Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/135/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201098 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216201098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO: 45 474 231, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvániho 7/D, Bratislava, IČO : 36 866 687 proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpenému spoločnosťou JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO : 36 264 750 o zaplatenie 450,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. č. k. 7C/12/2016-202 zo dňa 23.januára 2017 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 450,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 2.12.2015 do zaplatenia titulom náhrady škody. Zároveň prvoinštančný súd rozhodol, že žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že dňa 8.9.2014 o 7.35 hod. pri obci O. C. došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil držiteľ motorového vozidla zn. F. O. I.: Z. XXX XX, poistený u žalovaného. Pri nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla M. U. zn. Š. P. Y., I.: Z. XXX N.. Orgán PZ v Skalici dňa 9.9.2015 odobral tabuľky s evidenčným číslom Z. XXX N. a osvedčenie o evidencii vozidla časť I a časť II držiteľovi vodila M. U. podľa § 119a zákona č. 8/2009 Z.z. (dočasné vyradenie z evidenci). Dňa 22.9.2015 podpísal poškodený M. U. Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, v ktorom bolo uvedené, že poisťovňa (žalovaný) opravu neodporúča a ide o neekonomickú opravu. Dňa 23.9.2015 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a M. U. ako nájomca nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. G. Y., I.: N. XXXZC. Dohodnutá cena bola 66,- € za deň. Zo zmluvy vyplýva, že motorové vozidlo bolo vrátené prenajímateľovi dňa 3.10.2015, teda počet dní prenájmu bol 10. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 3.10.2015 fakturoval žalobca M. U. za prenájom motorového vozidla od 23.9.2015 do 3.10.2015 sumu celkom 450,- € (45,- € za deň). Dňa 7.10.2015 zaplatil M. U. žalobcovi v hotovosti 450,- €. Dňa 3.10.2015 podpísal M. U. čestné prehlásenie, že jeho vozidlo Š.G. P., I.: Z. XXX N. bolo dňa 8.9.2015 poškodené prevádzkou vozidla poisteného žalovaného. Zároveň žiadal žalovaného o úhradu nákladov spojených s požičaním náhradného vozidla. V čestnom prehlásení ďalej uviedol, že vozidlo každý deň potrebuje z dôvodu starostlivosti o ZŤP dcéru a z dôvodu dochádzania do zamestnania. Toto čestné prehlásenie a žiadosť boli doručené žalovanému dňa 8.10.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2015 uzavretou medzi M. U. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola žalobcovi postúpená pohľadávka postupcu na náhradu škody voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť na jeho motorovom vozidle Š. P., I.: Z. XXX N., ku ktorej došlo dňa 8.9.2015, ktorá predstavuje cenu za požičanie náhradného vozidla vo výške 450,- €. Dňa 8.10.2015 oznámil M. U. žalovanému postúpenie pohľadávky. Listom zo dňa 16.11.2015 oznámil žalovaný žalobcovi, že ukončil šetrenie škodovej udalosti, pričom vzhľadom k tomu, že na motorovom vozidle vznikla totálna škoda a uvedené motorové vozidlo bolo využívané na súkromné účely, náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla nevznikli. 1.2. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Predmetom konania bola náhrada škody spôsobnej dopravnou nehodou, spočívajúca v náhrade nákladov na požičanie náhradného vozidla. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 8.9.2015, bolo poškodené motorové vozidlo zn. Š. P. Y., I.: Z. XXX N., ktorého majiteľom bol M. U. (ďalej len "poškodený"). Dopravnú nehodu zavinil poistený u žalovaného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si dňa 23.9.2015 prenajal "náhradné" motorové vozidlo, ktoré vrátil dňa 3.10.2015. 