Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/122/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210972 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216210972.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu SAPELI SK s.r.o., Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 47 765 208, práv. zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému P13 Retail park s. r. o., Pestovateľská 13, Bratislava, IČO: 45 966 265, práv. zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 31.075,80 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/259/2016 -117 zo dňa 10.1.2018, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/259/2016 -117 zo dňa 10.1.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 31.075,80 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške EUR a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 31.075,80 EUR titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.6.2014 (konkrétne článku II bod 2). Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom dňa 23.6.2014 zmluvu o nájme nebytových priestorov v objekte SPK (Shopping Park Korzo) v Bratislave s cieľom zabezpečiť si obchodné priestory slúžiace ako klientske centrum pre výkon jeho podnikateľskej činnosti (výroba a predaj dverí a zárubní spolu s príslušenstvom). Napriek ustanoveniu čl. II bod 2 zmluvy došlo v apríli 2016 k otvoreniu predajne VEKRA v bezprostrednej blízkosti žalobcu v objekte SPK, ktorá sa zaoberá predajom okien a dverí. Keďže sa žalovaný v zmluve zaviazal v priebehu trvania nájomného vzťahu neuzatvoriť s tretím subjektom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ak by bol tento subjekt výrobcom alebo predajcom dverí či zárubní, t.j. prevádzkoval by rovnakú činnosť, ktorá je hlavným predmetom podnikania žalobcu, žalobca vyzval žalovaného prípisom zo dňa 12.5.2016 na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 31.075,80 EUR, a to v lehote 14 dní plynúcej dňom doručenia výzvy žalovaného (t.j. od 16.5.2016). Pri výpočte výšky zmluvnej pokuty vychádzal z poslednej vety článku II bod 2 zmluvy, podľa ktorej ak prenajímateľ poruší svoju povinnosť uvedenú v tomto bode zmluvy, vzniká nájomcovi právo uplatniť si voči prenajímateľovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške šesťmesačného nájomného. Výška mesačného nájmu v období, v ktorom sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich porušeniu povinnosti zo strany žalovaného (apríl 2016), predstavovala sumu 5.179,30 EUR bez DPH (12,25 EUR/m2 x 422.80 m2), z čoho žalobca odvodil výšku zmluvnej pokuty 31.075,80 EUR. Žalovaný sa dostal podľa názoru žalobcu do omeškania s plnením zmluvnej pokuty dňom 31.5.2016. Zároveň si žalobca uplatnil i právo na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. 3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný považoval uplatnený nárok žalobcu za nedôvodný, nakoľko podľa jeho názoru je hlavným predmetom podnikania žalobcu predaj interiérových dverí a spoločnosti Window holding Sk a.s., ktorá prevádzkuje predajňu VEKRA prenajal nebytové priestory za účelom predaja stavebných otvorových výplní vrátane príslušenstva, pričom táto spoločnosť predáva najmä okná a exteriérové dvere (95 %), predaj interiérových dverí tvorí len 1 % a ostatný tovar 4 % (ide konkrétne o obdobie 1.10.2015 - 31. 4.2017). Zároveň argumentoval, že spoločnosť Window holding Sk a.s. mala z predaja interiérových dverí (ako 1 % z celkového množstva predaného tovaru) za uvedené obdobie obrat vo výške 16.630,65 EUR, preto považuje uplatnenú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, neúmerne prísnu a vedúcu k neodôvodnenému majetkovému prospechu žalobcu. Z týchto dôvodov žiada súd o posúdenie jej výšky a jej zníženie v zmysle § 301 Obchodného zákonníka. 