Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/245/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217218566 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217218566.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PAROPLYN HOLDINGS LIMITED, Agias Fylaxeos & Polygnostou, 212 C&I CENTER BUILDING, 2nd floor, 3082, Limassol, Cyperská republika, registrovaná Ministerstvom obchodu a priemyslu a cestovného ruchu, Oddelením registrátora spoločností a konkurzného správcu, registračné číslo: HE 113741, zast.: Škubla & Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154, proti žalovanému: Bratislavská teplárenská, a.s., Turbínová 3, 829 05 Bratislava, IČO: 35 823 542, zast.: Tomášek & partners, s.r.o., Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/222/2017 - 244 zo dňa 02.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/222/2017 - 244 zo dňa 02.11.2017 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach špecifikovaných v prílohe č. 1 návrhu vo vlastníctve žalovaného, a to na dobu určitú, do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu Okresného súdu Bratislava II na začatie konania o súlade ust. § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z. z. v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj s čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru, vedeného pod sp. zn. PL. ÚS 1/2017, na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 9.432.457,56 eur s príslušenstvom, potvrdenej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.11.2011, č. k. 29 Cb/68/2003 - 1208, spolu s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 29 Cb/68/2003 zo dňa 09.01.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 2 Cob/105/2013 - 1732. 2. Žalobca uviedol, že dňa 07.08.2014 podal návrh na výkon exekúcie, pričom exekučné konanie je vedené u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského pod sp. zn.: Ex 3754/14 a na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn.: 39Er/3637/2014. Dňa 05.09.2014 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávok z účtu v banke. Počas exekučného konania dňa 04.12.2015 žalobca ako oprávnený a žalovaný ako povinný uzavreli Dohodu o postupe v exekučnom konaní (ďalej len „Dohoda o postupe“), na základe ktorej sa dohodli, že žalovaný zloží určitú sumu na súdnym exekútorom blokovaný účet patriaci žalovanému vo B. Ú. O., U..W.. (ďalej len „blokovaný účet“), na ktorý bude žalovaný posielať podľa dohodnutého časového harmonogramu ďalšie splátky za účelom postupného zabezpečenia pohľadávky žalobcu a žalobca po pripísaní prvej sumy dá súdnemu exekútorovi súhlas na odblokovanie zvyšných dvoch účtov žalovaného. Následne dňa 04.01.2016 vydal súdny exekútor rozhodnutie o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, predajom nehnuteľností a o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie v časti vykonania exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Formálne bol v rozhodnutiach uvedený ako dôvod zrušenia upovedomenia prijatie novely Zákona o tepelnej energetike, ktorým sa zaviedla exekučná imunita prevažnej väčšiny majetku žalovaného. Materiálnym dôvodom však bolo uzavretie Dohody o postupe. Žalobca uviedol, že v súčasnosti je jeho právoplatná a vykonateľná pohľadávka zabezpečená výlučne blokáciou blokovaného účtu súdnym exekútorom na základe Dohody o postupe. Majetok žalovaného je však chránený exekučnou imunitou podľa § 28a a § 38ab Zákona o tepelnej energetike. 3. Ďalej žalobca poukazoval na to, že exekučné konanie je prerušené do rozhodnutia Ústavného súdu SR, pričom žalovaný sa neustále snaží odblokovať blokovaný účet. Za týmto účelom podal dňa 25.01.2017 dovolanie proti uzneseniu o odvolaní, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie o prerušení, z dôvodu, že ak aj súd prerušil exekučné konanie, mal v zmysle právnej úpravy de lege lata (Zákona o tepelnej energetike) rozhodnúť o odblokovaní blokovaného účtu. Konanie o dovolaní prebieha na Najvyššom súde SR pod sp. zn.: 5 Oboer 6/2017. Najvyšší súd SR o podanom dovolaní žalovaného dodnes nerozhodol. Žalovaný taktiež v rovnakej snahe podal aj ústavnú sťažnosť proti uzneseniu o odvolaní, konanie o ktorej je momentálne vedené pod sp. zn.: Rvp 129/2017. Okrem toho, žalovaný podal voči súdnemu exekútorovi podnet ministerke spravodlivosti SR na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, na základe ktorého podala ministerka spravodlivosti návrh na začatie disciplinárneho konania voči súdnemu exekútorovi. Konanie o tejto správnej žalobe je v súčasnosti vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.: 68 342/16. Ak by snahy žalovaného o odblokovanie blokovaného účtu boli úspešné, súdny exekútor bude povinný odblokovať posledné blokované prostriedky, ktorými je zabezpečené vymoženie pohľadávky, čím bude jednoznačne ohrozená exekúcia pohľadávky žalobcu ako oprávneného. 