Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/387/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227572 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215227572.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: XL group a. s., so sídlom Štúrova 12, Bratislava, IČO: 35 831 634, zastúpený advokátskou kanceláriou DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., so sídlom Grősslingova 50, Bratislava, proti žalovanému: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, 821 08 Bratislava, IČO: 00 178 454, zastúpený JUDr. PhDr. Silvester Danóczy. PhD., ul. Fándlyho 7, 949 01 Nitra, v konaní o určenie obsahu zmluvy a nahradenie vyhlásenia vôle, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 18.05.2016, č. konania 14C/462/2015 - 155, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 18.05.2016, č. konania 14C/462/2015 - 155 p o t v r d z u j e v plnom rozsahu. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom v právnom postavení používateľa a žalovaným v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv a to v časti čl. V zmluvy a nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom v právnom postavení používateľa hromadnú licenčnú zmluvu tak, ako je uvedená v návrhu žaloby. 2. Zo žaloby vyplýva, že žalobca je používateľom podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len autorský zákon) a bol usporiadateľom verejného kultúrneho podujatia koncertu Vivaldianno - město zrcadel, ktoré podujatie sa konalo dňa 29.11.2015 v Bratislave. Žalobca zaslal dňa 27.11.2015 návrh hromadnej licenčnej zmluvy, na ktorý návrh žalovaný reagoval tak, že návrh hromadnej licenčnej zmluvy považuje za nepravdivý, najmä v časti určenia kapacity miesta konania koncertu a vstupného. Žalobca z opatrnosti zároveň zložil v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 písmeno b), bod 2 AZ dňa 26.11.015 do notárskej úschovy sumu 2 088 eur ako poplatok určený pre žalovaného, autorskú odmenu za použitie hudobných diel, Žalobca nesúhlasil s ustanovením sadzobníka SOZA ani so spôsobom určenia priemerného vstupného, určeného sadzobníkom SOZA z dôvodu, že takéto ustanovenia obmedzuje na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného každého používateľa pri slobodnom určení cien jednotlivých vstupeniek, čo podľa žalobcu nemá oporu v právnej úprave. Mal za to, že používatelia sú potom rovnako ako žalobca nútení určovať najnižšie ceny vstupeniek v sume minimálne 25 % z najdrahšieho vstupného. Žalobca preto v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 autorského zákona, v spojení s ustanovením § 82 ods. 1 AZ podal žalobu na určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a to v časti autorskej odmeny a súčasne i v časti splatnosti autorskej odmeny. Zároveň podal i návrh na nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím. 3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodom neuzavretia zmluvy bolo sústavné konanie žalobcu v rozpore s autorským zákonom (ďalej len AZ) a to najmä uvádzanie nepravdivých a neúplných údajov, ktoré boli rozhodné pre správne stanovenie autorskej odmeny za používanie predmetov ochrany žalobcom, ku ktorým žalovaný vykonáva kolektívnu správu v prospech nositeľov práv. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 81 ods. 1 autorského zákona, pričom neuzatvoril so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v navrhovanom znení, nakoľko by citované zákonné ustanovenie AZ porušil, následne by sa žalovaný vystavil finančnému postihu zo strany MK SR. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca síce dodržal 30 dňovú lehotu určenú AZ na preukázanie zloženia peňažných prostriedkov, ale nedodržal zákonom stanovenú podmienku o výške zložených peňažných prostriedkov, keď ich výška nezodpovedá výške požadovanej zákonom v zmysle sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel v rámci hudobných podujatí, podujatia, vystúpenia. Uviedol, že sadzobník stanovuje výšku autorskej odmeny za udelenie súhlasu/ licencie na používanie chránených diel v závislosti od maximálnej kapacity miesta konania podujatia a výšky priemerného vstupného na podujatie. Autorská odmena je stanovená bez ohľadu na konečnú