Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207992 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216207992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: H.. X. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. O., Ľ.. E. Č.. XX, zastúpeného Okenica Šula & Co., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 30, proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Priemyselná č. 2, IČO: 30844878, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a i., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. júna 2017 č. k. 52Cpr/2/16-365, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie medzitímnym rozsudkom rozhodol o neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 27.01.2016, doručenej žalobcovi 28.01.2016 a určil, že štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Rozhodnutie o náhrade mzdy ponechal na ďalšie konanie. 2. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výpoveď žalobcu ako vedúceho štátneho zamestnanca na odbore metodiky, plánovania a analýzy v sekcii stratégie (funkcia hlavného radcu) je neplatná pre nesplnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok, spočívajúcich v absencii riadneho prerokovania výpovede odborovou organizáciou a v nesplnení ponukovej povinnosti. Dlhodobo chorý člen závodného výboru odborovej organizácie H.. Q. nebol v rozpore s čl. 24.6 stanov SOZ verejnej správy a kultúry na prerokovanie výpovede predvolaný. Výpoveď svedkyne H.. S., podľa ktorej program H.. Q. zaslala iným (nepredloženým) mejlom, považoval za účelovú. 3. Nesplnenie ponukovej povinnosti vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný žalobcovi neponúkol voľné miesto vedúceho štátneho zamestnanca na novovzniknutom analytickom odbore. Obranu žalovaného o tom, že žalobca nemal predovšetkým riadiace a manažérske schopnosti na uvedenú funkciu, považoval za nevýznamnú. Pre nesplnenie uvedených hmotnoprávnych podmienok platnej výpovede sa ďalej nezaoberal tvrdeniami žalobcu o účelovosti organizačnej zmeny žalovaného, ktorého efektivitu napokon súd ani nie je oprávnený preskúmavať (uznesenie I. ÚS 86/2012 zo dňa 13.02.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci sa domáhal jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Zastával názor, že prípadná neprítomnosť jedného z členov závodného výboru pána Q. nemala vplyv na celkový výsledok hlasovania, keďže závodný výbor hlasoval pomerom hlasov 3:0. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 MCdo/21/09 zo dňa 30.03.2009, podľa ktorého sa za prerokovanie zamýšľaného skončenia pracovného pomeru považuje aj situácia, keď k prerokovaniu vôbec nedôjde, pretože Zákonník práce nedáva možnosť zástupcom zamestnancov zmeniť rozhodnutie zamestnávateľa. Nesúhlasil tiež so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení ponukovej povinnosti pre neponúknutie miesta vedúceho zamestnanca novovytvoreného odboru. Zdôraznil, že vedúci služobného úradu nie je povinný po zrušení vedúceho miesta preložiť alebo vymenovať štátneho zamestnanca do inej vedúcej funkcie len preto, že je voľná. Takáto povinnosť podľa odvolateľa zo zákona o štátnej službe nevyplýva a opačný výklad by znamenal, že predseda NKÚ SR by musel do tejto funkcie vymenovať kohokoľvek, a nie osobu na základe svojej vlastnej voľby. V tejto súvislosti poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nespĺňal predpoklady na výkon funkcie na novovytvorenom odbore (neovládal anglický jazyk na úrovni C1, absencia sedemročnej praxe v oblasti kontroly u žalovaného a ovládanie ekonomiky a ekonometrie). Predpoklady na výkon štátnej služby nemožno považovať za totožné s predpokladmi na výkon funkcie, teda funkcia vedúceho zamestnanca na novovytvorenom odbore nebola vhodným pracovným miestom pre žalobcu. S ohľadom na dĺžku trvania sporu i vykonané dokazovanie považoval odôvodnenie rozsudku za nepostačujúce, keď sa súd nezaoberal podstatou sporu. 5. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je jej prerokovanie v závodnom výbore, táto podmienka splnená nebola, hoci sa o jej splnenie žalovaný pokúsil. Zo stanov (čl. 24.6) jasne vyplýva, že mali byť upovedomení všetci členovia závodného výboru, teda aj dlhodobo práceneschopný člen výboru. Okrem toho zdôraznil, že závodný výbor by mal mať k dispozícii zamýšľanú výpoveď dňa 25.01.2016, výpoveď z 27.01.2016 teda nemohla byť prerokovaná. Zastával tiež názor, že pred súdom prvej inštancie dokazovaním hodnoverne vyvrátil, že miesto vedúceho novovytvoreného analytického odboru bolo pre žalobcu vhodné a spĺňal preň požadované predpoklady. Okrem tomu mu neboli ponúknuté ani dočasne obsadené štátnozamestnanecké miesta, ktoré sa považujú za tzv. voľné a neboli mu ponúknuté ani dočasne neobsadené miesta zamestnankyne na materskej dovolenke, ktoré sa taktiež považujú za voľné. 