Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/152/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217202795 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217202795.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v sporovej veci žalobkyne: E. F., W.. X.X.XXXX, M. F. X. XXXX/XX, F., zastúpenej Mgr. Milanom Vallom, advokátom, so sídlom Vajnorská 43, Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o ochranu spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. apríla 2018 č.k. 52Csp 27/2017-81 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, rozhodcovská zmluva k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX a dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, všetky uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.09.2013, sú neplatné. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobkyňou domáhajúcou sa určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, rozhodcovskej zmluvy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX a dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, všetky uzavreté medzi ňou a žalovaným dňa 30.9.2013 titulom ochrany spotrebiteľa, že dňa 30.9.2013 podpísala s žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.000 Eur. Súčasne s podpisom zmluvy bola jej daná na podpis aj dohoda o plnení v splátkach, ktorej súčasťou bol aj splátkový kalendár. Nevedela posúdiť reálne dôsledky podpisu zmluvy a po podpise predmetnej zmluvy si uvedomila, že by mala žalovanému zaplatiť na základe dohody o splátkach celkovo sumu 1.968 Eur, čo je takmer dvojnásobok sumy poskytnutej zo strany žalovaného. Nakoľko považovala konanie žalovaného za úžeru, obrátila sa na Národnú banku Slovenska s podnetom na prešetrenie zákonnosti konania žalovaného. Národná banka Slovensko vyhodnotila tento podnet a mala za to, že konanie žalovaného je nekalou obchodnou praktikou, čo odôvodnila nesprávne vypočítanou hodnotou RPMN, ktorú vypočítala dodatočne na hodnotu 277,76 %. Ďalej konštatovala, že odplata žalovaného za poskytnutie úveru žalobkyne je neprimerane vysoká. Podpisom predmetnej zmluvy zaviazala do 8.10.2014 vrátiť sumu 1.968 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.000 Eur, celkovým úrokom vo výške 391,50 Eur, poplatkom za administratívne spracovanie vo výške 576,50 Eur a mala žalobcovi platiť v mesačných splátkach vo výške 164 Eur počnúc dňom 8.11. 2013. Vzhľadom na výšku úroku je skutočná úroková sadzba až 122,80 % ročne, pričom v predmetnej zmluve bola uvedená úroková sadzba vo výške 39,15 %. Úroková sadzba sa tak po podpise zmluvy neprimerane zvýšila a spolu s administratívnym poplatkom za spracovanie úveru vo výške 576,50 Eur je jednoznačne neprimeraná a prieči sa ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného považovala predmetnú zmluvu spolu s dohodou o splátkach za neplatné právne úkony. Súčasťou predmetnej zmluvy bola aj rozhodcovská zmluva, ktorú považovala v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z popisu tohto skutkového stavu je zrejmé, že došlo k porušeniu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že predmetná zmluva spolu s rozhodcovskou zmluvou a dohodou o splátkach sú pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné právne úkony. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne mal za to, že žalobkyňa nemá na určení neplatnosti zmluvy naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. K neplatnosti zmluvy o úvere ako celku uviedol, že súd môže určiť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky, ale nemôže v zmysle tohto ustanovenia určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Z hľadiska výkladu právneho úkonu je v zmysle judikatúry ústavného súdu potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Poukázal tiež na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a riešené prejudiciálne otázky podľa ktorých situáciu jednej zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud zmluvy. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to zavrhuje žalobca nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho práva. 4. Žalobkyňa odôvodňovala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení má naliehavý právny záujem potrebou odstránenia stavu právnej neistoty strany sporu vo vzťahoch, v ktorých nie je možné dosiahnuť pevný právny základ prostredníctvom iného inštitútu. Žalobkyňa má možnosť odstrániť stav právnej neistoty iba prostredníctvom určovacej žaloby. Žalobkyňa vydala žalovanému plnenie a to presne vo výške istiny, ktorú jej žalovaný poskytol na základe zmluvy o úvere, vzhľadom na to má žalobkyňa za to, že zaplatiť žalovanému úroky, sankcie a administratívny poplatok by predstavovali úžeru. Poukázala na to, že dojednania o administratívnom poplatku za poskytnutie pôžičky, o výške úrokov, o splátkach, ako aj rozhodcovská doložka, sa priečia dobrým mravom a rozhodujúcim ustanoveniam právnych predpisov. Už samotný kontraktačný proces pri uzatváraní zmluvy o úvere prebehol v rozpore so zákonom a tak sa porušenie týka právneho úkonu ako celku a má za následok neplatnosť celého právneho úkonu a nie len jeho časti. 