podobu dramaturgie, t. j. celkový počet použitých diel, nakoľko používateľ platí autorské odmeny za získanie súhlasu na použitie diel a nie za použité diela. Na výpočet priemerného vstupného sú žalovaným aplikované jednoznačné pravidlá. Žalobca si pre v kategórii vstupné na hudobnú produkciu uvádza v návrhu hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 27.11.2015 aj vstupné v hodnote 1 euro. Vstupné v uvedenej výške však nebolo možné zakúpiť a žalobca ho neuvádza ani na svojej internetovej stránke a ani vo svojom vlastnom dokumente s názvom Manifest účtovníctvo. Vychádzajúc z dokumentu Manifest účtovníctvo - poskytnutého žalobcom, žalovaný vypočítal výšku priemerného vstupného na 35,60 eur.Kapacita priestoru je určená ako maximálna kapacita priestoru, kde sa hudobná produkcia uskutočňuje. Žalobca si pre kapacitu priestoru uvádza v návrhu hromadnej licenčnej zmluvy zo dňa 27.11.2015 počet osôb povolených pre priestor konania hudobnej produkcie 2250 osôb (doručené dňa 27.11.2015). Zároveň žalovaný uviedol, že jeho zástupca sa zúčastnil predmetného podujatia a vyhotovil z neho fotodokumentáciu, ktorá svedčí o tom, že kapacita haly obmedzená nebola, pretože na podujatí sa zúčastnil rovnaký počet osôb, aký je uvedený aj na webových stránkach žalobcu, t.j. 2 992 osôb. Pre výpočet autorskej odmeny je smerodajná kapacita priestoru podľa vlastníka nehnuteľností, ktorým je spoločnosť Incheba, a.s.. Uvedená spoločnosť na svojich webových stránkach uvádza dve rozdielne kapacity priestoru EXPO ARENA, kde sa konal koncert a to: 1. kapacita na státie a sedenie - 6 100 osôb, 2. kapacita na sedenie - 3 800 osôb. Všetci diváci počas koncertu sedeli, preto žalovaný počítal s kapacitou 3 800 osôb.Nakoľko predmetom predstavenia bola hudba, ktorej základom bola hudba vážna, ale išlo o hudbu súčasnú a upravenú do nového aranžmá, bola použitá časť A Sadzobníka. Na základe sadzobníka SOZA bola žalovaným určená hodnota autorskej odmeny za používanie hudobných diel vo výške 4 612,50 eur. 4. Žalobca bol teda povinný splniť kumulatívne podmienky podľa § 82 ods. 2 a 32 Autorského zákona a bol povinný v lehote 30 dní odo dňa použitia predmetov ochrany na koncerte podať návrh na začatie konania o určení obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a v uvedenej lehote preukázať odporcovi podľa § 82 Autorského zákona uloženie peňažných prostriedkov vo výške 4 612,50 eur plus DPH do notárskej úschovy. Žalovaný má za to, že žalobca splnil iba prvú zákonnú podmienku, a to podanie návrhu na súd. Žalovaný má však za to, že žalobca nesplnil druhú zákonnú podmienku. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že do notárskej úschovy boli zložené peňažné prostriedky vo výške 2 088 eur bez DPH. Uvedenú notársku úschovu by však nemohol žalovaný akceptovať, ani keby boli peňažné prostriedky uložené v správnej výške (4 612,50 eur +DPH), pretože vydanie alebo vrátenie týchto prostriedkov závisí od toho, ako je naformulovaná notárska zápisnica a či sa zložiteľ vzdal práva nakladať s peniazmi v notárskej úschove. Žalobca naformuloval notársku zápisnicu takým spôsobom, že sa síce vzdal práva nakladať s peňažnými prostriedkami, ale trvanie notárskej úschovy obmedzil časovo na určitú dobu takým spôsobom, že ak nebudú splnené podmienky do 29.11.2016, vrátia sa peňažné prostriedky žalobcovi bez ohľadu na to, či je alebo nie je skončené konanie o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a § 43a ods. Občianskeho zákonníka v spojení s § 18, 40, 45 a 48 ods. 1 a 2 zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len AZ) a § 78 ods. 1 až 5 AZ, v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 písmeno d), h) a s) a § 82 ods. 1 AZ. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva je právny úkon, skladajúci sa z jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta), druhým je prijatie návrhu (akceptácia). Súd nemôže určovať obsah zmluvy alebo dohody, môže iba podľa ust. § 82 ods. 1 AZ s odkazom na bod 8) nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O. s. p. Návrh na začatie súdneho konania o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie konania, je súčasne jednostranným právnym úkonom a prejavom vôle navrhovateľa na uzavretie zmluvy, ktorý návrh ako jednostranný právny úkon je pre navrhovateľa tohto úkonu, obsahujúcom aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy, záväzný. Súd preto o návrhu na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu na začatie konania, môže rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie alebo ho zamietne, ale nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, doplňovať, upresňovať či modifikovať. V prípade opačného postupu by súd porušil ust. § 161 ods. 3 O. s. p. Nikoho nemožno nútiť uzavrieť zmluvu bez existencie právneho dôvodu (zmluvná voľnosť). Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu vkladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.) možno, len ak tento subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku (§ 50a OZ) alebo mu táto povinnosť vyplýva zo zákona. Návrh na nahradenie vyhlásenia vôle je svojou podstatou návrhom na plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O. s. p., preto nie je podmienený preukazovaním naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Súd pri návrhu na nahradenie vyhlásenia vôle skúma z úradnej povinnosti (ex offo) splnenie zákonných ustanovení prejavu vôle obsiahnutej v návrhu zmluvy, či prejav vôle obsiahnutý v návrhu zmluvy obsahuje podstatné náležitosti zmluvy uvedené v zákone a či návrh zmluvy nie je v rozpore so zákonom. Podstatnými náležitosťami hromadnej licenčnej zmluvy (§ 18 ods. 2, § 40 - 45, § 48, § 81 ods. 1 písm. h), § 82 ods. 1 autorského zákona) sú: 1. udelenie súhlasu organizáciou kolektívnej správy na použitie diel, ku ktorým spravuje práva (udelenie licencie) 2. druh spravovaného predmetu ochrany 3. spôsob, rozsah licencie a účel jeho použitia 4. čas, v ktorom sa spravovaný predmet ochrany bude používať 5. odmena alebo spôsob jej určenia. V konaní o nahradenie vyhlásenia vôle, súd môže návrhu vyhovieť iba vtedy, ak žalobný návrh obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, pričom je zároveň povinný prihliadať na podmienky podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona, teda podmienky primeranosti a rovnaké podmienky, za akých sú zmluvy uzatvárané s používateľmi predmetov ochrany v obdobných prípadoch. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že nahradením vyhlásenia vôle žalovaného uzavrieť s žalobcom navrhnutú hromadnú licenčnú zmluvu s jej podstatnou náležitosťou navrhnutej odmeny za používanie predmetov ochrany inak, ako za podmienok primeraných a rovnakých, ako sú zmluvy uzatvárané s inými používateľmi predmetov ochrany, pri ktorých základom pre výpočet výšky odmeny je sadzobník zverejnený žalovaným na jeho internetovej stránke v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. s) autorského zákona, by žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť podľa § 81 ods. 1 písm. h) autorského zákona, uzatvárať licenčné zmluvy s používateľmi alebo osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmet ochrany, za primeraných a rovnakých podmienok a to vzhľadom na množstvo platných hromadných licenčných zmlúv uzavretých s ďalšími používateľmi. Nakoľko žalobcom formulovaný návrh na nahradenie vôle žalovaného uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu je v podstatnej časti (náležitosti zmluvy) v rozpore so zákonom, súd návrh zamietol. 7. Zároveň uviedol, že účelom a zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 82 ods. 1 Autorského zákona, bezpochyby nebolo umožniť každému používateľovi predmetov ochrany spravovaných odporcom domáhať sa podľa vlastných predstáv a požiadaviek uzatvorenia zmluvy. Účel sledovaný právnou normou v tomto ustanovení zákona je potrebné a nevyhnuté vykladať v jednote s obsahom a účelom Autorského zákona ako celku, ktorého ťažiskové princípy sú založené na kolektívnej ochrane majetkových práv ich nositeľov za rovnakých podmienok (§ 81 ods. 1 písm. d) Autorského zákona). Nie je právom používateľa predmetu ochrany stanovovať hodnotu týchto práv a stanovovať výšku odmeny za použitie predmetov ochrany, pretože nie sú nositeľmi týchto práv. Toto právo prináleží iba samotným nositeľom práv, resp. organizácii kolektívnej správy, ktorá ich zastupuje. Zmyslom a účelom žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle podľa § 82 Autorského zákona, je právo používateľa predmetu ochrany domáhať sa ochrany na súde iba v prípade, ak zo strany organizácie kolektívnej správy dôjde k neodôvodnenému odmietnutiu resp. neuzavretiu licenčnej (hromadnej licenčnej) zmluvy za podmienok primeraných a rovnakých ako v obdobných prípadoch. 