4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.06.2014 , § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 544 , § 369 ods. 1, 2 ,§ 369 c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca na základe uzavretej nájomnej zmluvy so žalovaným (zo dňa 23.6.2014) užíval nebytové priestory v objekte SPK v Bratislave, v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť spočívajúcu vo výrobe a predaji dverí a zárubní spolu s príslušenstvom. Sporové strany sa v zmluve v článku II bod 2 výslovne dohodli, že žalovaný v priebehu trvania nájomného vzťahu neuzatvorí zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom by bol nájom nebytových priestorov v objekte SPK s iným výrobcom alebo predajcom dverí a zárubní za účelom prevádzkovania rovnakej činnosti, ktorá je hlavným predmetom podnikania, resp. činnosti žalobcu realizovanej v predmete nájmu (teda v predmetných nebytových priestoroch). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že hlavným predmetom podnikania žalobcu je predaj dverí a zárubní (ako aj montáž bezpečnostných dverí s menej ako 3-bodovým uzamykacím mechanizmom, montáž, oprava, servis a kontrola protipožiarnych výplní a uzáverov stavebných otvorov). V konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaný ako prenajímateľ uzatvoril dňa 5.10.2015 so spoločnosťou Window holding SK a.s. ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru v objekte SPK, a to za účelom predaja stavebných otvorových výplní vrátane príslušenstva, pričom predmet nájmu bol označený ako VEKRA. Zo súdneho spisu súd prvej inštancie zistil, že obchod VEKRA (ktorý prevádzkuje Window holding SK a.s.) predáva okrem iného aj širokú škálu interiérových dverí (s poldrážkou, ako aj bezfalcové) ako aj zárubne (obložkové, atypické posuvné na stenu alebo do puzdra), pričom samozrejmosťou je aj montáž dverí a zárubní. Uvedené potvrdil v emailovej správe zo dňa 2.5.2016 adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu Ing. L., odborný konzultant obchodu VEKRA, pričom tiež potvrdil, že v ich novootvorenej predajni v objekte SPK majú vystavených cca 26 ks interiérových dverí osadených v zárubni (a dodal, že ďalšie vzorky interiérových dverí očakávajú). Tieto skutočnosti vyplývajú aj z troch fotografii interiérových dverí vyhotovených v predajni VEKRA. Žalobca založil do spisu aj screenshoty internetových stránok predajne VEKRA (www.S..sk), z ktorých je tiež nepochybné, že tieto predajne ponúkajú okrem iného široký sortiment interiérových dverí, pričom k nim pripojil aj ďalších päť fotografií z predajne VEKRA v objekte SPK. Aj samotná spoločnosť Window holding SK a.s. v liste zo dňa 9.12.2016 adresovanom právnemu zástupcovi žalovaného potvrdila, že štruktúra predaného tovaru v objekte SPK od spustenia predaju dňa 1.10.2015 do 30.11.2016 bola nasledovná: 95% okná a exteriérové dvere, 1% interiérové dvere a 4% iný tovar. V liste zo dňa 31.7.2017 táto spoločnosť doplnila, že v období od 1.10.2015 do 31.4.2017 predaj interiérových dverí predstavoval 1% z celkového predaného tovaru v objekte SPK, pričom obrat z predaja interiérových dverí predstavoval sumu 13.630,65 EUR. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplývalo, že žalovaný porušil ustanovenie článku II bod 2 predmetnej nájomnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 23.6.2014, keďže uzatvoril v priebehu trvania nájomného vzťahu so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov v objekte SPK, predmetom ktorej bol nájom týchto priestorov osobe, ktorá prevádzkuje rovnakú činnosť, ktorá je hlavným predmetom podnikania žalobu, t.j. predaj interiérových dverí a zárubní, vrátane ich montáže. Súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z uvedeného zmluvného dojednania (čl. II bod 2), pri aplikácii ktorého nie je právne významné, či spoločnosť Window holding SK a.s. prostredníctvom predajne VEKRA predáva a montuje interiérové dvere ako svoju hlavnú činnosť alebo okrajovú, teda je absolútne bezpredmetné, že predaj interiérových dverí tvorí len 1 % z celkového predaja tovaru v objekte SPK za obdobie od 1.10.2015 do 31.4.2017. Zo zmluvy nevyplýva, že žalovaný by bol oprávnený prenajať nebytový priestor osobe, ktorá ho bude využívať na podnikateľskú činnosť totožnú s činnosťou žalobcu, i keď len v malom množstve. Podstatný