1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami bola sporná otázka, či má poškodený nárok na náhradu nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla, resp. kedy tento nárok zaniká. Žalovaný mal za to, že poškodený mal skutočnú vedomosť o stanovisku poisťovne (že ide o neekonomickú opravu a žalovaný opravu neodporúča) dňom podpisu Zápisu o poškodení vozidla, teda 22.9.2015 a najneskôr týmto dňom došlo k zániku nároku na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca mal naopak za to, že poškodený mal nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla až do momentu, keď mu bolo na účet pripísané poistné plnenie zo strany poisťovne, nakoľko do tohto momentu nemal reálnu vedomosť o tom, aká suma mu bude vyplatená za poškodené vozidlo, a teda akú sumu bude mať k dispozícii na zabezpečenie si nového motorového vozidla. Pokiaľ ide o rozhodnutia súdov, ktoré založili do spisu obe sporové strany, tu v žiadnom prípade nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi, z ktorej by mohol súd nepochybne vychádzať v tomto konaní. Žalobca zložil do spisu štyri rozsudky Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 28Cb 81/2014, 32Cb 37/2013, 25Cb 56/2012 a 33Cb 113/2011), z ktorých prvé 3 sú iba rozhodnutiami súdu prvej inštancie, ktoré neboli podrobené preskúmaniu súdov vyššieho stupňa. Ďalej žalobca založil do spisu rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci 33Cb 113/2011, kde ale opäť nebolo predmetom preskúmania odvolacieho súdu rozhodnutie, ktorým bol žalovaný v danom konaní (poisťovňa) zaviazaný na zaplatenie určitej sumy, nakoľko odvolanie vo veci podal iba žalobca (totožný so žalobcom v tomto konaní) voči zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že odo dňa oznámenia, ktorým poisťovateľ oznámi poškodenému, že ide o totálnu škodu a v akej výške mu poskytne poistné plnenie, poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto momentu mu nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob 2/2015 v obdobnej veci, ktorým tento vyslovil právny názor, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať. V súvislosti s týmto rozhodnutím žalobca poukazoval na to, že súd v tejto veci dospel k záveru, že považuje 10 dní za primeranú lehotu na oboznámenie sa obsahom takéhoto oznámenia poškodenému a priznal mu náhradu za užívanie náhradného vozidla aj za týchto 10 dní. Tu je však potrebné uviesť, že opäť tento právny názor súdu prvej inštancie (ktorý ani nebol bližšie zdôvodnený) nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu, keď žalovaný v danom konaní (poisťovňa) odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepodal a odvolanie podal len žalobca proti zamietajúcej časti rozhodnutia. Tiež žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. 25Cdo 712/2011, ktorým tento súd vyslovil právny názor, že akonáhle je objektívne zrejmé, že oprava poškodeného vozidla je nehospodárna, preto sa nebude uskutočňovať, je možné náklady nájmu náhradného vozidla považovať za účelné len do doby, keď je isté, že oprava sa nebude uskutočňovať. Nájomné za vozidlo po dlhšiu dobu už nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné užívať vlastné vozidlo. Najvyšší súd ČR tiež považoval za nesprávny názor, že poškodený má právo na náhradu za užívanie náhradného vozidla až do výplaty poistného plnenia, hoci už bolo skôr zrejmé, že vozidlo je natoľko poškodené, že z dôvodu hospodárnosti opravované nebude. Voči tomuto rozhodnutiu namietal žalobca, že keďže ide o rozhodnutie súdu ČR, nie je pre naše súdy záväzný, a že toto rozhodnutie bolo prekonané rozhodnutiami súdov SR, ktoré on založil do spisu. Tu je potrebné uviesť, že ani rozhodnutia súdov SR v iných veciach, nie sú pre súdy záväzné. Súdy však musia odôvodniť prečo sa odchýlili od ustálenej rozhodovacej praxe (pokiaľ takáto existuje). Právne názory vyslovené vyššími súdnymi inštitúciami ČR sú použiteľné aj v SR, pokiaľ vychádzajú z obdobnej právnej úpravy. Taktiež sa súd nestotožňuje s názorom, že by citované rozhodnutie NS ČR bolo prekonané rozhodnutiam súdov SR, ktoré založil do spisu žalobca, a to z dôvodov, ktoré už boli uvedené vyššie. 