4. Tiež uviedol, že žalovaný má úmysel uspokojiť pohľadávky iných veriteľov znevýhodňujúc žalobcu, snaží sa zneužiť súčasný stav, kedy je exekučná imunita stále účinná a prostredníctvom spoločnosti Dražobná spoločnosť, a.s. ide predať svoj nehnuteľný majetok. Predajom získa kúpnu cenu, s ktorou bude môcť nakladať bez obmedzení a z ktorej bude celkom zjavne uspokojená pohľadávka jeho záložného veriteľa - SPP, a.s., ktorý má zriadené záložné právo na všetkých nehnuteľnostiach žalovaného. Žalobca mal za to, že ak žalovaný predá svoj nehnuteľný majetok v prospech svojho záložného veriteľa pred rozhodnutím Ústavného súdu SR o súlade exekučnej imunity s Ústavou SR a Dohovorom, a pred týmto rozhodnutím bude súdny exekútor JUDr. Hermanovský povinný odblokovať blokovaný účet, t.j. zruší posledné a v súčasnosti jediné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu, žalovanému už nebude nič brániť v tom, aby s týmito prostriedkami, ktoré sú určené na uspokojenie pohľadávky žalobcu, naložil tak, že ich použije na zaplatenie svojich iných dlhov, a žalobca tak po vyše trinástich rokoch dlhého súdneho konania stratí poslednú reálnu možnosť domôcť sa zaplatenia svojej právoplatne a vykonateľne judikovanej pohľadávky. 5. Tiež mal za to, že žalovaný utlmuje svoju výrobu tepla a bude ho už len distribuovať, čím sa mu výrazne znížia príjmy. Uvedené odvodil z informácií uverejnených v článku Denníka N, v ktorom sa uvádza, že v lokalite BA - východ žalovaný odoberá väčšinu tepla od PPC, v lokalite BA - západ od Cogent West a z informácií uvedených v Centrálnom registri zmlúv sa uvádza, že žalovaný uzavrel dlhodobú zmluvu s ďalším významným dodávateľom tepla - Slovnaft. Žalobca poukazoval na to, že z medializovaných informácií vyplýva, že žalovaný takto speňažuje nehnuteľnosti v hodnote 10 miliónov EUR. Tento výťažok bude teda nanajvýš postačovať na splatenie časti pohľadávky SPP, a nie iných veriteľov. Zriadenie záložného práva v prospech žalobcu preto zabezpečí, že buď (i) potenciálny kupujúci nehnuteľnosti nekúpi, nakoľko by tak musel urobiť spolu so zriadeným záložným právom v prospech žalobcu; exekúcia po rozhodnutí Ústavného súdu o súlade exekučnej imunity s Ústavou SR tak nebude ohrozená a bude môcť pokračovať alebo (ii) ak sa predmetné nehnuteľnosti žalovaného podarí napriek zriadeniu záložného práva žalobcu speňažiť, žalobca bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu voči novému nadobúdateľovi. Bez zriadenia záložného práva je dôvodné očakávať, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti (zrejme) so súhlasom SPP predá a uspokojí tak pohľadávku SPP. Žalobca sa domnieval, že v súčasnosti predávaný majetok žalovaného môže predstavovať práve tú časť jeho majetku, ktorá je z pohľadu trhu speňažiteľná, t.j. o ktorú je na trhu dopyt. Dopyt po zvyšnom majetku môže byť neistý, a teda aj jeho speňažiteľnosť. 6. Konajúci súd dospel k záveru, že žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný speňažuje nehnuteľnosti v hodnote 10 miliónov eur, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca súdu neosvedčil, že ich speňažuje za neprimerane nízku cenu. Súčasne v zmysle uvedeného je irelevantné aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný odpredáva svoj majetok cez Dražobnú spoločnosť, a.s., utlmuje svoju výrobnú činnosť, čím si znižuje prímy, pričom z predaja nehnuteľností má byť uspokojená výlučne pohľadávka SPP, a.s., resp. pohľadávky iných veriteľov žalovaného. Konajúci súd uviedol, že domnienka žalobcu, že v súčasnosti predávaný majetok žalovaného môže predstavovať práve tú časť jeho majetku, ktorá je z pohľadu trhu speňažiteľná, pričom dopyt po zvyšnom majetku môže byť neistý (a tým pádom aj uspokojenie pohľadávky žalobcu), taktiež nemôže byť smerodajným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia. Predpoklady a domnienky žalobcu totiž sami osebe neosvedčujú, že exekúcia bude ohrozená, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem toho bol konajúci súd názoru, že za súčasného stavu exekučného konania, kedy v dôsledku prerušenia konania súd ani súdny exekútor nemôžu vykonávať žiadne procesné úkony, t.j. ani odblokovať účet žalovaného, je pohľadávka žalobcu v rámci exekučného konania riadne zabezpečená a výkon exekúcie nie je ohrozený. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že obava, že bude exekúcia ohrozená, je bezprostredná, nakoľko žalovaný nehnuteľnosti reálne predáva, a to v súčinnosti s SPP, ktorému podľa všetkého bude vyplatený výťažok z ich predaja. Blokácia účtu žalovaného, na ktorom sa nachádzajú peňažné prostriedky, nepodliehajúce exekúcii, je aj napriek prerušenému exekučnému konaniu viac ako neistá. Zabezpečovacie opatrenie má preto zmysel (a jeho účel bude dosiahnutý) v tomto momente, nakoľko po zrušení prerušenia exekučného konania, keď žalovaný už nebude vlastniť žiadny exekvovateľný majetok, už bude neskoro. 