Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/17/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217010641 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217010641.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II a obžalovaného A. A. proti rozsudku samosudcuOkresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/292/2017 zo dňa 08.01.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. marca 2018, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., D. ul. č. XX, t.č. vo väzbe od 22.08.2017 v ÚVV Bratislava uznáva za vinného, že v rodinnom dome v Bratislave, na Y. ulici č. XX, v čase okolo 10.45 hod. dňa 22.08.2017 sa vyhrážal vlastníkovi domu A.. X. S. ťažkou ujmou na zdraví a smrťou, a to takým spôsobom, že po ňom opakovane kričal, že mu poláme obe ruky aj nohy, že ho zabije, nech si uvedomí, že on je Bratislavčan a že sa ešte stretnú, pričom na výzvu hliadky polície, aby upustil od svojho konania nereagoval a pokračoval vo svojom vyhrážaní, kde niekoľkokrát zopakoval, že poškodeného A.. R. S. doláme a zabije, že si ho nájde, čím tak svojím správaním a intenzitou, akou vykonal svoje vyhrážky vzbudil u poškodeného A.. X. S. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie, teda inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Za to sa o d s u d z u j e podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon uloženého trestu zaraďuje obžalovaný do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II sa zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom samosudca Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 0T/292/2017 dňa 08.01.2018 uznal obžalovaného A. A. vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s úmyselným prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že odpíš Za to bol súdom prvého stupňa odsúdený podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote podal odvolanie okresný prokurátor a to čo do výroku o treste a obžalovaný, čo do výroku o treste a vine. Okresný prokurátor v písomne odôvodnenom odvolaní, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Bratislava II 18.01.2018 uviedol, že výrok o uložení trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby nie je v súlade s účelom trestu ustanovenom v § 34 Tr. zák. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR obžalovaného A. A. vyplýva, že tento bol uznaný vinným za viacero priestupkov, okrem iného aj za priestupok proti majetku, kedy úmyselne poškodil vozidlo. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že v minulosti bol súdne trestaný s tým, že prvé odsúdenie je zahľadené. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská streda z 23.09.2015, právoplatného 09.10.2015 sp. zn. 1T/79/15, z ktorého vyplýva, že trestný čin obžalovaný A. A. spáchal v dobe plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za trestný čin, teda ani hrozba premeny podmienečne odloženého trestu odňatia slobody neodradila obžalovaného od zdržania sa protiprávnej, dokonca až trestnej činnosti. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému prísnejší trest, než aký mu bol uložený prvostupňovým súdom. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil jednak sám podaním doručeným Okresnému súdu 19.01.2018 a jednak prostredníctvom ustanoveného obhajcu podaním doručeným okresnému súdu 24.01.2018. V písomne odôvodnenom odvolaní samotným obžalovaným tento uviedol, že sudca konal za účasti substitučného obhajcu dňa 08.01.2018, s ktorým postupom on nesúhlasil. Okrem toho nevykonal dôkaz výsluchom B. I., ktorá sa nedostavila, hoci ide o priameho svedka. Zároveň namietal skutočnosť, že svedkovia klamú, títo sa vstupom do jeho obydlia dopustili trestného činu a zároveň zločinu krádeže. Namietal, aj výsluch policajtov O. E. a L. K., ktorí sa vyjadrovali k výsluchu poškodeného O. S.. Poukázal aj na odovzdanie ich veci na disciplinárne konanie. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Podanie odvolania obhajcom obžalovaného tento odôvodnil písomne nasledovne: Z písomného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa považoval vinu obžalovaného za preukázanú výpoveďami svedkov, pričom vzal do úvahy aj výsluch poškodeného O. S., ktorý považoval v kontexte výpovedí poverených príslušníkov PZ, ktorý ho mali vykonať, za vykonaný v súlade s Trestným poriadkom. Som toho názoru, že dôkazy predložené obhajobou vyvracajú podstatu obžaloby a nasvedčujú tomu, že poškodení si skutok vymysleli v úmysle privodiť A. A. trestné stíhanie ako pomstu za užívanie rodinného domu po uplynutí doby nájmu. V trestnom konaní bolo podľa ich názoru preukázané, že obžalovaný sa zdržiaval v rodinnom dome v čase spáchania skutku po uplynutí doby nájmu, avšak rodinný dom bol jeho obydlím aj v čase, kedy sa mal podľa obžaloby dopustiť trestného konania. Okresný súd Bratislava II síce vydal neodkladné opatrenie - rozhodnutie predbežnej povahy, ktorým obžalovanému zakázal zdržiavať sa v predmetnom rodinnom dome až do rozhodnutia vo veci samej, toto rozhodnutie však nebolo A. A. doručené a nemohol mať preto o ňom vedomosť. Z obsahu spisu je zrejmé, že poškodení navrhli nútený výkon tohto rozhodnutia, avšak A. A. v čase, kedy malo dôjsť ku skutku, svoje obydlie naďalej užíval a nebol úradne vysťahovaný. Obhajoba na hlavnom pojednávaní dňa 07.12 2017 predložila súdu fotografie SMS správ odoslaných matke obžalovaného dna 20.08.2017, t.j. dva dni pred údajným skutkom, z telefónneho čísla +421 XXX XXX XXX, z ktorých jednoznačne vyplýva, že nám neznáma osoba „zo skupiny od exekútora" oznamovala, že v utorok (t.j. 22.08.2017!) prídu vysťahovať A. A. z rodinného domu, a že A. A. bude obvinený z trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že táto neznáma osoba, ktorej prekážala prítomnosť A. A. v rodinnom dome vo vlastníctve poškodeného S., vedela už dva dni pred údajným skutkom, že A. A. bude obvinený z trestného činu. Táto osoba ďalej uviedla, že budú pri vysťahovaní A. A. suroví, zastrelia mu psov a polícia mu nepomôže. Vo vyššie uvedenom kontexte dal do pozornosti súdu výpovede poškodených S. a ich známeho K. Y., ktorí zahmlievali skutočný dôvod, pre ktorý dňa 22.08.2017 prišli do rodinného domu obývaného A. A.. Kým svedkovia tvrdili, že prišli odstrániť odpad vnesený na pozemok rodinného domu, keďže tam bol za týmto účelom pripravený kontajner, a iba náhodou zistili, že tento rodinný dom ešte stále obýva A. A., z okolností vzniknutia na tento pozemok, ako aj z vyššie uvedeným SMS správ je zrejmé, že v tejto časti nevypovedali pravdu. Zaujímavou je najmä okolnosť, že pri rodinnom dome bol od počiatku prítomný televízny štáb televízie Markíza, ktorý snímal už otvorenie oplotenia rodinného domu uzatvoreného karirohožou, t.j. bol niekým zavolaný s predpokladom, že na danom mieste dôjde k situácii, ktorá bude spravodajský zaujímavá. Iba ťažko si je možné predstaviť, že by niekto volal televízny štáb, aby snímal ako poškodení hádžu do veľkokapacitného kontajnera odpad. Nezostrihaný kamerový záznam z TV Markíza obhajoba navrhla zabezpečiť na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2017 (prípravné konanie bolo vykonané ešte pred ustanovením obhajcu a nebolo možné navrhovať zabezpečiť tento dôkaz), avšak súd návrhu obhajoby nevyhovel, hoci z výpovedí svedkov a obžalovaného bolo zrejmé, že štáb zachytil aj jednu z okolností podstatných pre preverenie pravdivosti obhajoby A. A., a to že poškodení vnikli do jeho