Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/239/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210667 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216210667.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: D. V., N.. XX.XX.XXXX, A. Q. X, XXX XX Q., zast.: Advokátska kancelária Heringeš & Veverka, s.r.o., so sídlom Einsteinova 11/3677, Bratislava proti žalovaným: 1/ DOROPHARM, k.s., so sídlom Teslova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 43 773 711, zast.: JNC Legal s.r.o., so sídlom Panenská 13, Bratislava, 2/ ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zast.: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o. so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie 43.922,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 51C/124/2016-400 zo dňa 31.01.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne voči žalovanému 1/ a 2/ zamietol. Žalovanému 1/ súd proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému 2/ súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1, 2, 3, 5, 6 Obchodného zákonníka a vecne tým, že Žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2016, v spojením s návrhom na zmenu petitu zo dňa 12.05.2017 a zo dňa 08.12.2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia peňažnej sumy 43.922,46 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom strán sporu. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: 4. Z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade vyplýva, že v období od 02.07.2008 (vznik funkcie) do 08.12.2015 (zánik funkcie) bola žalobkyňa prokuristkou spoločnosti DOROPHARM, k.s., pričom prokurista je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne v celom rozsahu, vrátane scudzovania a zaťažovania nehnuteľností. Prokurista podpisuje za spoločnosť tak, že k obchodnému menu spoločnosti, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis. Z listiny označenej ako „Splnomocnenie“ vyplýva, že spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o. (splnomocniteľ) splnomocnila príjemcu leasingu: DOROPHARM, k.s., aby v jej mene poukázal finančné prostriedky vo výške 9 946,42 € ako zálohu splnomocniteľa na budúcu kúpu. Súčasťou tejto listiny je aj Potvrdenie spol. AUTOPOLIS, s.r.o., že od príjemcu leasingu DOROPHARM, k.s. obdržala finančné prostriedky vo výške 9 946,42 eur ako zálohu splnomocniteľa na budúcu kúpu predmetu leasingu, s dátumom 26.08.2014. 5. Spoločnosť AUTOPOILIS, s.r.o. vystavila dňa 26.08.2014 faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 34 353,57 € (kúpna cena 44 299,99 € mínus záloha 9 946,42 €) na odberateľa: VB LEASING SK, spol. s r.o., konečný príjemca: DOROPHARM, k.s. za motorové vozidlo zn. Hyundai Grand Santa Fe. 6. Zároveň spol. AUTOPOILIS, s.r.o. vystavila dňa 26.08.2014 faktúru k zálohovej platbe č. XXXXXXXXXX na sumu 9 946,42 € na odberateľa: DOROPHARM, k.s. za motorové vozidlo zn. Hyundai Grand Santa Fe. 7. Z poštového peňažného lístka zo dňa 12.09.2014 vyplýva, že odosielateľ: DOROPHARM zaslal adresátovi: Rozpočtová organizácia MV SR sumu 990,- € (VS: 221004). 8. Z výpisu z účtu č. B. vedeného v Tatra banka, a.s. vyplýva, že pod VS: XXXXXXXXXX bola dňa: - 18.09.2014 bola uhradená suma 1 086,42 eur; - 03.12.2014 bola uhradená suma 1 086,42 eur; - 11.02.2015 bola uhradená suma 1 086,42 eur; - 07.04.2015 bola uhradená suma 896,26 eur; - 05.05.2015 bola uhradená suma 1 086,42 eur; - 25.06.2015 bola uhradená suma 2 172,84 eur; - 25.08.2015 bola uhradená suma 1 086,42 eur; - 08.10.2015 bola uhradená suma 2 172,84 eur a - 20.11.2015 bola uhradená suma 3 259,26 eur. 9. Z výpisu z účtu č. B. vedeného v Tatra banka, a.s. vyplýva, že pod VS: XXXXXXXXXX bola dňa: - 08.10.2015 bola uhradená suma 645,03 eur; - 25.08.2015 bola uhradená suma 645,03 eur; - 07.04.2015 bola uhradená suma 645,03 eur; - 18.02.2015 bola uhradená suma 645,03 eur; - 03.12.2014 bola uhradená suma 645,03 eur; - 18.11.2014 bola uhradená suma 645,03 eur; - 03.07.2014 bola uhradená suma 645,03 eur; - 31.07.2015 bola uhradená suma 1 290,06 eur; - 26.05.2015 bola uhradená suma 1 290,06 eur a - 25.08.2014 bola uhradená suma 1 290,06 eur. 10. Z vkladového lístka vyplýva, že dňa 16.01.2016 bola žalobkyňou na účet pod názvom ČSOB Leasing, a.s. vložená suma 1 325,46 eur pod VS: XXXXXXXXXX. 11. Z prehľadu pohybov na účte č. B. vedenom v Tatra banka, a.s. vyplýva, že dňa 22.01.2014 sa uskutočnil z účtu výber v hotovosti v sume 6500,- eur. 12. Z prehľadu pohybov na účte č. B. vedenom v Tatra banka, a.s. vyplýva, že dňa 20.11.2015 bola uskutočnená platba VI15112004162 v sume 1 340,09 eur. 13. Podľa príjmového dokladu zo dňa 14.09.2014 prijala spol. IDM - CAR, spol. s r.o. od spol. DOROPHARM, k.s. sumu 1 500,- € ako zálohu za vozidlo. 14. Dňa 26.07.2014 uzatvorila spol. VB LEASING SK, spol. s r.o. ako poskytovateľ leasingu so spol. DOROPHARM, k.s. zastúpený: D. V. ako príjemcom leasingu Leasingovú zmluvu číslo: R., ktorej predmetom bol osobný automobil zn.: HYUNDAI Grand Santa Fe s nadobúdacou cenou 44 300,- € a leasingovou cenou 47 971,12 €, s min. dobou trvania leasingu 36 mesiacov. Zmluva je v závere podpísaná: D.. V., prokuristka. 15. Zo splátkového kalendára k zmluve: R. vyplýva, že nadobúdacia cena motorového vozidla zn. Hyundai Grand Santa Fe bola 44 300,- eur (s DPH), 1. zvýšená splátka istiny bola 8 860,- eur a leasingová cena bez poistenia PL bola 47 971,12 eur. 1. riadna splátka bola 905,35 eur a nasledujúce splátky (2. až 36. splátka) boli dohodnuté vo výške 1 086,42 eur. 16. Z Protokolu o prevzatí predmetu financovania k zmluve: LZC/14/009614 vyplýva, že motorové vozidlo zn. Hyundai Grand Santa Fe za príjemcu leasingu DOROPHARM, k.s. prevzala D. V., prokurista. 17. Dňa 22.01.2014 uzatvorila spol. ČSOB Leasing, a.s. so spol. DOROPHARM, k.s. Leasingovú zmluvu číslo: R., ktorej predmetom bol osobný automobil zn.: HYUNDAI i40 s nadobúdacou cenou 25 419,- €, v tom 1. splátka 7 625,70 €, financovaná suma 17 793,30 €, hodnota riadnej splátky: 573,31 €. Zmluva, rovnako ako aj všeobecné zmluvné podmienky a osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov sú podpísané za príjemcu leasingu/leasingového nájomcu: D.. V., prokuristka. 