5. Žalovaný naďalej zotrval na svojom vyjadrení, že zmluva o úvere spolu s rozhodcovskou zmluvou boli dojednané platne, pričom vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že všetky zmluvy sú z objektívneho hľadiska ako celok udržateľné a preto ich nemožno považovať za absolútne neplatné. Ďalej žalovaný uviedol, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa pri jej uzatváraní strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu, tak uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie prednesom žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne a povereného zástupcu žalovaného, ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu. 7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že dňa 30.9.2013 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere v sume 1.000 Eur, pričom žalobkyňa sa zaviazala túto sumu vrátiť žalovanému a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 968 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.968 Eur do dňa 8.10.2014. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje sumu 391,50 Eur a administratívny poplatok vo výške 576,50 Eur. Žalobkyňa vzala na vedomie, že hodnota RPMN je vo výške 96,80 % a priemerná hodnota RPMN je vo výške 49,13 %. 8. Z rozhodcovskej zmluvy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že dňa 30.9.2013 uzavrela žalobkyňa so žalovaným túto zmluvu týkajúcu sa konania pred rozhodcovským súdom vo všetkých sporoch, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere. 9. Z dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vyplýva, že dňa 30.9.2013 uzavreli túto dohodu žalobkyňa s žalovaným v znení, že žalobkyňa sa zaväzuje zaplatiť žalovanému sumu 1.968 Eur v 12-ich pravidelných mesačných splátkach vo výške 164 Eur k 8. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom 8.11.2013, pričom žalobkyňa berie na vedomie, že hodnota RPMN je vo výške 304,10 %. 10. Z odpovede Národnej banky Slovensko na podanie žalobkyne zo dňa 15.11.2016 vyplýva, že výpočet hodnoty RPMN k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX je vo výške 286,48 % a uplatnená úroková sadzba vo výške 39,15 % môže byť v rozpore s právnou úpravou, keď dojednaná výška úrokov je neprimerane vysoká. Tieto nedostatky môžu byť predmetom ďalšieho dohľadu Národnej banky Slovensko v spoločnosti žalovaného. 11. Žalobkyňa v priebehu konania ďalej k veci uviedla, že pani U. si s ňou dohodla stretnutie v kaviarni na T. G., kde jej doniesla všetky dokumenty, ktoré jej nedala prečítať, len hovorila, že to má podpísať a dostane peniažky, a tak to podpísala. Uviedla, že od roku 1992 je na plnom invalidnom dôchodku. Ďalej uviedla, že istinu zaplatila, volala žalovanému aké sú úroky a potom sa obrátila na Národnú banku Slovensko ohľadom ochrany spotrebiteľa, kde ju odporučili na Centrum právnej pomoci. Tam ju vypočuli a na základe toho podala žalobu. 12. V priebehu konania právny zástupca žalobkyne ďalej k veci uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú a žiada jej vyhovieť a priznať aj náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že na tunajšom súde bolo v sporovej veci pod sp. zn. 26Csr/1/2017 vyhlásené rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku v obdobnej zmluve, ale rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Pokiaľ žalovaný poukazuje na judikatúru, táto nie je pre súd záväzná a predovšetkým prípadným zrušení rozhodcovského rozsudku ani podaním námietok v exekučnom konaní sa definitívne nevyrieši spornosť práva medzi stranami sporu tak, aby žalovaný nemohol v budúcnosti od žalobkyne žiadať ďalšie plnenia. Na základe toho má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti. Na nasledujúcom pojednávaní doplnil, že v exekučnom konaní bolo vyhovené námietkam žalobkyne a bol povolený odklad exekúcie. Zotrval na tom, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na neplatnosti zmluvy nakoľko nemá iný právny prostriedok zabrániť žalovanému, aby sa domáhal napríklad dohodnutých zmluvných úrokov a podobne. 