Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7CoSr/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215892726 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215892726.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyňa: Ľ. H., V.. X.X.XXXX, P. E.. R. T. XX, R., zastúpenej: JUDr. Eva Michalenková, advokátka, so sídlom Kuzmányho 5, Banská Bystrica proti žalovanému: Fincentrum a.s., IČO: 36 752 606, so sídlom Mlynské Nivy 49/II. 16920, Bratislava, zastúpeného: AENEA Legal s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 3.7.2017, č.k. 16Csr/2/2015-225, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, z.z.p.o., so sídlom Miletičova 7, Bratislava, č.k. 36/2015-RS11-75 zo dňa 7.4.2015. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 18 ods. 2, 3, § 40 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) a vecne tým, že žalobkyňa uplatnila dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní a v priebehu sporu doplnila dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade dôvodu, na základe ktorého nemala spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, vyvodil, že žalobkyňa v rozhodcovskom konaní nenamietala dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. a) písm. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, preto na ne súd nemohol prihliadať. Pokiaľ ide o druhý dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, spočívajúci v tom, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, dospel k záveru, že rozhodcovský súd nekonal v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, keďže z uvedeného zákona nevyplýva povinnosť rozhodcovského súdu vyzývať žalobcu na doplnenie dôkazov; zároveň konštatoval, že nesprávny priebeh rozhodcovského konania je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku iba v prípade, že to mohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, čo však nebolo preukázané. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že v priebehu prvoinštančného konania argumentovala tým, že Zmluva o spolupráci zo dňa 20.5.2010 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že v čase podpisu zmluvy a ani neskôr nebola súkromnou podnikateľkou, ktorá skutočnosť odporuje zákonu č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z.z.), pričom súčasťou zmluvy bola aj rozhodcovská doložka, ktorá je tiež absolútne neplatným právnym úkonom. Uviedla, že rozhodcovský súd bol povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej doložky s tým, že zo samotnej zmluvy v časti označenia účastníkov zmluvného vzťahu bolo zrejmé, že nemá pri svojich osobných údajoch uvedené žiadne IČO ani DIČ a v rozhodcovskom konaní nebol pripojený žiadny doklad preukazujúci, že je podnikateľkou, čo výslovne vyžadovali ust. § 2 ods. 5 a § 3 ods. 4 zákona č. 186/2009 Z.z. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku môže prihliadnuť iba vtedy, ak ich účastník rozhodcovského konania namietal už v rozhodcovskom konaní, nakoľko uvedený záver je v rozpore s právnou teóriou týkajúcou sa absolútneho právneho úkonu, podľa ktorej účastník nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takého úkonu a súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Podľa jej názoru absolútne neplatný právny úkon nemôže ignorovať ani súd prvej inštancie, najmä v situácii, keď absolútna neplatnosť Zmluvy o spolupráci spôsobila aj absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá skutočnosť nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.1.2015, sp.zn. 3Cdo/27/2011 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR, čo možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax súdnych autorít. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej kvalifikovanou a vecnou argumentáciou, pričom išlo o včas uplatnenú hmotnoprávnu námietku (absolútna neplatnosť Zmluvy o spolupráci), ktorá vždy spôsobuje zánik práva protistrany. Poukázala na to, že žalovaný v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie nepoprel uvedené tvrdenia obsiahnuté v jej písomných a ústnych vyjadreniach, pričom skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Zároveň namietala, že prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal jej námietkou, že Zmluvu o spolupráci nikdy nepodpísala, pričom protistrana ani túto skutočnosť výslovne nepoprela. Uviedla, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a svoj odklon v odôvodnení rozsudku nijako neodôvodnil. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Podľa § 18 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní k žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa § 8 ods. 3, ak už bol ustanovený, a dôkazy, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera. 10. Podľa § 18 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej nie sú pripojené dôkazy podľa odseku 2, žalobca môže žalobu doplniť v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo, ak sa nedohodli, v lehote určenej rozhodcovským súdom, ak už bol ustanovený. 11. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 12. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. 13. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 19.6.2015 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, z.z.p.o., so sídlom Miletičova 7, Bratislava, č.k. 36/2015-RS11-75 zo dňa 7.4.2015. Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku boli žalobkyňou formulované v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a bod 4.. Ako dôvod podľa bodu 1. uviedla, že Zmluvu o spolupráci, ktorá bola podkladom nároku v rozhodcovskom konaní, považuje za absolútne neplatný právny úkon, čím sa stala aj rozhodcovská doložka absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa bodu 4. mal byť priebeh rozhodcovského konania v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. 14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že neboli naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o dôvod, že rozhodcovské konanie prebehlo v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že povinnosť rozhodcovského súdu vyzývať žalobcu na doplnenie dôkazov nevyplýva z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovský súd sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobkyne uplatnenými v rozhodcovskom konaní. Je potrebné konštatovať, že uvedený záver súdu prvej inštancie žalobkyňa v odvolaní nijakým spôsobom nenamietala. 15. V súvislosti s namietanou neplatnosťou Zmluvy o spolupráci, ktorej súčasťou bola rozhodcovská zmluva, je zrejmé, že túto námietku žalobkyňa neuplatnila v konaní pred rozhodcovským súdom. V odvolaní argumentovala tým, že ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je povinný súd prihliadať ex offo. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (príp. námietku nespôsobilosti uzavrieť rozhodcovskú zmluvu) v rozhodcovskom konaní neuplatnil, tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu takejto námietky už nemôže úspešne uplatňovať v súdnom konaní, a to bez zreteľa na to, že ide o absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 4 jasne stanovuje, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) (medzi ktoré patrí aj neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a nespôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Uplatnenie námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní je podmienkou úspešného uplatnenia tejto námietky v súdnom konaní bez ohľadu na to, že v danom prípade by išlo o absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky. Ak teda súd prvej inštancie na túto námietku žalobkyne v konaní neprihliadal, postupoval správne. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že pravidlo, v zmysle ktorého je súd povinný skúmať neplatnosť právneho úkonu ex offo, nemožno uplatniť v prípadoch, ak neplatnosť právneho úkonu nemožno vyvodiť z predložených dôkazov bez ďalšieho, t.j. bez skutkových tvrdení strany sporu. Ak žalobkyňa tvrdila, že Zmluvu o spolupráci (a teda aj rozhodcovskú doložku) nepodpísala, rozhodcovský súd bez tvrdenia tejto skutočnosti žalobkyňou nemohol skúmať túto okolnosť a následne vyvodiť absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Ani skutočnosť, že v Zmluve o spolupráci nebolo uvedené IČO ani DIČ pri údajoch žalobkyne, nemohla byť pre rozhodcovský súd dostatočným podkladom na vyvodenie absolútnej neplatnosti Zmluvy o spolupráci (a aj rozhodcovskej zmluvy) pre jej rozpor s právnymi predpismi. V každom prípade je potrebné konštatovať, že žalobkyni nič nebránilo, aby uvedené skutočnosti namietala v konaní pred rozhodcovským súdom, čo však neučinila. 16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu nepriznal úspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni, zohľadňujúc skutočnosť vyplývajúcu z obsahu súdneho spisu, že žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy (v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).