Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/84/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217209940 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217209940.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : S. A., nar. XX. X. XXXX, bytom G., U. XX, proti žalovanému : Stavebné bytové družstvo Bratislava II, Bratislava, Strojníčka 8, IČO : 00 169 382, o zaplatenie 578,43 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. 12. 2017 č.k. 21C/25/2017 - 116, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 578,43 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 299,23 € od 29. 6. 2015 do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 279,20 € od 10. 6. 2016 do zaplatenia, to všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný vo vyúčtovaní nákladov za byt , nachádzajúci sa v bytovom dome na U. X - XX, ktorého je vlastníkom, vedený žalovaným ako nájomný byt v nájme žalobkyne, roky 2014 a 2015 účtoval niektoré položky bez právneho dôvodu, teda bez toho, aby vznikol záväzok žalobkyne na plnenie uvedené v týchto položkách. Konkrétne išlo o položky odmena ZV - zástupcom vlastníkov bytov (za rok 2014 v sume 15,93 €, za rok 2015 v sume 15,93 € ) aj napriek tomu, že žalobkyňa bola v týchto rokoch nájomníčkou bytu vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný preto nemal právny dôvod účtovať žalobkyni túto položku, ktorá sa vzťahuje len na vlastníkov bytov. Z rovnakých dôvodov nemal žalovaný právny dôvod účtovať žalobkyni ako nájomníčke bytu ani položku náklady na správu (za rok 2014 v sume 98,06 €, za rok 2015 v sume 102,38 €) a fond prevádzky, údržby a opráv (za rok 2014 v sume 787,92 € a za rok 2015 v sume 787,92 €). Okrem uvedeného dôvodu položku náklady spojené s nájmom bytu tvorili v rokoch 2014 a 2015 aj poplatok žalovanému za výkon správy aj poplatok, z ktorého sa tvorí fond opráv tvorený nájomcami, z čoho je zrejmé, že žalovaný účtoval v rokoch 2014 a 2015 žalobkyni ako nájomníčke bytu položky náklady na správu a fond prevádzky, údržby a opráv nielen bez právneho dôvodu, ale aj duplicitne. Uvedené položky (odmena ZV - zástupcom vlastníkov bytov, náklady na správu a fond prevádzky, údržby a opráv ) sú položkami, na zaplatenie ktorých je povinný v zmysle zmluvy o výkone správy a § 8a ods. 1 a § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. vlastník bytu. 2/ Na tomto závere súdu nič nemení ani odkaz žalovaného na čl. 10 bod 2.3 jeho stanov, podľa ktorého je člen družstva povinný platiť predpísané úhrady spojené s nájmom bytu a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu. Platby za účtované položky odmena ZV, náklady na správu a fond prevádzky, údržby a opráv totiž nie sú úhradami spojenými s nájmom bytu, ale jeho vlastníctvom (v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.); rovnako nie sú úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaný v konaní nepreukázal oprávnenosť účtovania položiek namietaných žalobkyňou v tomto konaní (odmena ZV, náklady na správu a fond prevádzky, údržby a opráv), pričom jeho argumentácia nemá oporu v práve a ani v logike, a tak sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne v sume 578,43 €. Za rok 2014 boli žalovaným účtované náklady 2.522,68 €. Po odpočítaní neoprávnených položiek (náklady na správu, fond prevádzky, údržby a opráv, odmena ZV ) v sume 901,91 € sú tak náklady v sume 1.620,77 €. Zaplatené platby žalobkyňou za rok 2014 boli v sume 1.920,00 €, teda preplatok je 299,23 €. Za rok 2015 boli žalovaným vyúčtované náklady 2.547,03 €. Po odpočítaní neoprávnených položiek (náklady na správu, fond prevádzky, údržby a opráv, odmena ZV ) v sume 906,23 €, sú tak náklady v sume 1.640,80 €. Zaplatené platby žalobkyňou za rok 2015 boli v sume 1.920,00 €, teda preplatok je 279,20 €. Je tak zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o 578,43 € (299,23 € + 279,20 €). Žalobkyňa je zo strany žalovaného vedená ako nájomkyňa a nie ako vlastníčka bytu, a preto žalovanému neprináleží účtovať jej vyššie uvedené položky, nakoľko tie sa výlučne vzťahujú len na vlastníkov bytov v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. Uvedené nie je možné obchádzať ani aplikácou ust. § 696 Obč. zák., ako to urobil žalovaný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 3/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že žalobu žalobkyne zamietne, prípadne zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu, že „v konaní nepreukázal oprávnenosť účtovania položiek namietaných žalobkyňou v tomto konaní, pričom jeho argumentácia nemá oporu v práve a ani logike a tak sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne.“ Poukazoval na svoje písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 21. 6. 2017, v ktorom zdôvodnil oprávnenosť účtovania namietaných položiek s poukázaním na príslušné zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Stanov družstva. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s týmito argumentami žalovaného a jeho obranou, čo žalovaný považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku pochybil minimálne v rozhodnutí o položke „fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu.“ Požiadavka žalobkyne o neuhrádzanie tejto položky je podľa žalovaného v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, ako aj s logikou. Ak by súd tejto požiadavke vyhovel, dochádzalo by na strane žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalovaného, podľa §451 Obč. zák. na koľko žalobkyňa by bezodplatne užívala spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu (strecha, obvodové múry, spoločné schodište, vchodová brána, chodby, pivničné priestory, výťah, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové rozvody a prípojky). Súd prvej inštancie sa tiež nijako nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s otázkou, prečo žalovaný nemôže preniesť svoje náklady (úhradu položky „fond prevádzky, údržby a opráv“ ) na žalobkyňu, keď evidentne nie žalovaný ale žalobkyňa užíva horeuvedené časti a zariadenia domu a pritom za toto užívanie podľa názoru súdu nie je povinná nič platiť. Žalobkyňa pritom v konaní nepoprela, že by predmetné časti domu neužívala, iba tvrdí, že by ich mala užívať zadarmo, bezodplatne, na náklady žalovaného. 4/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že namietala, že odvolanie žalovaného je podpísané neoprávnenou osobou, pracovníkom SBD Bratislava II, ktorý nie je členom predstavenstva (štatutárny orgán) a ani členom tohto družstva. Ani podľa Stanov družstva a ani podľa Obchodného zákonníka nie je oprávnený zamestnanec S.. S. L., nie je ani členom družstva, aby sa uvádzal ako zástupca (štatutárny orgán) za právnickú osobu SBD Bratislava II a nie je ani oprávnená osoba, pretože nemá poverenie udelené štatutárnym orgánom (predstavenstvom) na podpísanie tohto odvolania, ako poverený zástupca žalovaného konať pred súdom. Navrhovala preto, aby predmetné odvolanie ako podané neoprávnenou osobou, odvolací súd považoval za neplatné. Dodala, že súdu preukázala už v žalobnom návrhu, že v rovnakých sporoch len za iné obdobia vyúčtovania nákladov, bol vyslovený právny názor odvolacím súdom, že zo strany žalovaného sú jej účtované položky bez právneho dôvodu ale aj duplicitne. Žalobkyňa zjavne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 5/ Na vyjadrenie žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne (č.l. 127 a nasl. spisu) tak, že odvolanie za neho podala oprávnená osoba, t.j. poverený zástupca žalovaného S.. S. L., ktorý je právnikom a zamestnancom žalovaného, a to vo funkcii vedúci odborný referent právneho oddelenia. V zmysle čl. 36 ods. 1 Stanov SBD Bratislava II predseda družstva organizuje a riadi bežnú činnosť družstva v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Poverením zo dňa 6. 12. 2017 podľa § 9 Zák. práce, poveril predseda družstva S.. Z. M. zamestnanca družstva, právnika S.. S. L., zastupovaním žalovaného v tomto súdnom spore, teda S.. L. je osobou poverenou zastupovať žalovaného. Žalovaný dodal, že v rokoch 2008 až 2018 podala žalobkyňa proti žalovanému viaceré žaloby, kde žalovaného zastupuje S.. S. L., spolu na zaplatenie sumy 6.404,19 € s príslušenstvom. Pokiaľ žalobkyňa uvádzala vo svojom vyjadrení, že od r. 2000 doteraz zaplatila žalovanému do fondu prevádzky, údržby a opráv úhrnne sumu 2.923,49 €, tak na druhej strane zabudla zdôrazniť, že od žalovaného požaduje od r. 2008 zaplatiť súhrnne 6.404,19 € s príslušenstvom, t.j. viac ako dvojnásobok sumy, ktorú ona uhradila do fondu. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má neustále snahu o bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného neplatením nákladov z vyúčtovania položiek, ktoré ako nájomca družstevného bytu celé roky riadne užíva. Jej konanie označil žalovaný za špekulatívne, s úmyslom vyhnúť sa riadnemu plateniu nákladov a služieb spojených s užívaním družstevného bytu, tieto žalovaný naďalej považuje za oprávnené. V záujme predchádzaniu sporov žalovaný opakovane žalobkyni ponúkol prevod predmetného družstevného bytu do jej vlastníctva bezodplatne (na náklady družstva), ale žalobkyňa doteraz túto ponuku družstva neakceptovala. 6/ Na vyjadrenie žalovaného podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (č.l. 130 a nasl. spisu), v ktorom poukazovala na to, že družstvo ako právnická osoba sa riadi ustanovenia Obchodného zákonníka, v ktorých je uvedené, kto je oprávnený konať navonok, rovnako tak ustanovenia Stanov družstva. Ďalej uviedla, že žalovaný doposiaľ v konaní nepreukázal, na základe čoho je oprávnený účtovať jej náklady 2x za výkon správy a 2x príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zo strany žalovaného ide o úmyselné konanie, keďže žalovaný bol voči žalobkyni neúspešný v žalobách od r. 2000, ktoré vykonštruoval za vyúčtovanie nákladov aj za roky, kedy nezabezpečoval (od r. 1990 od vyčlenenia členov a ich majetku SBD Rozvoj) žiadne dodávky služieb spojených s užívaním bytu, ako aj vyúčtovanie za dva neexistujúce byty a neexistujúce osoby. A keďže neuspel ani v konaní o žalobe o výpoveď z nájmu bytu (v ktorom bol žalovaným), začal si vynucovať hore uvedené plnenie. Z jej strany nejde o žiadnu špekuláciu, všetky náklady podľa zákona si riadne platí. 7/ Ďalšie podania vo veci strany sporu neučinili. 8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §380 ods. 1 CSP (v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania), rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP; odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správne právne závery. Svoje rozhodnutie správne založil na zisťovaní, či žalovaným účtované položky (včítane odmeny ZV, náklady na správu bytového domu a fond prevádzky, údržby a opráv) sú nákladmi, ktoré je povinná uhrádzať aj žalobkyňa, v postavení nájomcu družstevného bytu, alebo či tieto náklady sú povinní uhrádzať len vlastníci bytov, medzi ktorých žalobkyňa ako nájomca nepatrí. Súd prvej inštancie sa s uvedenou otázkou vysporiadal správne, keď uzavrel, že predmetné položky žalovaný účtuje žalobkyni bez právneho dôvodu a aj duplicitne, aplikujúc ust. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 8a ods. 1, § 10 ods. 1, § 10 ods. 6 (v danom prípade vo vzťahu k vyúčtovaniu nákladov za roky 2014 a 2015). S námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to aj pokiaľ ide o námietku žalovaného, že povinnosť žalobkyne uhrádzať (aj) tieto položky vyplýva zo stanov družstva. Ako súd prvej inštancie správne uzavrel, účtované položky odmena ZV, náklady na správu a fond prevádzky, údržby a opráv nepredstavujú úhrady, spojené s nájmom bytu, ale úhrady, spojené s vlastníctvom bytu, a teda sa na žalobkyňu ako nájomcu bytu nevzťahujú. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že námietka žalobkyne, že odvolanie za žalovaného podala neoprávnená osoba neobstojí; odvolanie podal za žalovaného poverený zamestnanec. Odvolací súd tiež dodáva, že skutočnosť, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie zákon. Odvolací súd si vzhľadom na vyššie uvedené, osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu, a na tieto poukazuje. V odvolaní žalovaný len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa ale súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 11/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).