obydlia neoprávnene a napriek jeho nesúhlasu. Poukázal na zvláštnosť výpovede A.. X. S., ktorý na otázku uviedol, že nevie v ktorom momente sa dostavil na televízny štáb, hoci z fotografií vyhotovených zo zostrihaného kamerového záznamu z reportáže TV Markíza predložených obhajobou, nakoľko s televíznym štábom už pred vstupom do uzatvoreného oplotenia rodinného domu A.. S. je na zábere chrbtom ku kamere 3 kamera mím., ženu, ktorá otvára karirohož uzatvárajúcu oplotenie). Som toho názoru, že z vyššie uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že rodina S. spolu so svojim známym K. Y. prišli dna 22.08.2017 k rodinnému domu v úmysle svojpomocne vysťahovať A. A., a to bez súdneho rozhodnutia, bez prítomnosti súdneho exekútora alebo polície, a to presne tak, ako to matke obžalovaného oznámila nám neznáma osoba z tel. č.: +421 XXX XXX XXX už dna 20.08.2017. Vedomí si svojho neoprávneného konania túto okolnosť na hlavnom pojednávaní zahmlievali údajným úmyslom odpratať iba odpad nachádzajúci sa na pozemku, hoci ako vyplýva z ďalšej fotografie predloženej obhajobou, o veci na dvore sa nezaujímali, ale snažili sa dostať do rodinného domu, hoci o prítomnosti A. A. museli vedieť, keďže na doloženej fotografii je vidieť ako sa A.. S. natláča poza chrbát A. A. do vstupných dverí rodinného domu, a ako p. O. S. s obžalovaným komunikuje v prítomnosti ženy a svedka K. Y. (na fotografii stojí svedok otočený chrbtom ku kamere). Logická je preto otázka, , aká je dôveryhodnosť svedkov ohľadne skutočností, ktoré sa mali udiať v priestoroch rodinného domu, a pre ktoré bolo vznesené obvinenie A. A., ak svedkovia nevypovedali pravdu ani o skutočnostiach, ktoré sa mali stať krátko pred údajným incidentom. Obhajoba je toho názoru, že vyššie uvedené okolnosti vstupu od obydlia obžalovaného, ktoré súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy, nie sú zanedbateľného významu, nakoľko s otázkou protiprávnosti vstupu poškodených do obydlia A. A. je neoddeliteľne spojená aj možnosť obžalovaného klásť poškodeným v protiprávnom konaní oprávnený odpor. Ako vyplýva z opisu skutku, obžalovaný sa mal výtržníctva dopustiť tým, že mal udrieť O. S. do oblasti tváre, v dôsledku čoho tento padol na zem, a to práve v priestoroch rodinného domu. A. A. však poprel, že by rodine S. povolil vstup do obydlia (napokon v čase keď ich zbadal na dvore, už k narušeniu jeho obydlia došlo), ako aj že by O. S. udrel, keď uviedol, že ho iba odstrčil v čase, keď po neoprávnenom vniknutí do priestoru rodinného domu spolu s ďalšími osobami O. S. pristúpil k dverám do izby, v ktorej mal psov a strhol záves. Túto okolnosť potvrdil aj svedok K. Y., keď uviedol, cit.: „Na pozemok sme v vstúpili s tým, že brána bola preč, nebolo tam nič, do domu nás obžalovaný síce pustil, avšak nepustil nás do jednej izby s odôvodnením, že tam má psov. Bezprostredne pred útokom poškodeného S. staršieho prebehla hádka kvôli neporiadku, ktorý v dome bol a taktiež kvôli tomu, že chceli vstúpiť aj do spomínanej izby. Obžalovaný mu preto iba bránil v narúšaní nedotknuteľnosti jeho obydlia, následkom čoho O. S. spadol na zem a udrel sa o neďalekú komodu. Podľa názoru obhajoby nie je možné kvalifikovať odpor A. A. v čase po neoprávnenom vniknutí rodiny S. do jeho obydlia ako výtržníctvo. Poukázal aj na skutočnosť, že o údajnej výtržnosti, ku ktorej malo dôjsť v rodinnom dome neexistuje dôkaz objektívnej povahy, a opis skutku v skutkovej vete je v tejto časti založený iba na výpovediach poškodených a ich priateľa K. Y., ktorí, ako už uviedli vyššie, nevypovedali pravdu ani o okolnostiach a dôvode vstupu do obydlia obžalovaného. Na hlavnom pojednávaní bolo navyše zistené, že kľúčová výpoveď