18. Z Protokolu o prevzatí predmetu financovania k zmluve: R. vyplýva, že motorové vozidlo zn. Hyundai i40 prevzala D. V., prokurista. 19. Poistná zmluva pre havarijné poistenie k motorovému vozidlu zn. Hyundai i40 bola uzavretá medzi poisťovateľom spol. Generali Slovensko poisťovňa, a.s. a poistníkom: DOROPHARM, k.s. dňa 22.01.2014, za ktorého zmluvu podpísala D. V., prokurista. 20. Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla (technický preukaz) vydaného k motorovému vozidlu zn. Hyundai i40 je držiteľom osvedčenia: DOROPHARM, k.s.. Dňa 23.01.2014 vystavila spol. IDM-CAR, spol. s r.o. faktúru č. XXXXXXXXX na odberateľa: ČSOB Leasing a.s., s uvedením konečného príjemcu: DOROPHARM, k.s. na sumu 25 419,- eur za motorové vozidlo zn. Hyundai i40, pričom z faktúry vyplýva, že na uvedené vozidlo poskytol dodávateľ tzv. „fleet zľavu“ vo výške 3 824,99 eur. 21. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-324/1-VYS-MA-2016 vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície vyplýva, že žalobkyňa D. V. dňa 20.05.2016 podala trestné oznámenie, kde pred vyšetrovateľom do zápisnice uviedla, cit.: „Ja ako prokuristka spoločnosti DOROPHARM, k.s. som sa v roku 2014 rozhodla, že kúpim osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i40 formou leasingu cez spol. ČSOB Leasing, a.s. s tým, že vlastníctvo tohto vozidla po splatení prejde na mňa ako fyzickú osobu. V januári 2014 som v Malackách, konkrétne v predajni s automobilmi s názvom IDM-CAR spol. s r.o., prevádzka Malacky, Priemyselná ulica, uzatvorila ústnu dohodu o kúpe motorového vozidla, pričom kúpa mala byť financovaná prostredníctvom leasingu cez spol. ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713. Tu v tejto predajni nepamätám si, že by som podpisovala leasingovú zmluvu. V mesiaci január 2014 som priamo v predajni s automobilmi v Malackách od spoločnosti IDM-CAR spol. s r.o. prevzala motorové vozidlo zn. Hyundai i40 WG 1.7, rok výroby 2013. O prevzatí tohto motorového vozidla som osobne podpísala protokol o prevzatí predmetu financovania k zmluve R.. Následne som predmet leasingu začala riadne splácať z môjho osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke alebo vkladom na účet ČSOB Leasing.“ 22. Uznesením zo dňa 21.07.2016, ČVS:ORP-324/1-VYS-MA-2016, OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície odmietol trestné oznámenie osoby D. V., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona. Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že už z trestného oznámenia D. V. ako aj zo zabezpečených materiálov vyplýva, že D. V. v čase, keď si zakúpila osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i40, vstupovala do tohto zmluvného vzťahu dobrovoľne s prejavom vôle uzatvoriť leasingovú zmluvu so spol. ČSOB leasing, a.s., nakoľko si vozidlo aj následne fyzicky prevzala, toto používala a taktiež splácala formou leasingu. O dobrovoľnosti svedčí aj fakt, že splnomocnením na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Malacky zapísala vozidlo na spol. DOROPHARM, k.s.. 23. Z obsahu uznesenia Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 14.11.2016, č.k.: 1 Pn 368/16/1106-13, ktorým prokurátor zamietol sťažnosť oznamovateľky D. V., vyplýva že v administratívnom spise OR PZ Malacky, ODI bol založený podpísaný originál leasingovej zmluvy č. R., ktorý neskôr z tohto spisu bol poskytnutý ČSOB Leasing, a.s. a teda spol. ČSOB Leasing a.s. v súčasnosti disponuje podpísaným originálom predmetnej leasingovej zmluvy. 24. Z listinných dôkazov predložených žalovaným v 1. rade - ponuky prenájmu motorových vozidiel zn. Hyundai Santa Fe a zn. Hyundai i40, zverejnených na internetových stránkach, vyplýva: - priemerná cena nájmu vozidla zn. Hyundai Santa Fe predstavuje sumu 68,77 eur za deň (najnižšia cena predstavuje 46,- eur); teda trhová cena za prenájom takéhoto vozidla za celú dobu užívania motorového vozidla žalobkyňou predstavuje sumu 38 238,74 eur (priemerná ponuka), resp. 23 801,89 eur (najnižšia ponuka); - priemerná cena nájmu vozidla zn. Hyundai i40 predstavuje sumu 43,75 eur za deň (najnižšia cena predstavuje 37,- eur); teda trhová cena za prenájom takéhoto vozidla za celú dobu užívania motorového vozidla žalobkyňou predstavuje sumu 33 134,43 eur (priemerná ponuka), resp. 26 742,40 eur (najnižšia ponuka). 25. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že tvrdenia žalovaného v 1. rade sa nezakladajú na pravde, žalovaný v 1. rade vedel o obidvoch autách a uvedené vyplýva aj z jeho vyjadrení. Pokiaľ ide o Hyundai i40, uviedla to aj vo výpovedi na polícii, že ako prokuristka firmy DOROPHARM, k.s. chcela kúpiť toto motorové vozidlo, pri uzatváraní zmluvy nepredkladala žiadne iné doklady okrem občianskeho preukazu a až pri udeľovaní plnej moci pre dopravný inšpektorát zistila, že toto auto je napísané na žalovaného v 1.rade. Pritom ani jedno z týchto vozidiel nebolo zaradené do obchodného majetku spoločnosti žalovaného v 1. rade, s čím pán B. súhlasil. Vychádzali pri tom z obchodnej praxe, ktorá bola medzi nimi, nakoľko rovnako sa postupovalo pri vozidle zn. Renault Espace, toto auto do roku 2014 používala tiež prevažne na súkromné účely a toto auto bolo predané kúpnou zmluvou, kde pán B. ako konateľ spoločnosti vo Viedni, ide o lekáreň, kde má postavenie komandistu, resp. koncesionára, toto auto predal spoločnosti DOROPHARM, pričom túto zmluvu podpisovala ona ako prokuristka, v tomto prípade takisto neexistovala žiadna zmluva, bola len ústna dohoda, že toto auto môže užívať na súkromné účely. Následne toto vozidlo užívala od roku 2010 do roku 2013, avšak toto vozidlo malo výrobnú chybu, čo bolo potvrdené aj servisom v Malackách, viac stálo ako jazdilo, a preto sa bavili s p. B., že si toto nové vozidlo zoberie na seba, kvôli úhradám a cestovným náhradám a je zarážajúce, že teraz tvrdí, ako vyplynulo z jeho výpovede na polícii v Malackách, že sa nikdy spolu o autách nebavili. Žalovaný v 1. rade sa opakovane pokúšal najprv ju obviniť z krádeže, potom z neoprávneného užívania a následne zo sprenevery, čo sa mu neviem akým spôsobom podarilo, avšak prokurátor uznesenie v trestnej veci vedenej proti nej pre zločin sprenevery zrušil z dôvodu, že je to neopodstatnené. Žalovaný v 1. rade mal vo svojej činnosti nákup a predaj vozidiel. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný nemal vedomosť o týchto vozidlách a dozvedel sa o nich až po upomienke, toto nie je pravdivé, veď za leasingové splátky až do marca platil práve on. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku, nedáva to logiku, aby ona platila nájom v takejto výške, spoločnosti nikto neprikazuje komu a v akej výške bude vozidlá prenajímať. Ona v tom čase bola prokuristka, bola oprávnená konať za spoločnosť a je absurdné, aby sama sebe určila, že si bude prenajímať toto vozidlo. Bežná prax je, že nielen konatelia a spoločníci, ale aj zamestnanci bezodplatne užívajú motorové vozidlá. Toto isté robil aj p. B.Í. a bola to prax aj v iných jeho spoločnostiach. Pri uzatváraní zmlúv bolo potrebné zaplatiť nielen splátku, ale aj akontáciu, teda prvá navýšená splátka predstavuje 30 % z ceny motorového vozidla. K námietke, že dobrovoľne autá vrátila, uviedla, že to nebolo dobrovoľne, vyhrážali sa jej, že sú autá v pátraní, že sú ukradnuté, preto ich radšej vrátila žalovanému v 1. rade. Pokiaľ ide o tvrdenie, že mala spoločnosti žalovaného spôsobiť nejakú škodu, toto nie je pravda, tieto vozidlá musela vrátiť a následne ich spoločnosť vykúpila, resp. ukončila leasing, nevie ako to bolo presne pri vozidle zn. Hyundai Santa Fe, ale vie, že vozidlo Hyundai i40 bolo prevedené na inú osobu, o čom svedčí zápis Dopravného inšpektorátu. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nemohla dať užívať motorové vozidlo tretím osobám, poukazuje na to, že bola prokuristka, mohla to urobiť a navyše je bežnou praxou, že sa takto vozidlá dávajú do užívania. Navyše aj vo VOP leasingovej spoločnosti sa taktiež píše, že toto je možné, Toto bolo bežnou praxou medzi nimi a poukazuje aj na to, že spoločnosť mala od r. 2007 do r. 2015 sídlo v jej dome. Pre p. B. vykonávala činnosť nielen pre spoločnosť DOROPHARM, ale bola v prac. pomere aj v iných spoločnostiach, išlo o lekáreň San Marten, aj pre spoločnosť B., pričom všetky tieto spoločnosti boli obchodne prepojené. 26. Teda dohoda o osobnom užívaní vozidiel medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola taká, že si bude platiť platby sama, p. B. uviedol, že nepotrebuje dôkaz, nič písomné, že veď dôkazom je, že si bude platiť tieto platby. Uvedené sa týkalo najprv auta zn. Hyundai i40 a neskôr aj vozidla zn. Hyundai Santa Fe. Vo vzťahu k tomuto vozidlu zn. Hyundai Santa Fe potvrdzuje, že toto využívala len na súkromné účely, minimálne na služobné účely. Pán B. o tom vedel. Navyše p. B. pri pravidelných návštevách na mítingoch, keď prichádzal z Viedne, mal k dispozícii auto Hyundai i30, išlo o elektromobil, ktorý vydržal maximálne jednu cestu, a preto, keď prišiel do Bratislavy, napr. pri nákupoch v Bille alebo pri návšteve lekárne, ktorú mal v Bratislave, bežne využíval motorové vozidlo zn. Hyundai i40, ktorého sa týka toto konanie. Toto auto šoféroval aj p. J. B., zamestnanec DOROPHARM, k.s., keďže išlo o vozidlo kombi, podľa potreby vozil na tom tovar zákazníkom do Čiech alebo do Viedne. Je pravdou, že spoločnosť DOROPHARM, k.s. mala aj nákladné vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu u žalovaného v 2. rade, aj na toto podpisovala zmluvu, podpisovala všetky leasingové zmluvy za žalovaného v 1. rade, avšak toto vozidlo mohlo najazdiť len obmedzený počet km, a preto v prípade, keď bolo potrebné urýchlene dodať tovar zákazníkovi, tak sa používalo aj vozidlo zn. Hyundai i40. 27. Motorové vozidlo zn. Hyundai Santé Fe od jeho prevzatia od predajcu až do jeho odovzdania žalovanému v 1. rade užívala ona osobne a umožňovala jeho užívanie aj manželovi a motorové vozidlo zn. Hyundai i40 užívala osobne čiastočne a umožnila jeho užívanie aj manželovi. 28. Nepopiera, že podpísala v mene žalovaného v 1. rade zmluvu, ktorej predmetom bol leasing vozidla zn. Hyundai Santa Fe, nevie či podpísala aj poistnú zmluvu týkajúcu sa tohto auta, nakoľko sa tam podpisovali v rámci určitého komfortu, resp. ich služieb, viaceré dokumenty. Zmluvu, ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai i40 nepodpísala za spoločnosť DOROPHARM, k.s., nakoľko mala záujem uzavrieť zmluvu ako fyzická osoba. Až následne videla, že leasingovým nájomcom je spoločnosť DOROPHARM, k.s.. Bolo to preto, že tam bola poskytnutá zľava, ale túto bolo možné poskytnúť len pre spoločnosť, nie pre ňu ako fyzickú osobu, išlo o 4000,- €, a preto sa to tak urobilo. Bola tam podmienka, ak sa dobre pamätá, že to auto muselo byť vedené minimálne pol roka na spoločnosť. Na Dopravnom inšpektoráte v Malackách nikde nie je uvedené, že by sa prekladala leasingová zmluva, tam sa predkladala len faktúra. Ona navštívila spoločnosť IDM Cars v Malackách, kde servisovala už spomínaný Renault a oni jej tam ukázali, že majú tieto nové autá. Rokovania ako prokuristka neviedla. Bola síce v tom čase prokuristkou, ale neviedla rokovania za DOROPHARM, k.s.. Prišla tam, oni si od nej vyžiadali občiansky preukaz a všetko pripravili. Už sa nepamätá kde, kedy sa toto uskutočnilo, bolo to v IDM Cars, ale za akých okolností si nepamätá. Nepamätá si, že by tam podpisovala zmluvu, nepripúšťa to. Podpisovala preberací protokol, bolo to tam nesprávne uvedené. Nevie, čo bolo nesprávne uvedené. Chce dodať, že nesprávne uvedené to bolo vo vyjadrení. Motorové vozidlo zn. Hyundai i40 neprevzala na základe žiadnej zmluvy. Predložila občiansky preukaz, dali jej tam niečo podpísať, nevie, čo to bolo a ona prevzala vozidlo. Podmienkou bolo, aby predložila občiansky preukaz, na papieri jej bolo odovzdané č.