8. Uviedol, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 51 Cb/138/2017 - 251 zo dňa 17.10.2017 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uložením zákazu nakladať s nehnuteľným majetkom vo vlastníctve žalovaného, pričom zároveň uviedol, že sledovaný účel je možné dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Napriek tomu potom návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd nijako nevysvetlil, prečo sa v tomto konaní od toho svojho predchádzajúceho názoru, bez akejkoľvek zmeny skutkových okolností, v rozpore so zásadou predvídateľností súdnych rozhodnutí, odklonil. 9. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaný zriadil záložné právo v prospech SPP na všetok svoj nehnuteľný majetok a časť týchto nehnuteľností sa snaží predať v prospech uspokojenia pohľadávky SPP ako záložného veriteľa. Tento predaj je zrejme súčasťou reťaze iných krokov smerujúcich k utlmeniu činnosti žalovaného a tým zníženia jej príjmov, z ktorých by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalovaný sa zároveň neustále snaží odblokovať účet. Zdôraznil, že ak prebiehajúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená, žalobca už nebude môcť úspešne iniciovať ďalšiu exekúciu v dôsledku premlčania spôsobeného veľmi dlhým súdnym konaním, v ktorom bola vymáhaná pohľadávka priznaná. Mal za to, že exekúcia bude konaním žalovaného zmarená nezvratným spôsobom. 10. Tiež namietal, že na žiadnom mieste uznesenia súd neuviedol predpoklady, ani svoju úvahu, z ktorých by vyvodil záver, že žalobca mal vzhľadom na dané skutkové okolnosti preukazovať, že žalovaný predáva svoje nehnuteľnosti pod cenu. Žalobca riadne osvedčil, že na nehnuteľnostiach žalovaného je zriadené záložné právo v prospech SPP. Je preto viac ako zrejmé, že tieto nehnuteľnosti sú predávané so súhlasom SPP za účelom vyplatenia jeho pohľadávky voči žalovanému, čo jednoznačne potvrdzuje čl. 2.6 zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalovaným a SPP. Je jednoznačné, že akonáhle žalovaný utŕži kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti, táto nezostane v jeho dispozícii, aby mohla byť postihnutá exekúciou v prospech žalobcu, ale naopak, bude použitá na úhradu zabezpečenej pohľadávky SPP ako záložného veriteľa. Je preto irelevantné, či nehnuteľnosti predáva pod cenu alebo nie. Žalobca nikde vo svojom návrhu netvrdil, že žalovaný predáva nehnuteľnosti pod cenu. Súd dáva na ťarchu žalobcovi neosvedčenie skutočností, ktoré objektívne nevedel a ani nemohol preukázať (a v konečnom dôsledku ani netvrdil), nakoľko tieto informácie nie sú verejnosti prístupné. Ak napriek tomu považoval súd za nevyhnutné (aj keď nevysvetlil z akých dôvodov) osvedčiť predaj nehnuteľností „pod cenu“, mohol postupovať v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 344 CSP, a mohol si vyžiadať vyjadrenia strán a/alebo nariadiť pojednávanie a vyzvať žalovaného, aby sa vyjadril k cene predávaných nehnuteľností. 11. Záver súdu o tom, že žalobca musí osvedčiť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku „...s cieľom ohroziť prípadný výkon rozhodnutia“ (bod 20. na str. 10 Uznesenia) vychádza podľa názoru žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia. Súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako dospel k záveru, že žalobca by mal byť povinný osvedčovať úmysel žalovaného ohroziť výkon exekúcie. Už zo súdom prvej inštancie citovaného rozhodnutia je zrejmé, že je potrebné osvedčiť objektívny stav ohrozenia exekúcie v dôsledku konania dlžníka, nie je potrebné osvedčovať aj subjektívnu stránku na strane dlžníka, t.j. úmysel dlžníka ohroziť svojim konaním exekúciu. Bez ohľadu na priamy úmysel žalovaného, dôsledkom jeho konania môže byť nezvratné zmarenie vymoženej pohľadávky žalobcu bez ohľadu na to, či je jej konanie motivované cieľom ohroziť prípadný výkon rozhodnutia. 12. Ďalej zdôraznil, že žalovaný v súčasnosti preukázateľne predáva svoj nehnuteľný majetok zaťažený záložným právom v prospech SPP, a.s., pričom z predaja vzhľadom na okolnosti s najväčšou pravdepodobnosťou bude uspokojená práve pohľadávka SPP, a.s. a taktiež, že žalovaný utlmuje svoju činnosť. Týmto argumentom sa súd vôbec nezaoberal, napriek tomu, že v súhrne s ostatnými argumentmi ide o skutočnosti, ktoré predstavujú reálnu hrozbu zmarenia exekúcie 13. Argument žalobcu, spočívajúci v tom, že žalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou momentálne predáva nehnuteľnosti, ktoré sú najľahšie speňažiteľné, je s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote vyvoditeľný zo všetkých žalobcom uvedených skutočností. Ak totiž (ako je zrejmé) predáva nehnuteľnosti založené v prospech SPP, a.s. za účelom uspokojenia pohľadávky SPP, a.s., je pochopiteľné, že predáva práve tie nehnuteľnosti, ktoré má šancu čo najskôr a najlepšie speňažiť, a čo najskôr tak uhradiť splatnú pohľadávku. Uvedené možno podporiť aj argumentom o tom, že žalovaný zjavne postupne a cielene utlmuje svoju činnosť. Nakoľko žalobca objektívne nevie osvedčiť, aké konkrétne nehnuteľnosti a za akú cenu žalovaný v účastnosti predáva, uvedené je záverom vychádzajúcim z logickej analýzy osvedčených skutkových okolností. Súd sa podľa jeho názoru nevysporiadal ani s uplynutím absolútnej premlčacej doby vo vzťahu k vymoženiu jeho pohľadávky. 