8. Zároveň súd prvej inštancie, pokiaľ sa týka určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, žalobu zamietol i v časti čl. IV a v časti čl. V, keď žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keď tento nevyplýva ani zo zákona, nakoľko žaloba podľa § 82 ods. 1 Autorského zákona s poukazom na poznámku 8 nie je žalobou určovacou, ale žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá je svojou podstatou žalobou na plnenie podľa ustanovenia § 80 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň konštatoval, že naliehavý právny záujem na určení je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany smerujúce k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva, je namieste žaloba na plnenie. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd v rozsudku určil obsah hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a aby nahradil prejav vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v zmysle žalobcom požadovaného súdneho rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1 autorského zákona, v zmysle ktorého, ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne s používateľom na uzavretí licenčnej zmluvy ..., môže, ak ide o licenčnú zmluvu alebo o hromadnú licenčnú zmluvu, organizácia kolektívnej správy alebo používateľ požadovať, aby obsah takejto zmluvy, vrátane odmeny za použitie spravovaných predmetov ochrany určil súd. Uviedol, že k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy nedošlo z dôvodu nesúhlasu žalovaného s návrhom hromadnej licenčnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný pokladal údaje, pokiaľ sa týka kapacity miesta konania koncertu a určenia výšky vstupného, za nepravdivé. Žalobca mal za to, že v zmysle § 81 ods. 1 písmeno h) AZ jediným kritériom spôsobu určenia výšky autorskej odmeny aj samotnej výšky autorskej odmeny je jej primeranosť. Poukázal na čl. IV, bod 4.1 sadzobníka SOZA, pričom žalobca nesúhlasil pre účely tohto súdneho konania so spôsobom určenia priemerného vstupného určeného sadzobníkom, keďže podľa neho takéto ustanovenie obmedzuje na základe jednostranného rozhodnutia žalovaného každého používateľa pri slobodnom určení cien jednotlivých kategórií vstupeniek, čo nemá oporu v právnej úprave. Používatelia vrátane žalobcu sú nútení určovať najnižšie ceny vstupeniek v sume minimálne 25 % z najdrahšieho vstupného. Takéto určenie sumy minimálneho vstupného nevychádza zo skutočnej sumy minimálneho vstupného, pričom trvať na takomto určení minimálnej sumy vstupného pre účely určenia autorskej odmeny zo strany žalovaného by bolo prinajmenšom iracionálne a pre žalobcu neprijateľné. Žalobca ako usporiadateľ koncertu preukázal počet predaných vstupeniek a jednotlivé druhy vstupného a to pri prvom s cenou 1 eura, pri druhom vstupnom v cene 15 eur, pri treťom vstupnom 16 eur, pri štvrtom vstupnom 39, pri piatom vstupnom 49 eur a pri šiestom vstupnom 59 eur, pričom cena priemerného vstupného by potom bola určená zhodne s pravidlom určeným na výpočet priemerného vstupného uvedeného v sadzobníku SOZA, keď priemerné vstupné sa vypočíta, ak podiel súčtu súm vyberaných ako jednotlivé druhy vstupného a počtu týchto druhov, pričom cena priemerného vstupného by bola 1 eur + 15 eur + 16 eur + 39 eur + 49 eur + 59 eur : 6 = 29,83 eur a výška autorskej odmeny podľa čl. IV bod 4.1 sadzobníka SOZA by bola vzhľadom na kapacitu priestoru (určených 2 240 miest) v celkovej sume 2 088 eur bez DPH. Žalobca uviedol, že nesúhlasí so sadzobníkom SOZA z dôvodu, že tento nezohľadňuje reálny, t. j. skutočný počet vstupeniek v jednotlivých kategóriách použitých na vstup na konkrétne verejné kultúrne podujatie a reálne ceny vstupeniek. Žiadal, aby sa „kapacitou“ rozumel reálny počet vstupeniek použitých na vstup na verejné kultúrne podujatie, čo predstavuje