ú. a VS, kde má uhradiť 30% akontáciu. Urobila to priamo vkladom na účet. Leasingové splátky platila na základe toho, čo jej predložili vo faktúre. Následne sa posielal splátkový kalendár. Prvýkrát uhradila prvú splátku za motorové vozidlo zo svojho účtu v máji alebo v júni, bolo to pravdepodobne po uplynutí doby určenej v tej podmienke poskytnutia zľavy. Dovtedy hradila splátky spoločnosť Doropharm, k.s.. Príkazy zadával konateľ komplementára, teda konateľ spoločnosti B., keďže ona mala prístup k účtu až od augusta 2014. Na otázku prečo platila leasingové splátky spoločnosť DOROPHARM, k.s., keď toto auto bolo na jej súkromné účely uviedla, že to už vysvetlila, že tam bola tá podmienka zľavy a leasingová spoločnosť to dala na spoločnosť DOROPHARM, k.s.. Ešte dodala, že ona v tom čase mala od ČSOB lízingu na svoju spoločnosť WWN Group vozidlo Hyundai iX35 na leasing, takže to mohla urobiť na túto spoločnosť, nevie prečo by to robila na spoločnosť DOROPHARM. Žalobkyňa viedla aj účtovníctvo spoločnosti DOROPHARM, k.s. spoločne s p. B.. On jej priniesol podklady, predložil jej listiny, spolu si sadli, chodili mu reporty a on schválil mailovou komunikáciou účtovnú závierku za r. 2014, mail je k dispozícii, spolu s p. V.. R.. Pán B. v tom čase neovládal slovenský jazyk, učil sa. 29. Z výsluchu V.. W.. E. B., komandistu spoločnosti DOROPHARM k.s. a konateľa spoločnosti komplementára, súd zistil, že žalovaný udelil žalobkyni prokúru v štandardnom rozsahu, avšak podľa neho nemala oprávnenie na všetky právne úkony, bola zodpovedná za organizačné veci, predovšetkým pre to, že on neovláda slovenský jazyk. K účtu spoločnosti DORPOHARM k.s. mala dispozičné právo žalobkyňa, ktorá výlučne používala dispozičné práva na konto, on nerobil žiadne prevody pre spoločnosť DOROPHARM, k.s.. Prax bola taká, že pani V. vykonávala prevody na Slovensku. On nebol zodpovedný za platby firmy DOROPHARM k.s., spoločnosť má stovky prevodov, možno, že niekedy jeden prevod vykonal, keď niektorý zo spolupracovníkov firmy DOROPHARM, k.s. bol chorý, určite nerobil žiadne prevody so slovenským kontom firmy DOROPHARM, tieto prevody vykonáva až od r. 2016 alebo ich robia spolupracovníci. Pokiaľ ide o motorové vozidlá, ktorých sa týka konanie pred súdom, na tieto 2 vozidlá nebola so žalobkyňou uzavretá žiadna dohoda. Žalobkyňa počas svojho pôsobenia v spoločnosti žalovaného v 1. rade nepotrebovala na plnenie svojich úloh žiaden automobil a ani v minulosti jej neboli poskytnuté žiadne motorové vozidlá na plnenie jej úloh. Spoločnosť žalovaného v 1. rade sa zaoberá distribúciou a dodávaním liečiv a p. V. nemala s týmto nič spoločné. Pokiaľ potrebovali napr. nábytok do kancelárie, keď niekedy raz potrebovali nábytok kúpiť, používali vlastné nákladné autá. Žalobkyňa nemala žiadne služobné cesty z Bratislavy do Viedne a nikdy nepôsobila vo Viedni, pracovala pre DOROPHARM, k.s. na Slovensku. Spoločnosť DOROPHARM v Rakúsku neexistuje. Pokiaľ ide o motorové vozidlo zn. Renault Espace, žalobkyni nebolo dané k dispozícii žiadne vozidlo zn. Renault Espace. Spomína si, že spoločnosť žalovaného v 1. rade mala jedno vozidlo zn. Renault Espace, ktoré niekedy používal aj on a žalobkyňa sa ho z času na čas opýtala, či tento automobil môže použiť, bolo to párkrát v roku, povolil jej to, nebolo to však v žiadnom prípade dlhodobé používanie tohto automobilu. O tom, že na spoločnosť DOROPHARM, k.s. boli vzaté autá na leasing a to vozidlo zn. Hyundai Grand Santa Fe a zn. Hyundai i40 sa dozvedel, keď začiatkom roku 2016 žalovanému v 1. rade napísala jedna leasingová firma upomienku a vyzvala ho zaplatiť nezaplatené mesačné splátky. Vtedy zistili, že boli na firmu DOROPHARM, k.s. hlásené dve autá na leasing. Neexistuje však žiadna dohoda týkajúca sa týchto vozidiel v súvislosti s pani V., on nič o týchto vozidlách nevedel. V r. 2016 sa dozvedel, že existujú lízingové zmluvy k týmto dvom motorovým vozidlám a že p. V. ich bez jeho vedomia podpísala. 30. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaným si dokladov týkajúcich sa DPH, daňového priznania za obdobie platenia leasingových splátok, kontrolných výkazov k DPH, informácii o tom, či žalovaný v 1. rade platil za obe vozidlá daň z motorových vozidiel za obdobie platenia leasingových splátok od príslušného správcu dane (daňového úradu Bratislava), ďalej si súd nevyžiadal od leasingovej spoločnosti informáciu, či žalovaný požiadal leasingovú spoločnosť o udelenie súhlasu na ďalší údajný prenájom oboch leasingových vozidiel pre žalobkyňu a či leasingová spoločnosť udelila takýto súhlas ako aj vyžiadanie faktúr za takýto nájom vystavených žalovaným v 1. rade pre žalobkyňu, ďalej nevykonal dokazovanie vyžiadaním si potvrdenia od príslušnej banky kto a kedy platil v prospech leasingovej spoločnosti jednotlivé leasingové splátky ako aj prvotnú akontáciu, ktoré podľa dokladov predložených žalobkyňou platila žalobkyňa, ktoré žiadala vykonať žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 26.01.2017, nakoľko vykonanie týchto dôkazov súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Z rovnakého dôvodu, s poukazom na zásadu hospodárnosti ako aj výsledky dokazovania vykonaného v priebehu konania, súd nenariadil ani znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva a grafológie na posúdenie pravosti podpisu žalobkyne na leasingovej zmluve uzavretej k vozidlu zn. Hyundai i40. Rovnako súd nemohol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu súdu písomným podaním zo dňa 09.06.2017, doručeným súdu dňa 12.06.2017, v nemeckom jazyku nakoľko tieto listinné dôkazy neboli preložené do slovenského jazyka, v ktorom prebieha konanie pred súdmi Slovenskej republiky a žalobkyňa ani nenavrhla, aby nariadil ich preklad súd. 31. S poukazom na § 153 ods. 2 C. s. p., vzhľadom na to, že žalobkyňa nepredložila súdu včas prostriedky procesnej obrany za účelom doplnenia dokazovania, súd neprihliadol na návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania prezentované žalobkyňou na pojednávaniach dňa 23.10.2017 (potvrdenie z banky), dňa 08.12.2017 (kniha jázd, uznesenie súdu z Viedne navyše v nemeckom jazyku, ktorého preklad žalobkyňa súdu nedoložila) a rovnako nevykonal dokazovanie výsluchom svedka - zamestnanca žalovaného v 1. rade vodiča J. B., ktorého svedeckou výpoveďou sa mala preukázať skutočnosť, že žalobkyňa využívala motorové vozidlo zn. Hyundai i40 na služobné účely, ktorý navrhla vykonať žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa zo dňa 31.01.2018. 32. Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že žalobkyňa mala dostatok času a možností, aby využila prostriedky procesného útoku a predložila súdu návrhy na doplnenie dokazovania spolu so žalobou, resp. najneskôr do prvého pojednávania nariadeného na termín 12.05.2017, prípadne (vzhľadom na rozšírenie žaloby o žalovaného v 2. rade) do pojednávania nariadeného na termín 23.10.2017, pričom napriek opakovanému upozorneniu zo strany súdu na koncentračnú zásadu, žalobkyňa, napriek tomu že týmito dôkazmi disponovala už v čase podania žaloby, nenavrhla ich vykonanie včas a porušila tak povinnosť riadneho vedenia sporu ako je zakotvená v čl. 8 C.s.p.. V prípade, ak by súd takémuto návrhu žalobkyne vyhovel, bol by takýto postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nie je totiž v súlade so zásadou hospodárnosti, aby strana sporu, navyše zastúpená advokátom, predkladala dôkazné návrhy na každom pojednávaní, navyše za stavu, kedy z vyjadrení žalovaných už nevyplynuli žiadne nové skutočnosti. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala dostatok času na to, aby navrhla, resp. predložila jednotlivé dôkazy spolu so žalobou, resp. po podaní žaloby, pred nariadením prvého pojednávania vo veci, nakoľko súd postupujúc podľa § 167 C.s.p. poskytol stranám sporu dostatočný priestor, aby sa k podaniu protistrany vyjadrili a navrhli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalobkyňou navrhované a opakovane dodatočne predkladané dôkazy táto mala k dispozícii už v čase podania žaloby, resp. pred prvým pojednávaním, na ktorom súd oboznámil strany sporu v zmysle § 181 C.s.p s predbežným právnym posúdením prejednávanej veci. Napriek tomu žalobkyňa, hoci bola opakovane poučená o koncentračnej zásade (a túto skutočnosť namietali aj obaja žalovaní), opakovane predkladala ďalšie dôkazy (potvrdenia z banky, knihu jázd, e-maily). 33. Súd považuje vyššie uvedený postup žalobkyne v rozpore so základnými zásadami a princípmi Civilného sporového poriadku, nakoľko má za to, prihliadnuc pritom aj na právnu zložitosť prejednávanej veci, že žalobkyňa, navyše zastúpená advokátom, mala dostatok času a priestoru, aby využila všetky prostriedky procesného útoku a predložila potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred prvým pojednávaním, preto súd postupujúc podľa čl. 8 v spojení s § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto návrhy žalobkyne neprihliadal. 34. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné prostriedky procesného útoky (dôkazy) predložila právnemu zástupcovi JUDr. Ondrejovi Urbanovi, MBA, pričom tento ich súdu nepredložil, toto tvrdenie (navyše ani nepreukázané) je pre posúdenie oneskorene podaného návrhu na vykonanie dokazovania irelevantné a súd na túto skutočnosť nemôže prihliadať, navyše za stavu, kedy žalobkyňa bola osobne prítomná na každom pojednávaní a mala vedomosť o priebehu konania. Pokiaľ má žalobkyňa za to, že jej právny zástupca nepostupoval v súlade s jej pokynmi a postupoval v rozpore s právnymi predpismi, musí postupovať v súlade s platným právnym poriadkom, ktorý jej poskytuje ochranu voči takémuto (tvrdenému) postupu advokáta. Avšak takáto skutočnosť (pokiaľ aj nastala) nemôže ísť na ťarchu druhej strany sporu, nakoľko umožnením takéhoto postupu na strane žalobkyne (teda, ak by súd pripustil možnosť, aby žalobkyňa v priebehu konania neustále predkladala nové dôkazy), by došlo k neodôvodnenému „zvýhodneniu“ jednej strany sporu - žalobkyne (zastúpenej advokátom) pri využívaní prostriedkov procesného útoku voči žalovaným a k teda aj k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“. 35. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žalobe žalobkyne proti žalovaným nie je možné vyhovieť, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 36. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa v rozhodnom období bola prokuristkou spoločnosti žalovaného v 1. rade, pričom rozsah jej prokúry nebol nijako obmedzený. Prokúra je osobitným druhom plnej moci, pričom ide o najširšiu formu zastúpenia podnikateľa. Udelením prokúry dochádza ku splnomocneniu prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke spoločnosti. Oprávnenie prokuristu vyplývajúce zo zákonného rozsahu prokúry nie je možné obmedziť ani vnútornými pokynmi podnikateľa s právnymi účinkami voči tretím osobám (§ 14 ods. 3 ObchZ). Ak však prekročí prokurista pokyny podnikateľa, vzniká mu zodpovednosť za škodu spôsobenú podnikateľovi, pričom táto zodpovednosť bude obchodnoprávna. 37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného s poukazom na ustanovenie § 14 a nasl. Obchodného zákonníka súd má za to, že žalobkyňa ako prokuristka bola oprávnená za žalovaného v 1. rade uzatvárať aj zmluvy, vrátane zmlúv o finančnom leasingu, a takto uzavreté zmluvy sú platné. 38. Skutočnosť, že žalobkyňa za žalovaného v 1. rade ako prokuristka uzavrela Leasingovú zmluvu č. R., ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai Grand Santa Fe žalobkyňa nepoprela a rovnako nepoprela, že predmetnú zmluvu uzavrela za žalovaného v 1. rade. Táto Leasingová zmluva č. R. je teda platnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. 39. Spornou však bolo uzavretie a podpísanie leasingovej zmluvy č. R., ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai i40. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, týkajúcu sa skutočnosti, že leasingovú zmluvu č. R., ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai i40 uzavrela ako fyzická osoba a nie ako prokuristka spol. žalovaného v 1. rade, súd považuje toto tvrdenie za účelové. Súd poukazuje na viaceré rozpory žalobkyne v jej tvrdeniach, tak v konaní pred súdom, ako aj v konaní pred orgánmi činnými v trestom konaní (vyšetrovací spis si súd pripojil na návrh samotnej žalobkyne). Na jednej strane žalobkyňa najprv tvrdila, že zmluvu vôbec neuzavrela a ani nepodpísala a že jej podpis na zmluve ako aj na preberacom protokole bol sfalšovaný. V trestnom oznámení v konaní vedenom na ORPZ v Malackách CVS:ORP-324/1-VYS-MA-2016 však sama žalobkyňa vypovedá, že predmetnú zmluvu uzatvorila ako prokuristka. Potom uvádza, že uzatvorila ústnu zmluvu ako fyzická osoba. Následne v tomto konaní vo svojej výpovedi uvádza, že sa vozidlo kupovalo na spol. žalovaného v 1. rade, preto že predávajúci poskytoval „fleetovú zľavu“ 4 000,- eur a ona chcela túto zľavu, a preto aj spol. žalovaného v 1. rade prvých 6 mesiacov splácala splátky, nakoľko podmienkou poskytnutia tejto zľavy, bolo že vozidlo bude po dobu 6 mesiacov majetkom spoločnosti. 