14. Žalobca na záver skonštatoval, že prerušenie exekučného konania v žiadnom prípade nemôže predstavovať zabezpečovací prostriedok „zriadený“ na majetok žalovaného v prospech žalobcu. Takmer všetok majetok žalovaného je totiž v súčasnosti chránený exekučnou imunitou v zmysle ust. § 28a zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, v znení neskorších predpisov, a na tom nič nemení ani momentálne prerušenie exekučného konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR. Poukázal na to, že prípadné odblokovanie účtov súdnym exekútorom bude mať neodstrániteľné následky, nakoľko sa tým odblokujú posledné prostriedky, ktoré zabezpečujú pohľadávku žalobcu a ktoré vzhľadom na skutkové okolnosti takmer s istotou nebudú použité na uspokojenie pohľadávky žalobcu, ale na úhradu svojich iných záväzkov. Možno predpokladať, že do rozhodnutia ÚS SR o ústavnosti exekučnej imunity neostane žiaden majetok. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu vyhovie, alebo ho zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 15. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na svoje podanie zo dňa 07.12.2017. Mal za to, že návrh je celkom zjavne neprimeraný, a to z dôvodu, že v prebiehajúcom exekučnom konaní sú na blokovanom účte spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. zablokované peňažné prostriedky vo výške 20.810.031,26 eur, ktoré spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. v priebehu exekučného konania pravidelne mesačne zasielala na blokovaný účet. Na tomto účte sa tak v súčasnosti nachádzajú peňažné prostriedky, vo výške ktorá v celom rozsahu pokrýva peňažnú sumu vymáhanú v rámci exekučného konania. Spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. navyše dňa 09.01.2017 uhradil žalovaný celú vymáhanú istinu a trovy exekúcie a predmetom exekučného konania je už iba príslušenstvo, ktoré už nebude ďalej narastať. Vzhľadom na dostatok peňažných prostriedkov zablokovaných exekútorom na blokovanom účte tak v prípade navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia už na prvý pohľad absentuje nevyhnutný predpoklad jeho nariadenia, ktorým je jeho primeranosť. 16. Tiež poukázal na to, že predmetnými nehnuteľnosťami by mohol nakladať bez ohľadu na exekučnú imunitu, a to vzhľadom na princíp primeranosti exekúcie. Zdôraznil, že v priebehu celého roku 2016, v rámci ktorého aj napriek exekučnej imunite pravidelne mesačne zasielal peňažné prostriedky na blokovaný účet a na účte sa nachádzali prostriedky vo výške presahujúcej sumu, ktorá bola exekútorom blokovaná, pričom žalovaný s týmito peňažnými prostriedkami nijako nenakladal. Z návrhu nie je ani možné vyvodiť výšku doposiaľ nezaplateného príslušenstva vymáhanej pohľadávky, a teda či žalobcom požadované obmedzenie je primerané k výške nezaplateného príslušenstva vymáhanej pohľadávky. Poukázal na to, že žalobca neuviedol, že dňa 09.01.2017 došlo zo strany žalovaného k zaplateniu celej istiny, v dôsledku čoho je predmetom exekučného konania už iba príslušenstvo pohľadávky, a že na blokovanom účte sa nachádzajú zablokované peňažné prostriedky vo výške, ktorá toto príslušenstvo pokrýva. Nie je teda naplnený predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je jeho primeranosť. 17. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami, pristúpil žalovaný k dlhodobo plánovanému odpredaju niektorých nehnuteľností. K predaju týchto nehnuteľností pristúpil za trhovú cenu a za transparentných podmienok prostredníctvom verejného ponukového konania (s cieľom dosiahnuť predajom čo najväčší výnos). Takúto transformáciu majetku za trhovú protihodnotu nemožno za žiadnych okolností považovať za konanie, ktoré by mohlo odôvodniť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob/57/2017, 4 Cob/85/2016, 8 Cob/338/2014. 18. Ďalej poukázal na to, že je pojmovo vylúčené, aby mohla byť ohrozená exekúcia, ktorá už trvá viac ako 3 roky. Je absolútne neprípustné, aby sa prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia suplovala činnosť súdneho exekútora a exekučného súdu a ukladali sa povinnému také obmedzenia, ktoré mu nie je možné uložiť ani v exekučnom konaní. Z princípu legality totiž vyplýva, že zabezpečovacím opatrením nemožno poskytnúť ochranu exekúcii, ktorá by mala byť vedená v rozpore so zákonom. Z povahy zabezpečovacieho opatrenia tiež vyplýva, že ním nemožno zriadiť záložné právo na majetok, ktorý nie je možné postihnúť v exekúcii (či už z dôvodu výšky vymáhanej pohľadávky alebo z dôvodu, že tento majetok nepodlieha exekúcii). Záver o tom, že zabezpečovacím opatrením (nariadeným z dôvodu ohrozenia exekúcie) nemožno „zaťažiť“, resp. „zabezpečiť“ majetok, ktorý by v exekúcii