Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217202841 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217202841.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanej: J. K., R.. XX. XX. XXXX, D. C. D., D. Č.. X, o zaplatenie 2.181,58 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.októbra 2017 č. k. 52Csp/28/17-53, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 5b zák. č. 250/07 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 101, § 103 a § 52, § 53 ods. 9 OZ zamietol žalobu, ktorou právny nástupca pôvodného veriteľa (Consumer Finance Holding a. s.) uplatňoval dlh zo zmluvy o pôžičke č. XXX XXXX zo dňa 07.11.2013. 2. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami prebieha spor zo zmluvy o pôžičke, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej, preto bolo povinnosťou súdu skúmať, či žaloba bola podaná v priebehu plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Pre jej uplynutie dňa 21.12.2016 žalobu zo dňa 15.02.2017 ako nedôvodnú zamietol. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávne posúdenie premlčania od prvej a včas neuhradenej úverovej splátky (odo dňa 20.12.2013). Zastával názor, že premlčané sú len splátky od 20.12.2013 do 20.01.2014. Obmedzenie podľa § 565 OZ, podľa ktorého žiadať zaplatenie celej pohľadávky možno až po uplynutí 3 mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky, nemá podľa neho žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Žalobu zobral preto v časti dvoch premlčaných splátok späť a vo zvyšku žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobcovi priznať sumu 2. 072,04 € s príslušenstvom. 4. Žalovaná sa nevyjadrila k odvolaniu žalobcu. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené. 6. V spotrebiteľskom spore súd prvej inštancie zamietol žalobu, keď aplikujúc ustanovenie § 5b zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z úradnej moci skúmal, či žaloba bola podaná pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby. V tejto otázke dospel k záveru, že premlčacia doba uplynula dňa 21.12.2016. Vychádzal zo začiatku jej plynutia dňa 20.12.2013, kedy pre nezaplatenie splátky veriteľ využil právo žiadať zaplatenie celého zostávajúceho dlhu. 7. Ústavný súd vo svojom náleze PL. ÚS 11/16 zo dňa 07.02.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č. 250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. 8. V odôvodnení nálezu uviedol, že uvedené ustanovenie bolo do zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvené s účinnosťou od 01.05.2014 novelou zák. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Podľa dôvodovej správy sa s ohľadom na potreby aplikačnej praxe ustanovila povinnosť orgánom dozoru a orgánom posudzujúcich nároky zo spotrebiteľských zmlúv ex offo skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Ústavný súd zameral svoj prieskum na posúdenie otázky, či ustanovenie § 5b spôsobom, akým reguluje premlčanie, podstatne neznevýhodňuje veriteľa, resp. zvýhodňuje spotrebiteľa v konaní pred všeobecnými súdmi, ktoré si vyžaduje férovosť procesu a rovnosť účastníkov konania. Ústavný súd dospel k záveru, že dodávateľ je v civilnom procese nie nepodstatne znevýhodnený tým, že súd počas konania z úradnej moci skúma, či nedošlo k premlčaniu žalovanej pohľadávky. Cieľ prijatia právnej úpravy, ktorým je ochrana slabšej strany, je ústavne akceptovateľný. S ohľadom na test nevyhnutnosti a proporcionality za rozhodujúcu považoval otázku, či na ochranu spotrebiteľa je naozaj nevyhnutné, aby na premlčanú pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi prihliadal súd zo zákona ex offo, čím vzniká efekt preklúzie. Ústavný súd zdôraznil, že premlčanie samotné je benefitom, úľavou pre dlžníka a žaloba o uhradenie premlčanej pohľadávky nie je zneužitím práva, rovnako postúpenie pohľadávok je legálny súkromnoprávny úkon. Postup zákonodarcu považoval za zjednodušujúci a svojvoľný, keď premlčanie nie je kľúčovým medzníkom medzi oprávnenými a neoprávnenými dlžobami a z pohľadu nekalých podmienok úpravu premlčania nenanútil spotrebiteľovi dodávateľ. Táto vyplýva zo zákona, preto v tomto ohľade nie je jasná legitimácia ochrany spotrebiteľa pred veriteľom, ktorý za konštrukciu premlčania nemôže. 9. Podľa záverov ústavného súdu pri aktuálnej koncepcii „prekluzívného premlčania“ sa žalovaný stáva úplne pasívnym prijímateľom benefitu premlčania. Právna úprava je príliš jednostranná, a to už samotným procesom, ako aj tým, že v istom zmysle prezumuje nekalosť daných dlhov. Svojou zjednodušujúcou priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov stavia akoby na stranu „zlých“ a spotrebiteľov na stranu „ublížených“. Úprava svojim nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom poskytne pomoc, zatiaľ čo tí zodpovednejší sa na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo automaticky vedie k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie dlhu. Úprava v istom zmysle bráni spotrebiteľovi brániť sa v konaní proti nekalým podmienkam. 10. Ústavný súd berúc do úvahy, že dlhy sa majú platiť riadne a včas, ako aj z ochrany autonómie jednotlivca, z ochrany férovosti procesu, ale aj z praktických skúseností, dospel k záveru, že úprava často škodí tým poctivejším, resp. pomáha menej zodpovedným. Na ochranu zraniteľného jednotlivca jestvujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci. Daná úprava nie je preto nevyhnutná na naplnenie sledovaného cieľa (ochrana slabšej strany). 11. Ústavný súd dospel tiež k záveru, že z práva európskej únie neplynie žiadna priama povinnosť chrániť spotrebiteľa spôsobom, ako namietaná právna úprava. 12. V dôsledku citovaného nálezu ústavného súdu príslušný právny predpis, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť. Ak orgány, ktoré tieto predpisy vydali do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu ich neuvedú do súladu s ústavou, strácajú platnosť po šiestich mesiacoch (čl. 125 ods. 3 Ústavy). 13. Súd prvej inštancie porušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď vo veci aplikoval ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré je v rozpore s Ústavou SR pre neodôvodnené porušenie princípu rovnosti zbraní. Aplikáciou § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa potom vec i nesprávne právne posúdil. 14. Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd vyhodnotí vykonané dokazovanie. Opodstatnenosť žaloby posúdi podľa príslušných noriem spotrebiteľského práva, čo v doterajšom štádiu konania pre právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku neuskutočnil (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). 15. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).