13. Poverený zástupca žalovaného ďalej k veci uviedol, že prebieha konanie na tunajšom súde o zrušenie rozhodnutia pod sp. zn. 58Csr/1/2017, ktoré sa týka tejto veci a kde podali v ich vedenej exekúcii námietky, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté a konanie o zrušení rozhodnutia nie je skončené. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že zrušenie rozhodcovského nálezu má naliehavý právny záujem na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, lebo žalovaný sa môže voči nej domáhať plnenia, k tomu uvádza, že žalobkyňa zaplatila aj samotnú istinu po lehote splatnosti a preto aj v prípade, že by bol úver bezúročný a bez poplatkov, tak má žalovaný nárok na úroky z omeškania k istine, ktorá nebola zaplatená riadne a včas. Na záver uviedol, že nesúhlasia s tým, že má žalobkyňa naliehavý právny záujem na neplatnosť zmluvy, nakoľko keby sa žalovaný domáhal po žalobkyni plnenia, tak môže žalovaný všetky tieto argumenty použiť na svoju obranu v tomto spore. 14. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdi podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 40 ods. 1, § 41, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, ods. 5, 6, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, 15. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom konania je určenie neplatnosti medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zároveň uzavretej rozhodcovskej zmluvy k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX a dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ktoré boli uzavreté dňa 30.9.2013, pričom predmetné zmluvy majú bezpochyby charakter zmlúv spotrebiteľských. Ďalej, že predmetom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.000 Eur žalobkyni zo strany žalovaného, pričom žalobkyňa sa zaviazala túto sumu vrátiť žalovanému a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 968 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.968 Eur do dňa 8.10.2014. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje sumu 391,50 Eur a administratívny poplatok vo výške 576,50 Eur. Žalobkyňa vzala na vedomie, že hodnota RPMN je vo výške 96,80 % a priemerná hodnota RPMN je vo výške 49,13 %. Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere bola aj rozhodcovská zmluva, v ktorej žalobkyňa súhlasila, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 30.9.2013 budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom na stálom rozhodcovskom súde. Ďalšou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere bola dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 30.9.2013, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala žalovanému uhradiť celkovú čiastku 1.968 Eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 164 Eur, vždy k 8. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 8.11.2013, pričom zobrala na vedomie, že hodnota RPMN poskytnutého úveru je vo výške 304,10 % a priemerná hodnota RPMN je vo výške 49,13 %. 16. Nakoľko sa žalobkyňa v tomto spore strán domáha určenia neplatnosti predmetných zmlúv v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom žalovaný to vo svojom vyjadrení spochybňoval. Vyslovil, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti predmetných zmlúv je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Na základe toho súd dospel k názoru, že nie sú k dispozícii iné účinnejšie prostriedky žalobkyne, ktorými by mohla brániť svoje práva a domôcť sa rozhodnutia, ktoré upraví jej sporný vzťah so žalovaným ohľadom existencie a výšky jej záväzkov voči žalovanému. Pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu je potrebné zohľadniť postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, ktorým prislúcha zvýšená ochrana ich ohrozených práv. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti spotrebiteľských zmlúv v tomto prípade je daný, nakoľko určením neplatnosti týchto zmlúv získa žalobkyňa právnu istotu týkajúcu sa jej práv a povinností voči žalovanému. Určením neplatnosti zmlúv sa tiež odstráni neisté postavenie spotrebiteľa, ktorému zo strany dodávateľa neustále hrozí vymáhanie prudko rastúcich pohľadávok vyplývajúcich z neplatnej zmluvy. S tým je spojené obťažovanie spotrebiteľa už len samotnou hrozbou uplatňovania akýchkoľvek v dôsledku neplatnosti zmluvy neexistujúcich nárokov dodávateľa. Preto súd uzavrel, že v tomto konaní je daný naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení. 17. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal posúdením neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré namietala žalobkyňa vo svojej žalobe a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. 18. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval súd prvej inštancie výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), ktorú si zmluvné strany dohodli v predmetnej zmluve o úvere vo výške 96,80 %, avšak v dohode o plnení v splátkach k predmetnej zmluve o úvere bola výška RPMN stanovená na hodnotu 304,10 % s uvedením priemernej hodnoty RPMN vo výške 49,13 %. Po prepočítaní hodnoty RPMN zo strany Národnej banky Slovenska vyplynulo, že skutočná hodnota RPMN vyplývajúca z dohody o plnení v splátkach bola vo výške 277,76 %, pričom Národná banka Slovenska vyjadrila názor, že táto hodnota je neprimerane vysoká. Zároveň vyslovil názor, že konanie žalovaného, keď dal bezprostredne po podpise zmluvy o úvere žalobkyni podpísať dohodu o plnení v splátkach, ktorá rozkladá záväzok žalobkyne ako spotrebiteľa do pravidelných mesačných splátok, je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Keďže sa rozložením úveru do pravidelných splátok celková suma úveru nemení, môže sa priemerný spotrebiteľ domnievať, že sa nemení ani jeho výhodnosť, čo však nie je pravda. S uvedeným sa plne stotožnil aj tunajší súd a posúdil hodnotu RPMN ako neprimerane vysokú a priečiacu sa dobrým mravom. 19. Za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval výška úrokovej sadzby stanovenej v zmluve o úvere vo výške 39,15 %. Uviedol, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten dodávateľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie dodávateľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné podľa neho neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval dodávateľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo 26/2011). 20. Pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy dňa 30.9.2013. Z úrokových sadzieb zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska pri poskytovaná spotrebiteľských úverov bankami v septembri 2013 vyplýva, že v priemere boli úrokové sadzby na úrovni 11,75 % pri úveroch s dobou splatnosti 12 mesiacov. Hoci maximálna výška úrokov pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená a musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou označil za absolútne neplatný a o takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. V tomto prípade žalovaný podľa súdu prvej inštancie zneužil pri uzatváraní zmluvy ľahkomyseľnosť a neskúsenosť žalobkyne, keď jej vnútil neprimeranú výšku úrokovej sadzby. Vzhľadom na uvedené je dojednaná úroková sadzba vo výške 39,15 % neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi. 21. Súd prvej inštancie skúmal aj zmluvnú podmienku vo forme administratívneho poplatku za uzavretie úveru v sume 576,50 Eur, ktorý má podľa zmluvy o úvere zahŕňať administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takýto administratívny poplatok považoval za neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti, nakoľko nie je jasné aké skutočné plnenie spotrebiteľ dostane za zaplatenie predmetného poplatku. Uviedol, že ak by aj súd považoval tento poplatok ako administratívne náklady spojené s napísaním a uzavretím zmluvy, mal za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko si toto vedľajšie plnenie spotrebiteľ neobjednal, pričom slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pri posudzovaní prijateľnosti zmluvných ustanovení, ktoré spotrebiteľovi ukladajú platiť okrem ceny plnenie i dodatočné poplatky je potrebné zohľadniť teóriu skutočného plnenia. Dodávateľ môže spotrebiteľovi účtovať iba také poplatky, ktoré vyplývajú zo zmluvy, pričom tieto poplatky nemôžu byť spotrebiteľovi nanucované a nemôže nimi byť hradené plnenie, ktoré spotrebiteľovi z materiálnej stránky nie je dodané alebo je vykonané v záujme dodávateľa. S poukazom na uvedené považoval súd prvej inštancie administratívny poplatok za ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorý vyplýva z predmetnej zmluvy o úvere. Mal za to, že predmetný poplatok je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi, keď žalovaný ich pojatím do zmluvy opätovne aj v tomto prípade zneužil ľahkomyseľnosť a neskúsenosť žalobkyne ako spotrebiteľa. 22. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, k tejto uviedol, že ide o ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spočíva vo vnútení rozhodcovského konania spotrebiteľovi, to platí aj v prípade, že má spotrebiteľ možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, pretože z pohľadu spotrebiteľa je jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo dodávateľ svojim konaním. Je takmer pravidlom, že dodávatelia vyvolávajú rozhodcovské konanie a preto by mal byť spotrebiteľ chránený pred oboma. 