nebolo možné postihnúť, vyplýva aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 22.07.1997, sp. zn. 5 Obo 144/97, R 20/1998 (v texte ako Rozhodnutie R 20/1998), v ktorom NS SR uviedol, že dôvodom pre nariadenie predbežného (v súčasnosti neodkladného alebo zabezpečovacieho) opatrenia je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť. 19. Žalobca potrebu zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje tým, že mu v dôsledku uplatňovania § 28 ZoTE hrozí nenapraviteľný škodlivý následok. Takáto potreba - hrozba vzniku nenapraviteľného škodlivého následku v dôsledku uplatňovania napadnutého právneho predpisu (navyše zjavne nedôvodná) však nemôže za žiadnych okolností odôvodniť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia všeobecným súdom, pretože podľa ust. § 38 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, môže o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov z dôvodu vzniku nenapraviteľného následku rozhodnúť výlučne Ústavný súd SR. Ústavný súd však o pozastavení účinnosti ust. § 28a a ust. § 38ab ZoTE nerozhodol, a to aj napriek tomu, že návrh na vyslovenie nesúladu týchto ustanovení prijal na ďalšie konanie už uznesením zo dňa 25.01.2017. Všeobecnému súdu takáto právomoc neprislúcha, a to jednak z dôvodu, že ide o výlučnú právomoc Ústavného súdu SR a jednak z dôvodu, že na platnú a účinnú právnu normu (ust. § 28a a ust. § 38ab ZoTE) sa všeobecný súd musí pozerať ako na súladnú s Ústavou, a to dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť (tzv. princíp prezumpcie ústavností právnych noriem). V prípade, ak zo strany Ústavného súdu SR nedošlo k pozastaveniu účinnosti, musí všeobecný súd postupovať podľa platných a účinných právnych predpisov a zamietnuť návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa ma „zaťažiť“ majetok, ktorý podľa platného a účinného právneho predpisu nepodlieha exekúcii. Všeobecný súd totiž nie je oprávnený posúdiť „protiústavnosť“ zákona a ani predvídať, ako o ústavnosti zákona rozhodne ústavný súd. Všeobecný súd môže nanajvýš prerušiť konanie a iniciovať konanie o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom, avšak v žiadnom prípade nemôže z dôvodu domnelej „protiústavnosti“ zákonnej úpravy zabezpečovacím opatrením obmedziť vlastnícke právo spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s., pretože by tým zo strany všeobecného súdu došlo k neprípustnému prisvojeniu si právomoci na úkor ústavného súdu. Poprel tiež tvrdenie, že by spoločnosť utlmovala svoju činnosť tým, že odoberá teplo od externých subjektov namiesto vlastnej výroby. Žalovaný odoberal teplo od externých subjektov už v priebehu rokov 2001 až 2013 a v roku 2017 sa iba vrátil do tohto režimu, a to dokonca v menšom rozsahu. O skutočnosti, že odber tepla od tretích subjektov neviedol a ani nebude viesť k zníženiu rozsahu podnikateľskej činnosti spoločnosti Bratislavská teplárenská, a.s. svedčí aj porovnanie jej účtovných závierok za roky 2013 až 2016, z ktorých vyplýva, že za rok 2013 boli tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb vo výške 72.107.595 eur a za roky 2014 až 2016 (t. j. v období kedy si spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s. v lokalite BA - východ teplo vyrábala sama) boli tržby z predaja vlastných výrobkov vo výške 67.394.152 (rok 2014), 67.512.536 (rok 2015) a 68.295.224 (rok 2016). Uviedol, že odber tepla od tretích subjektov je výhodnejší, a teda žalovaný sa snaží dosahovať čo najlepšie hospodárske výsledky 20. K tvrdeniu, že sa žalovaný „neustále snaží odblokovať blokovaný účet“, uviedol, že po nadobudnutí účinnosti novely ZoTE adresoval príslušným orgánom verejnej moci podania a opravné prostriedky, ktorými sa domáhal toho, aby bola exekúcia voči nemu vedená v súlade so zákonom, pretože je toho názoru, že blokovaný účet podľa ust. § 28a ZoTE tiež nepodlieha exekúcii. S týmito podaniami však nebol úspešný a účet je naďalej blokovaný. Názor, podľa ktorého exekútor nie je povinný blokovaný účet odblokovať, zastáva aj Slovenská komora exekútorov (ktorá v liste zo dňa 12.04.2016 („Zaujatie stanoviska k sťažnosti č. 161- 11288/2016“ - Príloha 3), uviedla, že odblokovanie účtov povinného by bolo v súčasnej procesnej situácii predčasné. Komora tiež rozhodla v disciplinárnom konaní, že exekútor sa blokovaním účtu nedopustil disciplinárneho previnenia. Pravdepodobnosť odblokovania blokovaného účtu znižuje tiež to, že krajský súd nemôže v rámci konania o správnej žalobe exekútorovi prikázať odblokovanie blokovaného účtu (môže iba nanajvýš zrušiť rozhodnutie, ktorým Komora rozhodla v disciplinárnom konaní). Zdôraznil, že legitímna snaha o vedenie exekúcie v súlade so zákonom nemôže byť považovaná za ohrozenie exekúcie. 