40. Práve z tohto posledného tvrdenia žalobkyne týkajúceho sa tzv. „fleetovej zľavy“ je jednoznačné a nesporné, že leasingová zmluva, ktorej predmetom bol leasing vozidla zn. Hyundai i40, bola uzavretá žalobkyňou ako prokuristkou v mene spoločnosti žalovaného v 1. rade a žalobkyňa si tejto skutočnosti musela byť plne vedomá, nakoľko inak, ako sama uviedla, by nemohla byť na tento leasing poskytnutá predmetná zľava (túto skutočnosť žalovaný v 1. ani v 2. rade nepovažovali za spornú). Uvedenú skutočnosť napokon dosvedčuje aj fakt, že prvých 6 mesiacov boli hradené splátky leasingu z účtu žalovaného v 1. rade (túto skutočnosť uvádzala samotná žalobkyňa). Skutočnosť, že absentuje jedno vyhotovenie (jeden originál) predmetnej zmluvy, túto zmluvu nerobí neplatnou. Navyše ako vyplynulo z obsahu vyšetrovacieho spisu originál zmluvy sa podarilo žalovanému v 2. rade získať práve zo spisu dopravného inšpektorátu z Malaciek. 41. V súvislosti s podpisom dokumentov u predajcu súd považuje za potrebné dodať, že žalobkyňa vystupovala ako prokuristka spol. žalovaného v 1. rade a bola povinná postupovať pri svojej činnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Pri výkone svojej pôsobnosti nesmie prokurista (obdobne ako iný štatutár) uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a je povinný postupovať a konať tak, aby spoločnosti žalovaného v 1. rade nevznikla škoda. S poukazom na uvedené je potom zarážajúce tvrdenie žalobkyne, že nevedela aké dokumenty v mene žalovaného v 1. rade podpisuje, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa podpísala v súvislosti s leasingom motorového vozidla zn. Hyundai i40 viaceré dokumenty. Na každom z týchto dokumentov je hneď na prvej strane v záhlaví uvedené, že nájomcom je spoločnosť žalovaného v 1. rade. V prípade, ak s tým žalobkyňa nesúhlasila (čo však je v rozpore s tvrdením o tom, že chcela zľavu, ktorú žalovaný v 2. rade poskytol žalovanému v 1. rade ako právnickej osobe) a skutočne mala za to, že ide uzavrieť predmetnú zmluvu ako fyzická osoba, nemala potom tieto dokumenty podpisovať a mala žiadať o ich opravu a uvedenie správnych údajov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nepodpísala túto leasingovú zmluvu ani preberací protokol (resp. že nejde o jej podpis), je potom prekvapivé, že podpísala napríklad všeobecné obchodné podmienky a listinu týkajúcu sa ochrany osobných údajov a najmä je zarážajúce, že podpísala splnomocnenie pre zápis vozidla pre potreby dopravného inšpektorátu. Rovnako je zarážajúce, že v mene spoločnosti DOROPHARM, k.s. ako prokuristka na predmetné vozidlo uzavrela (aj podpísala) Poistnú zmluvu so spoločnosťou Generali Poisťovňa a.s.. Na týchto listinách pritom žalobkyňa svoj podpis nespochybňuje. 42. Pokiaľ teda žalobkyňa mala záujem zakúpiť predmetné vozidlo pre sebe ako fyzickú osobu (jedno z tvrdení žalobkyne), nemala uvedené listiny podpisovať, nakoľko pri zachovaní bežnej starostlivosti a obozretnosti je zjavné a nepochybné, že všetky tieto dokumenty sú, či už ako na prijímateľa leasingu/ leasingového nájomcu, resp. poistníka, vystavené na spoločnosť na spol. DOROPHARM, k.s., za ktorú koná (a podpisuje) práve žalobkyňa ako prokuristka, čo vyplýva zo všetkých podpísaných listín, kde práve a výlučne žalobkyňa za každý svoj podpis pripojila dodatok „prokuristka“. 43. Vzhľadom na všetky predložené listiny, pri ktorých pri zachovaní bežnej obozretnosti, je zrejmé, kto je zmluvnou stranou a kto zmluvu uzatvára (resp. za koho), v spojení s ďalšími skutkovými tvrdeniami žalobkyne, sa potom javí tvrdenie, že žalobkyňa sa domnievala, že uzatvára tieto zmluvy ako fyzická osoba a rovnako tvrdenie, že zmluvu a preberací protokol nepodpísala, za účelové tvrdenia a aj z tohto dôvodu (ako aj s poukazom na zásadu hospodárnosti) súd nenariadil znalecké dokazovanie za účelom overenia pravosti podpisu žalobkyne na týchto listinách. Súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom na charakter leasingovej zmluvy je jej podmienkou písomná forma, a preto neprichádza do úvahy jej uzavretie, tak ako tvrdí žalobkyňa, konkludentne platením splátok. 44. Zo všetkých predložených listín teda vyplýva, že predmetná leasingová zmluva č. R., ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai i40, bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a že bola uzatvorená slobodne, vážne a dobrovoľne, pričom žalovaný v 1. rade nikdy nespochybnil jej platnosť, a to aj napriek tomu, že túto zmluvu za neho podpísala žalobkyňa ako jeho prokuristka. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v čase jej uzavretia o tejto zmluve nemal vedomosť, nakoľko žalobkyňa ako prokuristka spoločnosti žalovaného v 1. rade mohla predmetnú zmluvu uzavrieť (nevedomosť žalovaného v 1. rade o jej uzavretí je vo vzťahu k tretím osobám právne irelevantná). 45. Vychádzajúc z platných právnych predpisov je nepochybné, že leasingová zmluva neexistuje ako samostatný zmluvný typ, a to ani v Občianskom, ani v Obchodnom zákonníku. Spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Leasingová zmluva je väčšinou obsiahnutá v jednej listine zároveň s kúpnou zmluvou, kde zmluvnými stranami sú predávajúci (dovozca, výrobca predmetu leasingu a pod.) a kupujúci predmetu prenájmu, ktorý je zároveň leasingovým prenajímateľom. Zmluvnými stranami leasingovej zmluvy potom sú leasingový prenajímateľ a leasingový nájomca. Účelom zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy) je umožniť leasingovému nájomcovi užívať predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu leasingového nájomcu a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve. 46. Vzhľadom na vyššie uvedenú charakteristiku leasingovej zmluvy a s poukazom na to, že finančné prostriedky zasielané žalovanému v 2. rade za účelom splatenia splátok z oboch leasingových zmlúv boli variabilným symbolom jednoznačne priradené k tej-ktorej leasingovej zmluve, a to aj v prípade, že niektoré boli zasielané z účtu žalobkyne, ktorá bola prokuristkou spoločnosti žalovaného v 1. rade ako zmluvnej strany leasingovej zmluvy, je jednoznačne možné konštatovať, že na strane žalovaného v 2. rade ponechaním si peňažných prostriedkov pripísaných mu na jeho účet pod variabilným symbolom prislúchajúcim k leasingovej zmluve klienta - žalovaného v 1. rade nemohlo, dôjsť na strane žalovaného v 2. rade vo vzťahu k žalobkyni k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko bolo zrejmé, že toto plnenie bolo celkom nepochybne žalovanému v 2. rade žalobkyňou poskytnuté nie za seba, ale za spoločnosť žalovaného v 1. rade , ktorá bola povinná žalovanému v 2. rade túto sumu uhradiť. 