23. Súd prvej inštancie považoval vyslovenie neplatnosti zmluvy za posledný, krajný prostriedok (ultima ratio), keď spravidla nie je ani v záujme spotrebiteľa vysloviť neplatnosť zmluvy ako celku, pre stratu možnosti plniť v splátkach. Zmluva o úvere a jej súčasti však obsahujú celý rad neplatných ustanovení pre ich neprijateľnosť, resp. rozpor s dobrými mravmi a preto po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere a jej súčastí zistil početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré majú taký rozsah, že spôsobujú neudržateľnosť zmluvy a jej súčastí ako celku. Neplatnosť sa nedotýka len vedľajších ustanovení zmluvy o úvere, ale postihuje aj základné dojednania o úroku a ročnej percentuálnej miere nákladov. 24. Predmetná zmluva o úvere a jej súčasti ustanovujú podľa súdu prvej inštancie neprijateľnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa, na obsah predmetnej zmluvy a jej súčastí zjavne vplýval nedostatok informácií a ľahkomyseľnosť spotrebiteľa na jednej strane a naopak informačná a ekonomická prevaha dodávateľa na strane druhej. Predmetná zmluva a jej súčasti umožňujú zbaviť dlžníka jeho majetku na základe neprijateľných zmluvných podmienok. V súlade s ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka má súd prvej inštancie za to, že neplatné ustanovenia nemožno v tomto prípade oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Vady predmetnej zmluvy sú v takom rozsahu, že súbor jej ustanovení, ktoré možno považovať za bezvadné, neumožňuje na daný právny úkon nazerať ako na zmluvu o úvere. V dôsledku toho je daný aj nedostatok vôle zmluvných strán, ktorým nemožno pričítať skutočnú vôľu uzavrieť takto vadnú zmluvu. 25. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie k záveru, že predmetná zmluva o úvere a jej súčasti obsahujú početné neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované za neplatné zmluvné dojednania a robia predmetnú zmluvu a jej súčasti neplatnými v celom rozsahu. 26. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni, úspešnej v konaní v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 27. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaným, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil tým, že ust. § 137 písm. c/ CSP pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam (už nie právnym vzťahom ako § 80 písm. c/ OSP) a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Bol toho názoru, že Civilný sporový poriadok vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a neplatnosti dohody o plnení v splátkach. Konštatoval, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. d/ CSP je možné konštatovať, že Civilný sporový poriadok v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, pričom určenie neplatnosti zmluvy o úvere, neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a neplatnosti dohody o plnení v splátkach nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Za takýto právny predpis nemožno podľa neho považovať zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom vo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 cit. zákona nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Zákon o ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušiteľovi na súde. Poukázal na ust. § 63 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľnú podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, čo podľa neho znamená, že súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Odmietal tiež posudzovať zmluvu za spotrebiteľskú. Tiež poukázal na ust. § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 15.3.2012 vo veci C-453/10 T.Á., T. proti SOS financ, spol. s r.o. z ktorého vyvodil, že súd sa nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy alebo celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade spotrebiteľa a že v zásade sa má zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy obsahujúce nekalé podmienky. 28. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala. 29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379. § 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť (§ 385 ods. 1 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP. 30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 31. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 32. Právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je jedným zo základných práv spotrebiteľov. Toto právo je zakotvené v § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Do Občianskeho zákonníka bolo predmetné právo doplnené zákonom č. 150/2004 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník (ďalej len „zák. č. 150/2004 Z.z.