poškodeného O. S. z prípravného konania bola vopred pripravená orgánmi činnými v trestnom konaní, a že k výsluchu de iure nikdy nedošlo. Poškodený O. S. výslovne na hlavnom pojednávaní uviedol, že v nemocnici bol za ním iba jeden príslušník PZ, ktorý mu priniesol už vytlačenú zápisnicu, ktorú podpísal, a že na okolnosti incidentu si vôbec nespomína. Uvedenú nezrovnalosť sa prokuratúra síce pokúšala zhojiť výsluchom policajtov, ktorí mali výsluch O. S. v prípravnom konaní vykonať, avšak v ich výpovediach boli vážne rozpory, ktoré súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Podľa názoru obhajoby však rozpory vo výpovediach policajtov neboli nepodstatné, ako to uviedol súd prvého stupňa, ale týkali sa okolností vyhotovenia zápisnice z výsluchu, ktorý sa podľa O. S. nikdy neuskutočnil, a pri ktorom bol prítomný iba jeden príslušník PZ, a nie dvaja príslušníci PZ ako je to uvedené na zápisnici o výsluchu. V uvedenej súvislosti je nutné uviesť aj to, že výsluchy policajtov O. E. a L. K. ohľadne priebehu výsluchu poškodeného O. S. sú nezákonnými dôkazmi, na ktoré nie je možné prihliadať. Právny názor, že vyšetrovateľ (resp. poverený príslušník PZ) nemôže byť ako svedok vypočúvaný v tej istej veci, či už k obsahu, spôsobu alebo priebehu nimi vykonaných procesných úkonov vo veci, v ktorej pôsobil ako orgán činný v trestnom konaní, vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: 1Tdo V 16/2011, čo odôvodnil aj tým, že, cit.: „Ak by vyslúchané osoby potvrdili nezákonnosť svojho postupu, došlo by z ich strany k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 Tr. zák.", nie je preto možné prehliadnuť zrejmú motiváciu poverených príslušníkov PZ nepotvrdiť nezákonnosť vlastného postupu, ak by výsluch O. S. „prebehol" tak, ako to uviedol poškodený O. S.. Naopak O. S. o priebehu svojho „výsluchu" nemal žiadny dôvod klamať, a to tak v časti počtu prítomných príslušníkov PZ, ako ani ohľadne tvrdenia, že zápisnicu mu priniesol policajt vopred pripravenú na podpis. Súd prvého stupňa mal podľa nášho názoru prihliadnuť aj na skutočnosť, že svedok O. E. vypovedal o okolnostiach výsluchu odlišne pred inšpekciou Ministerstva vnútra SR a odlišne pred súdom, hoci medzi jednotlivými výpoveďami uplynuli iba dva dni, čo jednoznačne nie je možné pripísať jeho pamäti. Kým inšpekcii ministerstva vnútra uviedol, že výsluch O. S. vykonal, a následne po zistení, že zápisnicu nie je možné vytlačiť na mieste (v nemocnici), spolu s kolegom K. odišiel na najbližšie oddelenie PZ, odkiaľ sa spolu do nemocnice vrátili, na súde uviedol, že zápisnicu pre neho vytlačili sestričky, t.j. že nemocnicu s kolegom vôbec neopustili. Jeho kolega K. naopak uviedol, že z nemocnice odišiel iba on, svedok E. teda ostal po celý čas pri O. S., pričom na oddelenie PZ nebolo potrebné ísť, keďže pred nemocnicou počas fajčenia cigarety našiel niekoho z personálu, kto mu ju bol ochotný vytlačiť. Podľa názoru obhajoby vyššie uvedené rozpory o pôvode zápisnice svedčia o snahe príslušníkov PZ zakryť vlastný nezákonný postup pri výsluchu O. S. v nemocnici, ktorého sa L. K. pravdepodobne ani nezúčastnil svedok O. S. uviedol, že videl iba jedného príslušníka PZ, ktorý mu priniesol už hotovú a vytlačenú zápisnicu), a preto sa s kolegom E. nedokáže zhodnúť na tom ako došlo k vytlačeniu zápisnice o výsluchu. Pokiaľ ide o údajné nebezpečné vyhrážanie obžalovaného adresované poškodenému A.. X. S., aj k tejto udalosti malo dôjsť až v obydlí A. A., do ktorého rodina S. vnikla neoprávnene, a počas toho, ako sa ho pokúšali svojpomocne vysťahovať za prítomnosti televízneho štábu. Obžalovaný popiera, že by uviedol takéto expresívne a výhražné slová, pričom incident je aj v tejto časti podľa