Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/54/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216205165 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216205165.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 147, Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 11, Trenčín, proti žalovanému: G. X., O. X. T. XX, X., o zaplatenie 426,48 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/57/2016-71, zo dňa 30.11.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 300 eur spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 426,48 eura od 23.3.2016 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 28 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 31.3.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 426,48 eura, vyčísleného ročného úroku z omeškania 43,31 eura, úroku z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 426,48 eura od 23.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca 28.8.2013 uzavrel so žalovaným Úverovú zmluvu č. 4308121843, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver 300 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver v pravidelných 8 mesačných splátkach vo výške 48,02 eura. Žalovaný neuhradil z poskytnutého úveru žiadnu sumu. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami riadne a včas neplnil, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z Úverovej zmluvy, následkom čoho ho žalobca 31.3.2014 vyzval na splatenie celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlh nesplatil. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie k povahe uzatváranej úverovej zmluvy uviedol, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov; z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Konštatoval, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré sa vyžadujú podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy dňa 28.8.2013 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), čo nemožno považovať za súladné so zákonom, keď význam tohto ustanovenia spočíva v tom, aby bol spotrebiteľ pri podpise zmluvy informovaný o všetkých náležitostiach spotrebiteľského úveru a aby bol oboznámený s kompletnými podmienkami spotrebiteľského úveru, ktorých súčasťou sú aj vyššie uvedené náležitosti. Dôvodil, že v zmluve je uvedená mesačná splátka sumou 48,02 eura, je tam uvedený počet splátok 8 s termínom splatnosti vždy do 30. dňa v kalendárnom mesiaci, z čoho nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca do zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol iba celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Dospel k záveru, že z uvedeného nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. 3. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k), poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na uvedenom základe s poukazom na § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2 veta prvá, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 559 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 300 eur ako rozdiel medzi poskytnutými a uhradenými finančnými prostriedkami spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 426,48 eura od 23.3.2016 do zaplatenia; v zostávajúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. tak, že nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v priznanej sume 300 eur z celkovej uplatňovanej sumy 469,79 eura, porovnaním úspechu žalobcu a žalovaného úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 28 %. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie 426,48 eura, vyčísleného úroku z omeškania 43,31 eura a úroku z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 426,48 eura od 23.3.2016 do zaplatenia. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne právne posúdenie úverovej zmluvy ako zmluvy bezúročnej a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje, resp. nespĺňa obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. 5. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávny záver, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. („výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“), a preto s prihliadnutím na § 11 ods. 1 písm. b) považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že zmluva tieto náležitosti obsahuje. Z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú jednotlivú položku, t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. Vyslovil názor, že je v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne, teda zmluva obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj vtedy, ak istina (t.j. úver), úroky a iné poplatky sú uvedené spolu v celkovej výške splátky. Zdôraznil, že uvedené je v úplnom súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej „Smernica 2008/48/ ES“), ktorá bola prevzatá do právneho poriadku Slovenskej republiky práve zákonom č. 129/2010 Z.z., ako to nepochybne vyplýva z prílohy č. 1 k zákonu. V tejto súvislosti poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. h) a písm. i) Smernice 2008/48/ES a upriamil pozornosť na to, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Z čl. 10 ods. 2 písm. h) a písm. i) Smernice 2008/48/ES potom nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa potom uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade amortizácie istiny. Mal za to, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES je pretransformovaný do § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice 2008/48/ES je pretransformovaný do § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (predtým písm. k). Poukázal aj na § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého „ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ a na § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého „amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere“. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a ustanovenia Smernice 2008/48/ES, v súlade so systematickým a eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca vyslovil názor, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) aj vtedy, ak jednotlivé položky, ktoré má dlžník uhradiť v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené spolu v jednej splátke. V prípade, ak klient chce vedieť koľko z každej jeho splátky sa použije na konkrétnu položku (istinu, úrok, či iný náklad), je oprávnený požadovať od veriteľa amortizačnú tabuľku. V opačnom prípade by ustanovenia o amortizačnej tabuľke nemali zamýšľaný význam. Uvedené je v súlade s požiadavkou a cieľom Smernice 2008/48/ES, ktorá v úvode článku 10 ods. 2 uvádza: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza...“ ako aj Rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, zo dňa 9.11.2016. Aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na základe údajov uvedených v zmluve je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky. 6. Súdu prvej inštancie vyčítal pochybenie aj v tom, že najprv vydal platobný rozkaz zo dňa 12.5.2016, č.k. 52C/57/2016-45, ktorým vyhovel návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.3.2016 a následne prijal záver, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Poukázal na § 172 ods. 9 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Ak by teda zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, resp. ak by neobsahovala všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, konajúci súd by platobný rozkaz nevydal. Podotkol, že súd je povinný ex offo skúmať skutočnosti, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. či obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu, že tento nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, to znamená, že nebol zrušený z dôvodu podania odporu žalovaným. Žalobca vyslovil názor, že súd prvej inštancie vydaním platobného rozkazu judikoval, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, resp. že obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Ak by súd prvej inštancie nebol povinný ex offo skúmať zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, nebolo by možné, aby bez toho, že protistrana uplatnila akékoľvek prostriedky procesnej obrany rozhodol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. 7. Žalobca ďalej namietal, že mu súd prvej inštancie nepriznal vyčíslený ročný úrok z omeškania 43,31 eura, hoci z bodu IV podanej žaloby („Návrh na vydanie platobného rozkazu“) zo dňa 22.3.2016 nepochybne vyplýva spôsob, akým vyčíslil vyššie uvedený úrok z omeškania. Ide o zákonný úrok z omeškania od 17.4.2014 (prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu) do dňa 22.3.2016 (deň vyhotovenia žalobného návrhu). Vyčíslený ročný úrok z omeškania 43,31 eura je zákonným úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník; skutočnosť, že súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, nie je rozhodujúca vo vzťahu, od akého dátumu má žalobca nárok na priznanie zákonného úroku z omeškania. Súd prvej inštancie mal žalobcovi priznať zákonný úrok z omeškania od 17.4.2014 (t.j. od prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu) a nie až od 23.3.2016. 8. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu; z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolanie smeruje proti výrokom, ktorými súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutých častiach, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých častiach, ktorými súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 28 %, je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 9. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili 28.8.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť v 8 mesačných splátkach po 48,02 eura, splatných vždy do 30. dňa v mesiaci, počnúc 28.10.2013. Žalovaný záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 31.3.2014 vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru. 10. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva uzavretá 28.8.2013 medzi žalobcom a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z.; zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.; tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. 11. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva obsahuje iba celkovú splátku úveru, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.). 12. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery. 13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30. 4.2014'> musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 15. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 16. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. 17. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť; jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (podporne III. ÚS 341/07). 18. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z.z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. nemožno vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sprísnil požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ ES; účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe, vo vzťahu k § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES. 19. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým nestanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia; zákonom z 12.10.2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. Eurokonformný výklad nemôže nahradiť absenciu výslovného znenia zákona; zásada konformného výkladu však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/04 zo dňa 4.7.2006, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98 zo dňa 13.7.2000, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016, zo dňa 11.10.2016). 20. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská odvolací súd uzatvára, že v zmluvách dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je nutné a možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje teda dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky; účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej - ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby, čo napokon vyplýva aj z § 9 ods. 3, ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých túto informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy, bezplatne. 21. Odvolacím súdom zvolený eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v plnej miere korešponduje s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017) ako najvyššej súdnej autority, ktorá plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní rôzneho výkladu zákonných ustanovení. 22. Súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, zamietol žalobu aj v časti vyčísleného úroku z omeškania 43,31 eura; jeho rozhodnutie v tejto časti je nesprávne z dôvodu, že sankcia vplývajúca z § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku ktorej sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, znamená stratu dohodnutého úroku (ako odplaty za poskytnutý úver) a poplatkov a nemá žiaden vplyv na nárok žalobcu, ktorý si uplatnil titulom úroku z omeškania ako sankcie za omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku, ktorý mu vyplýva zo zákona (§ 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). 23. Odvolací súd zároveň pripomína, v čom spočíva základný princíp spotrebiteľských zmlúv a síce, že nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje skutkové a právne posúdenie uzatvorenej zmluvy aj z tohto hľadiska. 24. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol založil na nesprávnych právnych záveroch o tom, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, pri súčasnej absencii skutkového a právneho posúdenia žalobcom uplatnených nárokov podliehajúcich súdnemu prieskumu z hľadiska neprijateľných (neplatných) zmluvných podmienok, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti právneho posúdenia nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k uplatňovanému nároku v jeho zamietnutej časti; súd prvej inštancie tým znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. V ďalšom konaní opätovne posúdi dôvodnosť nárokov žalobcu (v zamietnutej časti), t.j. v časti úrokov, vyčíslených úrokov z omeškania a ďalších plnení požadovaných žalobcom, pričom vezme do úvahy, že uzavretá zmluva vykazuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.; zároveň posúdi, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, teda také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, napr. takých, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, ako sú rôzne poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, za upomienky a pod.). Na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 25. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).