“), a to z dôvodu záväzku zosúladenia legislatívy Slovenskej republiky s právom Európskej únie pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Zák. č. 150/2004 Z.z. včlenil do Občianskeho zákonníka piatu hlavu, ktorá okrem všeobecnej úpravy spotrebiteľskej zmluvy zakotvuje aj inštitút neprijateľnej podmienky. 33. Pod neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dôvodom zahrnutia zvýšenej ochrany spotrebiteľa do právnej úpravy je predovšetkým charakter spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská zmluva je zmluva, na základe ktorej vstupuje spotrebiteľ do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Z hľadiska vedomostí a skúseností dodávateľa a spotrebiteľa s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv ide o dva nerovnocenné subjekty. Vo väčšine prípadov zároveň spotrebiteľ nemá možnosť zmluvné podmienky, ktoré sú vopred určené dodávateľom, ovplyvniť. V súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je teda možné konštatovať, že v spotrebiteľskom vzťahu má dodávateľ v prevažnej väčšine prípadov výhodnejšie, niekedy priam až dominantné postavenie. Práve v dôsledku toho, že spotrebiteľ je vnímaný ako slabšia strana v spotrebiteľskom vzťahu, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali dojednania, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je totiž vždy závislé od konkrétnych okolností prípadu. 34. Platná právna úprava viaže dojednania obsahujúce neprimerane vysoké zmluvné pokuty s absolútnou neplatnosťou, čo znamená, že ak sú takéto ustanovenia obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, sú považované za neplatné už od počiatku. Absolútna neplatnosť predmetných ustanovení nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, pričom dodávateľovi nie je možné v takom prípade priznať akékoľvek nároky. 35. Uvedené však neznamená, že príslušný súd nemôže rozhodnúť o tom, že spotrebiteľská zmluva je neplatná ako celok. Dôsledky neplatnosti neprijateľných podmienok je totiž potrebné posudzovať vždy v súlade s § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu“. Inak povedané, neplatnosť neprijateľnej podmienky môže spôsobiť v určitých prípadoch aj neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy. 36. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 37. Od 1. januára 2018 nadobudol dokonca účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mená a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tomto článku sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4 v znení : Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou 18ba). (Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie: § 137 ods. s/ a d/ Civilného sporového poriadku). 38. Z vyššie uvedeného vyplýva prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celku, z ktorého dôvodu odvolacia námietka žalovaného v tomto smere nebola dôvodná, ani nestotožňovanie sa žalovaného s charakterom predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej. 39. Súdy v žiadnom prípade nie sú zástancom zneplatňovania zmlúv, ale naopak zástancami zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty sporových strán. Však vždy je potrebné aj posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliada sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). 40. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 41. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 42. Predmetná zmluva však vykazuje závažné vady aj čo do podstatných náležitostí. Je mimoriadne nebezpečná pre spotrebiteľov a za žiadnych okolnosti v spoločnosti udržateľná. Plošné používanie takejto zmluvy, ako štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Aj napriek teórii v prospech zachovania platnosti zmlúv iný záver nebol dobre možný ako ten, ku ktorému dospel súd prvého stupňa. Odvolací súd sa stotožnil aj s jeho záverom o neplatnosti o neprijateľnú rozhodcovskú doložku O takúto rozhodcovskú doložku ide aj pri možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcom, pretože z pohľadu spotrebiteľa je jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia (por. K.Csacha str. 214 „Spotrebiteľ by mal byť chránený pred oboma“. Súd prvej inštancie sa dostatočne neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok zaoberal zmluvy o úvere, rozhodcovskej zmluvy a dohody o plnení v splátkach a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo odôvodnil, preto odvolací súd vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky v tomto smere žalovaný ani neuviedol, nepovažoval znova sa nimi bližšie zaoberať a pridržiava sa odôvodnenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP). 43. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).