6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (§ 379 a 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie a poskytol tak stranám priestor vyjadriť sa predovšetkým ku skutkovému stavu, zistenému súdom prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 7. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o vecnej opodstatnenosti žaloby. 8. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca ako vedúci štátny zamestnanec žalovaného pôsobil vo funkcii hlavného radcu - vedúci odboru metodiky plánovania a analýz. U žalovaného sa organizačná štruktúra opakovane menila, žalobca zastával funkciu vedúceho štátneho zamestnanca na odboroch s rôznym názvom a kompetenciami. Po organizačnej zmene (podľa žalobcu účelovej) sa s účinnosťou od 01.01.2016 zrušil odbor, na ktorom žalobca zastával funkciu vedúceho zamestnanca a bol zriadený odbor analytický. Miesto vedúceho zamestnanca v tomto odbore žalobcovi ponúknuté nebolo, boli mu ponúknuté iné miesta (aj na analytickom odbore), s ktorými žalobca nesúhlasil. 9. Výpoveďou zo dňa 27.01.2016 žalovaný vypovedal podľa § 47 písm. c) zák. č. 400/09 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer Žalobca tvrdil, že k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo po tom, ako mu štatutárny zástupca oznámil, že nemá záujem o jeho zotrvanie v tíme. 10. Podľa § 47 písm. c) služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak. 11. V súlade s ustálenou praxou súdov i právnou teóriou (napr. O., Z.. a kol. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : D.. Z.. O., XXXX, XXX W..) je povinnosťou súdu pri rozviazaní pracovného pomeru pre nadbytočnosť z dôvodu organizačnej zmeny zamestnávateľa skúmať, či organizačná zmena nie je len účelová, predstieraná, aby zdanlivo vytvorila nadbytočnosť zamestnanca, s ktorým sa chce rozviazať pracovný pomer (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 178/2008, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2204/2003). Nadbytočnosť zamestnanca musí pritom byť v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou, vykonanou s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce pri zmene úloh, technického vybavenia alebo pri znížení počtu zamestnancov. 12. Podľa názoru odvolacieho súdu obdobne súd postupuje i v spore, ak dôjde k zrušeniu organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci štátny zamestnanec a následne je daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Ak by totiž organizačná zmena bola len účelová, a zrušený odbor, na ktorom ako vedúci zamestnanec pracoval žalobca, prakticky vykonával (v podstatnej miere) tie isté úlohy i v novej organizačnej štruktúre, nemožno považovať za postup v súlade so zákonom, aby žalobca (obdobne ako pri skorších organizačných zmenách) nebol vedúcim zamestnancom takéhoto odboru i po predstieranej organizačnej zmene. 13. V súvislosti s tvrdenou účelovosťou organizačnej zmeny a zrušenia odboru súd prvej inštancie vypočul svedkov H.. V. I.O., H.. Ľ. U. U. Y.. B. Č.. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedka H.. V. I., ktorý už ďalej nie je štátnym zamestnancom u žalovaného, so žalobcom mal len pracovný vzťah, teda jeho výpoveď možno považovať za hodnovernú. Z jeho výpovede vyplýva, že z rozsiahlych a všeobecných formulácií činností novovytvoreného odboru možno vyvodiť, že väčšina týchto činností sa vykonávala na odbore riadenom žalobcom aj pred organizačnou zmenou, len sú inak charakterizované. Organizačná zmena od 01.01.2016 predstavovala podľa svedka len kozmetickú zmenu. Aj z výpovede svedka Y.. Č. vyplýva, že formulácie činností novovytvoreného odboru nie sú dostatočne určité (nevedel sa k označeným činnostiam jednoznačne vyjadriť). 14. Vychádzajúc z výpovede svedka H.. I. i z listinných dôkazov o činnostiach, vykonávaných odborom riadeným žalobcom do 31. 12 2015 a analytickým odborom po 1.1.2016, sa možno stotožniť so žalobcom, že namietaná organizačná zmena i zrušenie odboru bolo účelové. Žalobcovi potom funkcia vedúceho zamestnanca zrušením odboru podľa § 38 ods. 1 písm. a) nezanikla, v dôsledku čoho neboli splnené predpoklady pre výpoveď podľa § 47 písm. c) zákona o štátnej službe. Ak sa prípadne činnosť na odbore analytickom rozširovala, žalobca si rovnako ako iní štátni zamestnanci analytického odboru mohol ďalej prehlbovať kvalifikáciu. Odvolací súd pritom akcentuje, že pri predchádzajúcich organizačných zmenách, napr. pri spojení žalobcom riadeného odboru s právnym odborom, žalobca zostal vo funkcii vedúceho zamestnanca, hoci nemá právnické vzdelanie. 15. V prípade, ak žalobca nevykazoval požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby žalovaný mal možnosť žalobcu z tejto funkcie odvolať § 37 ods. 3 alebo tiež podľa § 37 ods. 4, nie však realizovaním predstieranej zmeny sa pokúsiť o zánik funkcie vedúceho zamestnanca zo zákona (§ 38 ods. 1 písm. a)). 16. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 17. V rozhodnutí, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o celom predmete konania, rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).