Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/191/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219474 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216219474.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: W. A., G.. XX.XX.XXXX, K.: A. XXXX/XX, K., v zast.: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému VÚB Leasing, a.s., IČO 31 318 045, so sídlom: Mlynské nivy 1, Bratislava, v zast.: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného a žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 19Csp/104/2016-125 zo dňa 01.02.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadnej zo strán sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 500,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania súd nepriznal žiadnej zo strán sporu. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, § 9 ods. 1 písm. e/, § 9 ods. 2 písm. e/, § 11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských zmluvách, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 489 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 12.12.2016 sa domáhala žalobkyňa vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. 3. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia vyšpecifikovala ako položky: suma 815,46 €, ktorú by musela platiť, ak by si v konaní 18Csp/28/2016 nehájila svoje práva, t.j. strata peňazí, ktorá reálne hrozila žalobkyni podľa úverovej zmluvy; suma 184,54 € je cena za náhradu za stratu času stráveného žalobkyňou na vykonaní úkonov s jej právnym zástupcom a komunikáciami a stretnutiami s týmto právnym zástupcom a na vykonaní ďalších faktických úkonov spojených s tým, aby žalobkyňa po právnej stránke preukázala, že úverová zmluva je bez poplatkov a bez úrokov, pričom v tejto žalobe uplatňovanej čiastke 1.000 € ešte nie je vôbec zahrnutá citová, morálna a sociálna ujma, ktorú žalobkyni spôsobil žalovaný tým, že aj napriek tomu faktu, že úverová zmluva mala byť bez poplatkov a bez úrokov, a napriek tomu, že žalovaný vedel (musel vedieť), že úverová zmluva má byť bez poplatkov a bez úrokov, tak spotrebiteľsky nekalo nechal žalovaný žalobkyňu platiť nezákonné úroky a nezákonné poplatky podľa úverovej zmluvy a ktorú žalobkyňa osobne pociťuje vo výške ďalších 500,- €, o ktorú sumu zároveň rozšírila žalobu. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi kúpna zmluva zo dňa 22.02.2012, splátkový kalendár k zmluve zo dňa 22.02.2012, zmluva o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa 22.02.2012, výpis z Obchodného registra na žalovaného, faktúra č. Y. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 3.926 € zo dňa 22.02.2012, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, predžalobná výzva, spis tunajšieho súdu sp. zn. 18Csp/28/2016, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci. 5. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že kúpu auta riešila z toho dôvodu, že sa presťahovali do Maďarska a potrebovala riešiť dochádzku detí do školy, jej manžel zomrel pri autonehode v roku 2011, auto bolo zničené na totálku, jej auto sa pokazilo. Auto kupovala v spoločnosti AAA Auto a oni jej odporučili na financovanie auta spoločnosť Quatro Car. Cena motorového vozidla bola 4.197,15 € a mala ho splácať do 08.02.2017. V rámci súdneho konania, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 18Csp/28/2016 došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, právny predchodca žalovaného uznal porušenie jej práv, preto si v tomto konaní uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného v sume 1.500,- €, ktoré vyčíslila a špecifikovala tak, že primerané finančné zadosťučinenie má pozostávať zo zložiek a to sumy 815,46 € ako strata peňazí, ktorá jej reálne hrozila z úverovej zmluvy, keby nepodala žalobu sp. zn. 18Csp/28/2016 a túto sumu by musela žalovanému ešte zaplatiť, ďalej zo sumy 184,54 € ako cena náhrady straty času stráveného na vykonaní úkonov jej právnym zástupcom, komunikáciou a stretnutiami s právnym zástupcom a ďalších faktických úkonov spojených s tým, aby bola úspešná v pôvodnom konaní a ďalšia suma 500,- € predstavuje citovú, morálnu a sociálnu ujmu, stres, že sa touto vecou musela zapodievať. Najprv sa sama pokúšala riešiť situáciu tým, že sa obrátila na prešetrenie zmluvy na Ministerstvo spravodlivosti SR a keď bola stále neúspešná a neriešila sa jej vec tak ako má, obrátila sa na svojho právneho zástupcu v spolupráci s ktorým dosiahla úspech v konaní 18Csp/28/2016. V súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere s právnym predchodcom žalovaného jej bola psychická ujma, lebo v tom čase bola v nepriaznivej situácii, zomrel jej manžel, potrebovala riešiť svoju dostupnosť, potrebovala k tomu auto, preto sa obrátila na autocentrum AAA Auto, ktoré jej sprostredkoval na financovanie auta právneho predchodcu