bol podľa názoru súdu prvej inštancie fakt, že predaj širokej škály interiérových dverí je v predmetnej predajni VEKRA možný a reálne sa aj uskutočňuje, dôkazom čoho bol aj obrat z predaja interiérových dverí v sume 13.630,65 EUR za uvedené obdobie, čo spoločnosť Window holding SK a.s. potvrdila. V danom prípade je preto nepochybné, že žalovaný porušil čl. II bod 2 zmluvy, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s ustanovením poslednej vety čl. II bod 2, podľa ktorého ak žalovaný poruší svoju povinnosť uvedenú v tomto bode zmluvy, vzniká žalobcovi právo uplatniť si voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške šesťmesačného nájomného. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil vo výške 31.075,80 EUR , ktorú vypočítal z výšky mesačného nájmu v období, v ktorom sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich porušeniu povinnosti zo strany žalovaného (apríl 2016), teda šesťnásobok sumy 5.179,30 EUR bez DPH (12,25 eur/m2 x 422.80 m2). Výpočet zmluvnej pokuty nebol medzi sporovými stranami sporný, avšak žalovaný požadoval uplatniť moderačné právo súdu znížiť jej výšku v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, keďže mal za to, že uplatnená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká vzhľadom k výške obratu spoločnosti Window holding SK a.s. v súvislosti s predajom interiérových dverí (výška zmluvnej pokuty 31.075,80 EUR k obratu 13.630,65 EUR). Súd prvej inštancie však za daných skutkových okolností nepovažoval uplatnenú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, nakoľko ide o vážne porušenie zmluvy, ktoré mohlo mať za následok zníženie predaja interiérových dverí a zárubní na strane žalobcu v dôsledku vzniku konkurenčnej predajne v tom istom objekte SPK - k čomu však v zmysle zmluvy nemalo dôjsť, keďže logicky úmyslom zmluvných strán bolo uvedenej situácii predchádzať, inak by sa na článku II bod 2 zmluvy v citovanom znení pri podpise zmluvy nedohodli. Ak žalovanému tento článok zmluvy nevyhovoval alebo si ho vykladal inak ako z neho logicky vyplýva, mal možnosť zmluvu neuzavrieť, alebo dohodnúť sa so žalobcom na preformulovaní sporného ustanovenia. Keďže tak neurobil, musí znášať následky svojho konania, ktoré v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto nie je na mieste, vyhýbať sa zaplateniu zmluvnej pokuty, resp. požadovať jej zníženie. Predmetné ustanovenie zmluvy je slobodným prejavom vôle oboch zmluvných strán, ktoré si pri jej uzatváraní museli byť vedomé jej právnych následkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ani do 14 dní od doručenia výzvy žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty (dňa 16.5.2016) si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty od 31.05.2016, preto je povinný zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 31.075,80 EUR v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie súd prvej inštancie žalobe vyhovel. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle §255 ods.1 a 262 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a to v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. f, h zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p.. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne uvádza, že medzi stranami nie je sporné, že hlavným predmetom podnikania žalobcu je predaj dverí a zárubní. Žalovaný počas celého súdneho konania poukazoval na to, že hlavným predmetom podnikania žalobcu nie je predaj dverí všeobecne, ale len predaj interiérových dverí. Predaj iných ako interiérových dverí (exteriérové, RTG, bezpečnostné) vykonáva žalobca len okrajovo. Žalovaný nepopiera, že spoločnosť VEKRA predáva v nebytovom priestore v Shopping park Korzo okrajovo aj interiérové dvere. Samotný fakt, že v predajni spoločnosti VEKRA sa okrem iného tovaru predávajú aj interiérové dvere však sám osebe nespôsobuje porušenie zmluvnej povinnosti uvedenej v článku II bod 2 Zmluvy. Na to, aby Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť uvedenú v článku II bod 2 Zmluvy by podľa