47. V konaní nebolo ničím preukázané, že by sa žalobkyňa mohla (mylne) domnievať, že si voči žalovanému v 2. rade plní svoj vlastný záväzok, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade neexistoval v čase plnenia žiaden záväzok, ktorý by bola žalobkyňa voči žalovanému v 2. rade povinná plniť. Medzi žalobkyňou ako fyzickou osobou a žalovaným v 2. rade nedošlo k uzavretiu žiadnej leasingovej zmluvy, ako sa v konaní snažila tvrdiť žalobkyňa, žalobkyňa v konaní nepreložila o tejto skutočnosti žiaden dôkaz, na základe ktorého by sa mohla domnievať, že má plniť žalovanému v 2. rade ako fyzická osoba. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na opakované protichodné tvrdenia žalobkyne, tak v konaní pred súdom ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaný v 2. rade kedykoľvek zaviazal, že po zaplatení sumy, ktorej vydania sa v konaní voči nemu domáha z titulu bezdôvodného obohatenia, prevedie na ňu vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. Hyundai i40 (resp. zn. Hyundai Grand Santa Fe). 48. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne voči žalovanému v 2. rade zamietol, nakoľko jednoznačne nemohlo na strane žalovaného v 2. rade dôjsť uvedeným spôsobom k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v 2. rade na úkor žalobkyne. 49. V prejednávanej veci ďalej zostala sporná otázka bezdôvodného obohatenia sa na strane spoločnosti žalovaného v 1. rade, nakoľko žalobkyňa plnila žalovanému v 2. rade to, čo mu mal plniť sám žalovaný v 1. rade na základe platných leasingových zmlúv (a teda ide o prípad podľa § 454 OZ). 50. V prípade bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ, ak došlo na úkor jedného subjektu k obohateniu druhého bez právneho dôvodu, vzniká medzi nimi záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, kto plnil voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu kto plnil, voči tomu za koho sa plnilo. Predpokladom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je, že medzi tým, kto plnil a tým, komu sa plnilo, bolo zrejmé, že sa plnenie deje za iného. Pokiaľ ide o osobu, ktorá je povinná obohatenie vydať, v prípade bezdôvodného obohatenia podľa 454 OZ, je bezdôvodné obohatenie povinný vydať ten, za koho sa plnilo (žalovaný v 1. rade) a nie ten komu sa plnilo (žalovaný v 2. rade). 51. Keďže plnenie, ktoré poskytovala žalobkyňa za žalovaného v 1. rade, poskytovala bez právneho dôvodu a plnila teda povinnosť za žalovaného v 1. rade, možno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa musí vydať v rozsahu, v akom sa žalovaný v 1. rade obohatil. Žalovaný v 1. rade by bol povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v rozsahu tých zaplatených splátok, ktoré boli nepochybne zaplatené na účet leasingovej spoločnosti a boli použité na splátky z predmetných leasingových zmlúv, teda na splnenie povinnosti žalovaného v 1. rade z oboch leasingových zmlúv. 52. Žalovaný v 1. rade by sa teda v dôsledku takéhoto plnenia poskytovaného žalobkyňou bezdôvodne obohatil za predpokladu, že by žalobkyňa predmet leasingu neužívala. V konaní pritom bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade predmet leasingu neužíval za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti a naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo zn. Hyundai Grand Santa Fe užívala výlučne žalobkyňa (s manželom) a vozidlo zn. Hyundai i 40 rovnako používala žalobkyňa (prípade jej manžel) na súkromné účely (žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať opak, pričom na predložený počítačový výpis z knihy jázd súd s poukazom na koncentračnú zásadu neprihliadal), teda žalobkyňa, týmto prijala plnenie, ktorého výška je zhodná (resp. vyššia) s výškou splátok, ktoré žalobkyňa uhradila za žalovaného v 1. rade žalovanému v 2. rade. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o tom, že na strane žalovaného v 1. rade ku vzniku bezdôvodného obohatenia (vo finančnom vyčíslení) voči žalobkyni nemohlo dôjsť. 53. Pri určovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne súd ustálil, že mesačne pri užívaní predmetných vozidiel, mohla žalobkyňa prijať plnenie rovnajúce sa najmenej výške leasingovej splátky. Žalobkyňa pritom navyše za dobu užívania ani všetky splátky neuhradila, pretože aj sama potvrdila, že časť splátok za obodrie od februára do mája hradil údajne žalovaný v 1. rade (podmienka tzv. fleetovej zľavy). Pokiaľ teda žalobkyňa užívala predmetné vozidlá odo dňa ich prevzatia od leasingovej spoločnosti do dňa ich odovzdania žalovanému v 1. rade, pri cene nájmu v autopožičovni minimálne 46,- eur denne (zn. Hyundai Grand Santa Fe), resp. 43,75 eur denne (zn. Hyundai i40), zaplatila by za takéto užívanie sumu najmenej 23 801,89 eur, resp. 26 742,40 eur. Vzhľadom na výšku žalovaného nároku súd dospel k záveru, že na strane žalovaného v 1. rade už z tohto dôvodu nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože síce žalobkyňa bez právneho dôvodu plnila leasingové splátky za žalovaného v 1. rade, avšak na druhej strane vozidlo fyzicky užívala výlučne ona (prípadne jej manžel) na súkromné účely, teda vozidlá, ktorých nájomcom bol žalovaný v 1. rade, užívala pre svoje osobné potreby bez preukázania právneho dôvodu na ich užívanie, a teda týmto konaním taktiež získavala bezdôvodné obohatenie. 54. Plnenie, ktoré žalobkyňa poskytovala leasingovej spoločnosti v rozsahu zaplatených splátok za žalovaného v 1. rade, bolo síce plnením bez právneho dôvodu, avšak žalovaný v 1. rade by sa v dôsledku takéhoto plnenia žalobkyňou bezdôvodne obohatil len za predpokladu, že by žalobkyňa predmet leasingu neužívala. Práve žalovaný v 1. rade predmet leasingu neužíval, motorové vozidlá naopak užívala žalobkyňa, ktorá tým prijala plnenie, ktorého výška zodpovedá minimálne hodnote leasingovej splátky, a teda na strane žalovaného v 1. rade ku vzniku bezdôvodného obohatenia (vo finančnom vyčíslení) voči žalobkyni nedošlo (KS Trenčín, sp. zn.: 19Co/611/2014). 