žalovaného. Nevládala splátky dohodnuté v úverovej zmluve splácať, preto sa na radu svojej známej obrátila na posúdenie úverovej zmluvy na Ministerstvo spravodlivosti, bola v neustálom kontakte aj s právnym predchodcom žalovaného, napokon obrátila na terajšieho svojho právneho zástupcu. Bola v neustálom strese, musela nosiť papiere žalovanému, tento neakceptoval ani stanovisko Ministerstvo spravodlivosti, kde sa obrátila na posúdenie úverovej zmluvy, ktorá bola posúdená s tým, že Ministerstvo spravodlivosti konštatovalo, že obsahovalo neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobu na súd podávala až keď oslovila terajšieho právneho zástupcu, lebo ani jeho výzvy neboli právnym predchodcom žalovaného akceptované. Stresovali ju aj upomienky a neakceptovanie jej žiadosti o posun úhrady splátok, lebo zostala sama s dvomi deťmi, nie vždy bola schopná zaplatiť splátku v lehote splatnosti, ktoré jej chodili ako SMS správy od právneho predchodcu žalovaného, o odklad splátok žiadala žalovaného aj písomne cez mailovú komunikáciu. Vždy boli tieto jej návrhy na odklad splátok zamietnuté. Tiež uviedla, že niektoré zo splátok zaplatila po lehote splatnosti, bola v omeškaní s platením niektorých splátok, preto aj telefonicky a sms-kami žiadala o poskytnutie primeranej lehoty na ich zaplatenie. Úver, ktorý jej bol poskytnutý nebol nikdy zo strany právneho predchodcu žalovaného zosplatnený a žalobkyni bol vrátený preplatok na splátkach po odpočítaní ceny motorového vozidla 4.197,15 €, právny predchodca žalovaného jej vrátil 4.152,94 €. Sumu 815,46 € ušetrila na ďalších splátkach, ktoré nemusela uhradiť, vyše dvoch rokov platila niečo, čo už platiť nemala. Zotrvala na svojom stanovisku, že úverová zmluva a kúpna zmluva bola spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, že jej nebola zo strany žalovaného (zastúpeného cez AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., ktorého plnú moc nikdy nevidela) daná žiadna možnosť pripomienkovať, či dopĺňať úverovú zmluvu, a ani že jej žalovaný a ani AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. (zastupujúci žalovaného) nikdy nedal k dispozícii pri podpise úverovej zmluvy a kúpnej zmluvy ani Všeobecné obchodné podmienky ku kúpnej zmluve ako ani úverové podmienky žalovaného k úverovej zmluve, a že žalobkyni žalovaný a ani AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. (zastupujúci žalovaného) nikdy ani nedal možnosť pripomienkovať, či dopĺňať Všeobecné obchodné podmienky ku kúpnej zmluve, ako ani úverové podmienky žalovaného k úverovej zmluve, úverová zmluva ako aj kúpna zmluva boli "formulárovými a vopred žalovaným pred pripravenými zmluvami, do ktorých žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zasahovať, či ich pripomienkovať. 6. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 18Csp/28/2016 súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 4.152,94 € s príslušenstvom. Súd vo veci pod č. k. 18Csp/28/2016-32 vydal platobný rozkaz, ktorým v časti istiny s príslušenstvom žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy žalovaného. V časti trov konania bolo žalobkyňou podané odvolanie vo výroku náhrady trov právneho zastúpenia. 7. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej majetkovej povahy. Náhrada ujmy predstavuje aj určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť. Účelom a zmyslom je odškodniť za diskomfort spotrebiteľa, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany žalovaného - dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, aby žalovaný porušil svoje povinnosti. Z hypotézy právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 18Csp/28/2016 úspešná, súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý v časti žalovanej sumy 4.152,94 € s príslušenstvom žalovaný nenapadol odporom a je právoplatný, naviac žalovaný aj dobrovoľne túto sumu žalobkyni uhradil. Súd má preto za to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie svojho práva má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Konanie žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu s poukazom na skutočnosť, že po vydaní platobného rozkazu dobrovoľne uhradil žalobkyni žalovanú sumu súd vyhodnotil ako úspech žalobkyne v súdnom konaní a toto konanie predchádzajúce podaniu žaloby na súd považoval za spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu. Súd pri ustálení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na tento prípad a či žalobkyňa utrpela nejakú morálnu alebo inú ujmu a v akom rozsahu. Súd dospel k záveru, že pokiaľ si žalobkyňa uplatnila titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 815,46 €, ktorá má predstavovať ušetrené peniaze z dôvodu nepokračovania splácania úveru, súd má za to, že táto položka nespĺňa zákonom predpokladanú satisfakciu za stav, ktorým by mala žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom trpieť. Rovnako aj uplatnená suma 184,54 € uplatnená žalobkyňou titulom priznania primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrada za stratu času stráveného žalobkyňou na vykonaní úkonov s jej právnym zástupcom a komunikáciami a stretnutiami s týmto právnym zástupcom a na vykonaní ďalších faktických úkonov spojených s tým, aby žalobkyňa po právnej stránke preukázala, že úverová zmluva je bez poplatkov a bez úrokov súd vyhodnotil ako náklady vynaložené v súvislosti s uplatnením práva na súde súvisiace s konaním 18Csp/28/2016 a ktoré si mohla priamo v súdnom konaní uplatniť titulom trov konania. Súd preto v časti uplatnenej sumy 815,46 € a sumy 1854,54 € žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500,- €, ktorá má predstavovať citovú, morálnu a sociálnu ujmu žalobkyne, stres z toho, že sa touto vecou musela zapodievať v období ťažkého životného rozpoloženia, keď trpela aj stratou manžela a zostala sama na riešenie osobných potrieb rodiny, súd má za to, že v tejto časti žalobkyňa preukázala dôvodnosť nároku, rovnako aj primeranosť výšky uplatnenej náhrady, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel. 9. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v sume 30,- € súd rozhodol podľa § 5, ods 1, písm. g/ Zákona č. 71/1992 Z. z. podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť súdny poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Žalobkyňa ako spotrebiteľka bola od platenia súdneho poplatku za žalobu podľa § 4 ods. 2, písm. u/ citovaného zákona od poplatku oslobodená. Súd výšku súdneho poplatku vyčíslil podľa položky 1/a z istiny, na ktorej zaplatenie bol žalovaný rozsudkom zaviazaný. 10. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku ktorým súd prvej inštancie zamietol jej žalobu a vo výroku o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vo výroku o zamietnutí žaloby uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1000,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobkyni náhradu trov v rozsahu 100%. Eventuálne odvolací súd napadnutý rozsudok zruší vo výroku, v ktorom žalobu žalobkyne zamietol a vo výroku o náhrade trov konania a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. Žalobkyňa sa s právnou argumentáciou súdu v zamietavej časti uplatneného nároku nestotožňuje Žalobkyňa má za to, že okrem nároku na primerané finančné zadosťučinenie za citovú morálnu a sociálnu ujmu, by mali žalobkyni prislúchať aj ďalšie ňou uplatnené nároky. Ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predstavuje ustanovenie s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá nestanovuje žiadne kritériá na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Teda zákon v danom prípade hovorí o primeranom finančnom zadosťučinení, avšak nikde v ďalšom nestanovuje, že by predstavovať len náhradu nemajetkovej ujmy a nemohlo by ísť o ujmu majetkovú. V danom prípade bola naplnená jediná podmienka a to, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatnil porušenie práv alebo povinností stanovených zákon o ochrane spotrebiteľa a osobitnými právnymi predpismi. Suma 815,46 EUR. predstavuje ujmu na právach spotrebiteľa spočívajúcu v nezákonnom preplatení pôžičky a teda k strate finančných prostriedkov, ku ktorej by došlo, ak by sa žalobca aktívne nebránil. Rovnako tak by žalobkyňa reálne prišla aj o ďalšie finančné prostriedky vo výške 184,54 EUR ako ušlú mzdu. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe výška primeraného finančného zadosťučinenia v prípadoch podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa by mala zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá hrozila samotnému spotrebiteľovi. Žalobkyňa v súvislosti uvedeným poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/350/2015 zo dňa 31.03.2016. Ohľadne náhrady trov konania má žalobkyňa za to, že napriek tomu, že nebola plne úspešná v konaní pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie, bola v celom rozsahu v konaní úspešná v tom smere, že súd deklaroval, že konanie žalovaného súd vyhodnotil ako úspech žalobkyne v súdnom konaní. Teda žalobkyňa ako spotrebiteľ úspešne na súde uplatnila porušenie svojho práva a preto má na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.02.2009 sp. zn. III. ÚS 273/08-22 a ďalšie súdu známe rozhodnutia. Nebolo by celkom spravodlivé a v súlade so satisfakčnou funkciou nemajetkovej ujmy požadovať od žalobkyne, aby svoju ujmu podceňovala iba preto, aby potom nemusela hradiť trovy konania. Výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, ktorú nemožno nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Žalobkyňa taktiež poukazuje na Komentár k C.s.p. Števček, Mesiarkinová, Ficová, Baricová, Bajánková, a kol. Žalobkyňa taktiež poukazuje na uznesenia NS SR sp. zn. 2Obdo/39/2010 zo dňa 08.12.2010, sp. zn. 3MCdo/14/2009 zo dňa 05.08.2010. 