Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/138/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217200043 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217200043.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: E. V., O.. XX. X. XXXX, V. U. XXX/XX, V., zastúpeného : Mgr. Roman Chudý, advokát, AK Piešťany, Okružná 7671/1A, Piešťany, IČO: 37 845 055, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 20,38 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.6.2017, č.k. 52 Csp/1/2017-48 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.8.2017, č.k. 52 Csp/1/2017-55, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20,38 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a s použitím § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) deklaroval, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods.1,3,4,6, § 451 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1,2, § 2 písm. a/,b/, d/, g/, h/, i/, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, k/, l/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že v konaní bolo nesporným, že sporové strany uzavreli dňa 6.5.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a 7.5.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorých bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 500 eur. Sporným v prejednávanej veci bola otázka, či predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a takisto výška úrokovej sadzby, výška príslušnej RPMN a primeranosť poplatku za poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie vzťah vzniknutý medzi sporovými stranami na základe dotknutých zmlúv o spotrebiteľskom úvere posúdil ako vzťah spotrebiteľský (§ 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka) a aplikoval naň ustanovenia spotrebiteľského práva, t.j. ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti a ust. § 11 ods. 1 vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (jedná sa o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu). Náležitosti uvedené v § 11 zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. 3. V danej veci súd prvej inštancie po preskúmaní predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorených medzi sporovými stranami v intenciách § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v súlade s princípom právnej istoty ako ťažiskovým princípom nového sporového procesného kódexu a v intenciách ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít zistil, že predmetné zmluvy nespĺňajú požiadavky § 9 ods. 2 písm. f/, l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď tieto neobsahujú údaje o konečnej splatnosti úveru a ani o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Vzhľadom na zistenú absenciu zákonných náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere na prejednávaný prípad aplikoval ust. § 11 ods.1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a úvery posúdil ako bezúročné a bez poplatkov. Nakoľko žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 2 700 eur, tieto bol povinný v uvedenej výške žalovanému vrátiť. Pri nespornej skutočnosti, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 2 720,38 eur ustálil, že sumu 20,38 eur plnil žalobca bez právneho dôvodu a jeho žaloba je dôvodná. 4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. b/, d/, h/ C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prijaté závery mal za nesprávne a odporujúce obsahu uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere a zákonu č. 129/2010 Z.z., keďže z ustanovení každej zmluvy vyplýva splnenie povinnosti uvedenia „konečnej splatnosti“ úveru. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, týkajúceho sa výkladu Smernice 2008/48/ES, bod 115 a 116 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Pfeiffer (C- 397/01 až C-403/01) odvolateľ konštatoval, že záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o revolvingovom úvere by mala obsahovať rozpis splátky, nemá oporu v právnej úprave, je nesprávny a nezákonný. 5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, § 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodne. 7. Odvolací súd sa ako prvoradou otázkou zaoberal posúdením opodstatnenosti odvolacieho dôvodu žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., t.j. či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. 8. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 9. Podľa 219 ods. 1 C.s.p. rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. 10. Podľa § 219 ods. 2 C.s.p. rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú. 11. Podľa § 98 ods. 1 C.s.p. o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený. 12. Podľa § 99 ods. 1 C.s.p. ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. 13. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu pojednávania nariadeného na deň 26.5.2017 bolo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu pojednávanie odročené na vyhlásenie rozhodnutia na termín 23.6.2017 o 11,30 hod. Uvedený postup bol plne súladným s ust. § 219 ods. 2 C.s.p., kedy na pojednávaní dňa 26.5.2017 neprítomného žalovaného nebolo potrebné o termíne pojednávania odročeného za účelom vyhlásenia rozsudku osobitne upovedomiť (predvolávať). Z obsahu spisu, v ktorom sa nenachádza písomná zápisnica z pojednávania nariadeného na deň 23.6.2017 (§ 99 ods. 1 C.s.p.) a ani zvukový záznam na nosiči alebo poznámka, kde je zvukový záznam z pojednávania uložený (§ 98 ods. 1 C.s.p.) však nie je možné jednoznačne vyvodiť, či rozsudok zo dňa 23.6.2017 bol vyhlásený verejne a ani to, v akom znení. 14. Verejné vyhlásenie rozsudku nie je pritom formálny samoúčelný úkon súdu. Jeho podstata má význam, ktorý súvisí s viacerými procesnoprávnymi dopadmi. Len pri verejnom vyhlásení rozsudku má strana možnosť uplatniť svoje procesné oprávnenia priznávané jej pri tomto procesnom úkone súdu. Obsahom procesného oprávnenia strany pri verejnom vyhlásení rozsudku je predovšetkým jej oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jej veci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska vedomosti strany, či je súd rozsudkom viazaný, a ak áno, akým rozsudkom - akými konkrétnymi výrokmi). Neprehliadnuteľným oprávnením strany je jej právo oboznámiť sa s tým, v akom zložení súd vyhlásil rozsudok a s akým odôvodnením. Procesný nedostatok súdu pri tomto úkone, v dôsledku ktorého sa poprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku možno napraviť len tým, že súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 16/2011). 15. Za situácie, kedy obsah spisu ako celok, dávajúci hodnoverný obraz o súdnom konaní, nedáva žiadny podklad umožňujúci prijať záver, že napadnutý rozsudok bol verejne vyhlásený (v spise sa nenachádza písomná zápisnica z pojednávania nariadeného na deň 23.6.2017 a ani zvukový záznam na nosiči alebo poznámka, kde je zvukový záznam z pojednávania uložený), musel odvolací súd priznať úspech námietke odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Keďže uvedený nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní, odvolací súd bez ďalšieho vecného sa zaoberania s ostatnými odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil a vec vrátil na nové konanie. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).