určenie, ktoré je spravodlivé s ohľadom na skutočné pomery a okolnosti konania kultúrneho podujatia. Žalobca teda požaduje, aby autorská odmena bola vypočítaná na základe ukazovateľov, ktoré zohľadňujú reálne pomery pri konkrétnom verejnom kultúrnom podujatí a teda, aby autorská odmena bola vypočítaná na základe reálneho počtu vstupeniek použitých na vstup na konkrétne kultúrne podujatie, reálna cena jednej vstupenky pre každú konkrétnu kategóriu vstupeniek na konkrétne kultúrne podujatie a na základe počtu kategórií vstupeniek, ktorý je určený poskytovateľom. Zároveň žalobca uviedol, že ak zmyslom a účelom žaloby o nariadenie vyhlásenia vôle (tak, ako sa uvádza v odôvodnení rozsudku) podľa ustanovenia § 82 Autorského zákona je právo žalobcu domáhať sa ochrany na súde iba v prípade, ak zo strany žalovaného dôjde k bezdôvodnému odmietnutiu, resp. neuzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy za podmienok primeraných ako v obdobných prípadoch, vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré svedčia o nesprávnosti určenia výšky odmeny zo strany žalovaného, žalobca mal za to, že v danom prípade došlo k naplneniu účelu ustanovenia § 82 Autorského zákona, Strany sporu sa nedohodli na uzatvorení hromadnej licenčnej zmluvy v súvislosti s konaním koncertu z dôvodu nesúhlasu, pokiaľ sa týka spôsobu určenia výšky autorskej odmeny. Žalovaný tvrdí, že žalobca sústavne koná v rozpore s Autorským zákonom, avšak v priebehu rokovania nedokázal a ani v priebehu prvoinštančného konania určiť výšku autorskej odmeny, pričom podľa § 81 ods. 1 písmeno h) Autorského zákona je žalovaný povinný uzatvárať s používateľmi hromadné licenčné zmluvy bez ohľadu na akékoľvek predchádzajúce konanie, resp. nekonanie používateľov predmetov ochrany. V danom prípade teda došlo k neodôvodnenému neuzavretiu hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca zároveň poukázal na kritérium primeranosti pri určení výšky autorskej odmeny, ako aj na ustanovenie § 82 Autorského zákona. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalobca zložil peňažné prostriedky do notárskej úschovy nesprávnym spôsobom. Ustanovenie § 82 ods. 2 písmeno b), bod 2 Autorského zákona a ani akékoľvek iné ustanovenie iného právneho predpisu neukladá žalobcovi zložiť predmetnú sumu do notárskej úschovy až do času právoplatného skončenia súdneho konania alebo na dobu neurčitú. Preto žalobca žiada, aby odvolací súd buď zrušil rozsudok súdu prvej inštancie alebo eventuálne žalobe žalobcu vyhovel a určil obsah hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v časti čl. IV, čl. V, ako je to uvedené v návrhu hromadnej licenčnej zmluvy. Zároveň, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu v znení tak, ako je uvedená v petite odvolacieho návrhu. 10. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.08.2016 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. 11. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení správne uviedol, že o návrhu na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu žaloby môže rozhodnúť len tak, že žalobe celkom vyhovie, alebo ho zamietne, ale nemôže sám obsah zmluvy určovať, meniť, dopĺňať, upresňovať. V prípade opačného postupu by sa súd dopustil porušenia ustanovenia § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Žaloba podľa ustanovenia § 82 ods. 1 Autorského zákona nie je žalobou určovacou, ale žalobou o nahradenie vyhlásenia vôle, ktorá je svojou podstatou žalobou na plnenie podľa § 137 písmeno a) Civilného sporového poriadku - do 30.06.2016 ustanovenie § 80 písmeno b) OSP. Určením obsahu iba časti zmluvy nemôže byť daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože právne postavenie žalobcu by sa zmenou časti zmluvy žiadnym spôsobom nezmenilo. 