriek viacerým upomienkam s výzvou na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná svojim správaním dala príčinu na podanie žaloby a preto v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok musí znášať následky svojho procesného neúspechu v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania žalobca považuje za nespravodlivé, minimálne čo do náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok. Z ustanovenia § 142 ods. 2 OSP jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v prípade čiastočného úspechu sporiacej sa strany uprednostňuje pomerné rozdelenie náhrady trov konania pred úplným nepriznaním náhrady trov konania. Žalobca mal za to, že mu ako úspešnejšej strane v konaní prináleží náhrada trov konania a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 45,22 % pri priznaní sumy XXXX,XX eur zo žalovaných XXXX,XX eur. 5. Súd prvej inštancie odvolanie žalobcu zaslal žalovanej, ktorá ho prevzala dňa 17.10.2016. K odvolaniu sa písomne nevyjadrila. 6. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v jeho napadnutej časti v súlade s ust. § 379 a ust. § 380 Civilného sporového poriadku, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúce sa trov prvoinštančného konania je nepreskúmateľné, lebo súd prvej inštancie len citoval ustanovenie § 142 ods. 2 OSP, v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 OSP, ale bližšie nevysvetlil prečo žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Takisto pokiaľ sa týka trov konania v časti, v ktorej súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil, bližšie neuviedol dôvody postupu podľa 146 ods. 2, pravdepodobne veta druhá citovaného ustanovenia, len citoval toto zákonné ustanovenie. 9. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (procesne právny predpis účinný do 30.06.2016, t.j. účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Plný úspech vo veci môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na planenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Žalovaný má plný úspech vo veci, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník, žalobca, aj žalovaný je z časti úspešný a z časti neúspešný. Vo všeobecnosti však platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí pomerne. Len v prípade, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov je približne rovnaký, môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pre takéto rozhodnutie súdu je rozhodujúci len pomer úspechu a neúspechu účastníkov. Bude preto vecou súdu prvej inštancie, aby ustálil mieru úspechu u žalobcu, ako pomer úspechu žalobcu vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspech, tiež mieru neúspechu žalovaného a bude postupovať podľa vyššie uvedeného. 10. Pokiaľ sa týka časti konania o zapletenie XXX,XX eur s príslušenstvom, v tejto časti súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu, že žalobca v tejto časti vzal konanie späť. V súlade s ust. § 146 ods. 2 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu, vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 11. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie nevyplýva, kto zo strán sporu zavinil, že konanie sa v časti o sumu XXX,XX eur s príslušenstvom muselo zastaviť. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou bolo, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy § 146 ods. 2, prvá veta. Zavinenie môže existovať buď na strane žalobcu, alebo aj na strane žalovaného. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, druhá veta (že žalobca nevzal späť žalobu z dôsledku správania sa žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. 12. Druhou výnimkou bolo, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá podala podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný (§146 ods. 2 druhá veta, je to napríklad vtedy, ak žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť), len v prípade ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej, alebo druhej výnimky platí, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie taktiež nepreskúmateľné, bude preto vecou súdu prvej inštancie, aby opätovne o trovách prvoinštančného konania rozhodol dostatočne jasne a presvedčivo svoje rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania odôvodnil. 13. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedno zo súčasti základného práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V odôvodnení súd prvej inštancie pokiaľ sa týka trov prvoinštančného konania síce odcitoval právnu normu, avšak ďalšie časti odôvodnenia nevysvetlil, neuviedol ktoré zo skutkových zistení odôvodnil aplikáciou práve tejto právnej normy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 13. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť vec v časti, ktorá bola odvolacím súdom zrušená a rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP riadne odôvodniť. 14. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).