Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/151/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218982 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216218982.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Janky Richterovej, vo veci žalobcu: V.. W. Y., T.. XX. XX. XXXX, U. H. D. H., G. X, zast. JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palisády 32, IČO: 47 255 846, proti žalovaným: 1/ LK Sales Consulting, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Papraďová 1A, IČO: 46 836 250, 2/ I. H., M.. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. D. H., Ľ. XXXX/X, zast. +ULTRA Legal s.r.o, advokátní kancelář, organizačná zložka so sídlom v Bratislave, Grösslingová 56, IČO: 47 255 480, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. januára 2018 č.k. 50C/183/2016-77 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému 1/ nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX, nachádzajúceho sa na ulici G. Č.. X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., obec Bratislava - MČ Ružinov, okres Bratislava II, postaveného na parcele č. XXXXX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., obec Bratislava - MČ Ružinov, okres Bratislava II, súčasne žalovanému 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 2/Vychádzal zo zistenia, že dňa 23.03.1999 uzatvorili V.. N. Š. K., V.:XXX XX XXX, miesto podnikania U. X, H. v právnom postavení predávajúceho a obchodná spoločnosť B.K. Consulting, spol. s r.o. , IČO : XX XXX XXX, so sídlom N. X, H. v právnom postavení kupujúceho kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX (t.č. súp. č. XXX), nachádzajúceho sa na ulici G. Č.. X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., obec Bratislava - MČ Ružinov, okres Bratislava II, postaveného na parcele č. XXXXX, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., obec Bratislava - MČ Ružinov, okres Bratislava II . Okresný úrad Bratislava II, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech obchodnej spoločnosti B.K. Consulting, spol. s r.o., dňa 24. 03. 1999 pod č. D.. 3/Podľa žalobcu skutočným účastníkom zmluvy v právnom postavení kupujúceho nebola predmetná obchodná spoločnosť B.K. Consulting, spol. s r.o., ale žalobca. Žalobca jednal s predávajúcim V.. N. Š. K. o predaji nehnuteľnosti, dohodoval podmienky zmluvy a taktiež uhradil predávajúcemu V.. N. Š. K. kúpnu cenu za nehnuteľnosť zo svojich peňažných prostriedkov, a to prvú časť kúpnej ceny v sume 95.000 USD v deň podpisu zmluvy a druhú časť kúpnej ceny v sume 6.470.000.- Sk žalobca uhradil predávajúcemu tak, že tieto peňažné prostriedky zložil na vkladnú knižku, ktorú predávajúcemu vydal po vyhotovení listu vlastníctva po prevode vlastníckeho práva podľa zmluvy. Na preukázanie toho, že žalobca je skutočným účastníkom zmluvy v postavení kupujúceho žalobca predložil prísažné vyhlásenie predávajúceho zo dňa 02. 12. 2016, ktoré podpísal u notára. Navrhol súdu vykonať dôkaz výsluchom predávajúceho a vykonať dôkaz dožiadania o zrealizovanej platbe kúpnej ceny za nehnuteľnosť na spoločnosť VUB banka, a.s.. Uviedol, že uzatvorením zmluvy bol účastníkmi zmluvy vykonaný simulovaný, teda zastretý právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, pričom skutočným účelom právneho úkonu bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti na žalobcu. V súčasnosti sú ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX evidovaní spoločne žalovaní 1/ a žalovaná 2/, každý v jednej polovici. Žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti v rozsahu 1 darovacou zmluvou zo dňa 19.09.2013 a žalovaná 2/ nadobudla spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti darovacou zmluvou v rozsahu 1 darovacou zmluvou zo dňa 10.05.2012. K simulovaným a absolútne neplatným právnym úkonom žalobca poukázal na judikované rozhodnutia NS SR. 4/Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.02.2017 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcom. Uviedla, že pri posudzovaní danosti naliehavého záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. Žalobca ale neosvedčil existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva formulovanom v žalobnom návrhu, nakoľko žalobcovi nesvedčí žiaden nadobúdací titul, na základe ktorého by bolo možné považovať ho za vlastníka nehnuteľnosti, ktorého určenia sa v spore domáha. Uviedla, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne legitimovaným). Žalobca na skutkové okolnosti vymedzené v jeho žalobe aplikoval ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Právne posúdenie je vždy vecou súdu. Poukázala na to, že žalobca nebol účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 23. 