21. Ďalej poukázal na neefektívnosť zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že všetky nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, sú predmetom záložného práva zriadeného v prospech spoločnosti SPP, a.s., čo znamená, že na nich bez súhlasu SPP, a.s. nemôže byť vedená exekúcia v prospech žalobcu a spoločnosť SPP, a.s. by aj v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia mohla ako prednostný záložný veriteľ vykonať svoje záložné právo predajom nezaťaženého zálohu bez uspokojenia žalobcu a tiež zabrániť žalobcovi vykonať záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením. 22. Žalobca v duplike k replike žalovaného voči odvolaniu žalobcu zaujal stanovisko k tvrdeniam žalovaného. Predovšetkým uviedol, že príslušenstvo je vo výške viac ako 20 miliónov eur, t.j. vo viac ako dvojnásobku istiny. Takisto podľa neho neobstojí tvrdenie, že žalovaný nezneužíva exekučnú imunitu, nakoľko ak by bolo toto tvrdenie pravdivé, nič mu nebráni, aby prostriedky na účte použil na úhradu pohľadávky žalobcu a spôsobiť tak zastavenie exekúcie. Keď z nich nechce uhradiť pohľadávku teraz počas blokácie, je veľmi nepravdepodobné, že by tak urobil po zrušení blokácie. Zdôraznil, že je viac ako primerané, aby sa zriadilo „aspoň“ záložné pravo na nehnuteľnosti zabezpečovacím opatrením, ktoré preukázateľne momentálne predáva so súhlasom SPP za účelom uspokojenia pohľadávky SPP a vzhľadom na výšku pohľadávky SPP je zrejmé, že z výťažku z predaja nehnuteľnosti neostane nič na uspokojenie pohľadávky žalobcu. 23. Ďalej mal za to, že nie je možné stotožňovať napr. výšku peňažných prostriedkov na bankovom účte s výškou neuhradeného dlhu, nakoľko je zrejmé, že hoci dnes táto výška postačovať môže, neochotou dlžníka a vplyvom od dlžníka nezávislých okolností vývoja trhu a hospodárskej situácie tretích osôb sa táto možnosť javí ako neistá z pohľadu času, kedy je potrebné vychádzať z predpokladu, že s prihliadnutím na tzv. zásadu reasonable likelihood sa toto zabezpečenie môže stať v priebehu času iluzórne, ak súd konajúci o správnej žalobe ministerky spravodlivosti skonštatuje, že neodblokovanie blokovaného účtu povinného predstavovalo disciplinárne previnenie na strane súdneho exekútora, exekútor bude musieť tento účet (ktorého blokácia tvorí posledné zabezpečenie pohľadávky žalobcu) odblokovať, a to bez ohľadu na to, či mu to správny súd v rozhodnutí prikáže alebo nie. Pohľadávka žalobcu tak ostane bez zabezpečenia. 24. Mal za to, že žalovaný zavádza súd a dôvodom zriadenia záložného práva na svojich nehnuteľnostiach v prospech SPP a ich súčasný predaj má jediný cieľ, a to uspokojenie pohľadávky SPP z výťažku z predaja, t.j. zvýhodnenie iného veriteľa na úkor žalobcu. 25. Ďalej nesúhlasil, že by malo byť pojmovo vylúčené, aby mohla byť ohrozená exekúcia, ktorá trvá tri roky. Uviedol, že exekúciu možno hroziť kedykoľvek v priebehu konania. Tiež považoval za nelogické tvrdenie, že z princípu legality by malo vyplývať, že zabezpečovacím opatrením nemožno poskytnúť ochranu exekúcii, ktorá by mala byť vedená v rozpore so zákonom. Exekúcia je v súčasnosti prerušená nie z dôvodu svojej nezákonnosti, ale naopak, z dôvodu rozumného predpokladu, že práve exekučná imunita chrániaca majetok žalovaného pred exekúciou je v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom, nakoľko poskytuje žalovanému takmer absolútnu exekučnú imunitu, o ktorej nesúlade s Ústavou SR rozhodol Ústavný súd SR už v minulosti. Preto je zrejmé, že v zmysle ústavnokonformého výkladu je potrebné sa prikloniť k názoru, že súčasná exekučná imunita majetku žalovaného nie je legitímnym dôvodom na to, aby sa na prebiehajúcu exekúciu nazeralo ako na a priori nezákonnú a z tohto dôvodu bola právna ochrana žalobcovi odmietnutá, čo môže viesť až k nezvratnému zmareniu exekúcie po rozhodnutí Ústavného súdu SR. 26. Zdôraznil, že žalobca nemá momentálne žiadny iný právny prostriedok ochrany jeho pohľadávky a zároveň poukázal na to, že bol to práve sám súd prvej inštancie, ktorý v uznesení o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia „odporučil“ žalobcovi podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako prostriedku, ktorým by bolo možné dosiahnuť žalobcom sledovaný účel. Vyslovil tiež nesúhlas s tvrdením o neefektívnosti zabezpečovacieho opatrenia. Aj keď žalovaný získal súhlas SPP ako prednostného záložného veriteľa na predaj zaťažených nehnuteľností, tieto by nebol v trhových podmienkach schopný predať so záložným právom zriadeným v prospech žalobcu na druhom mieste. 