55. Pokiaľ ide o existenciu žalobkyňou tvrdenej dohody, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktorá sa mala týkať toho, že žalobkyňa bude uhrádzať leasingové splátky za obe motorové vozidlá a žalovaný v 1. rade jej umožní po ukončení leasingu si tieto odkúpiť (ponechať), existenciu tejto dohody bola povinná preukázať žalobkyňa. Žalobkyni sa však v konaní nepodarilo preukázať existenciu takejto (ani obdobnej) dohody a ani sa jej nepodarilo preukázať existenciu takýchto „zvyklostí“ medzi ňou a spoločnosťou žalovaného v 1. rade. Zo žiadnej z predložených listín nevyplýva, že by sa žalobkyňa so žalovaným v 1. rade kedykoľvek dohodla na takomto postupe. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že už v minulosti došlo k obdobnému postupu a dohode v súvislosti s motorovým vozidlom zn. Renault Espace, nepredložila o tejto skutočnosti žiaden dôkaz preukazujúci, že by žalovaný v minulosti mal uzavretú leasingovú zmluvu na iné motorové vozidlo, za ktoré by žalobkyňa uhrádzala leasingové splátky a ani to, že by od žalovaného v 1. rade niekedy odkúpila akékoľvek motorové vozidlo. 56. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobkyňa ako prokuristka mohla uzavrieť leasingovú zmluvu a následne si mohla sama udeliť súhlas s používaním motorových vozidiel na súkromné účely, súd má za to, že takéto konanie bez akéhokoľvek právneho základu a akéhokoľvek vzťahu k podnikateľským aktivitám spoločnosti žalovaného v 1. rade, je v príkrom rozpore s povinnosťami prokuristu a nie je v súlade so záujmami spoločnosti. Navyše užívanie „firemného“ motorového vozidla na súkromné účely predstavuje príjmovú položku, ktorá podlieha daňovým povinnostiam a použitie vozidla na súkromné účely konateľa (spoločníka, zamestnanca) sa zdaňuje ako nepeňažný príjem (1 % zo vstupnej ceny). Ide o príjem konateľa (resp. zamestnanca alebo spoločníka), ktorý je predmetom dane z príjmov. Skutočnosť, že by si žalobkyňa ako prokuristka splnila takúto daňovú povinnosť v konaní preukázaná (ani tvrdená) nebola. 57. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol aj voči žalovanému v 1. rade. 58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade a v 2. rade, ktorí mali vo veci úspech, priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 59. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ C.s.p. a ďalej tým, že súd zaujal rozdielne stanoviská pri dokazovaní obdobných skutočností a to, keď žalobkyňa navrhovala, aby súd vykonal dokazovanie v daňovej oblasti, súd takýto návrh bez ďalšieho zamietol s odôvodnením, že takéto dokazovanie, či niekto platil daň, nie je predmetom tohto konania a preto takéto dokazovanie nevykoná. Avšak v rozhodnutí vo veci samej pri odôvodnení súd uvádza, že užívanie „firemného“ motorového vozidla na súkromné účely predstavuje príjmovú položku, ktorá podlieha daňovým povinnostiam a použitie vozidla na súkromné účely sa zdaňuje ako nepeňažný príjem (1% zo vstupnej ceny). V tejto súvislosti teda už súd považuje argumentáciu plnenia si daňových povinností za relevantnú. Súd taktiež podľa názoru žalobkyne pochybil, keď nevykonal niektoré dôkazy (potvrdenie vystavené Tatra bankou, a.s., kniha jázd, výňatok z e-mailovej komunikácie). Žalobkyňa namieta že tieto dôkazy súdu neboli predložené z dôvodu chyby jej právneho zástupcu a teda zásada koncentrácie konania je vo vzťahu k žalobkyni nespravodlivo prísna. Súd taktiež nesprávne vyhodnotil dôkaz - leasingovú zmluvu č. LFZ/14/50366, pričom súd nevykonal žiadne opatrenia na preverenie hodnovernosti dôkazu. Žalobkyňa stále namieta dôveryhodnosť tejto zmluvy (žalovaný 2/ originál tejto zmluvy doposiaľ nepredložil). 60. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné a účelové a napadnutý rozsudok za zákonný a spravodlivý a navrhuje jeho potvrdenie. Žalovaný 2/ uvádza, že žalobný petit žalobkyne je nesprávny, nakoľko žalovaní nemôžu vystupovať v konaní ako nerozluční spoločníci. Z tohto pohľadu je potom zrejmé, že všetky skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní v časti porušenia práva na spravodlivý proces sa tak týkajú len jej vzťahu k žalovanému 1/, pričom uvedené skutočnosti v odvolaní nepredstavujú v žiadnom prípade porušenie jej práva na spravodlivý proces. Žalovaný 2/, taktiež uvádza, že aj námietky súvisiace s nevykonaním dôkazov uvedené v odvolaní sa týkajú výlučne vzťahu žalobkyne so žalovaným 1/. Napriek tomu, žalovaný 2/ poukazuje na to, že súd správne vyhodnotil zásadu sudcovskej koncentrácie sporového konania. V súvislosti s uzatvorenou leasingovou zmluvou žalovaný 2/ uvádza, že jej existenciu potvrdila samotná žalobkyňa, pričom jej platnosť žalobkyňa začala spochybňovať až neskôr a to účelovo. Tvrdenia žalobkyne, že leasingová zmluva nebola podpísaná sú podľa žalovaného 2/ klamlivé. 61. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril taktiež aj žalovaný 1/, ktorý považuje podané odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné a naopak rozsudok za vecne správny. Žalovaný 1/ má za to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces, tak ako ho uvádza žalobkyňa nemohlo dôjsť. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď nevykonal dôkazy navrhované žalobkyňou v neskorších štádiách konania. Žalovaný 1/ má za to. že súd prvej inštancie na základe dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Súd sa v odôvodnení rozsudku extenzívnym spôsobom vysporiadal so všetkými dôkazmi a jasne artikuloval svoje právne úvahy. Tvrdenia o neexistencii leasingovej zmluvy sú nepodložené a jej existencia bola v konaní jasne preukázaná. Vzhľadom na čo žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 62. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. 63. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 64. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 65. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 66. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 67. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).