03.1999 uzatvorenej medzi V.K.. N. Š. K., ako predávajúcim a spoločnosťou B.K. Consulting, s r. o. ako kupujúcim. Podľa § 46 ods. 1 Obč. zákonníka na prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou sa vyžaduje písomná forma, pričom zo znenia § 41a ods. 2 Obč. zákonníka je nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného a zastretého právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2621/2006 zo dňa 12.06.2007. Žalobca a žalovaná 2/ boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy spoločníkmi a konateľmi spoločnosti B.K. Consulting, spol. s r.o. kupujúceho, pričom podľa výpisu z obchodného registra vyplýva, že menom spoločnosti konali konatelia samostatne. Namietala v konaní aj, že žalobca nie je vo vzťahu k žalobnému návrhu aktívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.1999. Napokon uviedla, že žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, keď žalobca v žalobe ani len netvrdil skutočnosti, ktoré by osvedčili existenciu jeho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, nepredložil jeden dôkaz spôsobilý preukázať pravdivosť jeho tvrdení vo vzťahu k žalobnému návrhu, pričom žalovaná 2/ popiera pravdivosť skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko až do právoplatnosti rozhodnutia o absolútnej neplatnosti je potrebné vychádzať z premisy platnosti právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 41a ods. 2 Obč. zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastníci právneho úkonu, t.j. v prípade dvojstranného právneho úkonu, obe strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. Do pozornosti dala súdu tú skutočnosť, že v určitom období v minulosti bol žalobca, ktorý je jediným spoločníkom a štatutárom žalovaného 1/, podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorej určenia vlastníctva sa domáha podanou žalobou v tomto skonaní. Žalobca sám, slobodne a vážne uzatváral scudzovacie zmluvy, ktorými nadobúdal a aj prevádzal vlastnícke právo k podielu na predmetnej nehnuteľnosti, pričom platnosť týchto právnych úkonov teraz so značným časovým odstupom spochybňuje. 5/Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.03.1999 medzi predávajúcim K. - V.. N. Š.Y., IČO : XXX XX XXX, živnostníkom pod č. XXXXX/XX, a kupujúcim spoločnosťou B.K. Consulting, spol. s r.o., zastúpenou konateľmi V.. W. Y. Z. I. H. vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavby na parcele č. XXXXX-M., súp. č. XXX, zapísanou na LV č. XXXX, k. ú. T., obec Bratislava - MČ Ružinov, okres Bratislava II. Podľa čl. II tejto kúpnej zmluvy predávajúci predáva uvedenú nehnuteľnosť s príslušenstvom t.j. rodinný dom, na ktorom boli vykonané stavebné úpravy na administratívu s výmenou strechy a na základe kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II.Č.J. SP-3127/98/139 Han-25 zo dňa 18.12.1998, povolené ako stavbu - administratívnu budovu spolu s vonkajšími úpravami kupujúceho, ktorý túto nehnuteľnosť kupuje do výlučného vlastníctva. Podľa čl. III tejto kúpnej zmluvy kúpna cena bola medzi účastníkmi dohodnutá v sume 6.470.000 Sk a táto bola predávajúcemu uhradená v deň podpisu v sume 95.000 USD prevodom na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a rozdiel kúpnej ceny zloží kupujúci predávajúcemu na vkladnú knižku, ktorá bude uložená v bezpečnostnej schránke v banke a predávajúcemu bude odovzdaná oproti vyhotovenému listu vlastníctva znejúceho na meno B.K.CONSULTING s.r.o., IČO : XXXXXXXX. Podľa čl. X. tejto zmluvy, zmluvu podpísal predávajúci a za kupujúceho konatelia spoločnosti V.. W. Y. t.j. žalobca a I. H. t.j. žalovaná 2/. 6/Súd prvej inštancie konštatoval, že z ustanovenia § 80 písm. c) OSP, rovnako ako z § 137 písm. c) CSP, vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je okrem skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu (aktívnu a pasívnu), aj skutočnosť, že na tomto určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V určovacom petite však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Nemožno vylúčiť, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi žalovaným a treťou osobou. V takom prípade podmienkou úspešnosti žalobného návrhu je, že určenie (ne)existencie tohto právneho vzťahu ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Len tak môže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná jednak tým, že žalovaný popiera (ne)existenciu práva či právneho vzťahu žalobcu, teda ide o stav, že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva stav objektívnej právnej neistoty. Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Musí tiež jestvovať potreba odstránenia tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je teda daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým je danosť naliehavého právneho záujmu, musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva (dôkazné bremeno) zaťažuje žalobcu. Žalobca je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 7/V tejto právnej veci však podľa názoru súdu pri žalobách na určenie vlastníckeho práva je v zásade vždy daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, čo vyplýva už zo samotného charakteru vlastníckej žaloby, ktorou sa žalobca, ktorý tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej mu nesvedčí zápis v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie námietku žalovanej 2/, v ktorej namietala, že žalobca nemá žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva a z tohto dôvodu nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti, považoval za nedôvodnú. Určovacia žaloba musí byť vnímaná aj ako ultima ratio právny prostriedok ochrany. 8/S otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu neoddeliteľne súvisí aj otázka jeho aktívnej vecnej legitimácie. K procesnému postaveniu žalobcu súd uviedol, že aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. 9/Žalobca v konaní uviedol, že skutočným účastníkom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v právnom postavení kupujúceho nebola obchodná spoločnosť B.K. Consulting, spol. s r.o. zastúpená konateľmi - žalobcom a žalovanou 2/, ale kupujúcim bol výhradne on, ako fyzická osoba. Uviedol, že uhradil predávajúcemu kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu ďalší dôkaz, a to vyhlásenie predávajúceho a podporne žiadal vykonať dokazovanie v súdnom konaní zamerané na preukázanie úhrady kúpnej ceny za predaj predmetnej nehnuteľnosti. Keďže žalobca v konaní tvrdí a odvíja svoju aktívnu legitimáciu od uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.1999, keď uvádza, že táto zmluva je simulovaným právnym úkonom a teda je absolútne neplatná, súd posúdil jeho procesné postavenie vychádzajúc z tohto hmotnoprávneho vzťahu, ktorého žalobca nie je účastníkom konania. 10/V danej veci je teda nesporné, že označeným simulovaným právnym úkonom v danej veci má byť kúpna zmluva zo dňa 23.03.1999. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno dospieť k názoru, že by kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23. 03. 1999 bola simulovanou kúpnou zmluvou, ako tvrdí žalobca. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak má byť právnym úkonom zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Podstatou simulácie je teda to, že to, čo je navonok vyjadrené ako spoločná vôľa oboch strán zmluvy (v tom to prípade predávajúcich a kupujúceho), podľa ich zhodného úmyslu nepredstavuje ich skutočnú vôľu, ale tá je iná. Napríklad strany zmluvy podpíšu listinu označenú ako darovacia zmluva a zároveň obdarovaný odovzdá darcovi peniaze za darovanú vec, takže skutočnou vôľou strán zmluvy nie je vec darovať, ale predať. Predpokladom posúdenia simulovaného úkonu ako iného a teda dissimulovaného však je spoločná vôľa na oboch stranách zmluvy, t.j. spoločná vôľa účastníkov zmluvy uzatvoriť tento iný zastretý (dissimulovaný) právny úkon (k tomu pozri Q., I: Občiansky zákonník, Veľký komentár,1. diel, Bratislava, Eurokódex 2011). 11/V prejednávanej veci je však zrejmé, že v prvom prípade žalobca ako fyzická osoba nebol žiadnou zo strán a teda ani účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.1999, ktorou bola nehnuteľnosť predaná a jednak nebola v konaní preukázaná ani spoločná vôľa účastníkov konania zastrieť tento právny úkon iným úkonom. Zmluvnými stranami boli K. - V.. N. Š. ako podnikateľ - živnostník a spoločnosť B.K. Consulting spol. s r.o. ako právnická osoba, ktoré strany zmluvy sú aj riadne označené bez akýchkoľvek pochybností v záhlaví predmetnej zmluvy. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že žalobca ako jeden z konateľov právnickej osoby predmetnú zmluvu podpísal, nakoľko v tomto prípade nepochybne konal za právnickú osobu, o čom svedčí aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu podpísala aj druhá konateľka tejto spoločnosti (žalovaná 2/). 12/K vôli účastníkov konania treba dodať, že žalobca napokon ani sám netvrdí, že nešlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rodinného domu ako simulovaného právneho úkonu, ale tvrdí, že uzavrel zmluvu za iného účastníka konania. Keďže teda na posúdenie dissimulovaného právneho úkonu chýba napokon aj spoločná vôľa účastníkov konania. Žalobcom predložené vyhlásenie predávajúceho nie je dostatočným dôkazným prostriedkom, ktorým by druhá podmienka pri posúdení dissimulovaného právneho úkonu bola splnená. Súd poukázal na vyjadrenie žalovanej 2/ (druhej konateľky spoločnosti B.F. Consulting, spol. s r.o. ), ktorá skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu popiera. S poukazom aj na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 440/2004 súd potom predmetnú kúpnu zmluvu nepovažuje za simulovaný právny úkon. 13/V tejto súvislosti súd poukázal tiež na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 12/2012 zo dňa 14.11.2012, podľa ktorého : ...."Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne)..... V situácii, kedy simulované konanie vo svojej príčine (pohnútke) slúži k zastareniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka)." 14/Napokon súd uviedol, že pokiaľ by aj uvedená kúpna zmluva bola absolútne neplatným právnym úkonom ako tvrdí žalobca, tak dôsledkom tejto skutočnosti by bolo to, že by nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti z predávajúceho na kupujúceho. To znamená, že by sa obnovil pôvodný stav zapísaný aj na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, a to že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam by patrilo firme K. - V.. Š.. Možno teda uzavrieť, že ani v prípade absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy by žalobcovi nesvedčil žiadny relevantný nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Takým zákonným nadobúdacím titulom nie je bez ďalšieho (oprávnenej dobromyseľnej a nepretržitej držby) ani skutočnosť, že žalobca zaplatil kúpnu cenu nehnuteľnosti. Keďže žalobca v konaní ani netvrdil, že má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe, možno potom prisvedčiť žalovanej 2/, že žalobca v spore nepreukázal žiadny zákonný nadobúdací titul, ktorý by svedčil jeho vlastníckemu právu k nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva. Žalobca teda v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. 15/Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych prepisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nevykonal stranami sporu navrhované ďalšie dokazovanie (výsluchom svedka, vyžiadaním si bankového výpisu o úhrade kúpnej ceny, daňové priznania žalovaného 1/), nakoľko tieto skutočnosti neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu v spore a ich vykonanie by bolo nehospodárne v súlade s Čl. 17 CSP. 16/O nároku na náhradu trov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže vznik trov na strane žalovaného 1/ zo spisu nevyplýva, súd mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, žalovanej 2/ súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 17/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V prvom rade namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností - výsluch predávajúceho V.. N. Š. K. (ktorým výsluchom by sa potvrdilo, že žalobca jednal s predávajúcim o predaji nehnuteľností, dohadoval podmienky zmluvy a taktiež uhradil predávajúcemu kúpnu cenu zo svojich peňažných prostriedkov), rovnako nevykonanie dôkazu o zrealizovanej platbe kúpnej ceny (ktorým by bolo preukázané, že žalobca platil za nehnuteľnosť vlastnými peňažnými prostriedkami a nie prostriedkami nadobúdateľa, ktorá spoločnosť na úhradu kúpnej ceny nemala potrebné peňažné prostriedky). V ďalšom namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď z predložených dôkazov resp. z dôkazov, ktoré boli žalobcom navrhované by vyplynulo, že žalobca bol účastníkom zmluvy ako kupujúci. O tomto svedčí vyhlásenie predávajúceho zo dňa 2. 12. 2016. Konštatoval, že v danom prípade nie je vylúčená platnosť zastieraného právneho úkonu, ktorý účastníci v skutočnosti urobili. Disimulovaným právnym úkonom bola kúpna zmluva, ktorej účastníkom na strane kupujúceho bol iba žalobca ako fyzická osoba, nie ako spoločník, resp. konateľ obchodnej spoločnosti B. K. Consulting s.r.o. V prejednávanej veci obe zmluvné strany vedeli, k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle, na čom nemôže nič zmeniť ani text kúpnej zmluvy, podľa ktorého zmluva vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu. Žalobca nikdy nemal úmysel uhradiť kúpnu cenu nehnuteľností za spoločnosť B. K. Consulting s.r.o. Konajúci súd prvej inštancie rovnako nesprávne právne posúdil otázku aktívnej legitimácie žalobcu v určovacej žalobe, ktorú môže úspešne podať ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. K poukazu súdu na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2621/2006 žalobca uviedol, že sa týka odlišnej skutkovej situácie, podstatný je jeden právny úkon medzi jeho účastníkmi, čo je v súdenej veci splnené. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 18/Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 14. 12. 