12. Pokiaľ ide o žalobu v časti nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, správny je záver súdu prvej inštancie, že pred nahradením vyhlásenia vôle musí súd ex offo skúmať splnenie zákonných ustanovení prejavov vôle, ktorá je obsiahnutá v návrhu zmluvy. V danej veci návrh zmluvy bol žalobcom v časti týkajúcej sa autorskej odmeny formulovaný v rozpore so zákonom, a preto správne bola žaloba zamietnutá. Žalobca počas prvostupňového konania nepreukázal, že autorská odmena určená žalovaným je v rozpore s ustanovením § 81 ods. 1 písmeno h) Autorského zákona a teda, že je v rozpore s primeranými a rovnakými podmienkami, ktoré uplatňuje žalovaný vo vzťahu ku všetkým používateľom. Výška priemerného vstupného za podujatie uskutočnené žalobcom dňa 29.11.2015 bola žalovaným vypočítaná v súlade so sadzobníkom žalovaného, výpočet autorskej odmeny žalovaného bol súdu predložený vo vyjadrení k žalobe o určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy a o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím zo dňa 19.04.2016. 13. Žalobca v odvolaní opätovne poukazuje na tie isté skutočnosti, ktoré boli prejednávané na súde prvej inštancie a opätovne nerešpektuje sadzobník platný a účinný pre všetkých používateľov chránených autorských diel. Žalobca žalobou mieni dosiahnuť zmenu sadzobníka namiesto uzatvorenia hromadnej licenčnej zmluvy. Žalobca ako používateľ sa musí rozhodnúť, či bude rešpektovať takto určenú odmenu (cenu) za získanie súhlasu s použitím autorských diel alebo sa rozhodne, že diela autorov (nositeľov práv), zastupovaných žalovaným, nebude akceptovať a nebude tieto chránené hudobné diela používať. Keďže žalobca nesúhlasil so znením sadzobníka ani s autorskou odmenou za použitie diel, nemohol od žalovaného očakávať, že s ním uzavrie hromadnú licenčnú zmluvu za iných podmienok, ako uzatvára hromadné licenčné zmluvy s ostatnými používateľmi autorských diel. Žalovaný pri spracovaní majetkových práv autorov je povinný postupovať ku všetkým používateľom v súlade s podmienkami primeranosti a rovnosti, s čím sa stotožnil i súd prvej inštancie. 14. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo k rukám zástupcu žalobcu zaslané dňa 26.08.2016. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne nevyjadril. 15. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 18. Podľa § 387 ods. 2 CSP. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. 20. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2015 domáhal určenia obsahu hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom, v právnom postavení používateľa, a žalovaným, v právnom postavení organizácie kolektívnej správy práv, a to v časti čl. IV zmluvy, v znení určenom v žalobnom petite, určenie obsahu hromadnej licenčnej zmluvy, taktiež i v čl. V zmluvy, v znení určenom v žalobnom petite ako i nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného, že ako organizácia kolektívnej správy práv uzatvára so žalobcom hromadnú licenčnú zmluvu, v znení uvedenom v žalobnom petite. 21. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 Autorského zákona s tým, že súd poukázal na poznámku k § 82 ods. 1 AZ a to konkrétne na bod 8, v zmysle ktorého súd nemôže pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nič meniť na podstatných náležitostiach zmluvy. Podstatné náležitosti zmluvy nesmie upravovať, resp., nahrádzať výkladom prejavu vôle strán zmluvy, nakoľko zmluva je taký právny úkon, ktorý sa skladá z jednostranných právnych úkonov a teda samotný návrh, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu s konkrétnym obsahom, je v podstate jednostranným právnym úkonom a prejavom vôle žalobcu na uzavretie zmluvy. Nikoho nie je možné nútiť uzavrieť zmluvu bez existencie právneho dôvodu. Takisto je správny záver súdu prvej inštancie, že nahradiť vôľu rozhodnutím súdu možno len v tom prípade, ak takýto subjekt má povinnosť určitú vôľu prejaviť v zmysle záväzku, alebo mu takáto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Návrh na nahradenie vyhlásenia vôle je návrhom na plnenie podľa ustanovenia § 80 písmeno b) OSP, v súčasnosti ustanovenie § 137 písmeno a) Civilného sporového poriadku. V ustanovení § 137 písmeno a) Civilného sporového poriadku žaloby na plnenie sú najčastejšími druhom civilných žalôb, splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, správnych vzťahov, vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva a iných. 