11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasí s nárokom finančného zadosťučinenia ani s jeho výškou. Žalovaný má za to, že nakoľko v konaní 18Csp/28/2016 uhradil žalobkyni celú ňou požadovanú čiastku, bolo by nespravodlivé a nedôvodné, aby žalovaný musel žalobcovi zaplatiť finančné zadosťučinenie. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o tom, že jeho výška sa má rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Analogická aplikácia právnych úvah rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/350/2015 zo dňa 31.05.2016 vo veci výšky primeraného zadosťučinenia je podľa žalovaného chybná a vytrhnutá z kontextu. Žalobkyni v súvislosti konaním ani žiadna morálna ujma nemohla vzniknúť, nakoľko nedošlo ani k pojednávaniu vo veci a konanie o vymoženie žalobkyňou požadovanej čiastky bolo rýchle a krátke. 12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uvádza, že dostatočným spôsobom objasnila všetky podstatné skutočnosti pre meritum tohto sporu, označila riadne všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa je presvedčená, že určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkový nepostačuje na docielenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Žalobkyňa sa pridŕža svojich doterajších tvrdení a uvádza, že dostatočným spôsobom preukázala, že jej bolo protiprávnym konaním žalovaného resp. jeho právnym predchodcom i morálne ublížené. 13. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie taktiež žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Priznanie žalobkyňou požadovaných finančných prostriedkov by eventuálne prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Toto nepredstavuje však daný prípad. V konaní sp. zn. 18CSP/28/2016 uhradil žalovaný žalobkyni celú žalobkyňou požadovanú istinu vo výške 4.152,94 eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalovaný má za to, že za tejto situácie by bolo nespravodlivé a nedôvodné, keď žalobca v predchádzajúcom spore bol úspešný, v dôsledku čoho nemusel zaplatiť podstatnú časť svojho dlhu, aby ešte žalovaný musel žalobkyni zaplatiť finančné zadosťučinenie. Žalovaný zároveň považuje na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť nároku, a závery súdu sú v tomto smere nepostačujúce a nesprávne. Skutočnosť, že žalobkyni bola údajne spôsobená citová, morálna a sociálna ujma, stres z toho, že sa musela touto vecou zaoberať u období ťažkého životného rozpoloženia, keď trpela aj stratou manžela a zostala sama na riešenie osobných potrieb rodiny, nebola spôsobená žalovaným, ale okolnosťami v jej živote. Nebolo preukázané, že ujmou, ktorou žalobkyňa údajne trpela bola v príčinnej súvislosti s údajným porušením práva, resp, povinnosťou stanovenou zákonom zo strany žalovaného alebo konaním žalovaného. Žalovaný trvá na tom, že v danej veci neboli splnené podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. kovaný na podporu svojich tvrdení poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13C0/1397/2014 z 23.02.2016. prvej inštancie neodôvodnil, v čom by mala spočívať príčinná súvislosť nemajetkovej ujmy údajne spôsobenej žalobkyni zo strany žalovaného. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá má za to, že argumentácia žalovaného je nesprávna a nezákonná. Žalobkyňa opätovne poukazuje na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a uvádza, že zákonodarca stanovuje ako podmienku úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinností stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými právnymi predpismi na súde. Žalobca má teda právo nielen na priznanie primeraného zadosťučinenia, ale súčasne aj právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému boli známe rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorými boli potvrdené nekalé spotrebiteľské praktiky právneho predchodcu žalovaného voči spotrebiteľom, pričom rovnaké nekalé praktiky boli žalobcom napádané v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý existencie rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžo/32/2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/108/2011-106. 15. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uvádza, že zotrváva na jeho doterajších vyjadreniach. 16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrváva na svojich doterajšej argumentácii. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie, ani odvolanie žalobkyne v ňou napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené. 18. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 20. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1, 2 C. s. p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnej sporovej strane, nakoľko žiadna z nich nebola v odvolacom konaní úspešná. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).