2005 sp. zn. 29 Odo 440/2004, kde súd uzavrel, že z dikcie ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného a zastretého právneho úkonu (viď formulácia... ak to zodpovedá vôli účastníkov... ). 19/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že opodstatnené nie je. 20/Kúpna zmluva, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností, je dvojstranný hmotnoprávny právny úkon, ktorý musí spĺňať požiadavky, stanovené všeobecnou časťou Občianskeho zákonníka, menovite ust. § 37 a nasl. O.z. pre právne úkony ako prejavy vôle účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 34 O.z.). Právny úkon musí byť okrem iného určitý (§ 37 ods. 1 O.z.), musí byť urobený v písomnej forme tak, aby prejavy účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine a musí byť konajúcimi osobami podpísaný (§ 40 ods.1,3 O.z., § 46 ods. 1,2 O.z.). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností - jej účastníkov, predmetu kúpy a kúpnej ceny - a to ku dňu uzavretia (podpísania) tejto zmluvy. Vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti je prísne formálny právny úkon, musí byť úmysel strán zistený a zistiteľný len a výlučne z písomnej zmluvy. Akékoľvek pozmeňovanie textu zmluvy po jej podpise možné nie je, pretože už raz schválený obsah zmluvy je, vzhľadom na skutočnosť, že ide o prejav vôle konajúcich strán v čase uzavretia zmluvy, nemenný. Prípadné neskoršie zmeny zmluvy uzavretej v písomnej forme možno realizovať v zmysle § 40 ods. 2 O.z. len písomne, a to spravidla dodatkami zmluvy, uzavretými (podpísanými) po uzavretí základnej zmluvy. 21/Odvolací súd je toho názoru, že ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný, pretože určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle nemôže vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Ak sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné (ako je tomu aj v prejednávanej veci), že z nich nemožno ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu (ohľadom osoby kupujúceho), nie je možné obsah zmluvného dojednania vykladať v rozpore s jazykovým prejavom. U právneho úkonu urobeného v písomnej forme je preto právne významná len vôľa (v úkone označeného) účastníka vyjadrená v písomnom texte, zámery účastníka nevyjadrené v písomnom texte alebo odlišné od zámerov v ňom zachytených sú právne bezvýznamné a to bez ohľadu na to, na základe čoho k nezachyteniu tvrdeného prejavu vôle do písomného právneho úkonu došlo. 22/ Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010). 23/Z dikcie ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka i z vyššie uvedeného výkladu je potom nepochybné, že musí byť daná totožnosť účastníkov predstieraného a zastieraného právneho úkonu (viď formulácia „ak to zodpovedá vôli účastníkov“ ). Už len z toho dôvodu neobstojí tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dvojstranným právnym úkonom - kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim V.. N. Š. K. a kupujúcou obchodnou spoločnosťou B.K. Consulting, spol. s r.o. bol zastretý (druhovo rovnaký) právny úkon - kúpna zmluva medzi rovnakým predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. 24/Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca ako fyzická osoba nebol žiadnou zo zmluvných strán resp. účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.1999, ktorou bola nehnuteľnosť predaná (zmluvnými stranami boli na strane predávajúceho K. - V.. N. Š. ako podnikateľ - živnostník a spoločnosť B.K. Consulting spol. s r.o. ako právnická osoba na strane kupujúceho, ktoré strany zmluvy sú aj riadne označené bez akýchkoľvek pochybností v záhlaví predmetnej zmluvy) a rovnako nebola v konaní preukázaná ani spoločná vôľa označených zmluvných strán zastrieť tento právny úkon iným úkonom, je tak správny. Žalobca preto nemá k nehnuteľnosti žiaden vlastníctvo nadobúdajúci titul, pričom je nerozhodné, že ako jeden z konateľov právnickej osoby (skutočného nadobúdateľa nehnuteľnosti) predmetnú zmluvu podpísal, nakoľko v tomto prípade nepochybne konal za právnickú osobu. Rovnako bez významu je skutočnosť, že kúpna cena bola (prípadne) uhradená žalobcom z jeho výlučných prostriedkov, ktorá skutočnosť sa nijako nedotýka otázky platnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie preto ďalšie dokazovanie v tomto smere správne nevykonal, rovnako tak ohľadom otázky „skutočnej vôle“ účastníkov kúpnej zmluvy, ktorá je (a musí byť) zrejmá z písomnej zmluvy. 25/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 26/Odvolací súd žalovanej 2/, ktorá v odvolacom konaní dosiahla plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému 1/ žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, nebolo tak možné mu ich náhradu priznať. 32/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).