ich názoru potrebné vnímať v kontexte okolností celého prípadu, ktorými sú aj v spise založené výhražné SMS správy zo dňa 20.08.2017 o tom, ako bude obžalovaný vysťahovaný z rodinného domu násilím, zastrelia mu psov, a privodia nm trestné stíhanie. Z vyššie uvedeného podľa nášho názoru vyplýva, že obžalovaný sa nedopustil konania, ktoré by bolo možné považovať za trestný čin, a že udalosti nastali takto: 1. Dňa 27.04.2017 Okresný súd Bratislava II vydal predbežné opatrenie, ktorým A. A. zakázal vstup do rodinného domu, avšak toto rozhodnutie mu nebolo do času, kedy malo dôjsť ku skutku, doručené. Ani eventuálne porušenie zákazu vstupu do rodinného domu A. A. neoprávňovalo poškodených k narušeniu jeho obydlia a k svojpomocnému vyprataniu; 2. Poškodený S. podal návrh na nútený výkon predbežného opatrenia, ku ktorému však do času, kedy malo dôjsť ku skutku, nedošlo; 3. Dňa 20.08,2017 neznáma osoba zaslala matke A. A. výhražné SMS správy, v zmysle ktorý, h bude A. A. dňa 22.08.2017 násilne vysťahovaný z rodinného domu, psov mu zastrelia a bude obvinený z trestného činu; 4. Dňa 22.08.2017 sa A.. X. S., O. S., K. Y. a obhajobe neznáma žena dostavili k rodinnému domu v prítomnosti televízneho štábu TV Markíza, a napriek deklarovaniu úmyslu odstrániť iba odpad na dvore, neoprávnene odstránili prekážku uzatvárajúcu oplotenie a vnikli na pozemok, ktorý bol v tom čase súčasťou obydlia A. A. s úmyslom obžalovaného vysťahovať. Karirohož odstránila žena, ktorá ju drží aj na zábere predloženom obhajobou. Nakoľko poškodený S. navrhol nútený výkon predbežného opatrenia, musel si byť vedomý, že vypratanie nesmú vykonať svoj pomocne, a že postupujú protiprávne; X. Michal A. vyšiel pred rodinný dom, kde vyzval rodinu S., aby z jeho dvora odišli, nakoľko nemajú oprávnenie ho vypratať, a ani vstupovať do jeho obydlia; X. Mgr. X. S., O. S., neznáma žena a K. Y. sa domáhali vstupu do rodinného domu, pričom A.. S. sa pokúšal do rodinného domu dostať poza chrbát obžalovaného (táto skutočnosť je viditeľná na obrazovej dokumentácii predloženej obhajobou), čo je v príkrom rozpore s tvrdením rodiny S., že ich A. A. do rodinného domu vpustil dobrovoľne; 7. Po pokuse O. S. vstúpiť do izby, kde sa nachádzala B. I. so psami vo vlastníctve obžalovaného mu tento vo vstupe zabránil odsotením, v dôsledku čoho O. S. spadol na zem a udrel si hlavu. Svedkom skutočného priebehu incidentu bola aj B. B en ková, avšak napriek návrhu obhajoby vypočuť ju na hlavnom pojednávaní, súd od jej výsluchu upustil a vystačil si s výpoveďami na veci zainteresovaných poškodených; 8. Na miesto sa dostavila RZP a hliadky PZ; X. Michal A. bol príslušníkmi PZ obmedzený na osobnej slobode a umiestnený do CPZ, v ktorej sa nachádzal po celý čas až do skončenia skráteného vyšetrovania, odkiaľ nemohol reálne vykonávať svoju obhajobu. Bolo mu vznesené obvinenie tak, ako mu bolo vopred oznámené vo výhražných SMS správach adresovaných jeho matke; 10. Dňa 23.08.2017 O. S. podpísal zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného, ktorú mu aj bez výsluchu predložil príslušník PZ. V zápisnici sú uvedené okolnosti skutku, na ktoré si svedok podľa vlastného vyjadrenia nepamätá, a teda ich ani nemohol príslušníkovi PZ uviesť; 11. Dôkazy navrhnuté obhajobou na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa nepripustil a nevykonal (kamerový záznam štábu TV Markíza ohľadne okolností týkajúcich sa incidentu, výsluch B. I., výsluch príslušníkov kynológie, ktorí sa mali nachádzať na mieste v čase údajného vyhrážania sa poškodenému A.. S.); 12. Súd prvého stupňa uznal A. A. vinným z výtržníctva aj nebezpečného vyhrážania, k jeho obhajobe založenej na obrane voči protiprávnemu konaniu rodiny S. v čase skutku súd názor v odôvodnení' Rozsudku nezaujal. II. V súlade s vyššie uvedeným v mene obžalovaného obhajca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil, a aby obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Podľa s § 314 Tr. por. bolo odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného zaslané na prípadné vyjadrenie procesným stranám, čo však ku dňu konania a rozhodovania odvolacieho súdu ani jedna z nich nevyužila. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom 07.03.2018 prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu poukázal na odvolanie Okresného prokurátora a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť prísnejší trest odňatia slobody. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava písomne vypracovaného odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne navrhol pominúť právnu kvalifikáciu skutku výtržníctva, a pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania navrhol uložiť adekvátny trest. Obžalovaný A. A. na záver poukázal, že ho mrzí, že sa také niečo stalo, na svoju obhajobu uviedol, že si bránil len svoje obydlie, v ktorom mal dvoch psov, ktorých chránil a zdôraznil, že do domu prišli na neho piati. Zdôraznil, že ľutuje toho, čo sa stalo. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolaní ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že len odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, odvolanie okresného prokurátora je nedôvodné. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd v podstate aj správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. pokiaľ ide nebezpečné vyhrážanie voči vlastníkovi domu A.. X. S.. Skutkové zistenie súdom prvého stupňa v tomto smere je v podstate správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, pričom pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom. V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie pokiaľ ide o vinu obžalovaného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. Zák., s výnimkou pochybení v otázke viny obžalovaného pokiaľ ide o prečin výtržníctva a zrejme nesprávne pochybenia a aj nadbytočne uvedené detaily v skutkovej vete, ktoré napravil sám odvolací súd a to práve na základe odvolania podaného obžalovaným, nakoľko tieto pochybenia boli v jeho neprospech. Krajský súd si primárne osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu, pokiaľ ide o samotné nebezpečné vyhrážanie sa obžalovaného na poškodeného A.. X. S. a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v tomto rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný a následne aj upravený odvolacím súdom v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným. Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia okresným súdom v tomto smere sú v súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný A. A. v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku sa vyhrážal poškodenému A.. X. S. ťažkou ujmou na zdraví a smrťou a to takým spôsobom, že po ňom opakovane kričal, že mu poláme obe ruky aj nohy, že nech si uvedomí, že on je Bratislavčan a že sa ešte stretu, pričom na výzvu hliadky polície, aby upustil od svojho konania nereagoval a pokračoval vo svojom vyhrážaní, kde niekoľkokrát zopakoval, že poškodeného A.. R. S. doláme a zabije, že si ho nájde. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný poprel svoju vinu s tým, že nikomu sane vyhrážal a na nikoho neútočil. Uviedol, že do domu prišli celkovo piati, on sa len bránil a bránil aj tomu, aby jeho dva psy nenapadli prítomné osoby. Čo sa týka poškodeného O. S., tohto neudrel. Z výpovede poškodeného A.. X. S. vyplýva, že obžalovaný sa mu vyhrážal, že mu doláme ruky a nohy, že on je Bratislavčan a že sa ešte stretnú. Zo slov obžalovaného mal obavu aj z dôvodu, že tento sa mu predtým vyhrážal, keď ho vyzýval, aby opustil nehnuteľnosť a zaplatil nájom. Dodal, že na pozemok sa dostali odsunutím roksorov, ktoré sa tam nachádzali namiesto zničenej brány a do domu ich pustil sám obžalovaný. Pokiaľ ide o prítomnosť televízneho štábu TV Markíza, k tomuto sa vyjadriť nevedel. Výpoveď obžalovaného je v súlade s výpoveďou svedka D. D. a Z. S., ktorí potvrdili vyhrážky zo strany obžalovaného voči A.. X. S., v ktorých vyhrážkach pokračoval aj napriek opätovnému upozorňovaniu a napomínaniu. Taktiež z výpovede svedka K. Y. vyplýva, že do predmetného domu išli za účelom robenia poriadku a podľa jeho vedomostí v dome obžalovaný už nemal byť. Do domu ich pustil obžalovaný sám. Z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že obžalovaný sa dopustil vyhrážok uvedených vo výrokovej časti rozsudku voči vlastníkovi domu A.. X. S. a preto odvolací súd sa v podstate stotožnil z vyššie uvedeným ustálením skutkového stavu na základe rovnakého vyhodnotenia dôkazov, ktoré mu z hľadiska hodnotiacich úvah nemožno nič vytknúť. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením konania obžalovaného aj ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák., teda konania v jednočinnom súbehu z dôvodu, že by sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe vyššie veku. Trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti. Z vykonaného dokazovania možno bezpečne vyvodiť záver, že ku skutku malo dôjsť v rodinnom dome, ktorého vlastníkom bol A.. X. S.. Takéto miesto nemožno považovať za miesto prístupné verejnosti, pretože za miesto prístupné verejnosti je len také miesto, kam ma prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Za takéto miesto nie je možné považovať priestory obytného domu. V tomto smere teda pochybil okresný súd, keď čin obžalovaného posúdil i ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. Zistené konanie obžalovaného nebolo možné preto právne kvalifikovať aj podľa vyššie citovaného ustanovenia Trestného zákona, vzhľadom na absenciu formálnych znakov. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, musel zrušiť v zmysle vety druhej § 321 ods. 2 Tr. por. súčasne aj celý výrok o treste a ukladať obžalovanému opätovne trest. Obžalovaný A. A. tým, že bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., kde základná trestná sadzba je od 0 do 1 roka, krajský súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný bol v minulosti trestaný, pričom u obžalovaného nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:0 v dôsledku čoho, podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu. Odvolací súd dospel k záveru, že dostatočným a vystihujúcim všetky zásady ukladania trestov je trest vo výmere 7 mesiacov, pričom zohľadnil skutočnosť, že konania popísaného vo výrokovej časti tohto rozsudku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 23.09.2015 sp. zn. 1T/79/2015, právoplatného 09.10.2015 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. so skúšobnou dobou do 09.10.2017. Takto uložený trest aj podľa senátu krajského súdu spravodlivo zohľadňuje konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, vychádzajúc zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému zločinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Na základe vyššie uvedeného a vzhľadom na potrebu opraviť pochybenie prvostupňového súdu, odvolací súd na základe odvolania obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej časti tohto rozsudku a odvolanie okresného prokurátora zamietol podľa § 319 Tr. por. v II. výrokovej časti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.