žalovaného museli byť kumulatívne naplnené aj ďalšie podmienky uvedené v tomto článku Zmluvy. Z gramatického a logického výkladu vyššie uvedeného článku vyplýva, že Žalovaný sa zaviazal neuzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov v Shopping park Korzo výlučne s takým subjektom, ktorý bude kumulatívne spĺňať nasledujúce podmienky: • subjekt je výrobcom alebo predajcom dverí; • tomu subjektu (ktorý je výrobca alebo predajca dverí) je nebytový priestor v Shopping park Korzo prenajatý za účelom prevádzkovania istej špecifickej a úzko vymedzenej činnosti, • táto špecifická činnosť za účelom prevádzkovania ktorej bol prenajatý nebytový priestor v Shopping park Korzo je rovnaká ako tá činnosť, ktorá je hlavným predmetom podnikania spoločnosti SAPELI v predmete nájmu v Shopping park Korzo. Nakoľko vyššie uvedené kumulatívne podmienky neboli naplnené, nedošlo ani k porušeniu článku II bod 2 Zmluvy žalovaným a teda ani k vzniku práva na priznanie zmluvnej pokuty žalobcovi. Podľa právneho názoru žalovaného je pre správne posúdenie predmetného súdneho sporu zásadné určiť aj to, či je činnosť za účelom vykonávania ktorej bol spoločnosti VEKRA prenajatý priestor v Shopping park Korzo rovnaká ako činnosť, ktorá je hlavným predmetom podnikania žalobcu v predmete nájmu. Hlavný predmet činnosti žalobcu je predaj interiérových dverí. Spoločnosti VEKRA boli nebytové priestory v Shopping park Korzo prenajaté za účelom prevádzkovania predaja okien a exteriérových dverí. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že činnosť za účelom ktorej bol spoločnosti VEKRA prenajatý priestor v Shopping park Korzo (predaj okien a exteriérových dverí) je iná ako hlavný predmet podnikania žalobcu v predmete nájmu (predaj interiérových dverí) a je preto zrejmé, že nedošlo k porušeniu článku II bod 2 Nájomnej zmluvy žalovaným. V prípade, ak by odvolací súd k názoru, že žalovaný porušil povinnosť uvedenú v článku II bod 2 Zmluvy, žalovaný si týmto dovoľuje požiadať, aby s poukazom na § 301 OBZ aplikoval moderačné právo a žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu primerane znížil a to z dôvodu, že škoda, ktorá žalobcovi mohla vzniknúť tým, že spoločnosť VEKRA predáva vo svojej prevádzke aj interiérové dvere je niekoľkonásobne nižšia ako dohodnutá zmluvná pokuta a zmluvná pokuta je z tohto dôvodu neprimerane vysoká. V súvislosti s priznaním neprimerane vysokej zmluvnej pokuty si žalovaný zároveň poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.3.2006, sp.zn.: 1 Obdo V 93/2004. Vzhľadom na uvedené požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že žalobu voči žalovanému zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach, v zmysle ktorých nie je právne významné, či ide o okrajovú činnosť tretieho subjektu VEKRA -okná, dvere. Takáto podmienka zo Zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva. Podstatou dojednania o zmluvnej pokute, čo vyplýva aj zo znenia predmetného dojednania, bolo zamedziť uzatvoreniu zmluvy s tretím subjektom za účelom prevádzkovania rovnakej činnosti. Je nepochybné, že predajňa VEKRA danú podmienku bez akýchkoľvek pochybností spĺňa, čo jednoznačne vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Predmetná podmienka vyplýva najmä z týchto skutočností: i) z názvu predajne ,,VEKRA - okná, dvere“, ii) z mailovej komunikácie predajcu VEKRA, ktorý bol anonymne oslovený so záujmom o interiérové dvere (komunikáciu žalobca súdu predložil spoločne so žalobou), iii) z prezentovanej ponuky predajne (vizuál predajne, web prezentácia, vystavený tovar na predajni a pod.) iv) v priestoroch predajne je k dispozícii veľké (iný tovar prevažujúce) množstvo interiérových dverí k nahliadnutiu pre zákazníka, v) rovnako tak samotná internetová stránka (link) „https://www.S..sk/o- spolocnosti/novinky-a-akcie/ toto tvrdenie vyvracia, keď uvádza: „Prezrite a vyskúšajte si naše okna, vchodové dvere a predovšetkým desiatky funkčných vzoriek interiérových dverí všetkých typov“, a to rovno nad oznámením informujúcim o otvorení nového obchodného zastúpenia v Bratislave. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní argumentuje troma podmienkami, ktoré podľa jeho tvrdení vyplývajú z predmetného ustanovenia Zmluvy, a musia byť splnené kumulatívne. Nie je zrejmé, ako žalovaný k uvedenému dospel, a zároveň neuvádza, ktorá z uvedených podmienok splnená nebola. Návrh žalovaného na zníženie pokuty považuje žalobca za nedôvodný. Uplatnená zmluvná pokuta je vzhľadom na hodnotu a význam predmetu jej zabezpečenia, pozíciu žalobcu na trhu a jeho ohrozené práva a právom chránené záujmy neprimerane nízka. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nedáva žalobcovi možnosť domáhať sa autoritatívneho navýšenia zmluvnej pokuty, žalobca nemal v konaní inú možnosť, ako zotrvať na tej výške, ktorá bola stranami sporu zmluvne dohodnutá. Žalobca vynaložil značné marketingové náklady na reklamu, vďaka čomu disponuje stabilným postavením na trhu. Podnikanie tretieho subjektu v jeho bezprostrednej blízkosti možno chápať ako parazitovanie na povesti, kedy prevádzkareň VEKRA - okná, dvere profituje zo spomenutého dobrého postavenia žalobcu na trhu. Je veľmi pravdepodobné, že návštevníci prevádzkarne žalobcu navštívia rovnako tak predajňu VEKRA, ktorá láka zákazníkov hľadajúcich rovnaký tovar, aký ponúka žalobca. Takéto správanie umožňuje tretiemu subjektu ušetriť finančné prostriedky, ktoré by bol inak nútený investovať do reklamy a marketingu, a možno práve vďaka tomu dosiahnuť zníženie svojich cien a vytvorenie tak pre žalobcu nepriaznivého konkurenčného prostredia, kedy sa zákazník napriek rozsiahlej reklame a kvalitným výrobkom ponúkaných žalobcom rozhodne práve pre tretí subjekt, ktorý navyše bezprostredne susedí s predajňou žalobcu. Žalobca preto požiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 9. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza , že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou hlavného predmetu podnikania žalobcu, ako aj so skutočnosťou, že vo vzťahu k čl. II bodu 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 23.6.2014 nie je relevantné, či ide o interiérové dvere, alebo exteriérové dvere, a pomer ponuky u žalovaného, keďže čl. II bod 2 Zmluvy nevypočítava druhy dverí, na ktoré sa vzťahuje, ale pojednáva všeobecne o dverách ako takých. V zmysle č. II bod Zmluvy: „Prenajímateľ sa zaväzuje v priebehu trvania nájomného vzťahu neuzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom by bol prenájom nebytových priestorov v SPK inému výrobcovi alebo predajcovi dverí a zárubní za účelom prevádzkovania rovnakej činnosti, ktorá je hlavným predmetom podnikania resp. činnosti Nájomcu, realizované v Predmete nájmu. Žalovaným uvedený argument, v zmysle ktorého sú hlavným predmetom podnikania žalobcu sú interiérové dvere, nemení nič na tom, že stále ide o dvere. Z gramatického ako aj z logického výkladu jednoznačne vyplýva, že cieľom bolo zabrániť, aby prenajímateľ umožnil konkurenčnému subjektu podnikať v prostredí obchodného centra. Konkurenčná doložka určito a zrozumiteľne stanovuje pre žalovaného povinnosť zdržať sa prenájmu priestorov obchodného centra pre akéhokoľvek výrobcu dverí. V žiadnej súvislosti sa zmluvné dojednanie pokuty ani okrajovo nezaoberá výškou obratu tretieho subjektu, jeho postavením na trhu, ani škálou vyrábaných/predávaných dverí a pod. Odvolací súd má za to, že návrh žalovaného na zníženie pokuty je nedôvodný. V celom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej: „Súd za daných okolností nepovažuje uplatnenú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, nakoľko ide o vážne porušenie zmluvy, ktoré mohlo mať za následok zníženie predaja interiérových dverí a zárubní na strane žalobcu v dôsledku vzniku konkurenčnej predajne v tom istom objekte SPK - k čomu však v zmysle Zmluvy nemalo dôjsť, keďže logicky úmyslom zmluvných strán bolo uvedenej situácii predchádzať, inak by sa na čl. II bod 2 Zmluvy v citovanom znení pri podpise Zmluvy nedohodli.“ 12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).