1.4. Súd prvej inštancie mal za to, že veľmi dôležitou skutočnosťou v danej veci je, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo až deň potom, čo mu zo strany žalovaného bolo oznámené, že oprava je neekonomická a žalovaný opravu neodporúča. Stalo sa tak dňa 22.9.2015 a poškodený potvrdil, že mu tieto skutočnosti boli oznámené, podpisom na Zápise o poškodení vozidla. Pritom išlo o staršie motorové vozidlo (rok výroby 2002) s rozsiahlymi poškodeniami, čo vyplýva jednak z popisu poškodených dielov ako aj z fotodokumenácie. Poškodený teda nemal prečo mať dôvodné pochybnosti o poisťovňou uvedených skutočnostiach. Naviac poškodený sám bezprostredne po nehode požiadal o dočasné vyradenie motorového vozidla z evidencie (podľa § 119a zák. č. 8/2009 Z. z. orgán Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, dočasne vyradí vozidlo z evidencie vozidiel, ak o to jeho vlastník alebo držiteľ osobne požiada; policajný orgán o tom teda nerozhoduje z vlastnej iniciatívy) a tiež požiadal o zrušenie poistenia vozidla (čo vyplýva z likvidačného spisu žalovaného). K dopravnej nehode došlo dňa 8.9.2015, pričom poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo dňa 23.9.2015, teda až 15 dní po nehode a deň potom, čo mu zo strany žalovaného bolo oznámené, že oprava je neekonomická a žalovaný opravu neodporúča. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom dal poškodenému najavo, že v jeho veci sa jedná o neekonomickú opravu a opravu jeho vozidla neodporúča, a to dňa 22.9.2015. Pritom tlačivo "Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti" obsahuje aj možnosť "čakať na vyjadrenie poisťovne", ktorú však žalovaný nevyužil. Aj keď ku dňu 22.9.2015 ešte nebola známa presná výška škody a poistného plnenia, súd mal za to, že už v tento deň bolo dostatočne objektívne zrejmé, že oprava poškodeného vozidla je nehospodárna, a že sa jedná o tzv. totálnu škodu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné sa stotožniť s právnym názorom, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať. Nájomné za "náhradné" vozidlo po dlhšiu dobu už nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Už týmto dňom (a nie až dňom oznámenia alebo dokonca vyplatenia poistného plnenia poškodenému), teda oznámením poisťovne poškodenému, že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať, je objektívne zrejmé, že oprava vozidla je nehospodárna a ide o tzv. totálnu škodu, a teda je zrejmé, že nejde o dočasné neužívanie poškodeného vozidla (po dobu opravy). Vzhľadom k tomu, že v danej veci si poškodený prenajal "náhradné" vozidlo až potom, že mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať, nevznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom tohto vozidla a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukázal na seba nadväzujúce kroky, prostredníctvom ktorých v poisťovni prebieha likvidácia poistnej udalosti (aby nedošlo k zámene oznamu poisťovne o totálnej škode napr. s obhliadkou vozidlu alebo dokonca s oznamom poisťovne o ukončení šetrenia). Krok č. 1 -nahlásenie udalosti poisteným a poškodeným, krok č. 2 - zdokumentovanie rozsahu poškodenia (zápisom o poškodení vozidla - tzv. obhliadka; prípadne ešte aj dodatočným zápisom o poškodení vozidla - tzv. doobhliadka); krok č. 3 - šetrenie udalosti poisťovňou a komunikácia s poisteným a poškodeným (kalkulácia ceny opravy; stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla k dátumu nehody; posúdenie rentability opravy; právne nezáväzná komunikácia s poisteným a poškodeným; rôzne oznamy o totálnej škode, o cene vraku, o prehodnotení stanoviska a pod. r požadovanie a predkladanie rôznych dokumentov; šetrenie skutkového a právneho základu nehody poisťovňou; stanovenie výšky skutočnej škody, resp. uzatvorenie likvidácie formou zamietnutia), krok č. 4 -skončenie šetrenia a oboznámenie poisteného a poškodeného so závermi poisťovne (právne záväzný oznam o dni ukončenia šetrenia a výške poistného plnenia; prípadne právne záväzný oznam o odmietnutí plnenia poisťovňou; výplata poistného plnenia a to do 15 dni odo dňa skončenia šetrenia). Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí odchýlil od ustáleného právneho názoru vysloveného vo viacerých rozhodnutiach Okresného súdu Bratislava I, ako aj od prelomového rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. lCob/85/2015 ktorý v odôvodnení uviedol že „jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla podľa názoru odvolacieho súdu je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov ak na ne vzniká nárok oprávnenému“ t.j. že poškodený má nárok na náhradné vozidlo do dňa kedy mu poisťovňa poskytne právne záväznú písomnú informáciu o tom, že ukončila šetrenie a udalosť zlikvidovala. 2.1. Žalobca uviedol, že ak by aj pripustil správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie (s ktorým nesúhlasil) o tom, že na náhradné vozidlo je nárok iba do oznámenia poisťovne o totálnej škode, tak aj v tomto prípade rozsudok vykazuje vady v podobe nesprávnych skutkových zistení ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade v tom, že v súdnom konaní nebolo preukázané, že poisťovňa poškodenému oznámila, že udalosť bude likvidovať ako totálnu škodu. Súd prvej inštancie objektívnu zrejmosť neuskutočniteľnosti opravy (t.j. že náklady na opravu prevyšujú hodnotu vozidla), odvodil od toho, že pri tzv. obhliadke (úplne prvom kontakte s poškodeným vozidlom), osoba zo spoločnosti Techcar s.r.o. do zápisu o poškodení vozidla uviedla to, že opravu vozidla neodporúča. Spoločnosť Techcar s.r.o, pritom celkom jednoznačne nie je subjekt, ktorý je oprávnený v zmysle zákona vykonávať poisťovateľskú činnosť. Nie je vôbec argumentačne odôvodniteľný záver súdu o tom, že v konaní bolo preukázané, že poisťovňa (ktorá v momente vykonávania obhliadky ani len nepoznala rozsah poškodenia) dala poškodenému dostatočným spôsobom najavo, že oprava vozidla je neekonomická, a preto ju bude likvidovať ako totálnu škodu. Poisťovňa poškodenému nedala najavo vôbec nič. Poškodenému iba pre neho neznáma súkromná spoločnosť (ktorá nevedno prečo prišla zdokumentovať rozsah poškodenia vozidla) prezentovala svoj názor o tom, že opravu vozidla neodporúča. Súd nesprávne vyhodnotil právne nezáväzné neodporúčanie neidentifikovanej súkromnej spoločnosti bez oprávneniu na výkon poisťovacej činnosti ako oficiálne oznámenie poisťovne o spôsobe likvidácie poistnej udalosti formou totálnej škody. Navyše tomuto neodporúčaniu opravy (ktoré rozhodne neznamená to, že oprava je neekonomická) nepredchádzali žiadne objektívne zistenia (výpočty) k ekonomickej uskutočniteľnosti opravy. Objektívne zistiť to, že náklady na opravu prevyšujú hodnotu vozidla, a preto je oprava ekonomicky neuskutočniteľná (nehospodárna) nie je možné zistiť okamžite pri obhliadke poškodení vozidla, pretože pre objektívne prijatie takéhoto záveru je potrebné, aby boli výpočtom zistené náklady na opravu vozidla a tie porovnané s výsledkom výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku udalosti. V súdnom konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, a teda súdom zistené kedy a ako poisťovňa objektívne zisťovala cenu opravy vozidla a v akej výške cenu opravy ustálila. Rovnako tak kedy počítala všeobecnú hodnotu vozidla a v akej výške ju ustálila, aby mohla na základe porovnania s cenou opravy objektívne prijať záver o ekonomickej neuskutočniteľnosti opravy. Inými slovami v súdnom konaní nebolo preukázané či vôbec poisťovňa objektívnym spôsobom vyhodnocovala to, či oprava vozidla je alebo nie je ekonomicky uskutočniteľná alebo či iba niekto kto vykonával obhliadku vozidla, ihneď pri obhliadke vozidla odhadol určil to, že opravu vozidla neodporúča. 2.2. Záverom žalobca poukázal nato, že súd ďalej uviedol, že ako ďalšie veľmi dôležité skutočnosti pre zamietnutie žaloby považuje to, že poškodený si vozidlo požičal až niekoľko dní po nehode, resp. deň po zdokumentovaní rozsahu poškodenia a takisto aj to, že vozidlo dočasne vyradil z evidencie motorových vozidiel. Namietal, že mu nie je nám pritom známe v čom spočíva neprípustnosť toho, keď si poškodený náhradné vozidlo požičiava až v pre neho neúnosnej situácii, keď po niekoľkých dňoch imobility organizačne nezvláda starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté maloleté dieťa, normálny chod domácnosti a takisto aj svojich pracovných povinností. Z dočasného vyradenia vozidla z evidencie na polícii podľa jeho názoru takisto nebolo možné vyhodnotiť veľmi dôležité skutočnosti pre zamietnutie žaloby vo veci náhradného vozidla, keďže konanie poškodeného bolo motivované výlučne tým, aby ušetril na cene povinne zmluvného poistenia. Poškodený chcel jednoducho iba ušetriť na cene poistky počas doby keď bude jeho vozidlo v poškodenom stave a bude sa riešiť poistná udalosť. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal nato, že právny predchodca žalobcu po vzniku poistnej udalosti kontaktoval žalovaného, za účelom vykonania obhliadky poškodeného motorového vozidla. Žalovaný splnomocnil spoločnosť Techcar Slovakia s.r.o. na vykonanie obhliadky poškodeného motorového vozidla, na vykonanie kalkulácie opravy motorového vozidla, na odhad jeho všeobecnej hodnoty ku dňu vzniku poistnej udalosti pred jeho poškodením a na urobenie záveru ohľadom (ne)doporučenia jeho opravy. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Techcar Slovakia, s.r.o. na základe splnomocnenia konala v mene a na účet žalovaného , a preto neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že v konaní nebolo preukázané, že poisťovňa dala poškodenému dostatočným spôsobom najavo, že oprava je neekonomická a preto ju bude likvidovať ako totálnu škodu, že poisťovňa poškodenému nedala najavo vôbec nič, že poškodenému iba pre neho neznáma súkromná spoločnosť, ktorá nevedno prečo prišla zdokumentovať rozsah poškodenia vozidla, prezentovala svoj názor o tom, že opravu vozidla neodporúča. Právne naopak, poisťovňa na základe oznámenia poškodeného o vzniku poistnej udalosti poisťovni, dala pokyn spoločnosti Techcar Slovakia s.r.o. na zdokumentovanie rozsahu poškodenia, na vyhotovenie kalkulácie opravy, na odhad všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu vzniku poistnej udalosti pred jeho poškodením, ako aj na zaujatie stanoviska k oprave poškodeného motorového vozidla. Splnomocnenec po oznámení vzniku poistnej udalosti poškodeným, obhliadol poškodené motorové vozidlo poškodeného a zdokumentoval rozsah poškodenia, ktorá dokumentácia je obsiahnutá na listine s názvom „Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti", ktorá listina je súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom na hore uvedené výsledky obhliadky poškodeného motorového vozidla, odborne spôsobilá osoba objektívne zhodnotila, že oprava poškodeného motorového vozidla je neekonomická a poisťovňa opravu neodporúča. Následne poisťovňa pristúpi k upresneniu všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu vzniku poistnej udalosti a nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Za predpokladu, že obhliadajúci technik nie je s určitosťou bez podrobnej kalkulácie opravy a prieskumu trhu schopný urobiť záver o nehospodárnosti opravy, zvolí na listine s názvom „Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti" možnosť „čakať na vyjadrenie poisťovne", čo sa však v tomto prípade nestalo. S poukazom na hore uvedené je zrejmé, že už pri obhliadke poškodeného motorového vozidla dňa 22.09.2015 bola objektívne zrejmá nehospodárnosť jeho opravy, o čom bol poškodený informovaný. Vedomosť poškodeného o stanovisku poisťovne preukazuje jeho podpis na listine s názvom „Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti". Poškodený pristúpil k vypožičaniu náhradného motorového vozidla až 23.09.2015, tj. deň po tom, ako bol o stanovisku poisťovne upovedomený. Vzhľadom na vedomosť poškodeného o nehospodárnosti opravy poškodeného motorového vozidla ku dňu 22.09.2015, týmto dňom došlo k zániku nároku poškodeného na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. 5. Replika zo strany žalobcu k vyjadreniu žalovaného nebolo podaná. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy a to ustanovenie § 15 ods, 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420, § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o tom, že poškodenému nevznikol nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla z dôvodu, že od 22.9.2015 mal poškodený vedomosť o tom, že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo sa nedoporučuje opravovať a od uvedeného dňa nájomné za "náhradné" vozidlo už nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov prvostupňového súdu (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 10. Žalobca v odvolaní zotrval na svojej argumentácii, a to aj vzhľadom na závery v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava sp. zn. lCob/85/2015, že jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla podľa názoru odvolacieho súdu je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov ak na ne vzniká nárok oprávnenému t.j. že poškodený má nárok na náhradné vozidlo do dňa kedy mu poisťovňa poskytne právne záväznú písomnú informáciu o tom, že ukončila šetrenie a udalosť zlikvidovala. 10.1. K uvedené považuje odvolací súd potrebné uviesť, že tak ako už bolo uvedené, poškodený má nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, pričom táto účelnosť sa veľmi striktne posudzuje v každom individuálnom prípade. To tiež znamená, že je potrebné v každom individuálnom prípade dôsledne skúmať, kedy poškodený získa informáciu a vedomosť o tom, že jeho motorové vozidlo, ktoré bolo účastné poistnej udalosti, bolo natoľko poškodené, že sa jednalo o totálnu škodu. V prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že túto informáciu poškodený (právny predchodca žalobcu) získal skorej ako mu bolo doručené Oznámenie o poistnej udalosti zo dňa 2.10.20015 (č.l. 70 spisu) a to už dňa 22.9.2015, kedy podpísal Zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti (č.l. 126 spisu), v ktorom bolo uvedené, že poisťovňa (žalovaný) opravu neodporúča a ide o neekonomickú opravu. To znamená, že ak poškodený deň nasledujúci po tom, ako mal túto vedomosť uzavrel Nájomnú zmluvu, náklady s prenájmom vozidla musí niesť zo svojho, lebo nájomné za "náhradné" vozidlo už nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. 11. Za nedôvodné považuje odvolací súd námietky žalobcu, že v konaní nebolo preukázané, že poisťovňa poškodenému oznámila, že udalosť bude likvidovať ako totálnu škodu, keď súd prvej inštancie objektívnu zrejmosť neuskutočniteľnosti opravy (t.j. že náklady na opravu prevyšujú hodnotu vozidla), nesprávne odvodil od toho, že pri tzv. obhliadke (úplne prvom kontakte s poškodeným vozidlom), osoba zo spoločnosti Techcar s.r.o. do zápisu o poškodení vozidla uviedla to, že opravu vozidla neodporúča a teda nesprávne vyhodnotil právne nezáväzné neodporúčanie neidentifikovanej súkromnej spoločnosti bez oprávneniu na výkon poisťovacej činnosti ako oficiálne oznámenie poisťovne o spôsobe likvidácie poistnej udalosti formou totálnej škody. 11.1. Zo Zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti (č.l. 126 spisu) vyplýva označenie subjektu v mene a na účet ktorej sa obhliadka vykonáva - Groupama, číslo poistnej udalosti, pod ktorou je poistná udalosť evidovaná v poisťovni, dátum vzniku poistnej udalosti, údaje o vlastníkovi motorového vozidla, údaje o predmetnom motorovom vozidle, údaj o tom, že oprava motorového vozidla je neekonomická, a že poisťovňa opravu neodporúča. Z uvedeného potom je možné prijať jednoznačný záver o tom, že žalovaný splnomocnil spoločnosť Techcar Slovakia s.r.o. na vykonanie obhliadky poškodeného motorového vozidla, na vykonanie kalkulácie opravy motorového vozidla, na odhad jeho všeobecnej hodnoty ku dňu vzniku poistnej udalosti pred jeho poškodením a na urobenie záveru ohľadom (ne)doporučenia jeho opravy, to znamená, že spoločnosť Techcar Slovakia, s.r.o. na základe splnomocnenia konala v mene a na účet žalovaného. Poškodený v prípade pochybností mohol požiadať splnomocnenca o preukázanie splnomocnenia, avšak toto svoje oprávnenie nevyužil. Prezumuje sa teda viazanosť splnomocniteľa konaním splnomocnenca. Aj keby sa spoločnosť Techcar Slovakia, s.r.o. poškodenému vopred nepreukázala splnomocnením a poškodený by takéto preukázanie nepožadoval, splnomocnenec by bez pochýb zaväzoval splnomocniteľa, teda konal by v mene splnomocniteľa a práva a povinnosti by vznikali priamo splnomocniteľovi. 12. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní (pozri odsek 2.2.) sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 13. Ak teda súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).