27. Žalovaný vo vyjadrení k duplike žalobcu opätovne poukázal na neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia, keďže na účte má zablokované peňažné prostriedky vo výške 20.810.031,26 eur, t. j. vo výške, ktorá v celom rozsahu pokrýva pohľadávku žalobcu (ktorá vzhľadom na úhradu istiny už nebude ďalej narastať). Zdôraznil, že nemožno nariadiť zabezpečovacie opatrenie, keď okrem peňažných prostriedkov pokrývajúcich vymáhanú pohľadávku by mal byť postihnutý aj celý nehnuteľný majetok. Ďalej zdôraznil, že vzhľadom na to, že na blokovanom účte sú zablokované peňažné prostriedky prevyšujúce vymáhanú pohľadávku, žalovaný by mohol so svojimi nehnuteľnosťami nakladať bez ohľadu na tzv. „exekučnú imunitu“, čo znamená, že akékoľvek „zneužitie“ exekučnej imunity neprichádza do úvahy. Uvedené celkom jednoznačne vyplýva z ust. 61b ods. 1 EP (v súčasnosti ust. § 61r EP) a ust. § 64 EP, podľa ktorých exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (tzv. princíp primeranosti exekúcie). Podotkol, že sa majetku nezbavuje, ale ide o predaj niektorých nehnuteľností za transparentných a trhových podmienok. Tvrdenie žalobcu o tom, že predaj nehnuteľností ohrozuje vymožiteľnosť jeho pohľadávky, je podľa neho nepravdivé tiež z toho dôvodu, že z týchto nehnuteľností by jeho pohľadávka ani nemohla byť uspokojená, pretože je na nich zriadené záložné právo v prospech SPP, a.s., ďalej mal za to, že počas exekúcie sa musia opatrenia proti údajnému ohrozeniu, resp. zmareniu exekúcie vykonať výlučne postupom podľa Exekučného poriadku, a nie prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Ak Exekučný poriadok neobsahuje právne prostriedky, ktorými možno postihnúť (zablokovať) majetok povinného, nie je možné obchádzať ustanovenia Exekučného poriadku tým, že sa takéto v exekúcii neprípustné opatrenia povinnému uložia titulom zabezpečovacieho (neodkladného) opatrenia. Na záver zdôraznil, že žalobca sa snaží zabrániť žalovanému v legitímnom a transparentnom odpredaji časti jej nehnuteľností, pričom si je však plne vedomý toho, že z týchto nehnuteľností nebude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Zriadením záložného práva v prospech žalobcu nie je možné dosiahnuť cieľ, na ktorý je podľa zákona určené. Vzhľadom na to, že žalobca si je toho vedomý, ide podľa jeho názoru o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobca tiež nijako nespochybnil to, že SPP by aj v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia mohla ako prednostný záložný veriteľ vykonať svoje záložné právo predajom nezaťaženého zálohu bez uspokojenia žalobcu. K tomuto žalobca uviedol iba to, že SPP, a.s. nijakým spôsobom neprejavil záujem o výkon svojho záložného práva. Skutočnosť, že SPP, a.s. tak učiniť môže, a teda že absolútne absentuje efektivita navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, však už žalobca nespochybnil. 28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 29. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 30. Predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, ktorá je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie. Skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého výsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou znižuje majetkové pomery žalovaného. Malo by teda ísť o také konanie žalovaného, ktoré spočíva v hrozbe alebo realizácii úkonov s dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka. Odvolací súd má za to, že nemožno zriadiť zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti žalovaného, pre ktoré platí exekučná imunita, nakoľko takéto opatrenie by nesledovalo účel, na ktorý má byť zabezpečovacie opatrenie určené. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť, aby prípadná exekúcia mohla byť vykonaná postihnutím majetku, na ktorý sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie. Hoci je na Ústavnom súde SR vedené konanie o súlade ust. § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z. z. s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v danom prípade treba vychádzať z prezumpcie ústavnosti právnych predpisov až do rozhodnutia Ústavného súdu SR, z čoho vyplýva, že za súčasnej právnej úpravy nie je možné dosiahnuť účel zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v exekúcii by nebolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu majetkom, na ktorý sa vzťahuje exekučná imunita. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že predaj týchto nehnuteľností nemôže predstavovať obavu z ohrozenia exekúcie, nakoľko úkony smerujúce k predaju nehnuteľností vylúčených z exekúcie, nemajú za súčasného právneho stavu žiaden vplyv na úspešnosť exekúcie a všeobecnému súdu neprináleží predvídať, ako rozhodne Ústavný súd SR v predmetnom konaní. Odvolací súd sa preto stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nie je možné zabezpečovacím opatrením zaťažiť majetok, ktorý podľa platného a účinného právneho predpisu nepodlieha exekúcii. 31. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., pričom táto spoločnosť je prednostným záložným veriteľom a bez jej súhlasu by ani nebolo možné uskutočniť predaj nehnuteľností v exekúcii v prospech uspokojenia pohľadávky žalobcu. Teda ani z tohto hľadiska by zabezpečovacie opatrenie nesplnilo svoj účel. Žalobca navyše sám uviedol, že predajom predmetných nehnuteľností sa uspokojí len pohľadávka SPP, a.s., teda predpokladá, že hodnota výťažku, nebude prevyšovať zabezpečenú pohľadávku, v dôsledku čoho by už neostala žiadna hodnota výťažku v prospech ostatných záložných veriteľov. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach chce dosiahnuť stav, že potenciálny kupujúci nehnuteľnosti nekúpi, nakoľko by tak musel urobiť spolu so zriadeným záložným právom v prospech žalobcu, alebo ak sa predmetné nehnuteľnosti žalovaného podarí napriek zriadeniu záložného práva žalobcu speňažiť, žalobca bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu voči novému nadobúdateľovi, pričom počíta s tým, že Ústavný súd SR rozhodne o nesúlade sporných ustanovení Zákona o tepelnej energetike týkajúcich sa exekučnej imunity žalovaného s Ústavou SR a Dohovorom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je možné odhadnúť, ako Ústavný súd SR rozhodne. 32. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na úpravu (ktorá sa subsidiárne aplikuje aj na zabezpečovacie opatrenia) zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej. Súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné. Obdobne treba podľa odvolacieho súdu postupovať v prípade, ak žalobca žiada nariadiť neodkladné/zabezpečovacie opatrenia už počas exekučného konania vedeného na vymoženie pohľadávky, ktorej sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana. Odvolací súd má za to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je preto potrebné prihliadať na stav, v akom sa nachádza exekučné konanie. Z dohody o postupe v exekučnom konaní zo dňa 04.12.2015 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na odblokovaní účtov žalovaného vedených v I. O., U..W... Žalovaný sa v dohode zaviazal previesť do 25.03.2016 sumu v celkovej výške 18.702.308,93 eur a následne vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci sumu rovnajúca sa 1/12 z ročného úroku z omeškania istiny vymáhanej pohľadávky, t.j. 117.905,94 eur. 33. Rozhodnutím o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 04.01.2016, sp.zn.: Ex 3754/14, Rozhodnutím o zrušení časti upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 04.01.2016, sp.zn.: Ex 3754/14, Rozhodnutím o zrušením upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva zo dňa 04.01.2016, sp.zn.: Ex 3754/14, súdny exekútor zrušil uvedené upovedomenia o začatí exekúcie v súlade s § 38ab zák. č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, nakoľko postihovali majetok v zmysle § 28a citovaného zákona. Nedošlo však k zrušeniu časti upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čím je bankový účet žalovaného súdnym exekútor stále blokovaný. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.04.2016, č.k.: 39 Er/3637/2014 - 685 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.04.2016, č.k.: 39 Er/3637/2014 - 686 a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2016, č.k.: 21 CoE/284/2016 - 795 bolo prerušené exekučné konanie v prospech žalobcu ako oprávneného proti žalovanému ako povinnému o vymoženie pohľadávky 9.432.475,56 eur do rozhodnutia Ústavného súdu SR o návrhu na začatie konania o súlade ustanovení § 28a a § 38ab zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 439/2015 Z.z. s č.l. 1 ods. 1, č.l. 12 ods. 2, č.l. 20 ods. 1 a 4a, č.l. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 a čl.14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a č.l. 1 Dodatkového protokolu k tomuto Dohovoru. 34. Odvolací súd považuje za nesporné, že v súčasnosti sú v rámci exekučného konania, ktoré je právoplatne prerušené, zablokované finančné prostriedky na účte žalovaného vedenom vo B. Ú.B. O., U..W... Predmetné finančné prostriedky na zablokovaný účet dobrovoľne previedol žalovaný v zmysle Dohody o postupe v exekučnom konaní uzavretej so žalobcom dňa 04.12.2015. Tiež je nesporné, že v súčasnosti je predmetom exekúcie doteraz neuhradené príslušenstvo pohľadávky a trovy exekúcie, nakoľko istina pohľadávky už bola uhradená. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci je stav v čase vydania rozhodnutia. Za súčasného stavu exekučného konania, kedy v dôsledku prerušenia konania súd ani súdny exekútor nemôžu vykonávať žiadne procesné úkony, t.j. ani odblokovať účet žalovaného, je pohľadávka žalobcu v rámci exekučného konania riadne zabezpečená a výkon exekúcie nie je ohrozený. Na blokovanom účte žalovaného sa nachádzajú finančné prostriedky určené výlučne na uspokojenie pohľadávky žalobcu. 35. Odvolací súd dospel k záveru, že ochrana, o ktorú žiada žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je nadbytočná, pretože už vydaním upovedomenia o začatí exekúcie je vo vzťahu k povinnému daná povinnosť, okrem iného, nenakladať s majetkom, ktorý podľa zákona č. 233/1995 Z.z. podlieha exekúcii. V opačnom prípade zodpovedá oprávnenému za škodu, ktorá by takto vznikla. Nemožno mu však zakázať nakladať s majetkom, ktorý exekúcii nepodlieha. Na základe toho odvolací súd vyvodil záver, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno považovať za nevyhnutný pre splnenie podmienky, aby výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).