22. Správne súd prvej inštancie poukázal na podstatné náležitosti hromadnej licenčnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 18 ods. 2, § 40 až 45, § 48, §81, ods. 1 písmeno h) a ustanovenia § 82 ods. 1 autorského zákona a zdôraznil, že žalobný návrh má obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ale zároveň súd je povinný prihliadať i na podmienky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 81 ods. 1 písmeno h) AZ. Pokiaľ by mal žalovaný povinnosť uzavrieť zmluvu, obsah takejto zmluvy v prvom rade musí vyplývať z právneho predpisu, zmluvy medzi stranami alebo z inej právnej skutočnosti. Sám žalobca nemôže meniť podstatné náležitosti zmluvy, takisto podstatné náležitosti zmluvy nemôže meniť ani samotný súd, preto pokiaľ sa týka samotného obsahu prejavu vôle, je hoc i čiastočne v rozpore s právnym predpisom, resp. so skutočnosťou, z ktorej má jeho obsah vyplývať, súd nemôže žalobe vyhovieť. V danom prípade žalobca tak, ako to uviedol v priebehu prvostupňového konania, ale i v samotnom odvolaní nesúhlasí so sadzobníkom SOZA a žalobou sa domáha uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu vo vzťahu k jednej zo základných náležitostí tejto zmluvy a to k výške autorskej odmeny, ktorá však musí byť určená v súlade s ustanovením § 45 Autorského zákona s tým, že žalovaný, takisto i žalobca ako zmluvné strany, sú týmto sadzobníkom viazané, nemôžu sa od neho odchýliť. Samotný používateľ má možnosť túto cenu iba akceptovať alebo na druhej strane autorské dielo nepoužiť. 23. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že nielen žalobca, ale aj žalovaný má právo domáhať sa prostredníctvom žaloby o nahradenie prejavu vôle, t. j., keď to právo má i samotná organizácia kolektívnej správy práv. Pokiaľ žalobca využije toto svoje právo domáhať sa nahradenia vôle organizácie kolektívnej správy uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu, môže žiadať uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy len za rovnakých podmienok, za akých hromadné licenčné zmluvy uzatvára organizácia kolektívnej správy s inými používateľmi v zmysle princípov primeranosti a rovnakých zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 82 ods. 1 Autorského zákona. Prípadné nahradenie prejavu vôle žalovaného s uzavretím kolektívnej licenčnej zmluvy v prípade, že by došlo k stanoveniu výšky autorskej odmeny v rozpore so zákonom napríklad tým, že by odmena bola stanovená v podstatne nižšej výške za používanie hudobných diel, v porovnaní s odmenou dohodnutou podľa sadzobníka autorských odmien žalovaného v hromadných licenčných zmluvách uzavretých medzi žalovaným a ďalšími inými používateľmi, bolo by to v rozpore so zákonom. 24. Spôsob výpočtu, ktorý uvádza žalobca v odvolaní, je irelevantný, pokiaľ autorská odmena nie je určená v súlade s ustanovením § 45 Autorského zákona a v súlade so sadzobníkom odmien a primeraných odmien, (žalovaný je predmetný sadzobník odmien uverejniť v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 písmeno s) AZ.) 25. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto odvolací súd stotožňuje s právnymi, ale aj skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že samotné súdne konanie o nahradenie prejavu vôle uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu podľa § 82 Autorského zákona nie je konaním, ktoré by malo slúžiť na presadzovanie ekonomického záujmu používateľa jednotlivej výšky autorských odmien. Naopak účelom ustanovenia § 82 ods. 1 Autorského zákona je v prvom rade ochrana organizácie kolektívnej správy, resp. používateľa pred neodôvodneným odmietnutím uzavrieť hromadnú licenčnú zmluvu druhým subjektom a tým umožniť použitie autorských diel bez uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy. Naopak, ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo právnické osoby združujúce používateľov iba za „rovnakú a primeranú“ odmenu, najmä v súvislosti s určovaním výšky odmien za používanie autorských diel, boli by vystavení svojvôli používateľov a práve tým by mohlo dôjsť k popretiu významu a účelu autorskoprávnej ochrany. (viď uznesenie Ústavného súdu SR II.US/101/2011 - 7). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku potvrdil. 27. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plný úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP). 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).